Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010262
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010262.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému W. H.,
stíhanému pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/18/2017 zo dňa 01.06.2017, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 10. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný W. H. uznaný za vinného z nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zák.,na tom skutkovom základe, že

obvinený W. H. bol dňa 30.08.2016 v čase asi o 15,35 hod. v zaparkovanom motorovom vozidle
Volkswagen Golf šedej farby, TEČ: M.-XXXAU na betónovom parkovisku pri Ekonomickej univerzite
v Bratislave na Májovej ulici, kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ
Bratislava, pričom pri kontrole totožnosti a po zákonnom poučení, dobrovoľne vydal 1 ks plastové vrecko
s obsahom bielej práškovej látky, pričom o vydanej veci sa vyjadril, že sa jedná o kokaín, ktorý má

pre vlastnú potrebu, pričom následnou odbernou analýzou Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru Bratislava bolo zistené, že obsahom vrecka bol biely práškový materiál o hmotnosti
71 mg s priemernou koncentráciou kokaínu 53,3 % hmotnostného, ktoré obsahuje 38 mg absolútneho
(100%-ného) kokaínu vo forme bázy, čo KEU PZ považuje za 1-4 bežné jednotlivé dávky drogy.

Kokaín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej Republiky č. 39/1998 Z.z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných
látok.

Súd I. stupňa pre uvedený prečin obžalovaného odsúdil podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu k sume 500,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd
obvinenému uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, hneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré
špecifikoval, že ho podáva v neprospech obžalovaného, proti výške trestu. V písomnom odôvodnení
odvolania prokurátor s poukazom na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, vzhľadom na zahlásené

odvolanie na hlavnom pojednávaní uviedol, že rozsudok okresného súdu vo výroku o treste považuje
za nedostatočný, nakoľko peňažný trest vo výške 500,- eur, za žalovaný prečin je neopodstatnený anepostačujúci. Konštatoval, že uloženým trestom by nebol dosiahnutý účel trestu, predpokladaný v §
34 ods. 1 a nasl. Tr. zák., keď trest má plniť funkciu ochrany spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a prvok individuálnej prevencie a jednak aj voči

ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie.
Uložený trest súdom prvého stupňa považuje za absolútne neopodstatnený a v rozpore s uvedenými
zásadami ukladaných trestov, s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie upravujúce ukladanie
peňažného trestu, keď funkciou peňažného trestu je predovšetkým odčerpanie peňažného prostriedku
páchateľa, ktorý získal trestnou činnosťou, najmä ak takýto majetok nemožno odčerpať inak. Preto

druh a výmera trestu absolútne nekorešponduje s účelom trestu, keď podľa súdnej praxe je ukladaný
prevažne za majetkovú kriminalitu, napr. keď nemožno uložiť trest prepadnutia veci alebo výrok o
náhrade škody. Nesplní si ani funkciu individuálnej a generálnej prevencie, keďže peňažný trest sa
zahladzuje jeho zaplatením, pričom v danom prípade obžalovaný prechovával u seba omamnú látku,
ktorá spôsobuje výraznú psychickú závislosť a pri vyšších dávkach sa môžu dostaviť halucinácie a pri
dlhodobom užívaní prípadne objaviť príznaky paranoidnej psychózy, halucinácie a psychické poruchy,

ktoré konzument nemôže svojou vôľou ovplyvniť. Pri takýchto závažných zdravotných dôsledkoch,
ktoré vznikajú užívaním kokaínu považuje uložený peňažný trest vo výške 500,- Euro za nedostatočný.
Záverom poukázal, že obžalovaný do času spáchania predmetného skutku neviedol riadny život, ako
vyplýva z priestupkového referátu, keď v období od 23.02.2012 do 17.01.2017 bol potrestaný blokovými
pokutami na úseku dopravy až desaťkrát.

Navrhol preto zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.
por., vec vrátiť podľa § 322 ods. 1 Tr. por. súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V súlade s § 314 Tr. por., v záujme zachovania kontradiktórnosti konania, bolo odvolanie prokurátora

zaslanéobžalovanémuajehoobhajcovinaprípadnévyjadrenieknemu,čoobžalovaný,prostredníctvom
obhajcu využil. Vo svojom vyjadrení poukázal na genézu súdneho konania, vyhlásený rozsudok a
vzhľadom na odôvodnenie podaného odvolania a dôvody v ňom uvedené k jednotlivým prokurátorom
uvádzaným argumentom uviedol, že je toho názoru, že uložený trest je aj vzhľadom na to, že nebol
nikdy súdne trestaný, že od začiatku spolupracoval s políciou, dobrovoľne vydal vec - plastové vrecko a

počas konania aj napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a prejavil aj účinnú snahu o nápravu,
za primeraný a účel trestu bol úspešne dosiahnutý s tým, že účelom trestu nie je trestanie. S poukazom
na argument prokurátora ohľadne získania majetkového prospechu pri ukladaní peňažného trestu,
vzhľadom na § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd nebol viazaný len časťou ustanovenia, na ktorú poukázal
prokurátor a pokiaľ považoval súd pri rozhodovaní pre nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti

dostačujúce uloženie peňažného trestu, možno ho uložiť aj bez podmienok § 56 ods. 1 Tr. zák. Poukázal
na svoje výpovede, že nikdy nebol užívateľom omamných látok, v predmetnom prípade jednu dávku
prechovával pre vlastnú potrebu, ale ju neužil. Toto sa preukázalo aj vyšetrením na užívanie kokaínu,
ktoré bolo s negatívnym výsledkom a preto v tejto časti odôvodnenie odvolania považuje za veľmi
všeobecné, zodpovedajúce skôr posudzovaniu dlhodobého aktívneho užívateľa. V jeho prípade ide o

jednorazový nerozumný exces a s drogami nechce mať nič spoločné. Dal do pozornosti aj justičnú
prax a judikatúru, že pri 71 mg s obsahom 38 mg absolútneho kokaínu, ide o množstvo nedosahujúce
intenzitu trestného činu. K namietaným priestupkom na úseku dopravy uviedol, že dochádza osobným
motorovým vozidlom z domu do práce a späť cca 50 km, pričom z predmetných pokút je zrejmé, že
nešlo o závažné priestupky na úseku dopravy, keď väčšina z nich bola do výšky 30 Eur a ani jedna

nepresiahla 60 Eur. Nie je hrdý za ne, ale väčšinou išlo o neúmyselné prekročenie povolenej rýchlosti.
Má za to, že tieto však nemajú žiadnu súvislosť s predmetnou trestnou činnosťou a aj keď táto evidencia
priestupkov bola k dispozícii od začiatku trestného konania, prokuratúra naň doteraz nepoukazovala a
to ani počas súdneho konania.

Obžalovaný poukázal aj na svoj súkromný rodinný život, keď žije so svojou družkou v domácnosti, má
trvalý pracovný pomer a nebol doposiaľ súdne trestaný, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
by mu skomplikovalo uplatnenie aj v pracovnom procese. Zároveň úprimne oľutoval svoje konanie a je
toho názoru, že uložený peňažný trest splní svoj účel jednak z hľadiska individuálnej, tak i generálnej
prevencie a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúdu10.01.2018prokurátorkrajskejprokuratúryvrámcikonečného
návrhu sa pridržal písomného odvolania a nemal iný návrh ako ten, ktorý bol uvedený v písomnom
odvolaní okresného prokurátora. V konečnom návrhu obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiavapísomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a trest uložený súdom prvého stupňa považuje za
zákonný a spravodlivý. Odvolanie prokurátora preto navrhol zamietnuť. Obžalovaný W. H. uviedol, že
sa pridržiava konečného návrhu obhajcu, že ľutuje skutku a že viac sa ho nedopustí.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,

determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadnehoopravnéhoprostriedku,t.j.dovolania,avšaktakétochybyvdanomprípadezistenéneboli.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v

súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Krajský súd si osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu, pokiaľ ide o jeho odôvodnenie ohľadne
druhu a výšky uloženého trestu.

Senát odvolacieho súdu primárne poukazuje na to, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal
a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia
uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané,
že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého

rozsudku, teda že neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku.

Prečinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene prechováva pre
vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody

až na tri roky.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá priebehu konania, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní. V prejednávanej trestnej veci obžalovaný W. H. po zákonnom poučení podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej

obžaloby a po zákonnom poučení odpovedal kladne na otázky položené mu súdom v zmysle § 333
ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., následne bol poučený podľa príslušných zákonných ustanovení § 257
ods. 5 až 8 Tr. por. o následkoch svojho vyhlásenia. Prokurátor navrhol toto vyhlásenie obžalovaného
prijať a súd následne uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný W. H. urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa
01.06.2017vyhlásenieopriznanívinypodľa§257ods.1písm.b)Tr.por.,súddruhéhostupňapreskúmal
zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a

zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie
viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným.

Ani krajský súd, podobne ako okresný súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným W. H. považoval za logický dôsledok

dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.

Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného že je vinný, bol
aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo
výroku o vine v napadnutom rozsudku a v tejto časti obžalovaný ani nebol oprávnený na podanie
odvolania.

Napokon odvolaním prokurátora bol napadnutý len výrok o treste, povinnosťou odvolacieho súdu na
základe revízneho princípu, determinovaným ustanovením § 317 Tr. por., bolo preskúmanie výroku o
treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku,
pričom dospel k záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest bol uložený v súlade so zákonom

a nie ani neprimeraným.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje

medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,
alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil žiadny zákonný dôvod

na sprísnenie peňažného trestu, resp. zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu, ktorého sa okresný
prokurátor svojim odvolaním domáhal.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a
výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Prvostupňový súd nepochybil

teda ani pri právnej kvalifikácii skutku a ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktorý ukladal tak,
aby zodpovedal kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu
generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Prvostupňový súd pritom prihliadol na osobu obžalovaného
a možnosti jeho nápravy a prevýchovy.

Odvolacísúdpritomdodáva,že vzmysle§34ods.1,ods.2aods.4Tr.zák.trestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len takýdruh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V posudzovanom prípade boli splnené zákonné podmienky pre uloženie samostatného peňažného
trestuvzmysle§56ods.2Tr.zák.,podľaktoréhomôžesúdpeňažnýtrestuložiť,akhoukladázaprečina
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

U obžalovaného W. H. boli zistené dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l/,n/ Tr. zák.), nakoľko

obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a aj napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a žiadna priťažujúca okolnosť (§ 37 Tr. zák.), čo
je dôvod na zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, čo sa vzťahuje aj na ukladanie
peňažného trestu. Napriek tomu, že okresný súd nepoužil zákonné ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., ani
vyššie uvedených poľahčujúcich okolností vo výroku odsudzujúcej časti svojho rozsudku, odvolací súd

len na uvedené poukazuje, nakoľko v podstate nemali v danom prípade pre uložený trest faktický vplyv.

Z pohľadu odvolania okresného prokurátora sa odvolací súd zaoberal osobitne otázkou, či uloženie
samostatného peňažného trestu nebránilo ustanovenie § 56 ods. 2 Tr. zák.

Podmienkou uloženia peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. je, že sa peňažný trest ukladá za
prečin. Súčasne musí byť splnená podmienka, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť
nápravy páchateľa trest odňatia slobody súd neukladá.

Z povahy spáchaného prečinu možno konštatovať, že obžalovaný prechovával pre vlastnú potrebu

omamnú látku (kokaín) o hmotnosti 71 mg s priemernou koncentráciou kokaínu 53,3 percentného, ktoré
obsahuje 38 mg absolútneho, 100% kokaínu vo forme bázy, považujúce za minimálne jednu až štyri
bežné jednotlivé dávky drogy. Z dôvodu možnosti postihnutia pre trestný čin osoby, ktorá drogu užíva a
odlíšenia tohto trestného činu od osoby tzv. dílera drog, bol jednotne definovaný pojem prechovávania
drogy pre vlastnú potrebu, čo predstavuje trojnásobok obvyklej jednorazovej dávky (§ 135 ods. 1 Tr.

zák.). Vo väčšom rozsahu sa má na mysli desaťnásobok obvyklej jednorazovej dávky (§ 135 ods. 2
Tr. zák.). Z uvedeného je zrejmé, že nájdené minimálne jedna až štyri obvyklé priemerné dávky drogy
u obžalovaného predstavujú hraničné množstvo drogy, kedy konanie obžalovaného potrebné právne
posúdiť ako základnú skutkovú podstatu prečinu podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., teda vychádzajúc zo
zásady v prípade nejasností v prospech obvineného, teda ako minimálne jeden dávky drogy. Naviac, nad

rámec veci, odvolací súd, vzhľadom aj na vyjadrenie obžalovaného k podanému odvolaniu prokurátora,
poukazuje aj na ustanovenie § 10 ods. 1 Tr. zák., že prečinom je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti
alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov, pričom podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o
prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Za daných zistených vyššie uvedených procesných a skutkových okolností a rozobratom skutkovom
stave odvolací súd nemal, vzhľadom na obmedzený revízny princíp, povinnosť zaoberať sa materiálnym
korektívom uvedeného prečinu, naviac vzhľadom na zistené množstvo kokaínu nemožno konštatovať,

že by nešlo minimálne o jednu bežnú dávku drogy.

Súd druhého stupňa v rámci hodnotenia osoby obžalovaného W. Cipru, musí konštatovať, že tento
doposiaľ nebol súdne trestaný, vedie riadny rodinný-partnerský život, je aj riadne zamestnaný. Pokiaľ
prokurátor argumentoval okolnosťou nebezpečenstva užívania drogy a s tým spojených následkov, od

uvedeného odvíjajúc dôvod svojho odvolania, senát krajského súdu poukazuje na zistený skutkový stav,
kedy nebolo preukázané užitie, ani užívanie drogy obžalovaným, obžalovaný dobrovoľne vydal na výzvu
príslušníkov polície plastový sáčok obsahujúci neskôr zistený kokaín v množstve, ako vyplýva z vyššieuvedeného, čím výrazne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a aj súdu, vzhľadom aj na
vyhlásenie o svojej vine.

Pokiaľ prokurátor argumentoval priestupkami na úseku dopravy, odvolací súd taktiež na ne neprihliadol,
akodôvodnasprísnenietrestu.Stotožnilsasargumentmijehoobhajcuvovyjadreníkodvolaniu,nakoľko
ide drobné dopravné priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré boli obžalovaným riadne zaplatené.

Neopodstatnený bol aj argument prokurátora, ktorým poukazoval na znenie ustanovenia § 56 ods. 1 Tr.

zák. ( napriek tomu, že ho okresný súd nesprávne uviedol vo výroku rozsudku), nakoľko vyššie uvedené
ustanovenie § 56 ods. 2 Tr. zák. umožňuje súdu ukladať peňažný trest aj bez splnenia podmienok § 56
ods. 1 Tr. zák., ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody súd neukladá. Všetky tieto zákonom stanovené podmienky boli splnené.

Pre odvolací súd nebol jasný ani navrhovaný petit prokurátora, keď sa domáhal zrušenia celého

prvostupňového rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vrátenia veci na nové prejednanie a
rozhodnutie podľa § 322 ods. 1 Tr. por., nakoľko jednak uvedený postup (zrušenie celého napadnutého
rozsudku) nebolo možné, pre právoplatnosť výroku o vine a právnom posúdení skutku ( prijaté
vyhlásenie o vine), takže mohol navrhovať zrušenie len výroku o treste, pričom v tomto smere len vytýkal
súdu nesprávnosť uloženého druhu trestu, ale nenavrhol ani žiadne doplnenie dokazovania, aké malo

byť súdom vykonané. Napokon neuviedol, ani aký druh trestu mal okresný súd uložiť a môže sa senát
odvolacieho súdu len domnievať, vychádzajúc zo záverečnej reči prokurátora, kde navrhoval uloženie
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Súd nemohol obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho

vývoja správania. Z viacerých vyjadrení obžalovaného počas priebehu trestného stíhania vyplynulo, že
si uvedomuje svoje protiprávne konanie, toto ľutuje a sľubuje snahu po náprave. Krajský súd nemal
dôvody spochybniť ani jeho vyjadrenie o tom, že je riadne zamestnaný a chce viesť riadny život.

Aj krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade účel trestu možno očakávať aj od uloženia

samostatného peňažného trestu vo výmere 500.- euro a preto takto uložený trest nepovažoval odvolací
súd za neprimeraný. Správny a v súlade so zákonom je aj výrok o uložení náhradného trestu odňatia
slobody vo výmere šiestich mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zák. Takto uložený druh trestu a jeho výmera vychádza zo zásad ukladania trestov v
zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. v každom smere.

Preto okresným súdom uložený peňažný trest aj podľa senátu krajského súdu spravodlivo zohľadňuje
konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy,
vychádzajúc zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k
spáchanému zločinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabráneniuvtrestnejčinnosti)aprvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)
a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme

musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Preto okresným súdom uložený peňažný
trest 500,- Eur je trestom uloženým v súlade so zákonom a súčasne trestom primeraným a spravodlivým.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a napriek aj vyššie uvedeným nesprávnostiam napadnutej časti
rozsudku, odvolací súd, vzhľadom na stabilitu súdnych rozhodnutí na uvedené len poukazuje a

odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.