Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014201054
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014201054.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ALEXANDRA HOTEL, s.r.o., so sídlom Dvory
581, 020 01 Púchov, IČO: 36 845 981, zastúpeného Advokát Ivor, s.r.o., advokátskou kanceláriou
so sídlom Mojmírova 1161/6, 020 01 Púchov, zastúpenej Mgr. Petrom Ivorom, advokátom, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/448327/2014/15922 z 9. októbra 2014,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/36/2014-30 z 8. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/36/2014-30 z 8.
septembra 2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na krajskom súde

Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým
rozsudkom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil
rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 1100306/1/448327/2014/15922

z 9. októbra 2014 a rozhodnutie Mesta Púchov č. 1620711732/2014 z 26. júna 2014 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Púchov č. 1620711732/2014 z

26. júna 2014, ktorým podľa § 83 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
582/2004 Z.z.“) a Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) č. 10/2012 o miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v Meste Púchov a doplnku č. 1 k VZN č. 10/2012
bol žalobcovi vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 1.
januára 2014 do 31. decembra 2014 vo výške 12.149,28 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd s poukazom na ustanovenia § 81 ods. 1 a § 83 zákona č.
582/2004 Z.z. a Doplnok č. 1 k VZN č. 10/2012 Mesta Púchov uviedol, že zákon č. 582/2004 Z. z. v
§ 2 o druhoch miestnych daní v odseku 1 určuje, ktoré miestne dane môže obec ukladať a v odseku
2 ustanovuje, že miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavby obec ukladá. Podrobnejšia
úprava je obsiahnutá v desiatej časti zákona v § 77 - § 83. Citované ustanovenie § 81 upravuje vyrubenie

poplatku a splatnosť, pričom výslovne uvádza, že ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber,
obec poplatok nevyrubí rozhodnutím.Ďalej krajský súd uviedol, že ustanovenie § 83 je splnomocňovacím ustanovením, ktoré splnomocňuje
obec, aby vo VZN ustanovila sadzby poplatku, hodnoty koeficientu a pri množstvovom zbere spôsob,

formu a miesto na zaplatenie poplatku.

Krajský súd zdôraznil, že všeobecne záväzné nariadenie obce nemôže byť v rozpore so zákonom, čo
vyplýva z ustanovenia § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania je nesporné, a vyplýva to i z napadnutých
rozhodnutí, že žalobca bol prihlásený do množstvového zberu. Správca dane - Mesto Púchov pri
vyrubení poplatku vychádzal z ustanovenia § 83 zákona č. 582/2004 Z.z. a VZN č. 10/2012 o miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a Doplnku č. 1 k VZN č. 10/2012. Predmetný
Doplnokč.1kVZNč.10/2012stanovuje,žeobecvyrubíiprimnožstvovomzberepoplatokzakomunálny
odpad rozhodnutím, čo je v rozpore s ustanovením § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako i vo vyjadrení k žalobe prípustnosť vydania rozhodnutia
správcu dane pri množstvovom zbere odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 83 zákona č. 582/2004
Z.z., ktoré je však splnomocňovaním ustanovením a pri množstvovom zbere oprávňuje obec len na
určenie spôsobu, formy a miesta na zaplatenie poplatku, neoprávňuje však obec na vyrubenie poplatku

rozhodnutím, pričom možnosť vyrubenia takéhoto poplatku rozhodnutím je zakázaná v ustanovení § 81
ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že predmetná námietka žalobcu je dôvodná.
Podľa názoru krajského súdu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že Mesto

Púchov správne vyrubilo poplatok za komunálny odpad žalobcovi, ktorý je zaevidovaný v množstvovom
zbere rozhodnutím, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Krajský súd zároveň zrušil
i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Mesta Púchov, nakoľko predmetné rozhodnutie je v
rozpore s ustanovením § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorého obec pri množstvovom
zberepoplatoknevyrubujerozhodnutím.IkeďMestoPúchovvyrubilopoplatokvsúladesVZNč.10/2012

o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a Doplnku č. 1 k VZN č. 10/2012,
predmetný doplnok je v rozpore s ustanovením § 81 zákona č. 582/2004.

S poukazom na dôvodnosť vznesenej námietky, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnutie žalovaného
i prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, sa krajský súd ďalšími dôvodmi

žaloby nezaoberal.

Žalobca si v podanej žalobe uplatnil právo na náhradu trov konania, a to za zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 70,- Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur, ktoré pozostávajú z 2 úkonov
právnej pomoci - príprava a prevzatie veci, podanie žaloby, 2x režijný paušál a DPH. Žalobca bol v

konaní úspešný, preto mu krajský súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP a vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. v zmysle vyčíslenia trov v žalobe.

II.
Odvolanie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci prvostupňovým súdom.

Krajský súd podľa žalovaného sa v odôvodnení predmetného rozsudku nevysporiadal s námietkami
smerujúcimi k oprávnenosti vyrubenia predmetného poplatku, či sú splnené zákonné podmienky pre
určenie poplatku v zmysle zákona o miestnych poplatkoch, či je sadzba poplatku a spôsob výpočtu
poplatku stanovený v zmysle zákona o miestnych daniach, pričom podľa názoru žalovaného je podstata
sporu práve v posúdení hmotnoprávnych podmienok pre určenie sumy predmetného poplatku.

Žalovaný ďalej dôvodil, že žalobca v žalobe neuviedol, že bol ukrátený na svojich právach tým,
že predmetný poplatok bol určený rozhodnutím, iba poukázal na skutočnosť, že tým, že správca
dane vyrubuje predmetný poplatok pre účastníkov množstvového zberu rozhodnutím, porušuje zákono miestnych poplatkoch. Zdôraznil, že žalobca tým, že mu bol poplatok určený rozhodnutím nebol
poškodený na svojich právach, pretože práve na základe tejto skutočnosti mohol využiť a aj využil právo
na podanie opravného prostriedku v zmysle daňového poriadku.

V spore o určení sumy poplatku žalovaný preskúmal predmetné rozhodnutie správcu dane, posudzoval
oprávnenosť vyrubenia poplatku žalobcovi a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre
určenie poplatku žalobcovi v zmysle vydaného rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru žalovaného,
krajský súd sa uvedeným sporom nezaoberal, a tým ani neposúdil, či uvedené právne nesprávne

posúdenie veci má vplyv na výšku poplatkovej povinnosti a poškodenie práv žalobcu.

Žalovaný k otázke vyrubenia poplatku rozhodnutím uviedol, že poplatok podľa zákona č. 582/2004
Z.z. je v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku daňou. Postup súvisiaci so správnym zistením dane,
zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti sú podľa § 2 písm. a) daňového poriadku správou daní.
Daňovým konaním je podľa § 2 písm. c) daňového poriadku konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach

a povinnostiach daňových subjektov. V zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo
priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť
doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu správcu dane možno
podať opravné prostriedky v zmysle tretieho dielu daňového poriadku.

Vzhľadom k tomu, že poplatok je v zmysle daňového poriadku daňou, ktorá sa v daňovom konaní
určuje rozhodnutím správcu dane, ostáva v zmysle § 81 zákona č. 582/2004 Z.z. podľa žalovaného
nezodpovedaná otázka, ako inak môže správca dane určiť daňovú povinnosť ak nie rozhodnutím.

III.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca vo svojom písomnom vyjadrení z 30. októbra
2015, v ktorom žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny
a zároveň, aby zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,87 Eur.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol v podstate rovnakú argumentáciu ako v žalobe, pričom zdôraznil,
že rozsudkom zrušené rozhodnutia dotknutých správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom
a zároveň výrazným spôsobom poškodili jeho práva a tiež a ohrozili jeho podnikateľskú činnosť. Vo
vyjadrení poukázal na vzťah špeciality zákona č. 582/2004 Z.z. k všeobecnému daňovému poriadku v

tom zmysle, že ak špeciálny predpis vo vzťahu k daňovému poriadku zakazuje vyrubenie poplatku
poplatníkovi v systéme množstvového zberu rozhodnutím, nemožno v tomto prípade na tento právny
vzťah aplikovať všeobecné ustanovenia daňového poriadku upravujúce vydávanie rozhodnutia, ktoré
nemožno v tejto veci vydať.

Žalobca tvrdenie žalovaného, že v žalobe neuviedol, že bol ukrátený na svojich právach, považoval za
nepravdivé, nakoľko v žalobe uviedol, že obe rozhodnutia správnych orgánov mu spôsobili vážnu ujmu
a ohrozujú jeho podnikateľskú činnosť.

Záverom žalobca uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal jeho námietkami,

týkajúcimi sa hmotnoprávnej stránky a hmotnoprávnych nedostatkov napádaných rozhodnutí. Podľa
jeho názoru z hľadiska riadneho usporiadania právnych vzťahov účastníkov, zamedzenia zbytočným
prieťahom v konaní, opätovným nejasnostiam dotknutých správnych orgánov pri vydávaní nového
rozhodnutia a prípadnému opätovnému napadnutiu nových rozhodnutí správnych orgánov žalobou v
správnom súdnictve, by bolo správne a účelné, ak by sa odvolací súd zaoberal aj vyššie uvedenými

námietkami žalobcu ohľadne hmotnoprávnych nedostatkov napádaných rozhodnutí a tieto aj riadne
zdôvodnil.
Žalobca preto odvolaciemu súdu navrhol v zmysle § 219 ods. 1 OSP na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť i odôvodnenie jeho vyššie uvedených námietok.

IV.
Právna úprava, právne názory najvyššieho súduNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie

žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP, a dospel k záveru,
že rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a
postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného č. 1100306/1/448327/2014/15922 z 9. októbra 2014, ktorým ako odvolací orgán podľa §
74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Púchov č. 1620711732/2014 z
26. júna 2014, ktorým podľa § 83 zákona č. 582/2004 Z.z. a VZN č. 10/2012 o miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v Meste Púchov a doplnku č. 1 k VZN č. 10/2012,
bol žalobcovi vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 1.

januára 2014 do 31. decembra 2014 vo výške 12.149,28 Eur.

Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé
zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím.

Podľa § 83 zákona č. 582/2004 Z.z., obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzby poplatku,
hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu a miesto na zaplatenie poplatku, podmienky
na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, podklady, ktoré má poplatník preukázať pri vrátení
poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1 alebo pri znížení alebo odpustení poplatku podľa

§ 82 ods. 2.

Podľa § 1 ods. 2 daňového poriadku, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy (napr. zákon
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov) neustanovujú inak.

Podľa bodu 5.1.1.1., písm. c) VZN č. 10/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v Meste Púchov, poplatok platí poplatník, ktorým je podnikateľ, ktorý je oprávnený
užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na účel podnikania.

Podľa bodu 5.1.2.6. Doplnku č. 1 k VZN č. 10/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady v Meste Púchov, pre poplatníkov podľa bodu 5.1.1.1. b) a c), ktorí požiadali
o množstvový zber sa poplatok určí ako: súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby,
sadzba poplatku: 0,0531 eura za jeden liter.

Podľa bodu 5.1.5.1. tretia a posledná veta Doplnku č. 1 k VZN č. 10/2012 o miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady v Meste Púchov, poplatníkovi podľa bodu 5.1.1.1. písm.
b) a c), ktorý požiadal o množstvový zber, bude poplatok vyrubený rozhodnutím v zmysle § 63 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Splatnosť poplatku je

uvedená v rozhodnutí.

Podľa VZN č. 3/2013 o nakladaní s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na území
mesta Púchov, množstvový zber je zber komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, priktorom ich pôvodca platí poplatok ustanovený podľa zákona vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu
týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas (§ 39 ods. 13 zákona o odpadoch).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku posudzuje, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Krajský súd napadnutým rozsudkom v predmetnej veci zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch

stupňov z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP).

Krajskýsúdprisvedčilnajpodstatnejšejžalobnejnámietkežalobcuastotožnilsasjehoprávnymnázorom
napádajúcim rozpor aplikovaného všeobecne záväzného nariadenia v znení jeho dodatku č. 1 so
zákonom - so znením § 81 ods. 1 poslednej vety zákona č. 582/2004 Z. z., konkrétne v jeho bode 5.1.1.1.
b) a c), podľa ktorého „Poplatníkovi podľa bodu 5.1.1.1. b) a c), ktorý požiadal o množstvový zber, sa

poplatok vyrubí rozhodnutím v zmysle § 63 daňového poriadku.“

S poukazom na znenie poslednej vety ustanovenia § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého
„Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím.“, dôvodil,
že dotknuté VZN je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona, a preto správca dane nemohol vyrubiť

žalobcovi predmetný poplatok rozhodnutím postupom podľa § 63 daňového poriadku.

Napadnutý vecný výrok krajského súdu vychádza z právneho názoru, že obec, resp. Mesto Púchov,
v časti bodu 5.1.1.1. b) a c) sporného VZN v znení jeho dodatku prekročilo právomoc danú mu
splnomocňujúcim ustanovením § 83 zákona č. 582/2004 Z. z. a nad rámec zákona a v rozpore s

jeho znením upravilo postup vyrubenia poplatku poplatníkom využívajúcim množstvový zber formou
rozhodnutia vydaného postupom podľa daňového poriadku.

Vzhľadom k tomu, že uvedené posúdenie rozporu použitého VZN mesta so zákonom bolo jediným
dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí daňových orgánov v rámci súdneho prieskumu podľa

druhej hlavy piatej časti OSP, je nevyhnuté konštatovať, že krajský súd rozhodol na základe posúdenia
otázky súladu, resp. nesúladu VZN obce so zákonom, bez toho, aby táto predbežná otázka bola
vyriešená v rámci samostatného procesného postupu, ktorý na tento účel upravoval Občiansky súdny
poriadok (§ 250zfa ods. 1 OSP - Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a
vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy).

Podľa § 250zfa ods. 1 OSP, ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe
protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej
samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.

Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 250zfa ods. 2 OSP, účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.

Podľa § 250zfa ods. 5 OSP, ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným
nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné
nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné

do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej
samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie,
jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o obecnom zriadení“) obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia;nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže
vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie
byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré
boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so

všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 6a ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že
medzi všeobecne záväzným nariadením vo veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad a vo
veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho

časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa § 6a ods. 2 zákona o obecnom zriadení obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, je
povinná do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach
územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy. Ak tak obec neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) bodu 2. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (pre prípad v relevantnom

znení pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku) prokurátor je oprávnený podať protest proti
všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy.

Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre protest proti všeobecne záväznému
právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis

vydal. Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a
rozhodnutíorgánovverejnejsprávy,prokurátorov,vyšetrovateľov,policajnýchorgánovasúdovvrozsahu
vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie

zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „podávateľ podnetu“),
ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania
alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa§21ods.3písm.f)bodu3.zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúrevzneníúčinnomod01.07.2016,

na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej
správy všeobecne záväzné nariadenie orgánu územnej samosprávy.

Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016, ak
orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu

uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd
podľa osobitného predpisu.

S účinnosťou od 1. júla 2016 konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej
časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi

predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako konanie vo veciach územnej
samosprávy upravuje ustanovenie § 357 a nasl. SSP.Všeobecne záväzné nariadenie mesta predstavuje normatívny akt orgánu územnej samosprávy, v
danom prípade prijatý na základe splnomocňujúceho ustanovenia zákona (§ 83 zákona č. 582/2004
Z. z.), preto bolo možné jeho prípadný nesúlad s normou vyššej právnej sily napadnúť a odstrániť len

postupom, ktorý pripúšťa zákon, pre daný prípad postupom podaním návrhu podľa § 250zfa ods. 1 OSP
účinného v relevantnom čase. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu bol prokurátor, ktorý tak mohol
učiniť na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre.

Pokiaľ nebol právoplatným rozhodnutím správneho súdu (§ 250zfa ods. 5 OSP, resp. § 367 Správneho

súdneho poriadku) alebo právoplatným rozhodnutím ústavného súdu (čl. 125 ods. 3 v spojení s
čl. 71 ods. 2 Ústavy SR) vyslovený nesúlad VZN obce alebo jeho časti so zákonom, v záujme
zachovania právnej istoty a legitímneho očakávania ako na strane poplatníkov, tak i na strane orgánov
územnej samosprávy, je namieste pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej
správy vychádzať z prezumpcie zákonnosti a všeobecnej záväznosti dotknutého všeobecne záväzného
nariadenia obce ako podzákonnej normy.

Keďže v otázke súladu, resp. nesúladu aplikovaného VZN mesta so zákonom č. 582/2004 Z. z. nebol
dodržaný zákonom a ústavou predpokladaný a záväzne stanovený postup, nemožno na tvrdení o
nesúlade predmetného VZN mesta so zákonom postaviť právny záver konštatovanej nezákonnosti
administratívneho rozhodnutia, preskúmavaného na základe žaloby podanej podľa § 247 OSP, t. j. v

rámci správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Z uvedeného dôvodu sa napadnuté
rozhodnutie krajského súdu javí ako predčasné.

Okrem tvrdenia o protizákonnosti aplikovaného VZN mesta, námietky žalobcu smerujú aj proti
neprimeranej a protizákonnej výške predmetného poplatku a proti nedostatku informovaného súhlasu

žalobcu predtým, ako sa prihlásil k množstvovému zberu odpadu v meste.

Na tomto mieste senát odvolacieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových súdnych
rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa, vrátane odôvodňovania jeho

rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne posúdiť žalobu žalobcu a po
dôslednom preskúmaní zostávajúcich žalobcom uplatnených podstatných námietok o jeho žalobe
meritórne rozhodnúť.

Podľa§250jaods.4OSP,súdprvéhostupňaajsprávnyorgánsúviazanéprávnymnázoromodvolacieho

súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP. postupoval podľa
ustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolzrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492

ods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.