Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010061
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615010061.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného S. E. a spol,

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. februára 2017 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., H. XXXX/XXX

M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Z. XXXX/XX

sa u z n á v a j ú z a v i n n ý ch ,ž e

dňa 13.02.2014 v čase okolo 20.10 h. v Stupave na križovatke Marcheggskej ulice a námestia M. R.
Štefánika stojac na vozovke bránili v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. D. L.-N., ev.č. Z ktoré
viedolpoškodenýR.K.st.,načoboliupozornenípoškodenýmR.K.ml.,ktorýsaviezolakospolujazdecv
uvedenomosobnommotorovomvozidle,pričomnaupozorneniereagovalitak,žeosádkevozidlaukázali

prostredník a obvinený M. P. hodil na auto horiaci ohorok a keď z auta vystúpil R. K. ml., obvinený M.
P. ho fyzicky napadol, pričom kopol poškodeného R. K. ml. do oblasti tela a keď tento spadol na zem
obvinený M. P. pokračoval v útoku, poškodeného kopal do oblasti hlavy a tela, na čo z auta vystúpil
poškodenýR.K.st.aišielmunapomoc,vtedydonehoobvinenýS.E.prudkosotilspreduobomarukami,
následkom čoho poškodený R. K. st. padol na zem a pri páde si zlomil obidve ruky v oblasti zápästia, čím
poškodenému R. K. ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., S. XXXX/X spôsobili pomliaždenie hlavy v
čelovej oblasti obojstranne, povrchové odreniny na tvári, zlomeninu nosových kostí, tržno - zmliaždenú
ranu nosa a pomliaždenie ľavého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali chirurgické ošetrenie a liečenie

v trvaní minimálne 2 týždne a poškodenému Ing. R. K. st., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX
spôsobili zlomeninu oboch zápästí, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní, počas ktorej
doby bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu minimálne 4 týždňov,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného

č í m s p á c h a l i

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona.Za to sa

o d s u d z u j ú

obž. S. E.
podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

obž. M. P.
podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona,
§ 37 písm. h) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa o d k a z u j ú poškodení s nárokom na náhradu škody na občianske

súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 19.02.2015 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 2Pv 127/14/1106-30 na obžalovaného S. E. a M. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona formou spolupáchateľstva, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov-
poškodených R. K. st. a R. K. ml., výsluchom svedka P. S., výsluchom znalca prof. MUDr. A. F., Csc,
ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil
skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný S. E. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný. Na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že skutok sa stal vo večerných hodinách,

išiel po chodníku s P. a S., jeden išiel po ceste. Po ceste išlo auto, ktoré začalo na nich trúbiť, oni sa
na to otočili, padli aj nejaké slová na oboch stranách. Auto za križovatkou zastavilo, cca. 10 metrov od
ich skupiny, vystúpil z neho R. K. ml., ktorý v ruke držal teleskopický obušok a išiel priamo na P., ktorý
išiel popredu a na ktorého sa obuškom zahnal, P. tento útok vykryl a následne začal biť poškodeného,
dal mu nejaké rany do oblasti tváre, poškodený spadol pri tom na zem, P. si k nemu čupol a snažil sa

mu obušok vytrhnúť. Ďalej uviedol, že on v tej dobe stál pri aute a ich súboj iba pozoroval, nezapojil
sa. Keď vystúpil z auta poškodený K. st., ktorý išiel smerom k prebiehajúcemu incidentu, pričom išiel
kopnúť P., ale netrafil ho, v tej chvíli zakročil a odsotil pošk. K. st. obomi rukami v oblasti hrudníka, na
čo poškodený spadol na zem a zakričal, že má zlomenú ruku, tak ho nechal. Následne P. vytrhol pošk.
K. ml. teleskopický obušok a išli preč.

Z dôvodu rozporov bola čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde k veci uviedol, že stál
na chodníku a P. s S. na ceste, keď išlo okolo auto a začalo trúbiť, na čo sa otočili a gestami ukázali asi
prostredník. Spolujazdec v aute otvoril okienko a začal im nadávať, pričom P. do auta hodil špak. V tom
auto zastavilo, spolujazdec vystúpil, v ruke držal teleskop a zahnal sa ním na P.. P. napadol spolujazdca

tak, že ho tri krát päsťou udrel do oblasti tváre a spolujazdec spadol na zem. Hneď v tom vystúpil ajvodič auta, kráčal smerom k nemu so zovretými päsťami, obžalovaný sa zľakol a obomi rukami doňho
strčil, vodič spadol na cestu. S. počas celého skutku stál od nich asi 6 metrov a celé to pozoroval.

Obžalovaný M. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný. Ku skutku uviedol, že dňa 13.02.2014 vo večerných hodinách išiel spolu s E. a S.
po Marchegskej ulici, pred križovatkou išlo okolo auto, ktoré začalo vytrubovať, on fajčil cigaretu a špak
odhodil, pričom dopadol smerom k autu. Auto za križovatkou zastavilo, vystúpil z neho pošk. K. ml, v
ruke držal teleskopický obušok, kráčal smerom k nemu, obuškom sa na neho aj zahnal, avšak on tento

útok vykryl rukou a následne dal poškodenému tri rany smerom k hlave, potom poškodený prestal klásť
odpor. Celé to prebehlo veľmi rýchlo, následne poškodenému vytrhol obušok z rúk a s E. odišli preč.
Nevie uviesť čo počas incidentu robili E. a S., taktiež neregistroval poškodeného K. st. Ďalej uviedol,
že v ten deň mal meniny, dal si nejaké pivá, uviedol, že si okolnosti už presne nepamätá pre časový
odstup, bol aj trochu v afekte a nahnevaný.

Svedok - poškodený R. K. st. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v ten večer viedol motorové
vozidlo, syn sedel ako spolujazdec. Pred križovatkou na Marchegskej ulici v Stupave zbadali skupinu
osôb, ktorá bránila v prejazde. Syn stiahol okno na strane spolujazdca a upozornil skupinu, aby nebránila
v prejazde, na čo oni reagovali vulgarizmami, pričom jedna osoba hodila do auta cigaretu. Ako sa
snažil skupinu obísť a pokračoval v jazde, syn sa zľakol, zakričal, že v aute je cigareta, preto zastavil

auto za križovatkou. Syn vystúpil z auta a držal sa pri aute. Z auta vystúpili, lebo si mysleli, že v aute
je horiaca cigareta, až neskôr zistili, že cigareta sa do auta nedostala. V tej chvíli nevidel, čo robí
skupinka osôb, venoval sa zastaveniu vozidla. Keď vystúpil z auta už videl, ako P. bije jeho syna a
videl E. pristupovať smerom k nemu. Tretia osoba zostala stáť na mieste pred križovatkou. P. a jeho
syn boli v sebe zakliesnený, chcel synovi pomôcť a išiel smerom k nim, snažil sa nohou P. odsotiť od

syna, keď k nemu pristúpil E. a prudko ho sotil. Predtým, ako ho E. odsotil, začal poškodený ustupovať
smerom dozadu. Poškodený následne spadol smerom dozadu, zistil, že si zlomil obidve ruky, vytiahol
mobilný telefón a snažil sa privolať políciu. E. už v útoku voči nemu nepokračoval, vrátil sa k synovi.
Poškodený telefonoval s políciou a počul, ako obaja obžalovaní bijú jeho syna, nevidel však čo sa dialo,
pretože boli čiastočne skrytý za vozidlom a tiež sa venoval telefonátu s operátorkou, počul len ako si

obžalovaníhovoria“dajmu“.Kýmukončiltelefonát,obžalovanísavytratili,onsosynomčakalinapríchod
polície. Uviedol, že pri incidente utrpel viacnásobné zlomeniny oboch zápästí, základné ošetrenie mu
bolo bezprostredne poskytnutú na Kramároch, o týždeň podstúpil operáciu. Bol absolútne obmedzený
na osobnom živote, ako aj pri výkone práce, následky zranenia pociťuje až po dnes.

Svedok - poškodený R. K. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel v aute s otcom cez Stupavu,
pred križovatkou stála na komunikácii skupina osôb, ktorá bránila autu v prejazde. Zastavili pri nich, dal
dole okienko a spýtal sa ich či vedia, že stoja na ceste, na čo nasledovali vulgarizmy z ich strany. P.
hodil cez okno do neho cigaretu, medzitým sa jeho otec s autom už rozchádzal a snažil sa ich obísť.
Otcovi povedal, aby zastavil auto, že doňho hodili cigaretu, otec hneď za križovatkou pri obrubníku auto

zastavil. Vystúpil z auta a obzeral sa, či na ňom nie je cigareta, pričom zbadal, že obžalovaní pristupujú
smerom k autu. Vytiahol teda teleskopický obušok, ktorý pri sebe nosil, keďže pracoval ako prevádzkar
a nosil tržby. Uviedol, že ako vytiahol teleskop, P. už bol pri ňom a napadol ho, asi po dvoch ranách, ktoré
dostal do tváre sa ho snažil on udierať obuškom, P. ho do tváre udieral aj naďalej, potom ho P. strhol
na zem. Poškodený vnímal, že ku nemu pristúpila aj druhá osoba z druhej strany, ktorá ho opakovane

kopala do tváre, keď už ležal na zemi. Usúdil, že tá druhá osoba bol E., keďže k nemu pristúpila zo
strany, kde bol jeho otec. Keď k nemu druhá osoba pristúpila, ležal na zemi na chrbte, P. ho pri tom
držal, bol na ňom zvalený, držal mu ruky. Pamätá si, že druhá osoba ho kopla minimálne trikrát priamo
do tváre, potom stratil vedomie, prebral sa a videl, ako tri osoby už odchádzajú. Čo robil jeho otec v
čase začatia útoku nevidel, len videl že jeden z útočníkov smeroval k jeho dverám. Taktiež uviedol, že

okrem jedného úderu obuškom obžalovaných nenapadol ani slovne, ani fyzicky. Obušok vytiahol, keď
videl, ako sa osoba k nemu blíži, ale použil ho, až keď bol sám napadnutý. Usúdil, že sa jedná o útok,
keďže osoby boli opité a presúvali sa rýchlim spôsobom smerom k nim, jeden smeroval k jeho dverám
spolujazdca a druhý k dverám jeho otca. Pri incidente utrpel fraktúru nosných kostí, pohmoždeniny na
tvári, mal pohmoždené koleno a tržné rany na tvári. Uviedol, že dýchacie problémy u neho pretrvávajú

až doposiaľ, ale na obvyklom spôsobe života nebol významným spôsobom obmedzený.

Za splnenia zákonných podmienok bola na hlavnom pojednávaní čítaná zápisnice o výpovedi svedka z
prípravného konania, z dôvodu, že svedok na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprel vypovedať.Svedok P. S. v prípravnom konaní k veci uviedol, že bol spoločne s obžalovanými P. a E. na Marchegskej
ulici za kebabom Haki. Prechádzalo okolo nich auto a P. hodil po tom aute špačok. Z auta na nich
niečo zakričal, pričom všetci vtedy stáli uprostred križovatky na ceste. Auto následne pred nimi 2 metre

zastavilo, zo strany spolujazdca vystúpil chlapec s teleskopickým obuškom. P. sa s mladým do seba
zakliesnili, videl ako chlapec bol na zemi, nechcel pustiť obušok, P. sa mu ho snažil zobrať. Svedok
nevidel kto koho napadol, nakoľko boli v tme. Ďalej uviedol, že P. išiel chlapcovi hneď naproti, medzi tým
vystúpil z auta vodič, starší pán, ku ktorému zároveň išiel E.. Svedok uviedol, že E. oboma rukami sotil
staršieho pána do oblasti trupu, ktorý padol chrbtom na zem a zostal ležať na zemi. Oba konflikty sa diali

súčasne. Svedok počas tohto celého stál na ceste a pozoroval obidve predstavenia. Celé to prebehlo
veľmi rýchlo, E. a P. boli zjavne opití. Po tom, ako E. sotil starého pána na zem, prišiel k nemu a spolu
pozerali na P.. Ukončilo sa to tak, že chlapec zostal ležať na zemi, E. s P. išli do Komunálu a svedok
išiel domov. Nevidel, ako vyzeral chlapec, keď odchádzali, ich auto ostalo naštartované, otvorené zostali
obidve dvere. Na tráve pri aute zostal ležať chlapec a starší pán bol na hlavnej ulici asi 20 m od auta,
stál. Žiadne slová počas incidentu nepadli, bola to strašná rýchlovka.

K zraneniam poškodeného R. K. st. bol vo veci vypracovaný znalecký posudok znalcom prof. MUDr.
A. F. CSc., z odboru zdravotníctva odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý bol vypočutý na hlavnom
pojednávaní a v celom rozsahu zotrval na znaleckom posudku. Znalec v zhode so závermi znaleckého
posudku, ktorý vypracoval, na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že poškodený R. K. st. dňa

10.06.2014 utrpel zranenia a to trieštivé, vnútrokĺbne zlomeniny dolného konca oboch vretenných kostí
s odlomením bodcovitých výbežkov lakťových kostí. Na tele poškodeného neboli zistené zranenia, ktoré
by svedčili o násilnej činnosti voči inej osobe. Ďalej uviedol, že v čase podania znaleckého posudku
PN poškodeného stále trvala, avšak trieštivú zlomeninu oboch rúk možno považovať za ťažkú ujmu na
zdraví. Ďalej dodal, že z medicínskeho hľadiska považuje za dôležité zdôrazniť, že poškodený dlhodobo

užíva kortikoidy, prišlo u neho k odvápneniu a demineralizovaniu kostí a aj z tohto dôvodu mal pád v
jeho prípade za následok zranenie trieštivého charakteru. K miere obmedzenia poškodeného uviedol,
že počas minimálne 6 týždňov poškodený nemohol absolútne vykonávať svoju prácu (t.j. počas doby
fixácie zápästí ortézami), zo spoločenského hľadiska sa nemohol venovať športovým ani rekreačným
aktivitám, nemohol ani šoférovať motorové vozidlo. Pri takýchto zraneniach sa pacientom neodporúča

po dobu 1 roka venovať sa športom, najmä kontaktného charakteru. Dodal, že všeobecne pacienti s
osteoporózou nie sú vylúčení zo športového života.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Za splnenia zákonných podmienok a za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní
čítaný znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/4108 z odboru kriminalistiky vypracovaný KEÚ PZ
Bratislava Zo znaleckého posudku vyplýva, že „z výsledkov DNA analýzy a následného porovnania DNA
profilov vyplýva, že DNA profil zo slín zaistených zo stopy č.1 (filter cigaretového ohorka) je zhodný s
DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „ M. P., nar. XX.XX.XXXX, K., Z. XXXX/

XX“.

ZlekárskychsprávapotvrdeníMUDr.F.A.aMUDr.A.F.zodňa13.02.2014a19.02.2014vyplývarozsah
zranení pošk. R. K. ml., ktorý pri incidente zo dňa 13.02.2014 utrpel pohmoždenie hlavy v oblasti čela,
odreniny nosa a zlomeninu nosa, pohmoždenie ľavého kolena, s predpokladom pretrvávania ťažkostí

po dobu cca 4 týždne.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: ohliadka miesta činu,
fotodokumentácia, ďalšie lekárske správy k zraneniam poškodených, lekársky posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Z. N., odborné vyjadrenie vo veci posúdenia hodnotenia

odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia Doc. JUDr. MUDr. S. E., PhD, odpis z
RT, výpis priestupkov. Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý
obhajcom obžalovaného a to vykonanie rekonštrukcie z dôvodu, že dané okolnosti súd mal možnosť
zistiť už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi.

Podľa 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.Podľa 364 ods. 1 pís. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového

stavu, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo
výrokovej časti tohoto rozsudku stal a že tohoto sa dopustili vo forme spolupáchateľstva obžalovaní.
Obžalovaní boli zo spáchania tohto skutku usvedčený v konaní pred súdom predovšetkým výpoveďami
svedkov - poškodených R. K. st. a R. K. ml., svedka P. S.., výpoveďou znalca prof. F. a
výsledkamiznaleckéhoposudkuč.PPZ-KEU-BA-EXP-2014/664aďalšímirelevantnýmizabezpečenými
a vykonanými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto

usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú
a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spolupáchateľstva na predmetnom
skutku.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní S. E. a M. P. sa aj s ďalšou osobou dňa 13.02.2014 v čase

okolo20.10hod.nachádzalivStupavenakrižovatkeMarcheggskejuliceanám.M.R.Štefánika,stojacna
vozovke. V danej dobe križovatkou prechádzali aj poškodení v osobnom motorovom vozidle zn. D. L.-N.,
pričom obžalovaní bránili svojou prítomnosťou na vozovke v jazde poškodeným, na čo boli poškodeným
R. K. ml. upozornení, pričom obžalovaní reagovali na upozornenie vztýčeným prostredníkom. Uvedené
vyjadrenie vyvolalo verbálnu potýčku a obžalovaný M. P. hodil na auto poškodených horiaci ohorok.

Uvedená skutočnosť - prítomnosť obžalovaných v danom čase na uvedenom mieste a hodenie ohorku
naautobolapreukázanávýpoveďousamotnýchobžalovaných,výpoveďamisvedkovpoškodených,ktorí
vo svojich výpovediach zhodne uvádzajú tri osoby stojace na vozovke a vzájomný verbálny konflikt a
s uvedeným korešponduje aj výpoveď svedka S.. Hodenie ohorku smerom k oknu spolujazdca malo
za následok zastavenie vozidla poškodených v mieste bezprostredne za križovatkou, na čo poškodený

R. K. ml. vystúpil z auta, so zámerom hľadať horiacu cigaretu, kde bol fyzicky napadnutý obžalovaným
M. P., pričom z auta vystúpil aj vodič - poškodený R. K. st. a išiel na pomoc svojmu synovi, vtedy k
nemu pristúpil obžalovaný S. E. prudko ho sotil spredu oboma rukami, následkom čoho poškodený K.
st. padol na zem a zlomil si obidve ruky v zápästí. Uvedené mal súd jednoznačne preukázané ako
výpoveďou poškodených, ktorá sa v zásadných bodoch nelíšila od ich výpovedí z prípravného konania,

tak aj výpoveďou svedka P. S., ktorý uviedol, že obaja obžalovaní po verbálnom konflikte pristupovali
k autu poškodených, pričom obž. P. sa dostal do fyzického kontaktu s poškodeným K. ml. a obž. E. sa
presúval smerom k dverám vodiča, s tým, že oba konflikty prebiehali súčasne a prebehli veľmi rýchlo.
Svedok P. S. sa do konfliktov nezapojil (nechal to tak, pomyslel si že má „podmienku“), pričom potvrdil,
že obaja obžalovaní boli v danom čase pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že obžalovaný P. útočil

na poškodeného K. ml. päsťami, aj kopancami považuje súd jednoznačne za preukázanú na základe
výpovede svedka poškodeného K. ml., ktorý doslovne vo výpovedi pred súdom uviedol, že bol bitý
údermi do oblasti tváre a potom po páde na zem aj kopaný do hlavy, pričom uvedenému zodpovedá aj
rozsah zranení poškodeného. Na základe vykonaného dokazovania naopak nebolo preukázané, že k
poškodenému K. ml. pristúpil aj obž. S. E., ktorý ho mal kopať do tváre, súd poukazuje aj na výpoveď

svedka S., ktorý uviedol, že obžalovaný E. sa po konflikte s poškodeným K. st. vrátil k svedkovi S. a
spoločne pozerali na dvojicu P. - poškodený K. ml. Ak poškodený K. ml. tvrdí, že vnímal, že pristúpila
ďalšia osoba, ktorá ho kopala do tváre, súčasne uvádzal, že túto osobu nevidel, len predpokladal, že sa
jedná o obž. E., pričom súčasne uviedol, že strácal z dôvodu úderov vedomie, aj z tohto dôvodu bolo jeho
vnímanie situácie v daný moment zrejme skreslené. Skutočnosť, že obž. E. pristúpil a kopal do hlavy

pošk. K. ml. síce uvádzal aj poškodený K. st., ktorý na hlavnom pojednávaní dodal, že uvedené priamo
nevidel,nakoľkomuautobránilovovýhľade,lentopredpokladalzrozsahuzranísynaataktiežpočul,ako
sa obžalovaní navzájom v bitke povzbudzujú. Pozornosť však mal poškodený K. st. zameranú najmä
na následný telefonický hovor s políciou. Na základe vykonaného dokazovania súd upravil skutkovú
vetu z obžaloby, kedy nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný S. E. mal

pristúpiť aj k R. K. ml. a opakovane ho kopať do tváre, preto túto časť skutkovej vety vypustil. K tvrdeniu
obžalovaného M. P., že to bol práve on kto bol napadnutý a konal len v sebaobrane, pričom potvrdil
len rany päsťou do tváre poškodeného, ale až po tom, čo ho napadol sám poškodený, súd neuveril,
uvedené považuje za účelové a nepravdivé tvrdenie. V podstate rovnako argumentoval aj obžalovanýE.,ktorýuvádzal,želenodvracalútokpoškodenéhoK.st.,ktorýknemupristupovalsozaťatýmipäsťami.
Tieto tvrdenia obžalovaných boli vyvrátené ako výpoveďami poškodených, tak aj výpoveďou svedka
P. S., ktorý potvrdil skutočnosti uvádzané poškodenými, že to boli obaja obžalovaní, ktorí pristupovali

k autu, P. k strane spolujazdca, E. k strane vodiča. Ak by boli obžalovaní v obave z útoku na svoju
vlastnú osobu, je nelogické, aby sa k útočníkovi sami zrýchleným krokom približovali. Naviac poškodení
v danom čase videli na mieste incidentu 3 osoby, pričom nemohli vedieť, že osoba svedka S. sa do
konfliktu nezapojí, aj preto v obave pošk. K. ml. vytiahol teleskopický obušok, na odvrátenie hroziaceho
útoku. Výpovede poškodených v tejto časti potvrdzuje aj výpoveď svedka S., pričom tieto výpovede

vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec. S poukazom na
ďalšie výhrady obžalovaného P. spočívajúce v tom, že on s poškodeným K. st. do fyzického kontaktu
ani neprišiel (obdobná argumentácia aj u obž. E. vo vzťau k poškodenému K. ml.), treba upozorniť
na tú skutočnosť, že spolupáchateľstvo po objektívnej stránke nevyžaduje spoločné konanie v tom
zmysle, že každý zo spolupáchateľov uskutoční konanie rovnocennej povahy a naplní tak všetky znaky
trestného činu, ale stačí, keď trestná činnosť spolupáchateľov vo svojom súhrne predstavuje konanie

naplňujúce príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona. Ďalej je potrebné uviesť tiež to,
že zo zásad, ktorými je ovládaný inštitút spolupáchateľstva, v prípadoch trestných činov proti životu
a zdraviu vyplýva, že spolupáchatelia zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu
na okolnosť, aké konkrétne dielčie zranenie bolo spôsobené konkrétnym dielčim útokom toho ktorého
páchateľa a taktiež bez ohľadu na okolnosť, že bol rozdiel v intenzite konania jednotlivých páchateľov

(uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Tdo 11/2012 zo dňa 14. marca 2012).

Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané
spáchanie skutku obžalovanými v rozsahu kladenom im za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému boli naplnené po subjektívnej a objektívnej stránke všetky

pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže obžalovaní spoločným
konaním inému úmyselne ublížili na zdraví, fyzicky namieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej
neslušnosti tým, že napadli iného. Obžalovaní S. E. a M. P. ako samostatné subjekty spĺňajú podmienky

trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce ich
nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konali obžalovaní
vo forme priameho úmyslu - dolus directus. Objektom konania obžalovaných bolo jednak ľudské zdravie
a predmetom útoku živý človek (§ 156 odsek 1 Trestného zákona) a tiež záujem na ochrane pokojného
občianskehospolužitiapredzávažnejšímiútokminarušujúcimiverejnýpokojaporiadok (§364odsek1

Trestného zákona). Napokon súd dospel k záveru, že bola naplnená aj materiálna stránka predmetných
prečinov, zakotvená v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona, keďže vzhľadom na spôsob vykonania
činu, následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie

popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

ObžalovanýS.E.niejezmiestatrvaléhobydliskabližšiehodnotený.Zodpisuregistratrestovvyplýva,že
doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu priestupkov vyplýva, že od roku 2010 sa dopustil 4 priestupkov
na úseku dopravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery
trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu

podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu
odňatia slobody. Postupujúc podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol trestným činom najprísnejšie
trestným - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého trestná sadzba
je stanovená až na 3 roky, avšak keďže boli dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody
rôzne(za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba

na 6 mesiacov až 2 roky), dolnou hranicou úhrnného trestu sa stala najvyššia z nich, teda 6 mesiacov.
Obžalovanému súčasne poľahčovalo, že do spáchania skutku viedol riadny život, nebol súdne trestaný
(§ 36 písm. j) Tr. zákona), naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37
písm. h) Tr. zákona). S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2Trestného zákona, trestná sadzba zostala nezmenená. Súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil
úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého
výkon podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Obžalovaný M. P. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva,
že obžalovaný bol jeden krát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu
priestupkov vyplýva, že od roku 2010 sa dopustil 2 priestupkov na úseku dopravy. Po zvážení všetkých
rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 ods. 1 Trestného zákona
bude aj v jeho prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Opätovným postupom
podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol trestným činom najprísnejšie trestným prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je stanovená až na 3 roky, avšak
keďže boli dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne(za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba na 6 mesiacov až 2 roky), dolnou

hranicou úhrnného trestu sa stala najvyššia z nich, teda 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov, čo je priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, na ktoré musí
súd podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, prevažuje
pomer priťažujúcich okolností a dolná hranica trestnej (6 mesiacov až 3 roky) sa zvýšila o jednu tretinu,
čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 16 mesiacov až 3 roky (§ 38

ods. 4 Tr. zákona). Súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil trest odňatia slobody pri zvýšenej
dolnej hranici vo výmere16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 50 odsek
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Súd mal pri ukladaní trestu ( v prípade oboch obžalovaných) na zreteli najmä všetky okolnosti prípadu,

osobu páchateľa, skutočnosť, že obž. P. bol v minulosti súdne trestaný, avšak prihliadol taktiež aj
skutočnosť, že sa jedná o trest u ktorého sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (v dôsledku čoho
uložený tresty nepovažoval za priťažujúcu okolnosť), dospel súd k záveru, že takto uložené tresty, svojim
charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaných, pre celkové
dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j.

dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku,
je dostatočným trestom.

V adhéznom konaní si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá nebola dostatočne preukázaná
listinnými dôkazmi, keď pre určenie výšky škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie

presahujúce potreby trestného konania, preto súd poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech

(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.