Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204617
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715204617.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnej: V. V., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX P.,

v konaní o vymoženie 2.437,48 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad zo dňa 30.09.2015, č. k. 13Er 252/2015-16 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho
exekútora U.. L. X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným
u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému
na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNA, a.s., zo dňa 19.10.2012, sp. zn. BW-
A/0112/0025.

3. Následne súd citoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

4. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
05.03.2007 ako spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, uzavretý medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom. Súčasťou tejto
zmluvy boli obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre neobmedzený počet spotrebiteľov.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednaná rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť
výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V prípade, že dodávateľ podá žalobu
na rozhodcovský súd je spotrebiteľ nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na
rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená dojednanou rozhodcovskou doložkou a žalobou
dodávateľa na rozhodcovskom súde. Predmetná rozhodcovská doložka podľa názoru exekučného

súdu v zmysle stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
schváleného dňa 27.09.2010 a v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinného od 01.01.2008) bráni tomu,aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam,
a teda ja rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

6. Z dojednanej rozhodcovskej zmluvy zároveň vyplýva, že je tu hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán podľa § 53 os. 1 OZ, z dôvodu tzv. geograficky neprijateľného miesta
rozhodcovského konania. Miesto konania nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti. Súd prvej

inštancie preto nevidel dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosť miesta
súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak s tým na strane spotrebiteľa
sťaží uplatnenie jeho práv. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy došlo tiež len s odkazom na všeobecné
zmluvné dojednania ako súčasť zmluvy o úvere. Exekučný súd konštatoval, že nepostačuje na
uzavretie rozhodcovská zmluvy odvolávať sa na všeobecné obchodné podmienky uzatvárania úveru,

ale rozhodcovská zmluva ak ma byť platná, musí byť uzavretá ako osobitná písomná zmluva. Bez platnej
rozhodcovskej zmluvy nemohol rozhodovať rozhodca.

7. Ak Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy, ktorá ako
neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná, exekučný titul nemožno

považovať za súladný so zákonom. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý ma zase za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti pre rozpor exekučného titulu so zákonom súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

II. Obsah odvolania oprávneného.
8.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne
posúdenie veci. Súd zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a súd prvej inštancie má rozhodovať len ako

tzv. exekučný súd, nie ako súd vyššej inštancie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom.
Poukázal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozsudku ako všeobecného tak
rozhodcovského súdu. Poukázal na porušenie zákazu princípu retroaktivity, resiudicata, porušenie

právnej istoty a legitímnych očakávaní, neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom
a nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ. Navrhol vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, alternatívne zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

9. Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 O. s. p..

III. Hodnotenie odvolacieho súdu.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne

preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie
exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

16. Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvej inštancie správne

konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..

17. Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie § 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva,

že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú.

18. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je

nepochybné aj to, že v obchodných podmienkach pre úver v čl. 9 bod 9.2 bola uvedená rozhodcovská
doložka, podľa ktorej sa spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..

19. S prihliadnutím na uvedené, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť.

Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde,
pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je
zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

20. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred

nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto
neplatnú. Nemôže preto obstáť ani argumentácia v tom smere, že zákon o bankách upravuje povinnosťbánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože ani táto
povinnosť ich nezbavuje konania v súlade so spotrebiteľským právom.

21. V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že
povinný uzavrel túto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z
predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia
ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou
zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní
je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle
rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť

o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že
spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

23. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený

len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj
v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o
plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s

dobrými mravmi.“

25. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387ods. 1 C.s.p..

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).