Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516208294
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516208294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky - manželky F. I., nar. dňa
XX.XX.XXXX, bytom Y., H. D. XXX a manžela N. I., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Y., H. D. XXX, o
odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.mája 2017, č. k.
4Pc/7/2016-20 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom sú prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov F. I., nar. XX.XX.XXXX a

N. I., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Miestneho
národného výboru v W. vo zväzku I., ročníka 1971, na strane XX, pod číslom radovým 4. Účastníkom
nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že manželstvo je zväzok, ktorý
predpokladá vzájomný rešpekt, úctu a rovnaké postavenie oboch manželov. Nepochybné je, že v
každom manželstve dochádza k prirodzenému rozdeleniu úloh medzi manžela a manželku. Je zrejmé,
že v manželstvo účastníkov to takto spočiatku i fungovalo, keďže manželka zabezpečovala kompletnú
starostlivosť o domácnosť, deti, manžel sa staral o dom a záhradu. Z výsluchu účastníkov však

vyplýva, že navrhovateľka sa prakticky po celú dobu v manželstve necítila dobre. Cítila sa neuznaná,
nerešpektovaná, nútená k neustálej práci v domácnosti. Aj z výsluchu svedka I. I., syna účastníkov,
vyplýva, že vzťah medzi manželmi počas celej doby trvania manželstva nebol založený na rešpektovaní
sa a úcte. Situácia v manželstve účastníkov bola zrejme v zásade rovnaká i v minulosti, snáď s tým
rozdielom, že teraz už manželia spolu vyše roka nežijú. Na otázku súdu adresovanú manželovi, prečo
si myslí, že by manželstvo malo zostať zachované manžel uviedol, že sa brali v kostole, 45 rokov boli
spolu a v prípade, že by boli rozvedení, nemohol by v kostole prijímať sviatosti. Dôležitým dôvodom je

tiež to, že spolu majú majetok, ktorý by sa teraz musel vyporiadavať. Súd zo strany manžela nepočul ani
vetu o tom, že by mal svoju manželku rád, chcel by s ňou ďalej zostarnúť, že ju rešpektuje. Naopak, aj
vo svojom písomnom podaní uviedol manžel iba negatívne veci o svojej manželke, čo nesvedčí o tom,
že má manželku skutočne rád. Ako vyplýva z výpovede syna účastníkov, manžel manželku opakovane
ponižoval,brániljejvstretávanísaspríbuznými,domahozaujímalaibapráca,doktorejvšetkýchzapájal
a vzťahy v rodine pre neho neboli prioritou. Dobre bolo iba dovtedy, kým sa plnili jeho príkazy. Chcel
všetkých ovládať. Ak syn účastníkov zhodnotil, že pre otca bol podstatnejší dom ako vnúčatá, ťažko

možno hovoriť o láske a úprimných vzťahoch v rodine. Navyše v súčasnosti si manžel priviedol do
spoločného domu inú ženu, o ktorej tvrdí, že mu len pomáha, čo tiež nevytvára objektívne dojem, že má
na návrate manželky do ich spoločnej domácnosti záujem. Podľa názoru svedka bolo jedinou chybou
navrhovateľkyto,žebolapočasmanželstvaservilná.Vychádzajúczovšetkýchtýchtoskutočnostímožnokonštatovať, že manželstvo účastníkov je čisto formálnym zväzkom. Manželia už veľmi dlhú dobu spolu
nežijú v jednej domácnosti, spoločne nehospodária (čo nerobili v podstate ani v období spolužitia),
intímne sa nestýkajú, čo jednoznačne svedčí o rozvrátenosti vzájomných vzťahov. Súd nevidel žiadnu

možnosť, ako manželstvo účastníkov zachrániť. Manželstvo nie je možné zachovať iba z hospodárskych
dôvodov za situácie, keď tu iný spoločný prvok nie je. Pokiaľ manžel navrhoval vypočutie prípadne iného
svedka v konaní, je potrebné konštatovať, že pre posúdenie návrhu bolo vypočutie oboch účastníkov a
ichsynadostatočným.Anivypočutiesvedka(napríkladsusedyčisestrymanžela)bysúdunepriniesloiný
pohľadnamanželstvoúčastníkov,keďžetítoľudiasmanželmivspoločnejdomácnostinežiliaopriebehu

manželstva by súdu vedeli povedať iba sprostredkované informácie. I doteraz vykonané dokazovanie
bolo dostatočné. Právne vec posúdil podľa § 18 a § 23 ods. 1 -3 Zákona o rodine. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Dôvodil tým, že z jeho strany neboli
predvolaní svedkovia a manželka so synom klamali. Bol to on, čo v manželstve trpel, manželka si robila

z manželstva „holubník“. Keď sa jej niečo nepáčilo, zobrala sa a išla k svojej mame, na neho nebrala
ohľad. Keď manželka odišla, prišiel za ňou k svokre, aby sa vrátila, tak ho vyhodili, keď jej telefonoval,
robili si z neho posmech, tešili sa z jeho trápenia. Keď bol na tom už po zdravotnej stránke dosť zle,
povedala, aby si „nejakú“ našiel, že ona sa rozvádzať nebude. Menila však názor podľa toho, ako jej
ho tí, čo ju využívali nahovorili. Jemu zle padlo, čo syn I., keď svedčil pri rozvode narozprával. Ťažko

musel zarábať peniaze na jeho štúdium, pracoval v pekárni cez sviatky, soboty, nedele, nočné služby. Za
štyridsať rokov tejto práce prišiel o zdravie a teraz na starosť, čo by mu mal trochu pomôcť, tak na neho
zanevrel. Z mamky si spravil otroka, každý rok mení zamestnanie a matka mu len vypeká zákusky. Za
deväť rokov, čo je syn ženatý, nedokázal nič, žije v jednoizbovom byt po manželkinej babke. K synovmu
tvrdeniu, že ho zaujímala len práca a vzťahy v rodine nebolo pre neho prioritou uviedol, že so synom

chodil na tanečnú, kúpil mu bicykel, naučil ho plávať na Zelenej vode, kúpil mu počítač. Vyčítal mu, že
tieto veci nespomenul. Považoval za zvláštne, že manželka odišla do Trenčína, zobrala aj svoju matku,
ktorá má právo doživotného bývania so svojom dome na W., ktorý podpísala mladšiemu synovi, a ten
za mal za to o ňu postarať. Manželka a syn vo svojich výpovediach klamali. On nepije, nefajčí, vedie
riadny život, tak prečo by mal trpieť. Akú lásku prejavila manželka k nemu, keď zobrala pekný paplón,

s ktorým sa prikrýval a nechala mu starý pozašívaný. Zobrala mu aj perinu s poduškou a podušku mu
nechala takú vypchatú handrami. Ešte navštevovala jeho rodinu a ohovárala ho a jeho sestru. Navrhol,
aby sa manželka konečne chytila vlastného rozumu a nepočúvala „radcov“, ktorí ju len využívajú a nech
si spomenie, čo im kňaz povedal pri sobáši - čo boh spojil, človek nech nerozdeľuje. Je zrejmé, že
ich manželstvo je v kríze, avšak v ich veku by sa mohli s pomocou odborníkov pokúsiť o manželské

spolužitie. Žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok okresného súdu zrušil.

3. Navrhovateľka so svojom písomnom vyjadrení odvolanie manžela považovala za irelevantné,
obsahovo prázdne a zavádzajúce. Vyjadrila pochybnosti o podpise manžela na doplnenom odvolaní. K
vyjadreniu manžela k ich synovi uviedla, že syn s nimi žil v spoločnej domácnosti 28 rokov a pomáhal

im, najmä odporcovi aj počas jeho VŠ štúdií. Skutočnosť, že manžel je prekvapený výpoveďou ich syna
I. len svedčí o tom, že manžel vôbec nepozná svojich synov a nevie zadefinovať ani kvalitu vzťahov
medzi ním a synmi. Preto v prípade potreby odporučila súdu predvolať ako svedka aj ich druhého syna
Z., ktorý tiež žil s nimi v spoločnej domácnosti 27 rokov. Ich manželstvo existuje len na papieri, je trvale
rozvrátené a s manželom v súčasnosti komunikuje len prostredníctvom úradov alebo súdu. Manžel žije

v ich spoločnom dome už viac ako dva roky s novu priateľkou H. W. a jej znemožňuje prístup do domu.
Manžel ju roky obmedzoval na osobnej slobode, dokonca ju fyzicky napadol a škrtil, má z neho strach,
nakoľko jeho správanie je nevypočítateľné, takže aj ďalšie spolužitie je viac ako vylúčené. Konštatovanie
manžela v odvolaní len potvrdzuje jeho schizofrenickosť zmýšľania, ktorý sa snaží na papieri zachovať
ich manželstvo, pričom reálne žije v ich dome s inou cudzou osobou. Považovala za zvláštne, že manžel

chce predvolať ako svedkyňu svoju sestru I. Y., s ktorou sa pred rokmi pohneval a približne 20 rokov
sa ich rodina s ňou nestretávala. Tvrdenie manžela, že nepije, nefajčí a vedie riadny život považovala
za nepravdivé, nakoľko manžel v manželstve požíval alkoholické nápoje s určitými prestávkami. Manžel
nebol schopný zúčastňovať sa žiadnych spoločenských akcií, na ktorých sa podával alkohol, pretože
nedokázal ovládať svoje vôľu, nevedel kedy má prestať piť. V čase opitosti býval veľmi hrubý, agresívny,

vulgárne nadával na ňu i jej matku. Manžel tiež isté obdobie fajčil. Ak manžel uvádza, že posledných
osem rokov nepožíva alkohol, bolo už načase, inak by skončil na protialkoholickom liečení. Posledná
kvapka pretiekla, ho spolu so synom I. našla opitého a padnutého na zemi pred pohostinstvom. K citátu
manžela „čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ uviedla, že tento výrok porušil manžel už tým, že juopakovane vyhodil z domu a priviedol si do ich spoločného domu priateľku, s ktorou žije a užíva všetky
veci, ktoré v dome má. Manžel pozná túto priateľku už dlhšie a čakal na vhodnú príležitosť, aby sa jej
zbavil. Ona bola so synom Z. dňa 02.01.2017 v ich dome s tým, že sa chce vrátiť naspäť, no manželovi

odpoveď bola taká, že si na ňu už nezvykne a musela so synom doslova utiecť preč. Konštatovala, že
celé manželstvo žila s človekom, ktorý nevedel prejaviť žiadnu lásku k nej, netešil sa z rodinného života,
rodiny, svojich detí a teraz i vnúčat. Manžel stále očakával len starostlivosť o neho, ale o jej zdravotný
stav sa nikdy nezaujímal. Zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a na rozvode manželstva.

4.Manželvosvojejodvolacejreplikekvyjadreniunavrhovateľkyuviedol,ževmanželkejelensamázloba
a nenávisť. Prežili spolu 45 rokov a nenapísala o ňom ani jednu peknú vetu. Nikdy neprišiel domov, že
by prepil celú výplatu, alebo že by ho pre alkohol vyhodili z práce. Píše, že nepozná svojich synov, avšak
na základe toho ako ich zmanipulovala proti nemu, ich skutočne nepozná. Ani jeho priateľku nenechá
na pokoji, že jej pomáhal, keď mala zlomenú roku. Priateľka mu pomohla dostať sa z toho najhoršieho,
keby nebolo jej, už by tu možno ani nebol. Veď ho trištvrte roka nechala bez pomoci samého. Manželka

bola celkom pod vplyvom svojej matky, a preto k nej chodila každú nedeľu, preto pri nej nič nezažil.
Manželka klame tiež v tom, že v januári 2017 prišla aj so synom Z. s tým, že sa chce vrátiť, či môže
bývať na poschodí. On jej povedal, že áno, keď sa pýtala, či k nim môže chodiť aj syn I. a prísť bývať
svokra, vtedy jej povedal, že I. chodiť môže a svokra toľko, koľko bude aj u druhých detí. Preto zavelila
synovi, aby odišli. Mal za to, že manželka nedala odpoveď na viacero otázok, ktorý vymenoval v bodoch

1. až 38. Všetkému tomu je na vine manželka a jej matka, ktoré s ňou manipulovala a dávala jej rozumy.
Hanebný spôsobom opustila spoločnú domácnosť, odviezla spoločný majetok na troch autách, muža
nazvala odroňom a opilcom. On chce pristupovať k sviatostiam, on neodišiel z domu a priateľku si našiel,
až keď bol v koncoch so zdravím. Navrhol vypočuť svedkov I. Y. a H. W..

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 / keď nebolo
potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem/ v spojení s
§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie manžela
nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov konania na
tom právnom závere, že manželstvo účastníkov je čisto formálnym zväzkom. Manželia už dlhú dobu
spolu nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, manžel má priateľku, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, čo jednoznačne svedčí o rozvrátenosti vzájomných vzťahov. Súd nevidel žiadnu možnosť,

ako manželstvo účastníkov zachrániť. Manželstvo nie je možné zachovať iba z hospodárskych dôvodov
za situácie, keď tu iný spoločný prvok nie je.

7. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne vec aj posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím
námietkam manžela uvádza nasledovné:

8. V danej veci aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov uvedené v § 23 Zákona o rodine. Vzťahy medzi

manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo účastníkov nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nesporné, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti a vzájomne si nepomáhajú. Manžel nesúhlasí s rozvodom manželstva, hoci nepoprel krízu

v manželstve, avšak ani v odvolaní neuviedol, ako si obnovenie spolužitia s navrhovateľkou predstavuje,
keď v spoločnej domácnosti už žije s inou ženou a býva s ňou v spoločnom rodinnom dome účastníkov.
Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že rozvod manželstva odmieta hlavne z dôvodu, že manželstvo
bolo uzavreté pred orgánom cirkvi a manžel by po rozvode manželstva nemohol prijímať cirkevné
sviatosti. Navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie spolužitia s manželom. Navrhovateľka i manžel

sa vo svojich písomných podaniach aj po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, ktorým manželstvo
účastníkov rozviedol, vyjadrovali negatívne o tom druhom, pričom je zrejmé, že negatívne vzťahy medzi
manželmi sa preniesli aj do vzťahu ich spoločných detí k manželovi. Syn účastníkov I. I. ako svedok
výslovne uviedol, že manžel /otec svedka/ navrhovateľku /matku/ ponižoval, bránil jej v stretávaní spríbuznými, doma ho zaujímala iba práca, do ktorej všetkých zapájal a vzťahy pre neho neboli prioritou.
Dobre bolo len vtedy, keď sa plnili jeho príkazy, pričom všetkých chcel ovládať. Manžel síce túto výpoveď
svedka namieta, avšak ani odvolací súd nemal pochybnosti o jeho vieryhodnosti, keďže je to už dospelý

syn účastníkov, ktorý žil s nimi v spoločnej domácnosti 28 rokov. Navrhovateľka tiež poukázala v prípade
potreby vypočuť aj ich mladšieho syna, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti 27 rokov. Manžel navrhol
vypočuť dve svedkyne, neuviedol však na aké okolnosti, keď tieto s účastníkmi nežili v spoločnej
domácnosti. Aj odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie, že pre posúdenie rozvratu manželstva a
zistenia jeho príčin je postačujúca výpoveď oboch účastníkov a svedka I. I..

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že v danom prípade nie sú predpoklady pre to, aby si
manželstvo účastníkov mohlo v budúcnosti plniť svoj účel.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre
ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody
pre priznanie trov odvolací súd nezistil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).