Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/178/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200836
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov 1/ D. C., bytom E. XXX/XX, D.,
2/ JANEK s.r.o., so sídlom Dolný Moštenec 122, IČO: 31 569 137, obaja zastúpení JUDr. Róbertom
Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, proti žalovanému Okresnému úradu
Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín (predtým Obvodný úrad

Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín), za účasti 1/ T - cars,
s.r.o. so sídlom Záriečie 122, 2/ Mesto Púchov so sídlom Štefánikova 821/21, Púchov, 3/ R. G., bytom C..
L. XXXX/XX, D., 4/ Y. T., bytom B. XX, D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
sp. zn. OVBP 2013-341/1971-10/Pa zo dňa 20. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanými žalobami domáhali preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolania
žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil prvostupňové územné rozhodnutie, ktoré vydal stavebný úrad Mesto
Púchov pod číslom 2012/00179-TR1-A/10-Mo dňa 12.11.2012, o umiestnení stavby „AUTOSALÓN A
AUTOSERVIS“,napozemkochparc.č.XXXX/X,XXXX/XXaXXXX/XXreg.„C“KNvkatastrálnomúzemí
Púchov pre spoločnosť T - cars, s.r.o. so sídlom Záriečie 122.

Zo žalobami napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Zopakoval,
že podkladom na vydanie územného rozhodnutia, tak ako vyplýva z ustanovenia § 37 ods.
1 stavebného zákona, sú územné plány obcí a zón. Mesto Púchov má v zmysle ustanovenia §
141 ods. 10 stavebného zákona platnú územnoplánovaciu dokumentáciu „Územný plán mesta Púchov“,
schválenú Mestským zastupiteľstvom mesta Púchov uznesením č. 120/2007 a Všeobecne záväzným

nariadením mesta Púchov č. 14/2007 zo dňa 21.12.2007. Funkčné využitie územia, v ktorom sa
umiestňuje predmetná stavba, je určené ako areál podnikateľských aktivít - monofunkčné a polyfunkčné
objekty slúžiace pre komunálnu výrobu a nevýrobné služby s potrebnými manipulačnými a
dopravnými plochami. V týchto lokalitách označených v územnom pláne mesta sa nesmú umiestňovať
prevádzky, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu, zamorenia škodlivinami, zápachmi, nadmerným
hlukom, otrasmi alebo nebezpečným žiarením. Umiestnenie predmetnej stavby, keďže nemá uvedený

(zakázaný) charakter, je teda v súlade s platným územným plánom mesta. Pri posudzovaní ochrany
verejných záujmov vychádzal správny orgán nielen z vlastného posudzovania, ale aj
zo záväzných stanovísk v konaní spolupôsobiacich dotknutých orgánov (Obvodného úradu životnéhoprostredia v Považskej Bystrici, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so
sídlom v Považskej Bystrici, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky Bratislava,
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Púchove, Krajského pamiatkového úradu Trenčín,

Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne a subsidiárne aj
zo stanoviska Mesta Púchov), uplatňujúcich záujmy chránené osobitnými predpismi. Záverom žalovaný
uviedol, že ako odvolací orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý nenašiel dôvody na
zamietnutienávrhunavydanieúzemnéhorozhodnutiaanazákladevyššieuvedenýchdôvodovrozhodol
vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správne žaloby s odôvodnením, že žalovaný nesprávne
právne posúdil všetky skutočnosti a námietky žalobcu a tieto nesprávne vyhodnotil. Žalobcovia
konkrétne vytýkajú žalovanému, že:

1) žalobca je vlastníkom nehnuteľností susediacich s pozemkami, na ktorých má byť umiestnená

predmetná stavba „autosalón a autoservis“, ako aj konateľom a spoločníkom spoločnosti JANEK s.r.o.,
ktorá má na susediacich nehnuteľnostiach prevádzku so živočíšnou výrobou, vzhľadom na čo
bude predmetná stavba výrazným spôsobom zasahovať do jeho práv a obmedzovať ho vo výkone jeho
vlastníckeho práva a najmä podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom zdôraznil najmä nedodržanie
pásma hygienickej ochrany živočíšnej výroby, vzhľadom na to, že predmetná stavba má byť umiestnená

len 30 metrov od prevádzky živočíšnej výroby a aj Územný plán Mesta Púchov z januára 2008 vo
svojej záväznej časti v kapitole „Vybrané limity využitia územia“ stanovuje ochranné pásmo pre stredisko
živočíšnej výroby na 200 metrov od okrajových objektov živočíšnej výroby a má teda
záväzný charakter,

2) Regionálna veterinárna a potravinová správa v Púchove vo svojom stanovisku zo dňa 29.
januára 2013 uviedla, že prehodnotila svoje stanovisko a odporúča dodržať minimálnu vzdialenosť
autoservisu od objektov hydinárskej farmy 80 metrov a túto skutočnosť žalovaný pri svojom rozhodovaní
žiadnym spôsobom nezohľadnil,

3) je povinnosťou mesta dbať na ochranu zdravia občanov, životného prostredia, prírody ako aj zvierat,
vzhľadom na ktorú skutočnosť sa javí povolenie umiestnenia stavby autoservisu v tesnej blízkosti
živočíšnej farmy, v ktorej sa nachádza množstvo hospodárskych zvierat (konkrétne 146 000 kusov
nosníc), ktoré môžu byť prevádzkou autoservisu ohrozené ako zjavne nevhodné, nakoľko v rámci
prevádzky autoservisu unikajú do ovzdušia rôzne nebezpečné látky a výpary, ktoré budú nepriaznivo

vplývať na zdravie chovaných zvierat, čo sa môže prejaviť aj v kvalite a nezávadnosti mäsa a
vajec určených na predaj konečným spotrebiteľom.

Žalobcovia v žalobách zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Predseda senátu žiadostiam žalobcov nevyhovel, o čom boli žalobcovia prostredníctvom svojho

advokáta upovedomení listami zo dňa 28.10.2013, č.k. 13S/178/2013-39 a 13S/179/2013-38.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. augusta 2015, č.k. 13S/178/2013-52 boli spojené
na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/178/2013 a pod sp.
zn. 13S/179/2013, nakoľko tieto skutkovo spolu súvisia, obe podané žaloby smerujú proti totožnému

rozhodnutiu správneho orgánu. Veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 13S/178/2013.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, ako i právnu
argumentáciu na vec sa vzťahujúcu (ide o skutočnosti a právne posúdenie veci, ktoré sú uvedené v

úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Zdôraznil, že prvostupňový správny
orgán sa s námietkami žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal. Žalobami namietané nedodržanie
ochranného pásma živočíšnej výroby nebolo v územnom konaní preukázané. Žalobca 2/ nemá na
farmu živočíšnej výroby určené ochranné pásmo. Ochranné pásmo nie je vymedzené ani v platnej
územnoplánovacej dokumentácii miesta. Podľa územného plánu mesta sa v riešenom území neuvažuje

srozvojomživočíšnejvýroby.Územiejepodľaúzemnéhoplánumestafunkčneurčenéprepodnikateľské
aktivity, monofunkčné a polyfunkčné objekty slúžiace pre komunálnu výrobu
a nevýrobné služby s potrebnými manipulačnými a dopravnými plochami, teda nie pre bývanie ani
pre živočíšnu výrobu. Vo Všeobecne záväznom nariadení Mesta Púchov VZN č.14/2007 na strane 5, bod 5.1.4 je uvedené ochranné pásmo živočíšnej výroby ako
smerné, teda nie záväzné. To potvrdzuje aj ďalšie znenie tohto bodu s odkazom na
to, že presný rozsah ochranného pásma je odvodený od aktuálneho druhu chovaných zvierat a ich

počtu. Vzhľadom k tomu, že pre hydináreň nie je určené ochranné pásmo, bolo potrebné umiestnenie
navrhovanej stavby posúdiť z hľadiska veterinárnej ochrany, ako aj ochrany zdravia ľudí. Posúdenie na
tomto úseku je v pôsobnosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Púchove a Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici. Obe záväzné stanoviská boli súhlasné. Súhlasné
stanoviská oboch dotknutých orgánov boli podľa ustanovenia § 140b stavebného zákona potvrdené ich

nadriadenými orgánmi, a to Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky dňa 4.
októbra 2012 pod č. 3324/12-229 a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 25. júla
2013 pod zn. OLP/5560/2013. Žalovaný posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia aj na podklade
dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracované autorizovaným architektom B.. K.. A.K. a B.. K..
H. I.. V časti posúdenia vplyvov na životné prostredie je uvedené, že stavba nebude mať negatívne
dopady na životné prostredie, keďže z navrhovanej stavby nevznikajú žiadne emisné škodliviny,

ktoré by ohrozovali životné prostredie. Nedochádza k vzniku znečisťujúcich tuhých a plynných látok,
ani iných škodlivín a preto stavbu nie je potrebné posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie (zákon č. 127/1994 Z.z.). Umiestňovaná stavba je stavbou predajne automobilov, v
ktorej dvoch boxoch v suteréne stavby je riešený autoservis. V autoservise sa nenavrhuje
vykonávať klampiarske ani lakýrnicke práce. Servis bude prioritne slúžiť k príprave nových automobilov

odovzdávaných zákazníkom ako aj k záručnému a pozáručnému servisu (diagnostika, výmena olejov,
výmena pneumatík ... ). K návrhu na vydanie predmetného územného rozhodnutia vydal súhlasné
záväzné stanovisko tiež Obvodný úrad životného prostredia v Považskej Bystrici.

Uznesením zo dňa 07.10.2015, č.k. 13S/178/2013-54 boli do konania pribratí účastníci 1/ T -

cars, s.r.o., 2/ Mesto Púchov, 3/ R. G. a 4/ Y. T.. Spoločnosť T - cars, s.r.o. sa napriek výzve súdu
k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávaní žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mesto Púchov
sa taktiež napriek výzve súdu k žalobe písomne nevyjadrilo. R. G. sa na výzvu súdu k žalobe vyjadrila
v tom zmysle, že s vydaným stavebným povolením Mesta Púchov súhlasí. Y. T. sa
na výzvu súdu k žalobe vyjadrila tak, že k povoleniu predmetnej stavby nemá žiadne výhrady

a zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, o odročenie nepožiadala.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246
ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a
postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j
ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloby boli podané oprávnenou osobou (§ 250
ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti

rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247
ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§
250g ods. 1 O.s.p.), v neprítomnosti pribratých účastníkov 2/ Mesta Púchov a 4/ Y. T., ktorí bola na
termín pojednávania riadne predvolaní a nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§
101 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov

konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru,
že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský
súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať
správnym žalobám úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloby zamietajú (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. OVBP
2013-341/1971-10/Pa zo dňa 20. augusta 2013, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol
odvolaniažalobcov1/a2/apotvrdilprvostupňovéúzemnérozhodnutie,ktorévydalstavebnýúradMesto
Púchov pod číslom 2012/00179-TR1-A/10-Mo dňa 12.11.2012, o umiestnení stavby „AUTOSALÓN A

AUTOSERVIS“,napozemkochparc.č.XXXX/X,XXXX/XXaXXXX/XXreg.„C“KNvkatastrálnomúzemí
Púchov pre spoločnosť T - cars, s.r.o. so sídlom Záriečie 122.Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že zo súdneho ako i administratívneho spisu je zrejmé, že v súdenej
veci je medzi účastníkmi konania sporná otázka negatívnych vplyvov povolenej stavby „AUTOSALÓN

A AUTOSERVIS“ na hydinársku farmu žalobcu 2/, a na pohodu bývania žalobcu 1/, pričom spor sa
konkrétne týka vzdialenosti, keď žalobcovia chcú dosiahnuť, aby predmetná stavba autoservisu bola
od živočíšnej farmy umiestnená vo vzdialenosti viac ako 80 metrov. Uvedenú vzdialenosť 80 metrov
žalobcovia odvodzujú zo stanoviska Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Púchove zo
dňa 29. januára 2013, podľa ktorej došlo k prehodnoteniu podmienok možného

dopadu činnosti prevádzky „autosalón a autoservis“ v bezprostrednej blízkosti
Hydinárskej farmy Janek s.r.o. s tým, že na základe doterajších analýz monitoringu cudzorodých látok
u zvierat chovaných v blízkosti priemyselných prevádzok, v ktorých pri výrobe a
spracovanívznikajúorganickéaanorganickélátky,satietostávajúpotencionálnymrizikomkontaminácie
potravinového reťazca. V stanovisku je ďalej uvedené, že príkladom sú nadlimitné obsahy
anorganických a organických polutantov (olovo, ortuť, kadmium, PCB, dioxíny), ktoré sa pravidelne

zisťujú u fariem potravinových zvierat lokalizovaných v okolí priemyselných prevádzok, medzi ktoré
prevádzka autoservisu jednoznačne patrí (používanie syntetických látok, olejov, mazadiel, pohonných
hmôt). Z tohto dôvodu bol v stanovisku prijatý záver, že pri posúdení takýchto rizík práve v dôsledku
činnosti autoservisu je potrebné dodržať minimálnu vzdialenosť autoservisu od objektov hydinárskej
farmy 80 metrov, čím sa dostatočne vylúči možnosť akejkoľvek kontaminácie chovanej hydiny a jej

produktov. Krajský súd v Trenčíne v súvislosti s vyššie uvedeným tvrdením žalobcov uvádza, že ich
požiadavka, aby prevádzka „autosalón a autoservis“ bola vzdialená od
hydinárskej farmy minimálne 80 metrov, nie je dôvodná. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v
Považskej Bystrici vydal dňa 3. marca 2011, č. A/2011/00313-2/OPPL súhlasné záväzné stanovisko
k územnému konaniu, predmetom ktorého bola uvedená stavba „autosalón a autoservis“.

Toto súhlasné záväzné stanovisko bolo na žiadosť žalovaného následne v celom rozsahu potvrdené
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici listom zo dňa 31. mája
2013, č. A/2013/842-2/OPPL s odôvodnením, že po opakovanom preskúmaní predmetného podania
a pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 21. mája 2013 neboli zistené skutočnosti, ktoré by si
vyžiadali akúkoľvek zmenu záväzného stanoviska č. A/2011/00313-2/OPPL

vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici a úrad dodal, že platné
právne predpisy v oblasti ochrany, podpory rozvoja verejného zdravia nešpecifikujú pásma hygienickej
ochrany takéhoto druhu. Na žiadosť žalovaného zo dňa 10.06.2013 o zaujatie stanoviska podľa §
140b ods. 6 stavebného zákona, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal stanovisko č.
OLP/5560/2013 zo dňa 25. júla 2013, podľa ktorého pásma hygienickej ochrany živočíšnej výroby nie sú

upravené všeobecne platnými predpismi vydanými na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia a z
toho dôvodu z hľadiska kompetencií daných orgánov verejného zdravotníctva, nie je možné argumenty,
uvedené v podaniach žalobcov z hľadiska ochrany zdravia ľudí akceptovať, na základe čoho
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva v Považskej Bystrici zo dňa 3. marca 2011, č. A/2011/00313-2/OPPL v plnom rozsahu

potvrdil. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že na uvedenom závere nemôže nič zmeniť
ani žalobcami predložené vyššie uvedené stanovisko Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v
Púchove zo dňa 29. januára 2013. K obsahu tohto stanoviska Krajský súd v Trenčíne uvádza, že záver o
potrebe dodržať vzdialenosť 80 metrov vychádza z predpokladu, že v autosalóne a autoservise sa budú
používať syntetické látky, oleje a mazadlá, z ktorých môžu do ovzdušia prenikať nebezpečné látky,

avšak tieto skutočnosti (používanie takýchto nebezpečných látok) nie sú ničím podložené, žiadnymi
relevantnými faktami, ide len o domnienky a úvahy v hypotetickej rovine. Nie je taktiež pravdivým ani
tvrdenie žalobcov, že všeobecne záväzné nariadenie Mesta Púchov, VZN č. 14/2007 záväzne určuje
ochranné pásmo 200 metrov od okrajových objektov živočíšnej výroby. Uvedené ochranné pásmo
živočíšnej výroby je výslovne označené v citovanom všeobecne záväznom nariadení ako smerné, teda

nie je záväzné. To potvrdzuje aj znenie nasledujúcej vety, že presný rozsah ochranného pásma je
odvodený od aktuálneho druhu chovaných zvierat a ich počtu. Krajský súd v Trenčíne teda jednoznačne
konštatuje, že pre hydináreň nie je určené ochranné pásmo. Nie je teda dôvodná obava žalobcov, že
predmetná stavba „autosalón a autoservis“ bude nepriaznivo vplývať na zdravie chovaných zvierat, na
kvalitu a nezávadnosť mäsa a vajec určených na predaj konečným spotrebiteľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že
námietky,ktoréžalobcoviauviedlivžalobáchnebolispôsobiléžalobcomprivodiťúspechvkonaní.Pokiaľ
žalobcovia vo svojich námietkach (námietky 1, 2 a 3) namietali, že umiestnenímpredmetnej stavby „AUTOSALÓN A AUTOSERVIS“ v bezprostrednej blízkosti, t.j. v blízkosti menšej ako
80 metrov od hydinárskej farmy, bude ohrozené zdravie chovaných zvierat a nezávadnosť ich produktov,
a že potreba dodržania tejto vzdialenosti vyplýva nielen zo stanoviska Regionálnej veterinárnej a

potravinovej správy v Púchove zo dňa 29. januára 2013, ale i z VZN Mesta Púchov č. 14/2007, uvedené
námietky Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil ako neopodstatnené a bližšie sa s nimi
vysporiadal v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku.

Záverom krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov sa

dôsledne riadili zákonnou úpravou na vec sa vzťahujúcou, postupovali zákonným spôsobom a vo
veci rozhodli v zmysle zákona, na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, keď pre svoje
rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav správne vyhodnotili,
rozhodnutie vydali v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona a svoje
rozhodnutia aj riadne, dostatočným spôsobom odôvodnili, s námietkami žalobcov sa vysporiadali a vo
svojom rozhodnutí taktiež uviedli, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní uberali.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žaloby zamieta.

Žalobcovia v konaní neboli úspešní, preto im súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.