Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8514204436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: O. C. - O., J. XX, XXX XX
A. Ľ., právne zastúpený JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom, Němcovej 30, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Sociálnou poisťovňou, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813
63 Bratislava, IČO: 30807484, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 5C/337/2014-224 z 2.12.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, ako aj vo výroku o

trovách konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a s t a v u j e konanie voči Sociálnej poisťovni.

III. Súd žalovanému Sociálnej poisťovni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalovanému Slovenskej republike p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške
100%, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok

žalobcu nie je dôvodný. Uviedol, že sa zameral na posúdenie, či podmienky zodpovednosti štátu za
škodu boli splnené. V danom prípade mal za to, že problém sa odvíja od výkladu § 293bl ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinnom od 1.1.2010 (ďalej len zákon číslo 461/2003 Z. z.). Tento
zákon s účinnosťou od 1.10.2010 upravil podmienky tzv. generálneho pardonu, a to, či pri postúpení
pohľadávky mohol dlžník splniť podmienky generálneho pardonu. Žalobca v konaní zastával právny
názor, že postúpením pohľadávky pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, teda pre
účely rozhodovania o splnení podmienok generálneho pardonu na tieto postúpené pohľadávky Sociálna

poisťovňa nemá prihliadať, a na osobu, ktorej pohľadávky boli Sociálnou poisťovňou postúpené,
nemožno hľadieť ako na dlžníka. Naopak Sociálna poisťovňa zastávala právny názor, že zaplatenie
dlžného poistného sa viaže na ich zaplatenie Sociálnej poisťovni, teda ak pohľadávky boli postúpené a
dlžníkichmáuhradiťpostupníkovi,nemôžeichuhradiťSociálnejpoisťovni,apotomanisplniťpodmienkygenerálneho pardonu. Ďalej uviedol, že zo spoločnej správy výborov Národnej rady SR 1275a, v ktorej
je odôvodnené prijatie navrhovaného znenia § 293bl vyplýva, že týmto ustanovením chcel predkladateľ
vyjsť v ústrety fyzickým a právnickým osobám, ktoré mali v Sociálnej poisťovni dlh na poistnom a

príspevkoch, ak bude dlh uhradený do 30.4.2010. Táto úprava sa mala vzťahovať na všetky penále
viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane
penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené. Je zrejmé, že predkladateľ návrhu mal v úmysle,
aby sa odpustilo alebo nevyrubilo všetko penále vzťahujúce sa na akékoľvek dlžné poistné, alebo dlžné
príspevky od roku 1993, aj keď dlžník nevyužil možnosti skorších generálnych pardonov. Podmienkou

však bola úhrada všetkých záväzkov vyplývajúcich z dlžného poistného a príspevkov voči Sociálnej
poisťovni najneskôr do 30.4.2010. Súd preto pri výklade § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. vychádzal
z hlavného úmyslu predkladateľa, ktorý chcel navrhovanou úpravou dosiahnuť.

3. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., súd nemal preukázané,
že by žalobca uhradil postúpené pohľadávky tretej osobe do 30.4.2010. Za tohto stavu potom žalobca

nesplnil podmienky na odpustenie penále zo strany Sociálnej poisťovne. Ak Sociálna poisťovňa
predpísané penále neodpustila, postupovala v súlade so zákonom, a teda súd nemal preukázaný
nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne. Ak nie je splnená akákoľvek z podmienok zodpovednosti
štátu za škodu, nie je daná zodpovednosť štátu za škodu, a to tak za škodu skutočnú, ako ani za
nemajetkovú ujmu, ktorej priznanie sa odvíja od konštatovania zodpovednosti štátu za škodu. Čo sa

týka požadovanej nemajetkovej ujmy, súd poznamenal, že túto žalobca ani žiadnym bližším spôsobom
nezdôvodnil, a už vôbec nie v rozsahu kritérií, na ktoré je potrebné prihliadať v zmysle § 17 odsek 3 zák.
č. 514/2003 Z. z. (o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

4. Taktiež z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca mnohokrát riadne a včas

neuhrádzal poistné a príspevky, či už ako zamestnávateľ, alebo ako SZČO, s čím súviselo aj vedenie
exekúcií voči nemu nielen pre penále predpísané rozhodnutiami z 20.11.2009, ale aj iných exekúcií
nesúvisiacich so záväzkami voči Sociálnej poisťovni. Vôbec nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške
nemajetkovej ujmy a aké okolnosti zohľadnil pri určení jej výšky, a v tomto smere vôbec neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu vo vzťahu k Slovenskej republike a voči Sociálnej poisťovni
konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie žaloby voči nej.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, v spojení s

§ 256 ods. 1 CSP a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože
vo vzťahu k nej žalobca procesne zavinil zastavenie konania a súčasne priznal aj žalovanej v 2. rade
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože žalovaná v 2. rade mala vo veci plný úspech
a žalobca v konaní úspech nemal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výroku I. a IV., podal odvolanie včas žalobca.
Argumentoval, že jeho poňatie výkladu ustanovenia § 293bl ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého by odpustenie penále viažuce sa na oneskorené zaplatenie určitého poistného a príspevkov,
bolo podmienené uhradením aj iných (resp. všetkých platieb poistného a príspevkov), nemožno
vyvodiť ani z textu zákona, ani zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky zo

dňa 1.12.2009. Má za to, že účel predmetnej novely Zákona o sociálnom poistení, ktorým žalovaný
argumentuje, sa totiž v texte zákona nijako neodzrkadlil a preto ho tam pri zachovaní elementárnej
dôvery, v písané právo nie je možné nájsť. Mal ďalej za to, že postúpením pohľadávky táto prestáva
byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak sa na ňu nemôžu vzťahovať ustanovenia § 293bl ods. 1
zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Mal za to, že podľa § 149 ods. 9, písm. b) zákona

číslo 461/2003 Z. z., zaniká oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou, z čoho
vyplýva, že Sociálna poisťovňa nemôže odpustiť penále, s ktorým stratila právo nakladať. Postúpené
pohľadávky Sociálnou poisťovňou tretím osobám už táto nemôže evidovať voči dlžníkom, pretože
zanikla povinnosť dlžníka uhradiť jej záväzky Sociálnej poisťovni. Zároveň je potrebné vziať do úvahy,
že Sociálna poisťovňa postúpila pohľadávky za odplatu. Uviedol, že trvá na tom, že žalobcovi zanikla

povinnosť plniť záväzok voči Sociálnej poisťovni a tak splnil podmienky generálneho pardonu v zmysle
ustanovení § 293bl ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. tým, že dňa 27.4.2010 uhradil Sociálnej poisťovni
sumu 10.026,16 eur, ktorou mu uhradil celý dlh, ktorý v tom čase voči nemu ako zamestnávateľovi,
viedla Sociálna poisťovňa.8. K uvedenému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
( Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne.

10. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým

v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len O.s.p.), ktoré aplikoval súd prvej

inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nie je možné vyvodiť záver, že ak pohľadávka
nie je Sociálnou poisťovňou evidovaná, že sa má považovať za zaplatenú, a súčasne teda nemožno
považovať podmienky pre uplatnenie inštitútu odpustenia penále, za splnené. Na základe uvedeného,

ak bola pohľadávka žalobcu postúpená tretej osobe, nie je možné na určenie odpustenia povinností
zaplatiť penále na dlžné sumy poistného a príspevkov na starobné, dôchodkové poistenie, považovať
túto podmienku za splnenú. Rozhodujúcim dôvodom pre postúpenie pohľadávok je skutočnosť, že
pohľadávky na poistnom neboli uhradené. Ak by mal žalobca tieto pohľadávky uhradené, nedošlo
by k ich postúpeniu tretej osobe. Žalobca nesprávne vyhodnotil dôvody nesplnenia podmienok na

odpustenie penále, nevzal do úvahy všetky skutočnosti, o ktorých mal nepochybne vedomosť, a to,
že k postúpeniu pohľadávok došlo z dôvodu ich neuhradenia. Je nesporné, že Sociálna poisťovňa
už nie je veriteľom pohľadávok, ale naďalej vedie o nich evidenciu vo svojom informačnom systéme
ako odpísanom neuhradenom poistnom. Pre posúdenie splnenia podmienok odpustenia podľa § 293bl
zákona číslo 461/2003 Z. z. je irelevantný fakt, že pohľadávky boli postúpené tretej osobe.

16. Odvolací súd súčasne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obo/93/2008 zo dňa 20.5.2009. V zmysle tohto rozsudku, postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl.
OZ, zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod
pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením

nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie
sameníažtým,žemupostúpeniepostupcaalebopostupníkoznámil.Nemenísavšaknajehopovinnosti
dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky
oznámil spôsobom predpokladaným v zákone, mení len to, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh
splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí splniť pôvodnému veriteľovi a takýmto

plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy, a či vôbec dlžníkovi
oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno však vylúčiť ani dohodu, že
postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa totiž nevyžaduje súhlas dlžníka.17. Aj s prihliadnutím už na vyššie uvedené, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci
dostatočnezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočnostíanapodklade

vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne
posúdil.

18.Odvolacísúdpretokonštatuje,ževzmysleustanovení§370ods.1,2CSP,správnosťtýchtodôvodov
apodstatnýchbodovnanichodkazuje.Súčasneodvolacísúdpreskúmalinámietkyvyjadrenéodvolaním

žalobcom a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku
nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového, i právneho stavu.

19. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom č. IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Je nesporné, že žalovaný
pôvodne označený ako žalovaný v 2. rade, bol v konaní úspešný a preto z dôvodov uvedených v
ustanovení § 255 ods. 1 CSP, má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech

nemal. Žalovaný v 1. rade (pôvodne označený), ktorý bol tiež účastníkom konania (stranou sporu), v
konaní úspech nemal, ale žalobca zavinil, že proti tomuto označenému žalovanému sa konanie muselo
zastaviť, keď žalobu voči nemu zobral späť, čo znamená, že žalobca v zmysle ustanovení § 256 ods. 1
CSP procesne zavinil, že sa konanie zastavilo, a preto súd priznal náhradu trov konania protistrane.

20. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý však trovy konania nepožadoval. Súd preto v
súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že ich náhradu sporovým
stranám nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).