Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Csp/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201131
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117201131.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu:
Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, právne zastúpený
JUDr. Július Brichta, advokát, so sídlom: Gröslingova 6-8, Bratislava, proti žalovanému: Zdenko X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: X. 448, N. - X., o zaplatenie 4.707,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.049,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05% ročne z tejto sumy od 03.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Plnením záväzku spoločnosťou OptIT, s.r.o., IČO: 36364380 na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. I/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného plniť záväzok uložená mu týmto rozsudkom.
Plnením záväzku žalovaným na základe tohto rozsudku zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť
spoločnosti OptIT, s.r.o., IČO: 36364380 plniť záväzok uložená mu rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. I/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 4.707,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zoo umy 4.203,45 eur od
03.03.2015 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16% ročne zo sumy 4.203,45 eur od 03.03.2015
do rozhodnutia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobcovi bol dňa 21.12.2016 doručený rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie vydaný pod sp.zn. I/2015-48 zo dňa
14.12.2016, ktorým bolo rozhodcovské konanie medzi žalobcom a žalovaným zastavené pre
konštatovanie nedostatku jeho právomoci, pričom v zmysle § 6 ods. 3 CSO zostali účinky podanej
žaloby na rozhodcovský súd zachované. Žalobca je spoločnosť, ktorého predmetom činnosti je
najmä vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb formou
úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iných platobných prostriedkov, vydávanie

a správa platobných kariet, vykonávanie obchodných transakcií z použitia platobných kariet ako aj
poskytovanie úverov. Spol. OptIT, s.r.o. ako žiadateľ a žalovaný ako spolužiadateľ na základe žiadosti o
vydanie kreditnej karty Diners Club CORPORATE zo dňa 30.06.2014 navrhli žalobcovi uzavretie zmluvy,
na základe ktorej žalobca vydal žalovanému kartu a umožnil prostredníctvom nej vykonávať transakcie
u zmluvných partnerov žalobcu a žiadateľ a spolužiadateľ sa spoločne a nerozdielne zaviazali uhradiť
žalobcovi všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním karty. Žalobca žiadosť prijal a poskytol

žalovanému kreditnú kartu s limitom 4.000,- eur, ktorá je kreditná karta s fixnou dobou splatnosti po s
končení zúčtovacieho obdobia, pri ktorej bol žalovaný povinný splatiť dlžnú sumu v celosti v určenomdátume. Podľa sadzobníka poplatkov zo dňa 01.01.2014 platného v čase omeškania žalovaného bol
sankčný úrok (tvorený úrokom z omeškania 8% a zmluvnou pokutou 16% ) pre daný typ karty 24% ročne.
Žalovaný vykonával transakcie kartou, boli mu vyúčtované mesačne vo výpisoch transakcií, pričom

výpisy obsahovali výšku transakcií, výšku platieb žalovaného a výšku poplatkov (napr. sankčný poplatok,
poplatok za upomienku, za výzvu na zmier, ročný poplatok, za zaslanie výpisu poštou). Žalovaný už
počas prvého zúčtovacieho obdobia vyčerpal celý limit 4.000,- eur, žalovaný ani spol. OptIT, s.r.o. nič
neuhradili, žalovaný nereagoval na upomienky. Vznikol mu dlh vyčíslený ku dňu 02.03.2016 na sumu
4.707,70 eur, z toho istina 4.203,45 eur, ktorá pozostávala z transakcií realizovaných kreditnou kartou

4.049,45 eur, z poplatkov za upomienky 41,- eur, z ročného poplatku 109,- eur, poplatkov za zaslanie
výpisu poštou 4,- eur. Ďalej dlžné sankčné poplatky činili 504,25 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 01.03.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu.

Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnil
ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. I/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, výpisom z obchodného registra
žalobcu, žiadosťou o vydanie karty Diners Club Corporate zo dňa 30.06.2014, všeobecnými obchodnými
podmienkami pre vydávanie a používanie platobných kariet Diners Club, sadzobníkom poplatkov,
výpismi z účtu z roku 2014 a z roku 2015, upomienkami I a II a výzvou na zmier vrátane poštových
podacích hárkov, oznámením o vypovedaní zmluvného vzťahu vrátane poštového podacieho hárku,

špecifikáciou pohľadávky na č.l.32. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na žalobe trvá, nakoľko
je žalovaný nečinný, tvrdenia žalobcu sú nesporné, pričom dlh nebol uhradený ani žalovaným ani
spoločnosťou OptIT, s.r.o.. Rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bola k plneniu zaviazaná spol.
OptIT, s.r.o., nadobudol právoplatnosť. Uviedol, že v danej veci ide o kreditnú kartu s fixnou dobou
splatnosti, ktorá nemá charakter revolvingového úveru. V danej veci bol poskytnutý úverový limit vo

výške 4.000,- eur, nebol dohodnutý žiaden úrok ale iba tzv. sankčný úrok pozostávajúci z úroku z
omeškania a zmluvnej pokuty. Žalovaný vyčerpal celý úverový limit hneď na začiatku trvania zmluvného
vzťahu, tento neuhradil, pričom splatnosť dlhu vyplýva z výpisov z účtu. Podľa žalobcu na daný právny
vzťah sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento zákon takýto
typ úveru nepovažuje za spotrebiteľský úver. Ide o obchodno - právny vzťah nakoľko karta bola

vydaná spoločnosti OptIT s.r.o. a žalovaný je jej konateľom, a teda ide o akúsi formu zabezpečenia
záväzku. Proces uzatvárania zmluvy v takýchto prípadoch štandardne prebieha tak, že žiadateľ o kartu
vyplní formulárovú žiadosť, následne žalobca posúdi jeho platobnú schopnosť a návrh akceptuje, či už
celkom alebo sčasti a vydá kartu. V tejto veci akceptácia vo forme písomného potvrdenia zo strany
žalobcu nebola vykonaná a k uzavretiu zmluvy došlo v zmysle bodu 2.2 písm. i) VOP doručením vydanej

karty. Interná časť žiadosti bola vyplnená žalobcom po podaní žiadosti zo strany žalovaného, kde po
posúdení schopnosti a možnosti žalovaného splácať úver bol určený schválený limit vo výške 4.000,-
eur. Spravidla teda je zo strany žiadateľa vznesená požiadavka na výšku limitu, žalobca následne na
základe takejto žiadosti hľadá prienik a určuje výšku konečného limitu. Súd na základe vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn.
I/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného v konaní žalobcu voči žalovanému 1/ OptIT, s.r.o. IČO:
36 364 380 a žalovanému 2/, ktorým je osoba žalovaná v tomto súdnom konaní, mal súd zistené,
že rozhodcovské konanie bolo voči žalovanému 2/ zastavené a žalovaného 1/ zaviazal rozhodcovský

súd zaplatiť sumu 4.707,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo umy 4.203,45 eur od
03.03.2015 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16% ročne zo sumy 4.203,45 eur od 03.03.2015
do 14.12.2016 a nahradiť trovy konania. Vo vzťahu k žalovanému 2/ rozhodcovský súd konštatoval,
že ide o fyzickú osobu, ktorý mal pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa, a preto predmetnú
zmluvu je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovskú doložku vo vzťahu k žalovanému 2/

posúdil rozhodcovský súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú, keďže núti spotrebiteľa
riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené rozhodcovský súd zastavil
rozhodcovské konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.7. Zo žiadosti o vydanie karty Diners Club Corporate zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že žiadateľ spol.
OptIT, s.r.o., IČO: 363643801 a spolužiadateľ - žalovaný vyhlásili, že navrhujú žalobcovi uzavretie
zmluvy o vydaní karty, na základe ktorej žalobca vydá spolužiadateľovi (žalovanému) ako držiteľovi

kartu a umožní vykonávať prostredníctvom karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a zaväzujú
sa uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním
karty. Obsah zmluvy je tvorený touto žiadosťou, všeobecnými obchodnými podmienkami a príslušným
sadzobníkom poplatkov, s ktorým sa žiadateľ i spolužiadateľ oboznámili a svoje záväzky uvedené v
týchto dokumentoch sa zaviazali dodržiavať. Vo vrchnej časti žiadosti označenej ako interná časť je

uvedené: limit: 4.000,- eur a interný záznam: 03.07.21014 a číslo karty.

8. Podľa bodu 2.1 všeobecných obchodných podmienok pre vydávanie a používanie platobných kariet
Diners Club (VOP), zmluva o vydaní karty sa uzatvára výlučne na základe žiadosti o vydanie karty
podanej žalobcovi žiadateľom, prípadne žiadateľom a spolužiadateľom. Žiadosť sa považuje za návrh
na uzavretie zmluvy.

9. Podľa bodu 2.2 VOP, zmluva je uzavretá akceptáciou žiadosti, ktorú žalobca oznámi žiadateľovi
jedným z nasledujúcich spôsobov: a/ doručením vydanej karty spolu s fotokópiou akceptovanej žiadosti,
b/ oznámením o prijatí návrhu zmluvy a o aktivácii karty doručeného elektronickými prostriedkami (SMS/
správa elektronickej pošty na kontaktné údaje uvedené v žiadosti) a následne potvrdeného v písomnej

forme, c/ doručením potvrdenia o prijatí žiadosti, Spolu s oznámením prijatia návrhu zmluvy podľa
predchádzajúcej vety žalobca zašle žiadateľovi aj znenie VOP a sadzobník poplatkov. Uzavretím zmluvy
podľa tohto článku vzniká držiteľovi právo na používanie karty v rozsahu a spôsobom uvedeným v
zmluve po dobu platnosti vyznačenej na karte.

10.Podľa bodu 2.3 VOP na uzavretie zmluvy nie je právny nárok, uzavretie zmluvy je vecou uváženia
žalobcu. Žalobca nie je povinný oznamovať dôvody, na základe ktorých bola žiadosť o vydanie karty
zamietnutá.

11. Súd sa oboznámil aj so sadzobníkom poplatkov, ktorého obsahom sú poplatky, sankcie a úroky.

12. Podľa výpisov z účtu kreditnej karty vyplýva, že žalovaný vykonal debetné operácie (tj. reálne čerpal)
za obdobie od 08.07.2014 do 23.07.2014 sumu 4.049,45 eur, čo korešponduje s výškou operácií podľa
špecifikácie pohľadávky na č.l. 32 spisu. V ďalšom období žiadne ďalšie čerpanie nie je evidované,
účtované sú už len poplatky a úroky, a to od 02.08.2014 až do 02.03.2015 v celkovej výške 658,25

eur (jedenkrát ročný poplatok, opakovane poplatky za zaslanie výpisu poštou, opakovane poplatky
upomienky, opakovane sankčný poplatok za jednotlivé obdobia). V súčte vyčerpaná istina 4.049,45 eur
+ poplatky a úroky 658,25 eur tvorí žalovanú sumu 4707,70 eur.
13. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlhu výzvami zo dňa 10.09.2014, zo dňa 06.10.2014,
07.11.2014. Oznámením zo dňa 16.01.2015 oznámil žalobca žalovanému, že vzhľadom na to, že dlh v

stanovenej výške neuhradil, vypovedá žalobca zmluvný vzťah medzi nimi, ktorý vznikol vydaním karty
Diners Club.

14. Zmluvné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a c) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka
alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou

bankou Slovenska,
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona, Spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
Podľa § 24 ods. 1 zákona, Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a

tohto paragrafu.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť

okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje

obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15.Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd
vec posúdil nasledovne:

16. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o kreditnej karte, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý na karte

úverový limit 4.000,- eur, ktorý žalovaný mohol čerpať (vykonávaním transakcií - napr. nákupov)
vydanou kreditnou kartou, pričom zmluva mala byť uzatvorená tak, že žalovaný podal žiadosť o vydanie
karty a táto bola žalobcom prijatá. Žalovaný mal zmluvnú povinnosť porušiť tým, že si nesplnil svoju
povinnosť riadne a včas splácať poskytnutý úver titulom kreditnou kartou vyčerpaného úverového rámca
s príslušenstvom.

17. Zmluva o vydaní kreditnej karty s úverovým rámcom (limitom) má charakter úverovej zmluvy podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a na to, aby táto zmluva platne vznikla, musí v nej byť vymedzené
aspoň základné náležitosti, a to okrem zmluvných strán, aj určenie sumy (limitu), do ktorého budúpeňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Minimálne na týchto podstatných náležitostiach sa
musia dohodnúť zmluvné strany, aby sa dalo povedať, že došlo k uzavretiu platnej úverovej zmluvy.

Nakoľko žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, čo bolo totožne ustálené i v rozhodcovskom konaní, na danú zmluvu o vydaní
kreditnej karty treba aplikovať i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu len samotná
skutočnosť, že žalovaný bol súčasne konateľom spol. OptIt, s.r.o. automaticky neurčuje, že sa na neho

hľadí rovnako ako na spol. OptIt, s.r.o., ako na podnikateľa, keď žalovaný vystupoval nepochybne ako
fyzická osoba, ktorá je fyzicky držiteľom karty a nič mu nebráni využívať kartu na uspokojovanie svojich
osobných potrieb (čo napokon možno usudzovať aj podľa výpisu z úverového účtu, keď žalovaný čerpal
prostriedky z karty na nákup v supermarkete LIDL, vykonával platby na čerpacích staniciach, v spol.
Orange, v internetovom obchode, atď.). V danej veci síce nejde o spotrebiteľský úver tak, ako ho chápe
zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko v prjednávanej veci mal byť tento splatený v lehote nepresahujúcej

3 mesiace (splatnosť vždy v konkrétnom mesiaci vyčerpanej čiastky je určená vo výpise z úverového
účtu tak, že vyčerpaná čiastka je splatná vždy ešte v tom istom kalendárnom mesiaci k 25.dňu), a teda
nejde o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.). No v zmysle § 24 zákona
č. 129/2010 Z.z., sa i na takýto úver vzťahuje § 9 ods. 1 tohto zákona a i takáto zmluva musí mať
povinne písomnú formu a okrem toho musí obsahovať aj ďalšie obligatórne náležitosti podľa § 9 ods.

2 uvedeného zákona. Žalobca pritom spĺňa charakteristiku tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c/ tohto
zákona. Súd sa tak zameral na posúdenie toho, či medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej
zmluvy o úvere tak, ako to tvrdí žalobca.

18. Z predloženej žiadosti o vydanie karty Diners Club Corporate zo dňa 30.06.2014 jednoznačne

vyplýva, že žalovaný len navrhuje, aby s ním žalobca v budúcnosti uzavrel zmluvu o vydaní kreditnej
karty, a to ale bez uvedenia výšky žiadaného úverového rámca a bez uvedenia iných ním navrhovaných
parametrov úveru, rovnako žiadosť žalovaného neobsahuje ani záväzok žalovaného uhradiť úroky.
Žalovaný navrhuje, aby mu žalobca vydal úverovú kreditnú kartu, avšak neuvádza, akú výšku úverového
limitu navrhuje. Uvedená listina má charakter návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho

zákonníka. Na žiadosť žalovaného žalobca mohol a nemusel poskytnúť žalovanému kreditnú kartu s
úverovým rámcom, čo vyplýva aj z bodu 2.3 VOP, kde sa uvádza, že na vydanie karty nie je právny
nárok. Na to, aby však návrh na uzavretie zmluvy mohol vyvolať zamýšľané právne následky (tj. viesť
k uzavretiu zamýšľanej zmluvy), musí mať tento návrh určité formálne i obsahové náležitosti a musí
byť adresný (v tomto prípade bol adresovaný žalobcovi) V danom prípade formálnou náležitosťou je

písomná forma (keďže na uzavretie zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje
písomná forma, a teda písomná forma návrhu na uzavretie zmluvy i písomná forma jeho akceptácie),
pričom táto formálna náležitosť návrhu na uzavretie zmluvy bola dodržaná, keďže návrh na uzavretie
zmluvy - žiadosť žalovaný dňa 30.06.2014 podpísal. Súd má však za to, že návrh na uzavretie
zmluvy nemá žiadne z vyžadovaných obsahových náležitostí takéhoto návrhu. Vzhľadom na to, že sa

očakáva akceptácia návrhu, musí byť návrh úplný tak, aby po jeho prijatí mohla bez ďalšieho vzniknúť
zmluva ako platný právny úkon. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy má viesť k uzavretiu niektorého
z pomenovaných zmluvných typov (tu úverovej zmluvy podľa § 497 Obchodného zákonníka), musí
už samotný návrh na uzavretie zmluvy obsahovať aspoň minimálne náležitosti danej zmluvy (ktorými
sú, ako už bolo vyššie uvedené v prípade úverovej zmluvy určenie zmluvných strán, určenie sumy -

limitu,doktoréhobudúpeňažnéprostriedkyposkytnuté,záväzokveriteľaposkytnúťpeňažnéprostriedky
a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky). Návrh na uzavretie zmluvy teda
musí byť obsahovo dostatočne určitý. Uvedené je nevyhnutné i preto, aby aj z návrhu na uzavretie
zmluvy bolo možné ustáliť, akým návrhom to vlastne navrhovateľ zmluvy má byť viazaný a čo vlastne
druhej strane navrhuje. Bez toho, aby už samotný návrh obsahoval podstatné náležitosti tej zmluvy,

ku ktorej uzavretiu má návrh viesť, potom takýto návrh nemôže zakladať účinky návrhu na uzavretie
zmluvy. Návrh - žiadosť žalovaného zo dňa 30.06.2014 (podľa došlej pečiatky doručenej žalobcovi
dňa 01.07.2014) však neobsahuje nič viac než len žiadosť žalovaného o vydanie bližšie neurčenej
karty, avšak neobsahuje ani výšku kreditného limitu, ani iné práva a povinnosti, vrátane povinnosti
dlžníka platiť úroky, keďže žalovaný len navrhuje vydať kartu a zaväzuje sa splniť všetky (pozn. vôbec

bližšie neurčené) záväzky spojené s vydaním a používaním karty. Takýto neurčitý návrh bez vymedzení
konkrétnych aspoň základných podstatných náležitostí zmluvy teda nemôže byť riadnym návrhom
na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý by mohol viesť k zavŕšeniu kontraktačného procesu uzavretím
riadnej a platnej zmluvy o úvere. Pokiaľ na žiadosti v hornej časti tzv. interná časť, je s dátumom dňa03.07.2014 doplnený údaj o výške limitu 4.000,- eur, táto časť je časťou, ktorú nevypísal žalovaný,
ale je internou časťou, ktorú vyplnil po doručení žiadosti žalovaného dňa 03.07.2014 žalobca, preto
súd ustálil, že výška úverového kreditného limitu nebola obsahom žiadosti žalovaného o uzavretie

zmluvy. Predložený návrh na uzavretie zmluvy žalovaného teda nie je určitý, neobsahuje ani konkrétne
esenciálne náležitosti úverovej zmluvy potrebné na splnenie účelu takejto zmluvy. Takýto návrh na
uzavretie zmluvy žalovaného bez základných obsahových náležitosti teda nemohol viesť k uzavretiu
riadnej zmluvy o úvere a vyvolať zamýšľané právne účinky, pretože (vychádzajúc z obsahu tohto
návrhu) jeho akceptáciou zo strany žalobcu by došlo k uzavretiu zmluvy, z ktorej je zrejmé iba to,

že sa žalovanému vydá kreditná karta (bližšie neurčená, bez určenia limitu) a žalovaný sa zaväzuje
splniť s ňou spojené (bližšie neurčené) záväzky. Takto neurčito formulovaný návrh na uzavretie zmluvy
bez výšky žiadaného úverového limitu nemôže obstáť a viesť k uzavretiu platnej úverovej zmluvy ani
preto, že pokiaľ aj po doručení návrhu zmluvy žalobca vyplnil internú časť tlačiva, kde prejavil vôľu
vyhovieť návrhu žalovaného v rozsahu poskytnutia limitu 4.000,- eur, nebolo by možné ustáliť, či žalobca
poskytnutím limitu 4.000,- eur vyhovel návrhu žalovaného úplne, alebo len sčasti, keďže niet konkrétnej

výšku limitu, ktorý by žalovaný ako navrhovateľ zmluvy navrhoval, a niet s čím porovnať limit vyplnený
žalobcom v internej časti tlačiva. Medzi zmluvnými stranami tak nebola uzatvorená riadna úverová
zmluva, ktorou by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol dostatočne individualizovaný s konkrétnymi
právami a povinnosťami a aspoň základnými náležitosťami takejto zmluvy. Tvrdenia žalobcu, ktorý
vyvodzuje svoj nárok z platného záväzkovo-právneho vzťahu z titulu úverovej zmluvy o kreditnej karte,

o tom, že došlo k vzniku zmluvy o úverovej karte, tak neboli preukázané.

19. Zhrnúc uvedené, súd nemal preukázaný vznik žalobcom tvrdeného zmluvného úverového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným na základe predloženej žiadosti o vydanie karty a v konaní nebolo
preukázané, že by iným spôsobom medzi sporovými stranami vznikol zmluvný úverový vzťah. Pokiaľ

teda žalovaný čerpal z kreditnej karty finančné prostriedky, urobil tak bez konkrétneho právneho titulu,
dôvodu, bez toho, aby medzi stranami existoval úverový zmluvný vzťah, keďže jeho vznik vzhľadom na
nedostatky v procese uzatvárania zmluvy nebol preukázaný. Žalobca preto môže mať jedine nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia bez právneho dôvodu, a to v rozsahu, v akom
žalovanýlimitnakartevyčerpalaneuhradilZpredloženýchlistinnýchdôkazov(výpiszúčtuašpecifikácia

pohľadávky) vyplýva, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 4.049,45 eur, pričom doposiaľ nebolo
uhradené ani jedno euro. Nakoľko teda v konaní nebolo preukázané, že by uvedenú sumu žalovaný
uhradil, v tejto časti bolo žalobe vyhovené, nakoľko v tomto rozsahu sa žalovaný na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil. Súd vo výroku rozsudku súčasne vymedzil vzťah medzi povinnosťou žalovaného
plniť istinu s príslušenstvom na základe tohto rozsudku a povinnosťou spoločnosti OptIT, s.r.o.

plniť totožný záväzok, ktorá bola tejto spoločnosti uložená právoplatným rozhodcovským rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. I/2015-48 zo dňa 14.12.2016.
Vymedzenie väzby tohto rozsudku na skorší právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý zaviazal k
plneniu spoludlžníka žalovaného, súd učinil z dôvodu, aby nedošlo k situácii, že jeden spoločný záväzok
bude vymáhaný duplicitne voči dvom dlžníkom samostatne v celom rozsahu na základe dvoch rôznych

exekučných titulov.

20. S poukazom na to, že vznikol žalobcovi nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd žalobu
zamietol v časti žiadaných poplatkov za upomienky v sume 41,- eur, ročného poplatku v sume 109,- eur a
poplatkov za zasielanie výpisov v sume 4,- eur, keďže bez existencie platnej zmluvy nemohlo dôjsť ani k

platnému dojednaniu poplatkov. Rovnaké konštatovanie súd vztiahol aj na uplatnený sankčný poplatok
vo výške 504,25 eur, keďže uvedené uplatnené položky netvoria plnenia, ktorými by sa žalovaný na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil. Súd žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 16%
ročne zo sumy 4.203,45 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, keďže nedošlo k uzavretiu riadnej zmluvy,
nemohlo dôjsť ani k dohode strán o zmluvnej pokute viažucej sa na porušenie zmluvnej povinnosti. Súd

pritom konštatuje, že výška zmluvnej pokuty vyplýva iba zo sadzobníka poplatkov, táto nebola medzi
stranami vôbec obojstranne dohodnutá, ale určená iba jednostranne veriteľom, pričom nepochybne (aj
keby došlo k uzavretiu platnej úverovej zmluvy) by chýbala aj písomná forma dohody o zmluvnej pokute,
keďže je táto obsiahnutá na listine, ktorá nebola stranami ani podpísaná.

21. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj súd skonštatoval, že návrh na uzavretie zmluvy
je riadnym návrhom na uzavretie zmluvy, na to, aby došlo k uzavretiu zmluvy, by tento musel byť zo
strany žalobcu bez výhrad písomne akceptovaný (vzhľadom na už vyššie uvádzaný § 9 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorý sa vzťahuje v súlade s § 24 zákona č. 129/2010 Z.z i na úvery, ktoré nie súpovažované za spotrebiteľské úvery) a takáto bezvýhradná písomná akceptácia návrhu by musela v
súlade s § 43c ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka byť doručená žalovanému ako navrhovateľovi
zmluvy. Ani toto v konaní preukázané nebolo, keďže nebol predložený žiaden písomný akceptačný

list, resp. písomné potvrdenie, ktorým by žalobca vyjadril svoj súhlas s návrhom žalovaného a nebol
predložený ani dôkaz o tom, že by takýto písomný súhlas bol žalovanému akýmkoľvek spôsobom
doručovaný tak, aby sa dostal do jeho dispozičnej sféry. Žalobca sám potvrdil, že v danej veci písomná
akceptácia návrhu nebola žalobcom vystavená, ale návrh bol akceptovaný len samotným vydaním
karty. Ak by i teda súd skonštatoval, že došlo k uzavretiu úverovej zmluvy so všetkými jej základnými

náležitosťami, súd by i tak nemal preukázané jej písomné uzavretie, ktorá písomná forma zmluvy sa
vyžaduje povinne zo zákona v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 129/210 Z.z., čo by malo v zmysle § 24 v
spojenís§11ods.1tohtozákonazanásledok,žeúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,ateda
žalobcovi by i v tomto prípade bolo možné priznať len rozdiel medzi skutočne vyčerpanými prostriedkami
a úhradami bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, a teda i v takomto prípade by žalobcovi patrila len
suma 4.049,45 eur. Súd ešte pre úplnosť poukazuje na to, že hoci žalovaný bol v tomto spotrebiteľskom

spore nečinný, súd bol povinný prihliadnuť i tak na okolnosti oslabujúce nárok spotrebiteľa, v súlade s
(ku dňu rozhodnutia súdu stále platným a účinným) ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Súd súčasne žalobcovi priznal úroky z omeškania z priznanej sumy, keďže žalovaný sa s jej plnením
dostal preukázateľne do omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu opakovane, prvýkrát
výzvou zo dňa 10.09.2014, následne výzvou zo dňa 06.10.2014, potom výzvou zo dňa 07.11.2014.

Pokiaľsižalobcauplatnilúrokyzomeškaniaododňa03.03.2015, spoukazomnacit.§563Občianskeho
zákonníka (nakoľko splatnosť dlhu z titulu bezdôvodného obohatenia nebola medzi stranami dohodnutá
aniinakurčená)jezrejmé,ževtentodeňbolžalovanýužvomeškanísúhradoudlhu,keďžebolvyzývaný
na jeho úhradu opakovane už v septembri 2014. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy
4.049,45 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, ale iba v sume 5,05% ročne, nakoľko žalobca si uplatnil

úroky z omeškania v sadzbe 8% ročne, ktorá presahuje kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z
omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 totiž úroky z omeškania
sa vypočítajú ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania (0,05%) a 5%.
Výsledné najvyššie prípustné úroky z omeškania preto činia 5,05% ročne. Vo zvyšku žiadaných úrokov
z omeškania súd preto žalobu zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.707,70 eur, úrokov z omeškania 8% ročne zo sumy 4.203,45
eur od 3.3.2015 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku činia 1.007,91 eur) a zmluvnej pokuty 16%
ročne zo sumy 4.203,45 eur od 3.3.2015 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku činia 2.015,81 eur),
teda jeho 100%ným úspechom by bolo priznanie sumy 7.731,42 eur. Žalobca bol však len čiastočne
úspešný, keďže mu súd priznal sumu 4.049,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne

z tejto sumy od 03.03.2015 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku činia 612,93 eur), teda jeho
úspechjevsume4.662,38eur,čopredstavuje60,3%nýúspechžalobcu.Vozvyšku -39,7%bolúspešný
žalovaný. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) tak činí 20,6% a v tomto rozsahu má žalobca nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa §262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.