Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715206457.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

navrhovateľa: M.. Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., G. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Valéria
Janíková, advokátka, so sídlom
058 01 Poprad, Zemplínska 2142/12, proti odporcovi: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., G.
XXX/XX, zastúpený: JUDr. René Pribylinec, Advokátska kancelária so sídlom 058 01 Poprad, Okružná
789/16 o zaplatenie 20 000,00 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke sumu 10 000 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 28.5.2015
do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 25.5.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 28.5.2015 domáhala sa voči
žalovanému vydania rozsudku, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 20 000 eur s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 28.5.2015 do zaplatenia ako aj uhradiť trovy konania.
Právne žalobu opiera o ustanovenie § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonník a(ďalej len „OZ“),

v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať; bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Právne zdôvodnenie žaloby zdôvodňuje skutkovo tým, že spolu s odporcom tvorili pár od roku
2009 a plánovali spoločnú budúcnosť, preto po právoplatnosti stavebného povolenia odporca začal s
rekonštrukčnými a stavebnými prácami nadstavby bytu. Neskôr žalobkyňa so žalobcom uzavreli dňa

21.4.2012 manželstvo. Dňa 15.1.2013 bola napísaná v notárskej kancelárii G.. T. Č., I.. vo Svite notárska
zápisnica č. P. X/XXXX, P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, v ktorej žalobkyňa a žalovaný vyhlásili, ž e
byt č. X, vchod XX, ktorý sa nachádza na X. nadzemnom podlaží v rodinnom dome súpisné číslo XXX
a stojacom na parcele KN - C č. XXXX/XX k. ú. Y., ktorý vznikol nadstavbou, nadobudli výstavbou za
trvania manželstva a patrí spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele 9815/19006 v pomere k celku do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Na základe citovanej notárskej zápisnice vykonal Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor zápis do

katastra nehnuteľností, v zmysle ktorého tam bolo zapísané vlastnícke právo žalobkyne a žalovaného
do LV č. XXXX a LV XXXX.
Žalobkyňa ďalej tvrdí, že v októbri 2012 odporca nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou o čom sa
navrhovateľka dozvedela vo februári 2013. Z toho dôvodu podala žalobkyňa návrh na rozvod a Okresnýsúd Poprad rozsudkom sp. zn. 13C/62/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2013 manželstvo
rozviedol. Následne po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobcu a žalovaného žalobkyňa
chcela riešiť vyporiadanie BSM dohodou, pričom sa aj začali rokovania o vyporiadaní BSM po jeho

zániku. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný jej ponúkol z titulu vyporiadania BSM sumu 10 000 eur s čím
nesúhlasila a následne po rokovaniach právnych zástupcov zo dňa 14.1.2014 žiadala vyplatiť sumu 22
000 eur a vyplatením tejto sumy nebude si uplatňovať ďalšie nároky na rozostavaný byt, pozemok, ani
bytové zariadenie. Žalovaný tento návrh neakceptoval a podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 7C/32/2014-46 zo dňa 5.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 1.4.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.3.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
18.4.2015 rozhodol tak, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to rozostavaného bytu
č. X, nachádzajúceho sa na I. poschodí rodinného domu súp. č. XXX, orientačné číslo XX, ktorý je
postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 554
m2 zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., a kat. úz. Y. vedeného Okresným úradom v Poprade,

katastrálny odbor. Ďalej súd rozhodol, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 9815/19006
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX, orientačné č. XX, ktorý je
postavenýnapozemkuparc.č.XXXX/XXatiež,žežalovanýjepodielovýmspoluvlastníkomnapozemku
parc. č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., kat. úz. Y.. Vzhľadom na tú skutočnosť,
že pri výstavbe vyššie citovaného bytu už tvorili pár a podieľali sa spoločne aj so svojimi rodičmi na

investíciách minimálne vo výške 20 000 eur navrhovala súdu, aby rozhodol o vrátení tejto sumy z dôvodu
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného.
Žalovanýsakžalobeprostredníctvomprávnehozástupcuvyjadrilpodanímzodňa10.2.2016stým,žeso
žalobounesúhlasíažiadatútozamietnuť.Uviedol,žeodoktóbra2001odkedyukončilzákladnúvojenskú
službu má stále zamestnanie a príjem, takže predmetnú výstavbu realizoval zo svojich prostriedkov

a pôžičky od svojej matky vo výške 20 000 eur, ktoré jej mesačne splácal v sume 200 eur. Okrem
týchto prostriedkov a prostriedkov na bežnom účte v E. Y. mal odporca aj prostriedky na stavebnom
sporení, ktoré za účelom nadstavby aj vybral a boli v sume 7 631,88eur. Ďalšie fin. prostriedky mal
odporca z bankového účtu vedeného vo J. banke, a to v sume 9 974,31 eur. Žalobkyňa ukončila denné
štúdium na vysokej škole v roku 2011 a okrem príležitostných letných brigád nikde nepracovala, nemala

ako financovať nadstavbu, pričom spolu so žalobkyňou v predmetnej nehnuteľnosti začali bývať až v
auguste v roku 2011. Uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdí, že tak sa ona, ako aj jej celá rodina
spolupodieľali na financovaní realizácie nadstavby a rekonštrukcie minimálne v sume 20 000 eur, toto
tvrdenie nemôžu ničím podložiť, pretože celá činnosť žalobkyne spočívala v tom, že tak ona sama, ako
aj jej mama sa ponúkli, že budú variť obedy pre robotníkov, čo aj robila. Otec žalobkyne ako majster na

Š. asi dvakrát zaobstaral štrk, pričom si ešte pamätá, že doniesol ochranné pracovné pomôcky, nejaké
šrúby a matice. Doviezol asi 30 dosák a používala sa jeho miešačka.
Žalovaný uvádza, že nikdy od žalobkyne alebo jej členov rodiny nedostal peniaze v hotovosti alebo na
bankový účet za účelom financovania nadstavby alebo za akýmkoľvek iným účelom. Jediné peniaze,
ktoré od nich videl bolo 5 000 eur niekedy v máji alebo júni 2011 ako svadobný dar, ktoré sa použili

výlučne na zariadenie.
Požadovanie sumy 20 000 eur považuje za nemorálne, neetické a bez právneho titulu.
Tedaokremsumy5000eurniejesivedomý,abyposkytlazaspoločnéhospolužitiažalobkyňaakúkoľvek
inú sumu.
Vzniesol tiež námietku premlčania z dôvodu, že žalobkyňa tvrdí, že k údajnému bezdôvodného

obohatenia malo dôjsť pred uzavretím manželstva t. j. pred 21.4.2012 a keďže návrh bol podaný až dňa
28.5.2015 poukazujúc na ustanovenie § 107 ods. 1 OZ vznáša námietku premlčania.
Poukazuje aj na ustanovenie § 107 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého sa najneskôr právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčí najskôr za tri roky, pričom k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť
pred viac ako tromi rokmi, a preto je vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané.

Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2016 žalobkyňa trvala na zaplatení sumy 20 000 eur. Žalovaný
na tom istom pojednávaní uviedol, že on nikdy nemal záujem riešiť bývalé spolužitie so žalobkyňou
súdnou cestou. Po rozvode ponúkol navrhovateľke sumu 10 000 eur, pretože sa chcel k nej zachovať
férovo, jej rodinní príslušníci chodili pracovať na stavbu, a bol ochotný jej dať 10 000 eur. Žalovaná s
tým nesúhlasila a žiadala od neho 30 000 eur.

Z dôvodu, že žalobkyňa zavádza už nie je ochotný zaplatiť jej ani sumu 10 000 eur. Pokiaľ sa týka
vznesenej námietky premlčania žalobkyňa uviedla, že o možnom premlčaní je možné uvažovať až od
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, a pokiaľ sa týka investovania do nehnuteľnosti žalobkyňa bola
spoluvlastníčkou tejto až do 1.4.2015, kedy rozsudkom Okresného súdu Poprad 7C/266/2015, ktorý sastal právoplatným dňa 1.4.2015 bolo rozhodnuté, že nie je spoluvlastníčkou, ale výlučným vlastníkom
je žalovaný.
Pokiaľ sa týka uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 20 000 eur

tak tvrdila, že ide jednak o investície vo forme vykonaných prác zo strany jej príbuzných a jednak ide o
finančné vyjadrenie. Poukázala predovšetkým na sumu 5 000 eur, ktorú jej poskytli rodičia a boli použité
v súvislosti s výstavbou bytu, čo nepopiera ani odporca a ďalej zo sumy 15 000 eur pozostávajúcich zo
zabezpečeného materiálu jej rodičmi - ide o štrk a dosky.
Ďalej na pojednávaní boli preukazované tie skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že rodičia žalobkyne

zabezpečovalirôzneslužbyprivýstavbedomu,t.j.zabezpečovaliobedy,potravinyaďalejtietoinvestície
spočívali vo vykonávaní prác. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok G. E., ktorý uviedol, že skutočne v
prospech novostavby vykonali investície v podobe vykonaných prác, v podobe dodaného materiálu,
pričom naviac uviedol, že skutočne sa spolupodieľali na výstavbe tohto bytu, pretože predpokladali, že
jeho dcéra a žalovaný budú spolu žiť a podľa jeho názoru je zlé to, že to skončilo tým spôsobom, že
žalovaný si našiel inú ženu a žalobkyňa odišla zo spoločného spolužitia bez všetkého. Tieto skutočnosti

potvrdila aj svedkyňa Ľ. E., matka žalobkyne.
Svedkyňa D. O., matka žalovaného, uviedla, že žalobkyňa a žalobca spolu chodili 10 rokov, žiť spolu
začali v auguste 2011 a rozviedli sa v roku 2013. Žalobkyňa uviedla a predložila súdu fotodokumentáciu
v počte 14 ks, z ktorej vyplýva, že aktívne vykonávala pomocné práce na stavbe, čiže nie je pravdou,
žeby tam nerobila absolútne nič, pričom tvrdila, že za práce, ktoré tam vykonávala a podieľala sa podľa

jej názoru by to predstavovalo sumu 5 000 eur.
Súdvykonaldokazovanieprečítanímlistinnýchdôkazov,atospisuOkresnéhosúduPoprad7C/32/2014,
predovšetkým rozsudku sp. zn. 7C/32/2014 zo dňa 5.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.4.2015,
prečítaním rozsudku sp. zn. 13C/62/2013 zo dňa 30.7.2013, ktorý nadobudol ppl. 23.8.2013, ktorým bolo
manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, notárskej zápisnice, výpisov z LV, výsluchom svedkov,

rodičov žalobkyne a žalobcu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
V zmysle § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že nebral do úvahy investície a práce poskytnuté
do nehnuteľnosti rodičmi žalobkyne. V tejto súvislosti sa preto ani nezaoberá množstvom prác, ktoré
mali rodičia žalobkyne v prospech žalovaného vykonať, ani ich hodnotou. Aktívne legitimovaným na

prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia by mohli byť rodičia žalobkyne a nie žalobkyňa. Žalobkyňa
môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len sama za seba a domáha sa aj vydania
tohto bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že bolo bez pochybností preukázané, že počas
spolužitia a manželského spolužitia investovala do spoločného majetku, zariadenia bytu sumu 5 000
eur, ktorú dostala od rodičov a túto skutočnosť žalovaný ani nepopieral. Súd považuje potom minimálne

sumu vo výške 5 000 eur za bezpochybne preukázanú.
Pokiaľ sa týka ďalšej sumy peňazí vo výške 5 000 eur, čo spolu činí 10 000 eur súd vychádzal pri jej
stanovení z nasledujúcich skutočností.
Z výpovedí svedkov žalobcu a žalobkyne ako aj z pripojených spisov bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že žalobca a žalobkyňa tvorili pár od roku 2002 a v skutočnosti si plánovali ďalšiu budúcnosť

ako manželia a že skutočne obaja mali záujem na výstavbe bytu, ktorí chceli ako manželia spolu užívať.
Taktiež bez pochybností z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že aj ich rodičia boli presvedčení,
že nadstavba, teda byt sa stavia pre nich dvoch a všemocne ako rodičia im pri stavbe pomáhali.
Bolo tiež nesporne preukázané, že z dôvodu, že žalovaný si našiel inú známosť došlo k rozvodu
manželstva a v konečnom dôsledku ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/32/2014

zo dňa 5.12.2014 súd rozhodol, že žalobca v tomto prípade žalovaný je výlučným vlastníkom tohto bytu
a nehnuteľnosti, na ktorých sa spoločne na výstavbe podieľali.
Z výpovede samotného žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.2.2016 vyplýva, že tento bol
ochotný ako sám uviedol a bolo by to férové vyplatiť žalobkyni ako bývalej manželke sumu 10 000 eur.
Za takejto dôkaznej situácie súd potom dospel k záveru, že suma 5 000 eur vo finančnom vyjadrení

bola investovaná žalobkyňou a suma 5 000 eur vo forme ďalšej pomoci a podieľaní sa na prácach je
objektívna aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že takúto sumu jej bol ochotný po rozvode manželstva
vyplatiť.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V zmysle § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.V zmysle § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V konkrétnom prípade bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že žalovaný sa stal vlastníkom

nehnuteľnosti, a to bytu a že žalobkyňa do vlastníctva žalovaného investovala najmenej sumu 10 000
eur.
Ako je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/32/2014 žalovaný sa stal vlastníkom
tejto nehnuteľnosti až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Poprad, ktorý sa stal právoplatným
1.4.2015, a teda od uvedeného dátumu plynie premlčacia lehota na prípadné podanie žaloby, ktorá bola

podaná 28.5.2015. Žaloba bola teda podaná v takej lehote, že nemožno vzniesť námietku premlčania.
Vzhľadom na vyššie citované súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nárok, ktorý žalobkyňa nepreukázala, preto v prevyšujúcej
časti zamietol žalobu a rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa si uplatnila žalovanú sumu aj s úrokom z omeškania počnúc dňom podania návrhu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Súd preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 10 000 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne odo dňa 28. 5. 2015 do zaplatenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.