Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012658
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117012658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 12.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

F. T., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., M. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava

j e v i n n ý ,ž e

v presne nezistenom čase od 20.00 hod. dňa 13.10.2017 do 03.00 hod. dňa 14.10.2017 v byte na adrese
X. XX v S. pod vplyvom alkoholu fyzicky zaútočil na svoju družku G.. W. B. a to tak, že ju udrel otvorenou
dlaňou do oblasti tváre ako aj do zadnej časti krku, taktiež ju sotil, následkom čoho spadla na zem a
následne jej vykrúcal ruky a silno stláčal zápästia jej rúk, pričom jej následne v prítomnosti hliadky polície
uviedol, že ju zabije,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe.

T ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 43
Trestného zákona ďalší trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkov G.. W. B., P. P. a F. I., prečítaním znaleckého posudku z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 248/2017 a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,ževtendeňbolinahubách,prišlidomov,spoluichvyčistili,

potom s W. vypili jednu alebo dve fľaše červeného vína. Následne sa pohádali, ona potom odišla, vrátila
sa a začali sa zase hádať kvôli bývalým frajerkám, vŕtala do neho. Je pravdou, že sa trochu sácali,
pričom sa poškriabali. W. kričala asi trochu viac, keď susedia volali políciu. Nikdy sa W. nevyhrážal.
Policajtom otvorila W., on vtedy na balkóne fajčil. Policajti mu nakázali pobaliť sa, že ho vykážu, on sa
obliekol a pred policajtmi povedal potichu: „Čo ju mám zastreliť?“, pričom nevie, či to počula poškodená.
S poškodenou má dobrý vzťah a plánuje s ňou žiť v spoločnej domácnosti

Svedkyňa G.. W. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla: „V ten deň piatok, 13.10.2017 išiel môj druh F. T. na hríby,
vrátil sa okolo 14.30 hod., ja som bola doma a začali sme tie hríby spracovávať. Po pritom som F.
ponúkla víno, že si popritom budeme dávať. Chcem podotknúť, že F. dlhšiu dobu nepil, nakoľko bol v

podmienke za marenie výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko bol z nášho bytu vykázaný na 10 dní, a
on tento zákaz porušil, teda ja som ho v podstate pustila. Potom večer už toho vínka bolo trochu viacej,
a tak sme sa začali hádať, pretože ja mám takú povahu, že verbálne provokujem. F. ma napadol takým
spôsobom, že do mňa sotil, to je pre mňa urážka, tak ja som začala kričať, niečo také, ako nechaj ma na
pokoji, neotravuj. My máme takých susedov, že oni nie sú zvyknutý na takéto zápasy, resp. krik. Potom

F. išiel fajčiť na balkón a ja som ešte stále vykrikovala. Potom od policajtov viem, že suseda M. zavolala
policajtov. Policajti prišli a F. povedali, nech nerobí zle, nech nevystrája, lebo mu dajú vykázanie z bytu.
Povedali mu, aby sa obliekol, povedali aj mne, že idem s nimi do nemocnice na ošetrenie, ale ja som toto
odmietla, policajti ma však presvedčili aby som išla, že to bude lepšie. Ja som sa išla dozadu obliekať, F.
medzitým policajti ešte raz povedali, že mu dajú vykázanie z bytu, a on už kričal, že to už bude tretí krát,

že kam má na 10 dní ísť. Policajti F. zobrali preč a ďalší čakali na mňa, ktorí ma zobrali do nemocnice,
išli sme na chirurgiu, tam mi robili vyšetrenia, všetko bolo negatívne.“
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že obžalovaný sa jej nevyhrážal, nikdy počas ich spolužitia
jej nepovedal, že ju zabije. Počas predmetného dňa vypila asi liter vína. Ani ju nenapadlo volať počas
incidentu políciu, i keď by na to mala možnosť. Byt, v ktorom s obžalovaným bývajú, je v jej vlastníctve,

momentálne je zamestnaná s mesačným čistým príjmom 550,- €. Obžalovaného má rada, chce s ním
naďalej bývať v spoločnej domácnosti. Je rozvedená, bola 23 rokov vydatá. Dôvodom rozvodu bola
manželova nevera, pričom bývalý manžel jej asi po desiatich rokoch spolužitia začal fyzicky ubližovať,
čo riešila aj polícia. Bývalý partner bol iný ako obžalovaný, bol viac výbušný.

Svedok P. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Pracujem ako policajt zaradený na PMJ KR PZ Trenčín, boli
sme dňa 14.10.2017 vyslaný operačným strediskom na ulicu staničnú číslo si už nepamätám, preveriť
oznámenie, kde oznamovateľka uvádzala, že má obavu, že v susednom byte dochádza k nejakému
fyzickému napádaniu, nakoľko je odtiaľ počuť krik a buchot. Potom sme sa teda presunuli na miesto,

kde sme sa skontaktovali s oznamovateľkou, meno si nepamätám, tá nám uviedla, že v byte počúva
pravidelne takýto buchot, ale nakoľko teraz už je to vyhrotené, a situácia jej prišla vážnejšia ako obvykle,
tak preto volala políciu, pretože v minulosti to celkom tolerovali, po tomto sme sa presunuli k bytu, tuším
to bolo ôsme poschodie, bolo počuť krik a buchot, potom sme zabúchali na dvere, predstavili sa ako
polícia, nech otvoria dvere. Tak sa stalo, otvorila nám poškodená B., bola zjavne vydesená, červená

na tvári, bolo na nej vidieť, že je pod nejakým stresom, alebo nátlakom, na rukách mala červené fľaky,
zrejme pohmoždeniny. Uviedla nám, že teda sa hádala s partnerom T., ktorý ju mal aj fyzicky napadnúť,
následne sme vošli do bytu na jej pozvanie dovnútra, kde sme videli aj T. a on sedel na pohovke, rozdelili
sme ich, nech nie sú pri sebe, vyťažovali sme ich, aby sme zistili čo sa vlastne stalo, on uviedol, že
nejaká hádka bola, ale že nič vážne že jej nespravil, ona stále trvala na tom, že ju mal udrieť do tváre

aj päsťou a potom niekoľko krát otvorenou dlaňou a vyhrážal sa jej zabitím. Medzitým sme vykonali
lustráciu, či niekto neprechádza pátraním, s negatívnym výsledkom. N. sme, že T. bol už v minulosti
vykázaný z obydlia, oznamovateľka, nakoľko sme jej povedali, že treba podať trestné oznámenie, tak
ona nechcela podať toto trestné oznámenie, bola taká rozrušená celá, privolať rýchlu lekársku pomocnechcela tiež, rozhodli sme sa teda, že ho znova vykážeme z bytu, popritom, ako si mal zobrať nejaké
osobné veci, tak začal rozprávať, že toto je naposledy, že on ju zabije. Povedal to opakovane, viackrát,
že ona tam už nebude, že nebude medzi živými, že ju zabije. Povedal to jasne, zreteľne a opakovane.

Potom sme ho obmedzili na osobnej slobode a vec sa ďalej realizovala.“
Svedok na hlavnom pojednávaní doplnil, že pred vstupom do bytu počul hlasný krik poškodenej, pričom
z jeho intenzity nadobudol obavu o zdravie poškodenej. Poškodená im po vstupe do bytu hovorila, že
sa obžalovaného bojí, že od neho dostala aj päsťou. Obžalovaný sa pozeral na poškodenú, keď hovoril,
že ju zabije, pričom poškodená to určite počula.

Svedok F. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako svedok P.
P., pričom doplnil, že keď sa obžalovaný v malej chodbe bytu obúval, povedal pokojným tónom, že toto
je už druhýkrát čo je vykázaný a tretíkrát to už nebude. Po ich otázke prečo nie, obžalovaný povedal,
pretože ju zabijem, zastrelím ju, ona tu už nebude. Poškodená vtedy stála pár metrov od obžalovaného,
takže to všetko počula a obrátila sa aj na nich a povedala: „Vidíte, vidíte toto mi robí.“

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 248/2017
vyplynulo, že u obvineného znalec zisťuje ako aktuálne tak aj v čase spáchania predmetnej trestnej
činnosti prítomnosť škodlivého užívania alkoholu s poruchami správania agresívneho charakteru v
opitostiach, v zmysle vývojových fáz alkoholizmu podľa Jellineka sa jedná o 2. fázu až 3. fázu

rozvoja závislosti, keď pije už pravidelnejšie; vyskytuje sa prechodne už aj poruchovosť kontroly
pitia; bývajú občas prítomné alkoholické „okienka“, je vysoko pravdepodobne prítomný craving, teda
baženie, túžba a trvalo abstinovať nevydrží. V každom prípade znalec nezisťuje prítomnosť somatickej
abstinenčnej symptomatiky, ktorá predstavuje stav, ktorý je zvládnuteľný buď medicínsky zastavením
ťahu medikamentózne alebo pitím v „kuse“, „v šnúre“, denno-denne, čo nekorešponduje s jeho

nenarušenou pracovnou adaptabilitou; znalec vylučuje tiež také zaujatie pitím, že by v dôsledku toho
zanedbával sám seba, prácu, záujmy a pod.; vylučuje tiež také pitie, ktorého dôsledkom by bolo telesné
poškodenie. K škodlivosti pitia alkoholu je len parciálne kritický, problémy s pitím ešte bagatelizuje,
hoci parciálne vidí príčinnú súvislosť pitie verzus poruchy správania a opakované trestné stíhanie.
Osobnosť obvineného je harmonicky štruktúrovaná, kompenzovaná a integrovaná, vôľovo slabšia,

menej zdržanlivá vo vzťahu k alkoholu. Po požití alkoholu sa u obvineného oslabujú racionálne tzv.
kôrové kontroly, prejavuje sa u neho zvýšená afektívna labilita spojená s poruchami správania - s
agresívnejšími prejavmi. Agresívnejšie konanie obvineného v opitostiach nie je pre neho cudzie a
nezvyčajné, už v minulosti sa podobne prejavoval, teda môže vedieť o takýchto svojich prejavoch
pod vplyvom alkoholu. U obvineného znalec nezisťuje ani patologické zmeny osobnosti v dôsledku

požívania alkoholu. Agresívnejšie konanie obvineného nie je pre neho cudzie a nezvyčajné. V čase
spáchania trestného skutku znalec zisťuje u obvineného prítomnosť aj prechodnej duševnej poruchy,
ktorou bola ťažká simplexná opilosť (2,90-3,50 promile). Ťažkú simplexnú opitosť si obvinený privodil
sám, dobrovoľne, z nedbalosti, vediac, že pod vplyvom alkoholu sa môže prejavovať aj neprimerane,
aj agresívnejšie. Agresívnejšie konanie obvineného v opitostiach nie je pre neho cudzie a nezvyčajné,

už v minulosti sa podobne prejavoval, teda môže vedieť o takýchto svojich prejavoch pod vplyvom
alkoholu. Konanie obvineného v kontexte poznania jeho osobnosti, situačných premenných vrátane
opilosti z hľadiska psychiatrického - psychopatologického znalec nepovažuje za chorobne motivované,
predmetné konanie nie je osobnosti obvineného cudzie, v kontextoch životnej histórie je dostatočne
zrozumiteľné. Nie je vylúčené, že istým spôsobom sa viktimologicky na konaní podieľalo aj správanie sa

poškodenej, ktorá svojím spôsobom obvineného mohla provokovať. Z hľadiska súdne psychiatrického
hodnotí znalec, že v čase skutku len a výlučne v dôsledku ťažkej simplexnej opitosti obvinený vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere ľahko, nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej;
len a výlučne v dôsledku ťažkej simplexnej opitosti obvinený mohol toto svoje konanie ovládať v
miere podstatne, forenzne významne zmenšenej, ovládacia schopnosť vymiznutá rozhodne nebola.

Stav obvineného sa môže rozvinúť do závislosti od alkoholu, je možné ho ovplyvniť protialkoholickou
liečbou. Zo psychiatrického hľadiska nepovažuje znalec primárne pobyt obvineného na slobode pre
spoločnosť za nebezpečný, pretože netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru. Vzhľadom
na škodlivé užívanie alkoholu s potrebou trvalej abstinencie od alkoholu a spáchanie skutku v opitosti
znalec odporúča obvinenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obvinený

nie je závislý od alkoholu a ani od inej psychoaktívnej látky; závislosť od alkoholu sa u neho rozvíja.

Z lustrácie v Registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa na poškodenej dopustil troch priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu a to v dňoch 19.02.2016 a 11.03.2016 keď fyzicky napadol družku Ing.W. B., ktorú opakovane udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, taktiež ju napádal slovne vulgárnymi
výrazmi. Dňa 11.06.2016 po predchádzajúcej výmene názorov udrel G.. W. B. do oblasti hlavy, chrbta a
krku, čím jej spôsobil drobné zranenie, pričom v čase spáchania skutku mal 2,58 promile alkoholu v krvi.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS TN, lekárska
správa, zápisy o dychových skúškach, správa ÚVTOS a ÚVV Ilava, odpis z RT, lustrácia v Registri
priestupkov, fotokópia identifikačnej kartičky obžalovaného.

Obžalovaný je momentálne vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci, pričom riaditeľom ÚVTOS a
ÚVV Ilava je hodnotený kladne. Doposiaľ bol štyrikrát priestupkovo prejednávaný a raz súdne trestaný
rozsudkom OS TN zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 4T 55/2016 pre trestný čin prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno h) Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18
mesiacov do 30.11.2017.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchtovykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesnýchstrán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe za jeho súčasnej úpravy, keďže
nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenej smrťou aj pred príchodom
príslušníkov PZ. Predovšetkým výpoveďami obžalovaného a svedkov P. P. a F. I. bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé
vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym

relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala
ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria a tiež niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec
dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Zo všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplýva jednoznačne bez akýchkoľvek

pochybností, že obžalovaný v presne nezistenom čase od 20.00 hod. dňa 13.10.2017 do 03.00 hod.
dňa 14.XX.2017 v byte na adrese X. 10 v S. pod vplyvom alkoholu fyzicky zaútočil na svoju družku G..
W. B. a to tak, že ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre ako aj do zadnej časti krku, taktiež ju sotil,
následkomčohospadlanazemanáslednejejvykrúcalrukyasilnostláčalzápästiajejrúk.Kzvyšnejčasti
žalovaného skutku, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu, teda či obžalovaný následne v prítomnosti hliadky polície uviedol, že ju zabije, boli
vykonané dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpovede obžalovaného a svedkyne poškodenej
G.. W. B., na druhej strane výpovede svedkov P. P. a F. I.. Preto bolo nevyhnutné vyhodnotiť tieto
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne aj s ďalšími na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi.
Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného trestného činu, pričom uviedol, že pred policajtmi povedal

potichu: „Čo ju mám zastreliť?“. Svedkyňa poškodená G.. W. B. nepotvrdila vyrieknutie týchto slov
obžalovaným, pričom uviedla, že žiadne obžalovaného vyhrážky jej smrťou nepočula. Na druhej strane
svedkovia P. P. a F. I., príslušníci PZ, zhodne popísali akým spôsobom sa obžalovaný v ich prítomnosti
vyhrážal smrťou poškodenej, pričom svedok F. I. popísal aj reakciu poškodenej na tieto vyhrážky. Je
potrebné poznamenať, že nebol zo žiadneho z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní zistený

ani náznak dôvodu pre účelovosť výpovede týchto svedkov v neprospech obžalovaného, či pre ich
pomer k procesným stranám, prípadne k predmetnému skutku. Naopak výpoveď poškodenej G.. W. B.,
ktorá na hlavnom pojednávaní poukázala na kladný vzťah k obžalovanému a tiež túžbu udržať jej blízky
vzťah s obžalovaným, sa javí účelovo, v snahe vyviniť svojho druha. Tendenciu poškodenej, tolerovať
násilie zo strany partnera v záujme o udržanie vzťahu, odzrkadľuje aj časť výpovede poškodenej v

súvislosti s jej dlhoročným manželstvom s bývalým manželom. Obrana obžalovaného nebola okrem
výpovede jeho družky svedkyne G.. W. B. podporená žiadnym relevantným dôkazom a preto vo vzťahu
k ostatným dôkazom, najmä navzájom korešpondujúcim výpovediam svedkov P. P. a F. I., bola súdom
vyhodnotená ako účelová. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných
pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal vinným
zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pričom ide o dokonaný prečin, keďže boli naplnenévšetky formálne znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu prečinu. Obžalovaný ako subjekt
spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti
nasvedčujúcejehonepríčetnosti,čizmenšenejpríčetnosti.Zhľadiskasubjektívnejstránky,t.j.zavinenia,

konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojím konaním tak porušil záujem
spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami. Naplnená bola napokon aj
objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu prečinu, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe -
blízkej osobe. Táto dôvodnosť obavy vyplynula najmä z okolností, za ktorých k vyhrážkam došlo a z

násilného konania obžalovaného, ktoré vyhrážkam predchádzalo, či už bezprostredne, ale aj dávnejšie
v súvislosti s priestupkami proti občianskemu spolunažívaniu, spáchanými obžalovaným na poškodenej.
Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný najmä
s poukazom na spôsob spáchania činu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Vzhľadom k tomu, že sú neprihliadol k žiadnej z poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, i keď
po formálnej stránke síce bola naplnená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného

zákona, keďže obžalovaný bol pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený vyššie uvedeným
rozsudkom OS TN, avšak súd už raz prihliadol k tomuto odsúdeniu v neprospech obžalovaného v
súvislosti s ustanovením § 49 odsek 2 Trestného zákona, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia
slobody v rámci výmery 6 mesiacov až 3 roky.

Pretože predmetný trestný čin obžalovaný spáchal pred tým, než bol trest odňatia slobody uložený
skorším vyššie uvedeným rozsudkom OS TN zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 4T 55/2016 vykonaný (reálne
prichádza do úvahy nariadenie tohto trestu) a súd ukladal obžalovanému trest rovnakého druhu,
aplikoval ustanovenie § 43 Trestného zákona, teda uložil obžalovanému ďalší trest odňatia slobody v
zmysle zásad vyplývajúcich z tohto ustanovenia Trestného zákona.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, skutočnosť, že predmetný trestný čin
obžalovaný spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný
čin, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade

naplnený uložením ďalšieho trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov,
ktorý súd aj vzhľadom k súčasnému uloženiu ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou
formou v súlade s odporúčaním znalca, považuje v jeho prípade za dostatočný pre jeho nápravu a
ochranu spoločnosti. Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so
zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného
lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Napokon ďalšou
relevantnou skutočnosťou, ku ktorej bolo potrebné prihliadnuť, je aj reálny predpoklad rozhodnutia

Okresného súdu Trenčín o neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením
najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním
následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto právauž výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.