Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711200199
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5711200199.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: V.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Piešťany, ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému splnomocneným zástupcom
In Medias Res, s. r. o., so sídlom Trnava, ul. Sladovnícka č. 13, IČO: 36 863 351, o zaplatenie sumy

1.912,11 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 600 eur z titulu finančného zadosťučinenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 21C/6/2011-668 zo dňa 12. septembra
2017, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. 21C/6/2011-668 zo dňa 12.09.2017 žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok I.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou
doručenou súdu dňa 12.01.2011 žalobca uplatnil voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.951,98 eur a právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur.
Žalobca zobral žalobu späť v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 39,83 eur. Súd preto

uznesením č. k. 21C/6/2011-423 zo dňa 07.02.2012 konanie v tejto časti zastavil. Súd rozsudkom č. k.
21C/6/2011-549 zo dňa 15.11.2013 vo výroku I. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.912,11 eur zamietol ako aj vo výroku II. ohľadom žaloby o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo
výške 600 eur. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitne. V dôsledku
podaného odvolania zo strany žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 8Co/142/2014-629 zo dňa
30.12.2014 rozsudok okresného súdu potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne

súd prvej inštancie. O dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Cdo/191/2015 zo
dňa 30.03.2017, ktorým dovolanie odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ vychádzal z pomeru úspechu a
neúspechu strán vo veci. V danom prípade mal plný úspech v konaní žalovaný, nakoľko žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá. Rovnako tak bol žalovaný úspešný aj v odvolacom konaní, nakoľko odvolací

súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd po
právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Považoval za pravdivé, že bol neúspešný

v rozsahu jeho žaloby, ale podľa jeho názoru len v dôsledku nesprávneho posúdenia veci. Podľa
jeho názoru sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 C. s. p. nanepriznanie náhrady trov konania žalovanému. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/510/2016 z 26.10.2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/14/2017 zo dňa 14.02.2017 a sp. zn. 10Co/102/2016 z 29.09.2016.

V doplnení odvolania podaného v zákonnej lehote žalobca označil odvolacie dôvody odvolania podľa
paragrafového znenia t.j. § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ C. s. p. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f/ C. s. p. uviedol, že sa súd vôbec nezaoberal tým, či tu nie sú okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých by žalovanému náhradu trov konania nepriznal vôbec alebo nie v celom
rozsahu. V samotnom odvolaní poukázal na existenciu takýchto dôvodov. Až v odvolacom konaní mal

možnosťpoukázaťnaokolnostihodnéosobitnéhozreteľavzmysle§257C.s.p.Vsúvislostisodvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p. žalobca uviedol, že do doručenia napadnutého uznesenia
nemal možnosť uplatniť žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, mohol ich uplatniť až v
odvolacom konaní. Vecne poukazuje na obsah podaného odvolania. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p. uviedol, že už v podanom odvolaní poukázal na to, že súd právne posúdil skutkový
stav výlučne podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a že takéto právne posúdenie veci je nesprávne. Skutkový stav

mal súd posúdiť v zmysle § 257 C. s. p. z dôvodov uvedených v odvolaní. Pred doručením napadnutého
uznesenia nemal možnosť na právne posúdenie poukázať. Vo zvyšku odkázal na podané odvolanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
uviedol, že návrh na začatie konania vo veci samej bol od počiatku zo strany žalobcu podaný

nedôvodne, bez relevantného skutkového či právneho základu. Predmetný nárok uplatňovaný z jeho
strany nemal zákonom podloženú šancu na reálny úspech, čo do značnej miery potvrdil i krajský súd
vo svojom meritórnom rozhodnutí. Vzhľadom na priebeh postupu žalobcu počas predmetného konania
a výsledky dokazovania je zrejmé dospieť k tomu záveru, že počas celého konania pred súdom si
žalobca nedôvodne a neopodstatnene (bez dôkaznej váhy) uplatňoval nárok voči nemu v tomto konaní,

neuniesol dôkazné bremeno na neho kladené a v konečnom dôsledku tak sám zavinil vznik tohto
súdneho konania na úkor (ťarchu) trov konania vynaložených z jeho strany. Súhlasil s rozhodnutím súdu
prvejinštancieatedaaplikáciou§255ods.1C.s.p.,kedyjemuakoúspešnémuvcelomrozsahuvtomto
konaní súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Ako naviac vyplýva z vyjadrenia samotného
žalobcu v texte podaného odvolania, tento sám priznáva svoj neúspech v celom rozsahu podanej žaloby,

pričomvtejtosúvislostipotomzostávanelogickýmaktuálneodvolaniesazjehostranyvotázkepriznanie
náhrady trov konania v jeho prospech v tomto konaní. Svoje odvolanie v podstate oprel výlučne o svoj
subjektívny pocit. Záver doposiaľ nepodložil žiadnou hmatateľnou skutočnosťou, tvrdením, či dôkazom,
ktorý by svedčil v prospech jeho postoja. Pritom ako vyplýva zo znenia § 257 C. s. p. súd len „výnimočne“
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z podaného odvolania

(argumentácie jeho odôvodnenia) však takýto „dôvod“ vo vzťahu k žalobcovi vonkoncom nevyplýva,
pričom odkaz na viaceré rozhodnutia krajských súdov (s týmto konaním skutkovo nesúvisiacimi a ich
závermi pre toto konanie nezáväznými) objektívne neobstojí a obstáť ani nemôže. Súd prvej inštancie
a rovnako tak odvolací súd totiž vo svojich meritórnych rozhodnutiach (ich výrokovej časti) neustálili a
neoznačili (ex offo) ani jednu nekalú či neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo praktiku uplatňovanú voči

spotrebiteľovi v prejednávanej spotrebiteľskej veci, nekonštatovali ani jeho konanie v rozpore s dobrými
mravmi, či prípadný iný jeho postup v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalovaného tak v podanom
odvolaní zo strany žalobcu objektívne absentuje akýkoľvek zákonom požadovaný odvolací dôvod.
Žalovaný tiež uviedol, že podanie žalobcu označené ako „doplnenie odvolania“ zo dňa 27.10.2017 na
jeho vyššie prezentovanom závere v zásade nič nemení, keď jednotlivé odvolacie dôvody uvádzané

žalobcom v tomto podaní nemajú akýkoľvek súvis a spojitosť s aktuálne z jeho strany napádaným
rozhodnutím v otázke náhrady trov konania. Predmetné námietky by mali relevanciu v odvolaní sa
žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej, avšak v tejto otázke už bolo v tomto konaní právoplatne
rozhodnuté a tak jednotlivé odvolacie dôvody označené žalobcom v jeho doplňujúcom podaní nie
sú dôvodné. Záverom tak možno konštatovať, že podané odvolanie žalobcu čo do jeho obsahu a

argumentácie nespĺňa zákonom požadované náležitosti vyplývajúce z § 363 C. s. p.
Žalovaný uviedol, že má objektívne nárok na plnú, 100 % náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia, na základe čoho žiada, aby bolo s poukazom na § 387 ods. 1 C. s. p. uznesenie okresného
súdu potvrdené v celom rozsahu.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného (replike) uviedol, že sa nestotožňuje s jeho argumentáciou
a trvá v celom rozsahu na svojom odvolaní. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. pripojil aj uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
7Co/271/2017-452 zo dňa 28.09.2017.5. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu (duplike) a to k predloženému rozhodnutiu krajského
súdu uviedol, že s predmetným konaním je toto rozhodnutie zjavne nesúvisiace bez relevantného

zdôvodnenia podstaty tohto dôkazu. Naviac je zrejmým, ako vyplýva z textu dotknutého rozhodnutia, že
toto sa týka jednoznačne odlišných subjektov súdneho konania, rovnako tak merito veci v prejednávanej
veci bolo objektívne, skutkovo i právne odlišné od veci samej preskúmavanej súdom v tomto konaní.
Predložené rozhodnutie je tak nielenže čo do jeho obsahu absolútne nepodstatné pre rozhodovanie
súdu o trovách konania v tomto konaní, naviac však treba zdôrazniť, že na neho ako dôkaz ani nemožno

procesne prihliadať, keďže s poukazom na § 365 ods. 3 C. s. p. bolo objektívne predložené príslušnému
súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Podľa názoru žalovaného tak v podanom odvolaní zo
strany žalobcu naďalej objektívne absentuje akýkoľvek zákonom požadovaný odvolací dôvod.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.), preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

7. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol
odvolateľ (žalobca) a vo vyjadrení žalovaný ako i s prihliadnutím na ďalšie podania strán, odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
veci a preto sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý
v súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 C. s. p. a žalovanému
ako úspešnej strane konania priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že v sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

10. Žalobca v odvolaní mal za to, že sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému aplikujúc ust. § 257 C. s. p.

11. Odvolanie žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodné. Ustanovenie § 257 C. s. p., ktoré odvolateľ
žiadal aplikovať umožňuje súdu na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Ide o uplatnenie tzv. moderačného práva
súdu, nie však o povinnosť súdu aplikovať dané ustanovenie vždy. Strana sporu zodpovedá za výsledok

konania už pri podaní samotnej žaloby a výsledok sporu nemožno brať na zodpovednosť protistrany
a dovolávať sa dôvodov hodných osobitného zreteľa automaticky v prípade žalobcovho neúspechu.
Navyše odvolací súd uvádza, že ak žalobca videl na svojej strane dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, mal ich v konaní pred súdom prvej inštancie, resp.
v odvolacom konaní uviesť konkrétne v čom tieto spočívajú. Žalobca však v odvolaní poukazoval na

rozhodnutia iných súdov tak, že citoval časť z ich obsahu. Neuviedol však v čom sa dôvody v nich
citované vzťahujú aj na predmetnú vec. V doplnení odvolania žalobca rozoberá len aplikáciu použitých
odvolacích dôvodov. Teda skutočnosti, ktoré by mali predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa
(napr. neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu,
zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu) z odvolania žalobcu

nevyplývajú. Žalobcatakneozrejmilaaninepreukázaldôvodnosťaplikovaniavýnimočnéhoustanovenia
§ 257 C. s. p. v danej veci. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil považujúc ho
za vecne správne.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 C. s. p. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací
súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).