Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204555
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216204555.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,

s. r. o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: K. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. N. Y. XXX/D, o zaplatenie 1.983,85
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 18.03.2016 sa právny predchodca žalobcu (VÚB, a. s., Bratislava, IČO 31 320
155) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 1.983,85 eur

s príslušenstvom - 8,05% úrokom z omeškania a náhradou trov konania titulom nesplateného úveru.
Nárokodôvodniltým,žežalovanejžalobcaúverovouzmluvouzodňa23.07.2008poskytolúverkreditnou
kartousúverovýmrámcom1.050eur.Žalovanásineplnilaplatobnépovinnosti,žalobnýnárokjekonečný
zostatokúverupodľavýpisuzbankovejknihysostavomk15.02.2016.Písomnýmpodanímz14.06.2016
doplnil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaný schválený úverový rámec 1.050
eur s úrokom 20,4% ročne a určenou štandardnou splátkou 35 eur mesačne, žalovaná za obdobie od
16.01.2009do12.01.2016splatilaspolu1.244,40eur,prečerpala1.031,19eur.Žalobnýnárokpozostáva

z istiny 989,92 eur, úroku 508,03 eur, poplatkov 263,70 eur a sankčného úroku (?) 222,20 eur. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na nového
žalobcu.

(2) Žaloba bola žalovanej doručená riadne dňa 06.06.2016. K žalobe sa vyjadrila písomne podaním z
13.06.2016 tým, že žiadala o možnosť splátok 20 až 30 eur mesačne. Ďalším podaním z 22.12.2016
uviedla, že je evidovaná na úrade práce, poberá sociálne dávky.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(4) Zmluvou o úvere č. 0025782045 zo dňa 23.07.2008 právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol
(revolvingový) úver vo výške úverového rámca 15.000 Sk (497,91 eur). Úver mala žalovaná splácať
po 500 Sk (16,60 eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená „indikatívnym výpočtom“ na

24,67%. Podľa histórie úveru žalovaná za obdobie od 01.01.2009 do 31.01.2016 prečerpala celkom
832,03 eur, splatila spolu 1.244,40 eur. Listom zo dňa 01.05.2013 banka (cez sprostredkovateľa)
oznámila žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru a vyčíslila zostatok na úvere sumou 1.294,68 eur.(5) Zmluva o revolvingovom) úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou
v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na

povahu účastníkov. Keďže však žalovaná mala uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4
Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ),
keďže právny predchodca žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaná je
fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).

(6) Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom má žalovaný (subjekt) k
dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa
rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaný oprávnený čerpať, výška nevyčerpaného zostatku
úverového rámca sa žalovanému automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru.

Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné vopred dohodnúť počet splátok a nie je
možné vyčísliť RPMN.

(7) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

(8) Podľa § 98 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

(9) V danom prípade sa s poukazom na cit. právnu úpravu skúmal v prvom rade aktívnu legitimáciu

žalobcu a zistil, že žalobca v spore nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa - banky voči žalovanej.

(10) Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone

o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže
postúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.(Dôvodováspráva
k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie

je bankou.“ ) Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní.Uvedenéustanoveniebybankumalomotivovaťktomu,abypodniklaurčitékrokysmerujúcek
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné

sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po
uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takétokonanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

(11) Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj
obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre

banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu
je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože
tomu bráni už citované ust. § 525 ods.1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej

postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

(12) Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 CSP tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného

postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.

(13) V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by
v čase, kedy mala byť pohľadávka VÚB voči žalovanej platne postúpená, boli tieto podmienky
postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo
všakdokázané,žebybolažalovanáaj(bankou)písomnevyzvanápredzosplatnenímnasplneniesvojho
omeškaného záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v

čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o
postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. (K bodom 9-12

odk. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016)

(14) Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

(15) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(16) Žalovaná má ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu jej v

spore žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).