Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117011434.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.02.2018, v
trestnej veci proti obžalovanému U. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 78/2017 zo dňa 10.10.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obž. U. F., nar.
X.XX.XXXX v A., trvale bytom A., A. C. 6, okres A., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v
Prešove pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v A., na ul. R. č. X na mieste

zvanom „O.“, počas toho ako prechádzal U. N. okolo U. F., tento ho zavolal k sebe a keď tento k nemu
prišiel, bezdôvodne ho udrel najmenej 4-krát päsťou rúk do tváre a povedal mu „Davaj peňaženku“, na to
zo strachu a obavy pred ďalším fyzickým napadnutím sám podal U. F. svoju peňaženku, ktorý z nej vybral
25,- eur, občiansky preukaz a kreditnú kartu Tatra banky a potom mu peňaženku vrátil. Týmto konaním
mu bolo spôsobené zranenie a to tržná rana dolnej pery, vpravo z vnútornej strany a ulomený kúsok zo
zubnej stoličky vľavo, s ktorým nebol na lekárskom ošetrení, čím takto konaním U. N. spôsobil škodu

najmenej vo výške 25,- eur, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného U. N., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom A., R. č. X s
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré bližšie
odôvodniltým,ževpriebehuceléhovyšetrovaniastáliprotisebeantagonistickévýpovedeobžalovaného

a poškodeného. Obžalovaný poprel spáchanie skutku, naopak poškodený v priebehu prípravného
konania, ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal priebeh udalosti, ktorá sa mala odohrať
16.3.2017 asi o XX.XX hod. v A., na ul. R. č. 3, na mieste zvanom „O.“. Svojou výpoveďou jednoznačne
usvedčil obžalovaného U. F., ktorý v čase, keď išiel domov, naň zavolal, prišiel k nemu a následne
ho viackrát udrel päšťou ruky do oblasti tváre, pričom mu vzal peňaženku, z ktorej vybral 5,- eur,
kreditnú kartu a občiansky preukaz. Výpovede svedkov W. a S. považoval za účelové. Prokurátor ďalej

konštatoval, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by spochybnili výpoveď poškodeného. Trestná
činnosť je evidentná aj zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a poškodeným, ako aj z listinných
dôkazov a to zápisnice o prehliadke tela poškodeného, fotodokumentácie, zápisnice o obhliadke miesta
činu. Obžalovaný spáchal skutok v čase podmienečného odsúdenia, preto má snahu vyviniť sa a
vyhnúť sa ďalšiemu trestu. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný. Ide o osobu násilnej povahy. Už v
prípravnom konaní bolo vykonaných dostatok dôkazov, ktoré nepochybne odôvodňovali aj vznesenie

obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku proti konkrétnej osobe. Napriek takto jednoznačne zistenému
skutkovému stavu súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu jednostranne v prospechobžalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým okresný prokurátor
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust.
§ 2 ods. 12 Tr. por.

Proti rozsahu vykonaného dokazovania v zásade nič nenamieta ani prokurátor vo svojom odvolaní,
nesúhlasí však s tým, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil. Za tohto stavu odvolací súd
dáva do pozornosti teóriu hodnotenia dôkazov.

Dôkazy (priame a nepriame) získané zákonným spôsobom hodnotí súd podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán (§ 2 ods.
12 Tr. por.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisúdené hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti,

poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere).
Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či dôkazy boli zadovážené a vykonané
spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo v tomto smere vykazujú vady (zákonný alebo nezákonný

dôkaz), pričom k dôkazom zadováženým v rozpore so zákonom súd neprihliadne. Hodnotením
dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre
rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré
nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenia vierohodnosti dôkazom
poskytnutej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.

Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom
dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia
dôkazov podmienky pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná
skutočnosť stala a ak pripúšťajú i možnosť (väčšia alebo menšia pravdepodobnosť) toho, že sa

dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno učiniť záver o pravdivosti tejto skutočnosti.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov podrobne rozpísaných, je zrejmé, ako sa
okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného i tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo
dôjsť k skutku, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.

Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu nebolo
jednoznačnebezakýchkoľvekpochybnostídokázané,žeskutok,prektorýjeobžalovanýtrestnestíhaný,
sa stal, naopak, o tom, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, existujú vzhľadom na

vykonané dokazovanie rozsiahle a odôvodnené pochybnosti, a preto správne postupoval okresný súd,
ak za takýchto okolností obž. Lukáša Regrúta podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia,
ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje vodôvodnení napadnutého rozsudku, kde okresný súd detailne a presvedčivo uviedol skutočnosti, ktoré
ho viedli k hore uvedenému rozhodnutiu, odvolací súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v
celom rozsahu osvojil, nemá o nich pochybnosti a preto v podrobnostiach na ne odkazuje a dodáva

nasledovné.

Obžalovaný od vznesenia obvinenia popieral spáchanie skutku a vyhlásil, že je nevinný. Jeho obhajoba
spočívala v tom, že dňa 16.3.2017 večer, asi okolo 21:45, kedy malo dôjsť ku skutku, sa osobne stretol s
poškodeným v jeho aute, kde sa rozprávali asi 10 minút, bol s nimi aj G. C., O. C. a V. N.. Poškodený mu

podal balíček s pervitínom a potom odišiel spolu s G. C. asi o 22.00 hod. k sebe domov. Pred stretnutím s
poškodeným popíjal s G. C. bare S.. Ďalej tvrdil, že medzi ním a poškodeným nikdy nedošlo k fyzickému
napadnutiu, nikdy sa mu nevyhrážal, nevzal si od neho žiadne veci a nedlhoval mu žiadne peniaze. V
čase, kedy malo dôjsť ku skutku, sa nenachádzal na mieste zvanom „O.“, ale popíjal v bare S., kde sa aj
stretol s poškodeným U. N.. Poškodený podľa neho zámerne klame a robí to z pomsty kvôli I. G., bývalej
priateľke poškodeného, ktorá je v súčasnosti jeho priateľkou.

S tvrdeniami obžalovaného korešpondujú predovšetkým výpovede svedkov G. C., O. C. a V. N., ktoré
sú chronologicky aj logicky navzájom podporené, popis udalostí v ich podaní dáva zmysel a jednotlivé
tvrdenia do seba zapadajú. Tieto výpovede, na rozdiel od výpovedí svedkov W. a S., nespochybňuje
ani prokurátor vo svojom odvolaní. Svedok G. C. vo svojej výpovedi spojil deň XX.X.XXXX, kedy sa mal

stať skutok s dňom nasledujúcim, kedy došlo k ďalšiemu incidentu medzi poškodeným a obžalovaným
a tieto udalosti popísal ako jeden celok. Z jeho výpovede sa však dá napriek tomu zistiť, že v čase
skutku bol s obžalovaným U. F., kedy najprv popíjali v krčme v P. na sídlisku Z., kde asi o XX.XX hod.
prišiel poškodený U. N. s jeho bratom O. C., následne vyšli von a nastúpili k poškodenému do auta,
ten dal obžalovanému balíček s pervitínom, potom sa vrátili do krčmy, kde boli približne do 22.15 hod. a

potom išiel spolu s obžalovaným k nemu domov, kde prenocoval. Taktiež svedok O. C. podrobne popísal
priebeh udalostí onoho večera, keď dňa XX.X.XXXX bol v aute pri G. na Z. L. spolu s V. N. a poškodeným
U. N. asi do 21.00 hod., potom sa presunuli ku krčme S., kde sa okolo 22.00 hod. stretli s obžalovaným
U. F. a G. C., ktorí nastúpili k nim do auta a poškodený podal obžalovanému niečo zabalené v bielom
papieriku, následne títo vystúpili a oni išli ešte s poškodeným k jeho bytovke, kde sa zdržali takmer do

polnoci.

Krajský súd považuje za potrebné osobitne poukázať na výpoveď svedkyne V. N., ktorá bola v daný
večer osobne s poškodeným a so svedkom O. C. a bola prítomná počas celého sledu udalostí vrátane
stretnutia obžalovaného F. s poškodeným N., ale aj v čase po tomto stretnutí. Svedkyňa presne popísala

vývoj udalostí, keď uviedla, že asi do 21.30 hod. bola s poškodeným a O. C. v aute pri G. na Z. II,
k baru S. prišli asi o 22.00 hod., kde k nim do auta prisadol obžalovaný s G. C., a poškodený podal
obžalovanému biely papierik, následne sa rozišli. Jej verzia je plne zhodná s verziou svedka O. C..

Naopak, iný priebeh skutkového deja je zrejmý z výpovedí poškodeného U. N.. Poškodený prvotne

popísal skutok tak, že dňa 16.3.2017 sa večer v čase okolo 21.15 hod. vracal domov okolo miesta
zvanom „O.“ na ulici, kde býva, kde prechádzal okolo obžalovaného a jeho partie. Obžalovaný na neho
zavolal, on prišiel k nemu, kde ho obžalovaný viackrát udrel päsťou do tváre a zároveň si od neho
vyžiadal peňaženku, z ktorej vybral 25,- eur, kreditnú kartu a občiansky preukaz. Po incidente sa okolo
22.00 hod. vrátil domov, kde povedal mame o tom, čo sa mu stalo, avšak na vyšetrenie na pohotovosť

nešiel, nakoľko nemal peniaze. Na hlavnom pojednávaní však oproti prípravnému konania podstatne
rozdielne popísal skutkový dej, keď uviedol, že išiel domov spolu s O. C. a V. N. od Kauflandu ku krčme
S. medzi XX.XX hod. a 22.00 hod., tam nastúpili k nemu do auta obžalovaný s G. C. a hádali sa ohľadom
vrátenia peňazí, ktoré mu mal obžalovaný dlhovať, neskôr obaja odišli, čo predtým vôbec nespomínal.
Keď obžalovaného nenašiel doma, vracal sa k sebe domov, kde pred jeho bytovkou stál obžalovaný aj

s L. W. a H. S. a ešte iným chlapcom, peňaženku mu dal najprv dobrovoľne po tom, čo ho obžalovaný
zavolal k sebe a povedal mu „davaj peňaženku“ a až následne bol obžalovaným napadnutý údermi
do tváre, teda pozmenil aj pôvodne ním popisované poradie jednotlivých čiastkových činov tvoriacich
skutok.

Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že svedecká výpoveď matky
poškodeného O. D. je jedinou výpoveďou, ktorá aspoň čiastočne podporuje jeho tvrdenia. Svedkyňa
O. D. sa s poškodeným zhoduje približne v čase jeho príchodu domov okolo 22.00 hod. s tým, že mal
preťatú peru, odlomené zo zuba a sťažoval sa na bolesť v sánke. Naopak, rozdielne ako poškodenývypovedala ohľadom dôvodov, prečo nešiel na vyšetrenie už v ten večer, keď v tejto súvislosti uviedla,
že ona peniaze na ošetrenie mala, nemal ich iba poškodený, pričom poprela, že by mala mať nejakú
kamarátku v novinovom stánku, p. Z. poznala len slabo a tá sa odsťahovala pred približne 10 rokmi.

Rovnako nepoznala ani kriminalistu F. z N., ktorého nikdy nevidela. Je ale nutné uviesť, že táto svedkyňa
nebola priamym svedkom udalosti a informácie ohľadom skutku mala výhradne od poškodeného.

Pokiaľ odvolateľ v odvolacích dôvodoch poukazuje na výpoveď poškodeného U. N., ktorý mal podľa
jeho názoru presne, podrobne a hodnoverne popísať skutok a jednoznačne usvedčiť obžalovaného U.

F. z jeho spáchania, v tejto súvislosti krajský súd musí poukázať na početné rozpory v jednotlivých
výpovediach poškodeného U. N. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Rozpornosť vo
výpovediach poškodeného v prípravnom konaní voči hlavnému pojednávaniu sa okrem nejednotného
popísania samotného skutkového deja uvedeného vyššie týkala aj viacerých ďalších okolností, keď
najprv tvrdil, že ho partia okolo obžalovaného U. F. už v minulosti napadla opakovane okolo 20-krát, pri
konfrontácii s obžalovaným upresnil, že to bolo 3-krát, no neskôr na hlavnom pojednávaní uviedol, že až

250-krát. Ďalší rozpor v jeho výpovediach sa týkal počtu úderov, ktoré mu mal uštedriť obžalovaný, keď
v prípravnom konaní vypovedal o štyroch úderoch a neskôr o piatich a tiež identifikácie osôb, ktoré mali
byťnamiestečinuspolusobžalovaným,keďnajprvsamalojednaťoneznámychchlapcov,ktorýchnikdy
nevidel a boli krytí kapucňami, neskôr stotožnil L. W. a H. S.. Rozdielne vypovedal aj ohľadom svojho
vzťahu k obžalovanému a jeho partii, odkedy ich pozná a ako spolu vychádzali. Na viaceré rozpory a

nezrovnalosti v jeho výpovediach správne a podrobne poukazuje aj súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Rozpornosť výpovedí je zrejmá aj ohľadne času spáchania skutku, ktorý menil
ako na hlavnom pojednávaní, tak aj počas konfrontácií so svedkami. Rozpory vo svojich výpovediach
však pri ich odstraňovaní na hlavnom pojednávaní nevedel hodnoverne vysvetliť, pričom sa do svojich
tvrdení ďalej zamotával a uvádzal stále nové skutočnosti, ktoré v prípravnom konaní neuviedol. Čo sa

týka dôvodov, prečo nešiel na vyšetrenie k lekárovi v prípravnom konaní tvrdil, že on ani jeho mama
nemali peniaze, avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu ostali 3 eurá, za ktoré si však mal ísť
kúpiť cigarety do stánku, ktorý mu mala v neskorých večerných hodinách otvoriť mamina kamarátka p.
Sýkorová. Poškodený taktiež vo svojich výpovediach, ako aj počas vyšetrenia pred znalcom uvádzal
viaceré ničím nepodložené a ťažko uveriteľné skutočnosti, okrem iného že sa poznal s kriminalistom F.

z N., ktorý mal dokonca v ten večer prísť k nemu osobne s tým, že už určitú dobu spolupracuje s políciou
a je na obžalovaného nasadený.

Vo vzťahu k početným rozporom a nezrovnalostiam v skutočnostiach uvádzaných poškodeným krajský
súd ďalej poukazuje na konfrontáciu medzi poškodeným U. N. a svedkyňou V. N.. Počas tejto

konfrontácie pod vplyvom skutočností uvádzaných svedkyňou V. N. poškodený viackrát upravoval čas,
kedy malo dôjsť ku skutku a to až na konečných 22.35 hod., pričom spočiatku uvádzal, že o 22.15 hod.
už bol doma a v zmysle obžaloby k lúpeži malo dôjsť už o 21.15 hod. čas spáchania skutku menil aj
počas konfrontácie so svedkom Karimom Hamelom.

Čo sa týka výpovedí svedkov H. S. a L. W., uvedení svedkovia opísali incident medzi obžalovaným a
poškodeným, ktorý sa mal stať až 17.3.2017 popoludní, teda nasledujúci deň po dni, kedy malo dôjsť
k samotnému skutku. V pôvodných výpovediach si tieto dva dni spojili, čo aj sami pripustili, nakoľko
boli v čase udalostí pod značným vplyvom alkoholu, pričom z ich výpovedí sa dá dospieť k záveru, že
neboli pri samotnom skutku prítomní a ani samotný poškodený pri svojom popise skutku ich nedokázal

hodnoverne identifikovať. Svedkyňa I. G. taktiež nebola priamym svedkom udalostí zo 16.3.2017 v čase,
kedy malo dôjsť k predmetnému skutku a popísala len udalosti nasledujúceho dňa, kedy sa zároveň
dozvedela o tom, že sa mala stať lúpež a spomenula aj konflikt medzi poškodeným a obžalovaným z
tohto dňa, ktorý je ale vo vzťahu k prejednávanému skutku irelevantný. Ani svedkyne O. F. a S. F. neboli
prítomné pri skutku, avšak rovnako ako obžalovaný opísali udalosti po jeho návrate domov a ohľadom

týchto okolností ich výpovede korešpondujú s výpoveďou obžalovaného aj svedka G. C., čo nepochybne
svedčí v prospech obžalovaného a jeho verzie.

V rámci dokazovania bolo vykonané aj znalecké dokazovanie podaním znaleckých posudkov. Z nich
krajský súd osobitne poukazuje na posudky znalca z odboru psychológia A.. O. B. týkajúce sa osoby

obžalovaného U. F. a osoby poškodeného U. N., z ktorých je potrebné v danom prípade vychádzať a
sú dôležitým dôkazným prostriedkom vo vzťahu k obsahu a hodnovernosti vyjadrení obžalovaného a
poškodeného.Zo znaleckého posudku vo vzťahu k osobe poškodeného U. N., ktorý je z hľadiska vykonaných
dôkazov veľmi podstatný pre posúdenie hodnovernosti jeho výpovede vyplynulo, že jeho osobnosť
je extravertovaného typu, akcentovaná, emočne instabilná, s narcistickými a paranoidnými sklonmi,

intelekt znížený do pásma podpriemeru, je schopný správne vnímať, avšak jeho schopnosť zapamätať
si a následne reprodukovať udalosti je znížená v dôsledku defektných pamäťových schopností, má
snahu javiť sa v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, znížená sebakritickosť,
čo znižuje vierohodnosť osoby vo vzťahu ku skutku, nemožno vylúčiť snahu vedome poškodiť
obžalovanému, voči ktorému prechováva krivdu až nepriateľstvo, je voči obžalovanému nepriateľský,

výrazne negatívny, nevie mu odpustiť, že mu prebral priateľku, je pevne presvedčený, že ju dokonca
znásilnil, pričom výpovede ostatných svedkov považuje za zmanipulované s cieľom poškodiť mu.
Naproti tomu zo znaleckého posudku na osobu obžalovaného U. F. vyplynulo, že tento je síce osobou
emočne instabilnou, impulzívnou, a asociálnymi sklonmi a intelektovými schopnosťami zníženými do
pásma podpriemeru, avšak nie natoľko, aby nebol schopný správne vnímať, zapamätať si a následne
reprodukovať udalosti, navyše nebola zistená snaha javiť sa v lepšom svetle, znížená sebakritickosť

ani snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Znalec A.. O. B. bol vypočutý aj na hlavnom
pojednávaní pred súdom prvého stupňa, kde k podanému znaleckému posudku doplnil, že lži skóre bolo
u poškodeného výrazne zvýšené, obžalovaný mal podľa poškodeného znásilniť I. G., dokonca ho obvinil
z vraždy známej U. A., čo znalec posúdil ako tvrdenia na hranici paranoje.

Aj z uvedených znaleckých posudkov možno dospieť k záveru že poškodený U. N. mal sklony k
prikrášľovaniuaskresľovaniuudalostí,vymýšľalsiatoajpredznalcomudalostinahranicikonšpiračných
teórií a teda aj s poukazom na jeho početné zmeny a podstatné rozpory v jednotlivých jeho výpovediach
je na mieste ním podaný opis skutku hodnotiť ako nehodnoverný. Navyše, u poškodeného je
nepochybne prítomný aj osobný motív určitej pomsty voči obžalovanému, keďže ten mu mal prebrať

priateľku I. G., čo vyjadrili vo svojich výpovediach hneď niekoľkí svedkovia.

Listinné dôkazy v danom prípade sú vo vzťahu ku skutku len nepriamymi a okrajovými dôkazmi, ktoré
nemajúpreposúdenievinyobžalovanéhozásadnývýznamajehovinunijakýmspôsobomnepreukazujú.
V rámci dokazovania bola vykonaná aj obhliadka miesta činu spolu s príslušnou fotodokumentáciou,

ktorej výsledkom však bolo iba označenie miesta činu zo strany poškodeného, kde malo dôjsť ku
spáchaniu skutku. Z obhliadky tela poškodeného vyplynulo, že mal natrhnutú dolnú peru vpravo a
ulomený kúsok zuba vľavo dole, pričom iné poškodenia zistené neboli. Nebola ale vyslovená súvislosť,
že tieto poškodenia boli spôsobené údermi päsťou, čo nevyplýva ani z lekárskej správy zo dňa
18.3.2017. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poškodený nevyhľadal lekársku pomoc bezprostredne

po čine. Toxikologickým vyšetrením obžalovaného aj poškodeného bola zistená prítomnosť omamných
a psychotropných látok v krvi u oboch, čo len potvrdilo skutočnosť, že ako obžalovaný, tak aj poškodený
v čase skutku boli pod vplyvom návykových látok.

Záverom krajský súd vo vzťahu k veciam, ktoré mali byť predmetom zločinu lúpeže uvádza, že

peňaženka poškodeného, z ktorej mal obžalovaný vybrať 25,- eur a doklady, bola aj po skutku v držbe
poškodeného. Ohľadom kreditnej karty svedkyňa O. D. uviedla, že jej synovi v banke vydali novú kartu.
Poškodený si kartu podľa vlastných slov dal v banke zablokovať ihneď na druhý deň, avšak v prípravnom
konaní tvrdil, že ju nebol zablokovať. Podľa tvrdení poškodeného sa mala karta neskôr nájsť u I. G. v
peňaženke,keďonišielsjejpeňaženkoudoobchodu.I.G.podľavlastnýchslovvedelaodpoškodeného,

že karta sa vraj mala nájsť v jej peňaženke, avšak nebola si vedomá toho, že sa karta v jej peňaženke aj
reálne nachádzala, ani si ju tam predtým nevšimla. Čo sa stalo s odcudzeným občianskym preukazom, z
vykonaného dokazovania nebolo presne zistené, poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu ho
priniesla nejaká pani, čo venčila psa. V konaní sa teda nevyskytol dôkaz, ktorý by priamo spájal osobu
obžalovaného s týmito vecami.

Za takéhoto stavu, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, je aj krajský súd toho názoru, že nie je možné
bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby okresného
prokurátora. Dôkazná situácia v danom prípade nie je postačujúca na nepochybné ustálenie viny
obžalovaného a k tomu, aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného, absentujú dôkazy nepochybne

preukazujúce jeho vinu. Preto je nevyhnutné v danom prípade aplikovať jednu zo základných zásad
trestného konania ,,in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.Čo sa týka výroku o náhrade škody, v prípade oslobodzujúceho rozsudku je obligatórnou povinnosťou
súdu odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom, preto súd prvého stupňa postupoval správne a o náhrade škody rozhodol v

súlade s § 288 ods. 3 Tr. por.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako
nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.