Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/344/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215055
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710215055.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Vodohospodárska
výstavba, štátny podnik, so sídlom 842 04 Bratislava, Karloveská 2, P. O. POX 45, IČO: 00 156 752,
proti odporcom 1/ Ing. C. R., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., F. XXXX/X, 2/ P. R., rodenej
M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., Q. XXXX/X, 3/ J.. F. K., rodenej R., narodenej XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX D., Q. XXXX/X, 4/ J.. D. M., rodenej S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX

XX D., V. XXXX/XX, 5/ W. M., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., J. K. XXXX/X, 6/ W. M.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., J. K. XXXX/X, všetci odporcovia zastúpení Mgr. Evou
Kováčechovou, advokátkou, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Komenského 21, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 14C/153/2010 - 91 zo dňa 27. 09. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíSlatinka,vobciZvolenskáSlatina,vokreseZvolen,zapísaných
Správou katastra Zvolen na LV č. X ako rodinný dom, súpisné číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcich
z hospodárskej budovy, studne a vonkajších úprav (prípojka elektriny a schody), postavený na prac.
č. XXX, ďalej ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape č. XXX, zastavené plochy a

nádvoria o výmere 211 m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 138 m2, parc. č. XXX, záhrady o výmere 526
m2, ďalej ako rodinný dom súpisné číslo X s príslušenstvom, pozostávajúcim z hospodárskej budovy a
vonkajších úprav (schody, schody do pivnice a verandy), postavený na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/
X, ďalej ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 130 m2, parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 233 m2, parc. č.

XXX/X, záhrady o výmere 233 m2.Ďalším výrokom súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania navrhovateľovi v sume 99, 50 EUR navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava 4. Zároveň uložil odporcom 1/ až 6/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej
republike na účet súdu súdny poplatok v sume 99, 50 EUR. Osobitným výrokom vyslovil, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, OSP)
odvolanie odporcovia 1/ až 6/. Rozsudok okresného súdu namietali v celom rozsahu, nakoľko podľa
ich názoru súd nesprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný
na podanie žaloby. Poukázali na znenie ust. § 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý taxatívne vymedzuje, na ktorého správcu majetku štátu sa tento

právny predpis vzťahuje (pričom tu nie je uvedený štátny podnik) a zároveň aj výslovne uvádza,
že sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravuje napríklad zákon č. 111/1990 Zb.o štátnom podniku. Ustanovenia tohto zákona sú preto relevantné vo vzťahu k štátnemu podniku
Vodohospodárska výstavba, a teda aj pre predmetné konanie. Nie je podľa nich zrejmé, na základe
čohovkonanívystupovalaVodohospodárskavýstavbaakozástupcaštátu. Vodohospodárskavýstavba,

štátny podnik, nemôže Slovenskú republiku zastupovať v konaní ani ako procesný zástupca, nakoľko
nepreukázala svoje oprávnenie zastupovať štát ani ako štátny orgán, či právnická osoba, ktorá je
oprávnená podľa osobitného predpisu v zmysle ust. § 21 Občianskeho súdneho poriadku.

Odporcovia ďalej namietali, že sporné kúpne zmluvy neobsahujú veľkosť spoluvlastníckych podielov

jednotlivých spoluvlastníkov. Už počas prvostupňového konania odporcovia namietali, že sporné
kúpne zmluvy neobsahovali veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníčok, a teda ani
nebolo zrejmé, či tieto prevádzajú na kupujúceho celý svoj spoluvlastnícky podiel (napr. aj vrátane
spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudli dedením, hoci dedičské konanie vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam dovtedy neprebehlo), alebo nie. Súd prvého stupňa sa v konaní touto námietkou
nezaoberal a navrhovateľ túto skutočnosť v konaní nijako nepreukázal.

Odvolacou námietkou odporcov bolo i to, že súd prisúdil navrhovateľovi viac, než uvádza sporná zmluva.
Za nesprávne považovali tiež uloženie povinnosti odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej
republike na účet súdu súdny poplatok v sume 99, 50 EUR. Uviedli, že nie je ich vinou, že navrhovateľ
nepredložil sporné zmluvy na zápis na Správu katastra, hoci v prípade iných podobných zmluv

týkajúcich sa nehnuteľností v katastrálnom území Slatinka tak urobil. Keby postupoval rovnako aj v
tomto prípade, nebolo by potrebné domáhať sa určenia vlastníckeho práva v tomto konaní.

S poukazom na uvedené dôvody odporcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol, prípadne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania navrhli rozhodnúť podľa ust. § 143 OSP tak, aby súd priznal
náhradu trov konania odporcom, nakoľko títo nedali svojím správaním príčinu na podanie návrhu na
začatie konania.

K odvolaniu odporcov sa písomným podaním vyjadril navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu

považoval za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. K otázke aktívnej legitimácie poukázal na ust. § 66
Hospodárskeho zákonníka, vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom a zákon č.
88/1988 Zb. o štátnom podniku ( účinný v čase podpisu predmetných zmluv o prevode vlastníckeho
práva). Mal za to, že aj z ustanovení (v súčasnosti platného a účinného) zákona č. 111/1990 Zb. o
štátnom podniku vyplýva, že podnik je právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch vo

svojom mene a nesie zodpovednosť z týchto vzťahov, pričom je osobou oprávnenou vykonávať všetky
opatrenia na ochranu majetku štátu, ktorý má v správe. Podporne poukázal na konania vedené pred
Okresným súdom Zvolen pod spis. zn. 12C/268/2004 a 17C/10/2005.

K odvolacej námietke odporcov, že kúpne zmluvy neobsahujú veľkosť spoluvlastníckych podielov

jednotlivých vlastníkov, uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa s touto otázkou vysporiadal
správneavyčerpávajúco.Vlastníckepodielyzodpovedalivtedajšímvlastníckymvzťahomsprihliadnutím
na dedičské rozhodnutia. Z textu kúpnych zmluv aj z podpisov vtedajších vlastníkov nehnuteľností
nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že by nemienili nakladať s nehnuteľnosťami ako s celkom.
Navrhovateľ taktiež nesúhlasil s odvolacou námietkou odporcov, že navrhovateľ nepredložil sporné

zmluvy na zápis záznamom na Správu katastra vo Zvolene. Toto tvrdenie sa podľa jeho názoru
nezakladá na pravde. Práve preto, že napriek žiadosti o zápis sa nepodarilo dosiahnuť zápis
vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa, bol nútený domáhať sa vlastníckeho práva určovacou
žalobou.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.
1 OSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konania ( § 221 ods. 2 OSP) z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby.
Ide o procesnú otázku, ktorú je potrebné vyriešiť pred samotným hmotnoprávnym posúdením veci.
Táto otázka je zároveň i odvolacou námietkou odporcov 1/ až 6/. Z predmetných zmlúv o prevode
vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, mali byť prevedené do vlastníctvaČeskoslovenského štátu. Súd prvého stupňa správne skúmal, akým spôsobom štát realizuje výkon
svojho vlastníckeho práva, prípadne, ktorým subjektom zveril správu tohto majetku a v akom rozsahu.

Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pričom od ustanovenia
§ 2 ods. 2 uvedeného zákona odvodil i splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby. Pokiaľ bolo ustálené, že navrhovateľom v predmetnej veci je štát (v čase podpisu
predmetných zmluv formálnym názvom „Československý štát“, v čase podania návrhu „Slovenská
republika“), je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 OSP.

Podľa ust. § 21 ods. 4 OSP, za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na
konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom, sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) ods. 2 a 3 OSP.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 273/2007 Z. z. sa zmenilo znenie
ustanovenia§21ods.2,podľaktoréhozaštátpredsúdomkonápracovníktohoštátnehoorgánu,ktorého
sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. S účinnosťou od 01. 07. 2007 platí, že
za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu, čo znamená zásah do posudzovania

otázky, či ide o podmienku konania alebo otázku vecnej legitimácie. Nejde o zastúpenie (či poverenie),
ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ale o subjekt samotný. Teraz už nemôže za štát
vystupovať štátny orgán bez právnej subjektivity (kým pred uvedenou novelou to bolo teoreticky možné).
Subjektivita nemusí byť úplná, ale musí byť v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
Nejde preto o otázku podmienky konania, ale o podmienku vecnej legitimácie, teda dôvodnosti žaloby

samej. Rozsah pôsobnosti zastupovať štát je vymedzený zákonom. Rozširovanie kompetencie nad
rámec zákona je neprípustné.

Navrhovateľ sa v návrhu na začatie konania označil ako „Slovenská republika - Vodohospodárska
výstavba, š. p.“. Je zrejmé, že „štátny podnik“ nie je štátnym orgánom, a preto je potrebné pristúpiť

k skúmaniu otázky, či štátny podnik je právnickou osobou, ktorej oprávnenie konať za štát vyplýva z
osobitného predpisu.

Postavenie štátneho podniku upravuje zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (ďalej len „Zákon č.
111/1990 Zb.“), predtým zákon č. 88/1988 zb. o štátnom podniku.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., podnik hospodári s vecami a majetkovými právami
zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu

jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, podnik má právo majetok, s ktorým hospodári,
držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom
zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok

ustanovených zákonom.

Zustanovenízákonač.111/1990Zb. vyplýva,ževeci,sktorýmipodnikhospodári,súvovlastníctveštátu
a tieto, ako aj ostatný majetok má štátny podnik oprávnenie spravovať v rozsahu priznanom osobitnými
právnymi predpismi.

Osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu treba vnímať ako ochranu
majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov
oprávnenia vyplývajúceho z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov
jeho majetku. Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má správca k

jemu zverenej časti majetku štátu. Súhrn týchto oprávnený správcu tvorí právo správy. Toto právo
správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne späté. (Správca pritom
nakladá s predmetom správy ako s právom vlastníka, pričom štát modifikuje nakladanie správcov s
týmito vlastníckymi právami nástrojom svojej zákonodarnej moci - prostredníctvom zákonov). „Správcaje oprávnený vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom.
Správa majetku štátu je, teda, právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu
základnýchoprávnení(držaťvec,užívaťjuanakladaťsňou,),ktoréoprávnenetvoriaobsahvlastníckeho

práva štátu. Správca majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú
zodpovednosť“ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 94/02 zo dňa 25.
februára 2003).

Nauvedenéodvolacísúdpoukazujezdôvodu,žepreposúdenieaktívnejvecnejlegitimácievkonaniach,

kde je navrhovateľom štát (konajúci štátnym orgánom alebo právnickou osobou), je potrebné zaoberať
sa i otázkou, čo je predmetom konania a zároveň posúdiť rozsah pôsobnosti daného subjektu z
osobitného zákona.
V prejednávanej veci ide o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ sa navrhovateľ označil i dodatkom
štátny podnik, je potrebné skúmať, či takého oprávnenie (žalovať o určenie vlastníctva) mu vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy (napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k
niektorých veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov)

Pokiaľ sa s otázkou aktívnej legitimácie súd prvého stupňa vysporiadal s poukazom na ust. § 2 ods.
2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, danú vec nesprávne právne posúdil, nakoľko
predmetné ustanovenie obsahuje negatívny výpočet vzťahov, ktorých predmetom je nakladanie s

majetkom štátu, na ktoré sa zákon č. 278/1993 Z. z. nevzťahuje.

S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude opätovne posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa. Keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom ochrany práv

prislúchajúcich výlučne vlastníkovi, bude úlohou súdu prvého stupňa skúmať, či navrhovateľovi
(označenému s dodatkom „štátny podnik“) vyplýva oprávnenie konať za štát i vo veciach určenia
vlastníckeho práva. Nedostatok takéhoto oprávnenia by následne bolo dôvodom pre prijatie záveru o
nedôvodnosti žaloby .

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že vec neposudzoval z hmotnoprávneho hľadiska, nakoľko
nesprávne právne posúdenie veci v otázke aktívnej legitimácie bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
z procesných dôvodov. Odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami odporcov 1/ až 6/ bližšie
nezaoberal.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.