Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010529
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816010529.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2017, v
trestnej veci obž. Z. Y. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/142/2016 zo dňa 30. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obž. Z. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/142/2016 zo dňa 30. novembra 2016 bol
obžalovaný Z. Y. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa

dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 30.04.2016, v čase okolo 12:00 hod., v obci F., okr. Vranov nad Topľou, prišiel k bráničke rodinného
domu, popisného čísla XXX, kde mal odovzdať osobné veci bývalej manželke a zároveň majiteľke
uvedeného rodinného domu D. Y., nar. XX.XX.XXXX, pričom osobné veci jej odovzdával tak, že jej ich
podával ponad uzamknutú bráničku, no poškodená v tejto taške, ktorú jej podával, nenašla diaľkové

ovládače a tak pootvorila bráničku, aby našla ovládač v cestovnej taške, ktorú mal obžalovaný pri sebe a
po slovných domáhaniach sa vstupu na pozemok, vtlačil sa do priestoru potvorenej bráničky, kde počas
toho bol už poškodenou vytláčaný od vstupu naspäť z dvora, so slovným upozornením, že má odísť
preč, sotil rukou do poškodenej a takto vošiel do dvora rodinného domu, kde bol opätovne vyzývaný
poškodenou, aby opustil pozemok rodinného domu, na čo nereagoval, ale počas tohto sa na poškodenú
zahnal rukou so slovami: „ Mám ti dať na pysky ? “, kde následne sa poškodená viackrát snažila privolať

telefonicky na pomoc políciu, v čom jej však bránil tak, že ju chytal za ruky, aby jej znemožnil telefonovať,
vyhrážal sa jej slovne počas toho, že ju zabije pri spaní a viackrát slovami, že ju zabije a až po následnom
úspešnom privolaní polície zo strany poškodenej z dvora rodinného domu odišiel preč, pričom takýmto
svojím konaním vzbudil u menovanej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom poškodenej nespôsobil
žiadne zranenie.

Za to bol obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona za použitia §
38 ods. 4 Tr. zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine a treste,
ktoré odôvodnil sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uvádza, že už pár
rokov dozadu nútil poškodenú, aby vyhľadala odbornú pomoc, kvôli tomu, že nemá v poriadku nervy. Jej

výbuchyhnevuazlýchnáladužnezvládal.Poškodenájepomstychtivátyranka,ktorávšetkoriešikrikom,
ponižovaním a rozkazovaním. Klame a tým čo robí, mu chce zabrániť, aby si vzal z domu všetky jeho
veci a tým pádom by jej doma nezostalo nič. Vedel, že bez jej dovolenia dnu nesmie, preto sa poškodenej
pekne pýtal a dnu ho pustila bez problémov a bez tých rečí, čo teraz tvrdí, lebo jej nedal dôvod, aby ho
nevpustila. Nemal žiaden dôvod nadávať a vyhrážať sa poškodenej a táto sa ho nikdy nebála. Až potom

vošiel násilím, lebo chcel zabrániť tomu, aby mu vzala tašku, ale aj tak tam nepadlo ani jedno slovko
o tom, že ju zabije. Taktiež sa jej po celý čas nedotkol. Spochybňuje aj znalecký posudok psychológa
spracovanú na poškodenú. Poškodená porušila všetky dohody a nemala právo ho vyhadzovať na ulicu
bez náhradného ubytovania.

Obhajca obžalovaného poukazuje na to, že prvostupňový súd uveril iba tvrdeniam poškodenej, pričom

dve svedkyne p. R. a p. U. nepotvrdili skutočnosti, ktoré uviedla poškodená. Nebol preukázaný ani motív,
na základe ktorého by mal konať tak, ako je to uvedené v odsudzujúcom rozsudku. Pokiaľ ide o skutok
porušovania domovej slobody, na pozemok poškodenej vstúpil až vtedy, keď mu to sama dovolila a
následne otvorila bránku. To, že nemal v úmysle bez súhlasu poškodenej vstúpiť na pozemok svedčí aj
ďalšia významná okolnosť a síce, že veci ktoré podľa dohovoru s poškodenou jej niesol, jej dával cez

ohradu. Pripúšťa síce, že sa na pozemku zdržal trocha dlhšie, avšak dôvodom bolo, že sa dožadoval
kontaktu, resp. stretnutia s jeho maloletým synom, ktorý sa objavil v okne domu. Popiera aj spáchanie
skutku nebezpečného vyhrážania a tento sa nestal tak, ako to popisuje jeho bývala manželka. Obe
svedkyne hodnotili situáciu medzi nimi ako normálnu a nezmieňovali sa, aby na poškodenej badali
úzkosť alebo dokonca strach. To, že poškodená mala strach z jeho údajného vyhrážania je iba jej

výmyslom, resp. to vyplýva z osobnostnej stránky, čo potvrdil aj znalecký posudok. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená D. Y., ktorá trvá na svojich predchádzajúcich
výpovediach. Vďaka prepusteniu jej bývalého manžela prišla ona a jej deti o kľudný spánok a opäť musia

dbať na to, aby boli doma v bezpečí a zamykať sa.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v
rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností. Zabezpečené dôkazy boli súdom I. stupňa
vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené

v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a
tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené,
ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa okresný súd opieral a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu
naň odkazuje.

Odvolací súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal
skutok v takom rozsahu ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver môžeme
konštatovať predovšetkým na základe výpovede poškodenej D. Y., ktorá podrobne popísala priebeh a
okolnosti skutku. Je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci niet pochybností o konaní a správaní sa

obžalovaného, ktorý kritického dňa napriek nesúhlasu poškodenej vošiel na jej pozemok a neoprávnene
sa tam zdržiaval. O to, že na danom pozemku sa bez súhlasu poškodenej nemôže zdržiavať mal
obžalovaný vedomosť, keďže bol z domu poškodenej niekoľko dní predtým vyvádzaný príslušníkmi
polície, pretože mu poškodená zrušila na uvedenej adrese trvalý pobyt a bol na uvedenú skutočnosť
viackrát upozorňovaný týmito príslušníkmi. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku

podrobne vysporiadal aj obhajobou obžalovaného o dobrovoľnosti a súhlase poškodenej na vstup na
tento pozemok, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Taktiež nebolo v súdnom konaní vyvrátené tvrdenie
poškodenej o tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Svedkyňa D. U. potvrdila, že sa na ňu
poškodená obrátila na pomoc, ako stále ustupovala a preto povedala obžalovanému, aby ju nechal napokoji, na čo jej tento povedal, aby pokračovala v ceste, pričom ona sa zľakla. Svedkyňa I. R. zase
uviedla, že dcéra poškodenej jej búchala na okno, aby zavolala políciu. Obžalovaný stále hovoril, že
chce vidieť syna a poškodená D. Y. sa bála, aby obžalovaný nevošiel do domu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie
spracovaného na poškodenú, z ktorého mimochodom vyplýva, že osobnosť poškodenej má sklon
k psychosomatickým poruchám, telesným ťažkostiam, je napätá, rýchlo unaviteľná, so somatickými
odozvami psychických ťažkostí. Má sklon k smútku, depresívnym rozladám, osamelosti, pocitom

nebezpečia. Vzťah poškodenej k osobe jej bývalého manžela, obžalovaného, je negatívny, nemá k jeho
osobe citový vzťah, nedôveruje mu, má z neho strach, pričom chce, aby ju nevyhľadával a nechal ju
pokojne žiť.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
Tr. zákona poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým

narušením a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej
ujmy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na
všetky konkrétne okolnosti prípadu. Je potrebné brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a
povahovévlastnostipáchateľasfyzickýmiapovahovýmivlastnosťamipoškodeného,ichvzájomnývzťah
a podobne. Pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým

je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť objektívne spôsobilé
vzbudiť takúto dôvodnu obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného skutočne vznikla dôvodná
obava uvedeného charakteru. Taktiež je potrebné skúmať, či vyhrážanie bolo doprevádzané chovaním,
ktoré ilustrovalo odhodlanie páchateľa vyhrážky splniť (napr. vyhrážka usmrtením alebo spôsobením
ťažkej ujmy na zdraví doprevádzaná šermovaním noža či zdvihnutím inej zbrane) a z tohto bude potom

možné vyvodiť, či vyhrážka bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa názoru krajského súdu znak
spočívajúcivovyhrážaníobžalovanéhoniejemožnéobmedziťlennavlastnýobsahslovnéhovyhlásenia
a jeho spôsobilosť resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s
ďalším konaním a prejavmi obžalovaného, ktoré je potom možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť
u poškodenej takúto obavu. Obžalovaný totiž pri konflikte s poškodenou tiež uviedol, že „či jej má dať po

pysku?“, čo v kombinácii s vtedajšími napätými vzťahmi medzi nimi (osobné a citové problémy, rozvod,
strata trvalého bydliska obžalovaného) mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej život.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov potom preukazujú vinu obžalovaného a tvorí nám logickú
a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného. Správne
azákonuzodpovedajúce,súpretoprávnezáveryokresnéhosúdu,pokiaľideovýrokovinenapadnutého
rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona
a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný totiž neoprávnene a násilím vnikol na pozemok poškodenej a
aj napriek jej nesúhlasu a žiadosti, aby odtiaľ odišiel, tam neoprávnene zotrval, pričom sa poškodenej
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu, čím naplnil objektívnu ako

aj subjektívnu stránku uvedených prečinov.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne zaoberal aj poľahčujúcimi a
priťažujúcimi okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na
neho odkazuje.

Okresnýsúdpriurčovanídruhutrestuajehovýmeryvychádzaljednakzhodnoteniaosobyobžalovaného
a jednak závažnosti činu, pričom dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti a zvážil
aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa

ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného Z. Y.,
závažnosti prečinov, okolností za akých došlo ku spáchaniu skutkov má za to, že uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby(§ 38 ods. 4 Tr. zákona), spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej,
ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu
odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na
to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti
ohľadne ustáleného výroku o vine ako aj právnej kvalifikácii konania obžalovaného, pričom súčasne
poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd svoje úvahy aj
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, kde reagoval aj na teraz prednesené odvolacie námietky. V
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto

je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie
dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa
správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie.

K rozporom ohľadne výpovedi svedkov a poškodenej odvolací súd poukazuje na to, že tieto boli bez
podstatnejšieho významu, pretože základná dejová línia bola zachovaná.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa

§ 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.