Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/395/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716203607
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716203607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu S. zastúpeného M. proti žalovanému: K., zastúpenému
M., o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. júla 2016, č.k. 5C/60/2016-43, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej časti o určení, že zmluva o revolvingovom
úvere je v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN uvedenej v bode 6 zmluvy absolútne neplatná z m
e ň u j e tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom výroku určil, že Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom je bezúročná a bez poplatkov, v druhom výroku určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
je v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN uvedenej v bode 6 zmluvy a v časti dohody o zrážkach zo

mzdy uvedenej v bode 7 zmluvy absolútne neplatná, v treťom výroku uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4.521,34 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
v štvrtom výroku uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v piatom výroku vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzatvorili
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) a žalobca sa tento zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach

po 2.904,- Sk (96,40 Eur) pri RPMN 78% a ročnej úrokovej sadzbe 81,33%, teda celkovo mal žalobca
zaplatiť žalovanému sumu 121.968,- Sk (4.048,60 Eur). Z predloženej zmluvy nepochybne vyplýva, že
ide otypovúspotrebiteľskúzmluvuvzmyslezákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy a v zmysle Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným žalobcovi túto charakteristiku spĺňa, žalovaný
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobcovi ako fyzickej osobe úver, pričom

z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania,
povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy je ďalej zrejmé, že
žalobca nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená na predtlačenom formulári,nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou zmluvy boli
bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko
taktiež boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Naviac, tieto nie sú stranami sporu

podpísané, sú vyhotovené menším písmom než iná časť zmluvy, pričom pre spotrebiteľa boli predložené
v ťažko čitateľnej veľkosti. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že si je vedomý toho, že si vzal úver,
avšak zo sumy 50.000,- Sk zaplatil viac ako 6.000,- Eur, čo je skutočne neprimerané. Keď mal
splatených asi 21.000,- Sk, dostal sa do omeškania, a potom to splácal ešte ďalších 5 rokov, pričom
keď mal vyššiu výplatu, zrazil mu žalovaný viac ako boli dohodnuté splátky. Takto chodil so strachom

do práce, nevedel ani koľko výplaty dostane. Keďže žalovaný namietal nedostatok právneho záujmu
na podanie určovacej žaloby, súd sa v prvom rade zaoberal uvedeným tvrdením a dospel k záveru, že
nakoľko vzťah účastníkov je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, naliehavý právny záujem je daný práve
§ 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a požadované určenie je
potrebné i z dôvodu právnej istoty o skutočnej výške dlhu žalobcu a žalobca sa svojho

práva iným spôsobom ako podaním žaloby na súde nemôže domôcť. Keď teda súd ustálil, že na podaní
žaloby bol daný naliehavý právny záujem, pristúpil k skúmaniu samotných skutkových tvrdení strán
sporu. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v
§ 4 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať konečnú
splatnosť úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade ich absencie.
Preskúmaním zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal súd za preukázané, že vyššie uvedené údaje v
zmluve absentujú. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 48 mesiacov, pričom súd má za
to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom a nielen udalosťou závislou

od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení
úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Rovnako v zmluve nie
sú uvedené, aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné
poplatky. Súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že takéto určenie je potrebné
iba v prípade, ak sa istina a úroky platia samostatne a nie v danom prípade, keď sa jednou splátkou

platí istina i úrok, keďže má za to, že pokiaľ by takéto tvrdenie bolo úmyslom zákonodarcu, výslovne
by to v zákone uviedol. V zmluve ďalej nie je uvedená ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov, pričom opätovne neobstojí tvrdenie žalovaného, že táto nebola v čase uzatvorenia
zmluvy zverejnená. Okrem toho, i keby tento údaj žalovaný v zmluve nemohol uviesť z objektívnych
príčin, nepochybne sa nejedená o jedinú chýbajúcu náležitosť zmluvy spôsobujúcu

jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Keď teda je zrejmé, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti
vyžadované zákonom, potom súd dospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Zo zmluvy
ďalej vyplýva, že jej súčasťou bola v čl. 7 Dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalobca súhlasil
s tým, že veriteľ je oprávnený túto predložiť zamestnávateľovi / platcovi mzdy kedykoľvek v priebehu
platnosti zmluvy. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy bol tak žalobca nútený kedykoľvek v priebehu

platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky žalovaného bez akejkoľvek
súdnej kontroly, a to aj za predpokladu, že pohľadávka je uplatňovaná z neprijateľných zmluvných
klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Takáto
skutočnosť potom, za predpokladu, že uvedený zabezpečovací inštitút umožňoval žalovanému siahnuť
na majetkové práva žalobcu aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,

resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť a z uvedeného
dôvodusúddohoduozrážkachzomzdyvyhodnotilzaneprijateľnúatýmajneplatnúzmluvnúpodmienku
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä s poukazom na § 53
ods. 1 písm. o/ Občianskeho zákonníka, keď žalovaný v podstate sám rozhodol o výške plnenia a

predložil zamestnávateľovi dohodu a oznámil mu výšku dlhu žalobcu bez toho, aby jeho pohľadávka
voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Naviac, súd poukazuje na to, že takáto
dohoda nebola ani individuálne dojednaná. Ako už bolo vyššie uvedené, zmluva uzatvorená medzi
stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, pričom táto bola vyhotovená na vopred predtlačenom
formulári žalovaného, a teda dohoda o zrážka zo mzdy bola do zmluvy vsunutá ešte pred samotným

rozhodnutím žalobcu si obstarať peňažné prostriedky a žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah a celú
zmluvu mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam v nej stanovených alebo celú
zmluvu odmietnuť. Pokiaľ žalovaný poukazoval na čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa
názoru súdu uvedené ustanovenie nič nehovorí o vylúčení takejto dohody spod pojmu neprijateľnejzmluvnej podmienky. Naopak práve v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahujúcom
exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok sa premietol výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok upravených uvedenou smernicou. Súd tiež poukazuje na závery Komisie na

posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179,
ktorým v bode 9 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ

je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Ďalej mal súd za preukázané, že
zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
a to ročnú úrokovú sadzbu vo výške 81,33% a RPMN vo výške 78%. V zmysle tohto ustanovenia
súd pri posudzovaní, či úver bol poskytnutý za neprimeranú odplatu musí prihliadnuť najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Je nepochybné, že priemerná ročná úroková miera pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 13,81%.

Ročná úroková miera dohodnutá v zmluve teda túto niekoľkonásobne prevyšuje, z
čoho je zrejmé, že takéto ustanovenie je nielen neprijateľnou podmienkou, ale sa aj prieči dobrým
mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené potom súd aj tejto časti žaloby
vyhovel. Keď súd vyššie ustálil, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je bezúročná a bez
poplatkov, jednoznačne dospel aj k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia, nakoľko žalovaný mal nárok len na vrátenie sumy poskytnutej istiny úveru, teda vo
výške 1.659,70 Eur. Keďže žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku, súd sa predovšetkým
zaoberal uvedenou námietkou. Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil,pričomnajneskôrsapremlčízatrirokyaakide

o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. Pokiaľ ide o subjektívnu
lehotu, súd konštatuje, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnená osoba z
bezdôvodného obohatenia v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, a teda rozhodujúci je subjektívny moment, kedy
sa dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva, pričom nie je rozhodujúce, že

oprávnenáosobamalamožnosťsapotrebnéskutočnostidozvedieťužskôr.Vdanomprípadesažalobca
o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel v podstate až v čase, kedy splnomocnil právneho
zástupcu na zastupovanie a o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia až v priebehu samotného
konania na súde. Subjektívna lehota tak bola zachovaná. Pokiaľ ide o lehotu objektívnu, súd poukazuje
na to, že žalovaný ako podnikateľ s predmetom činnosti poskytovanie úverov je povinný pri vykonávaní

uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných
právnych noriem. Žalovaný napriek skutočnosti, že poskytoval spotrebiteľské úvery v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý priamo stanovoval podstatné náležitosti takýchto zmlúv, nedodržal
ustanovenia uvedeného zákona, v zmluve absentovali niektoré podstatné náležitosti, pričom takto
postupoval vo viacerých prípadoch. Žalovaný takto naviac postupoval aj napriek tomu, že bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úverov ním poskytovaných skonštatovali viaceré súdy, pričom teda musel vedieť,
že v tomto konkrétnom prípade žalobcovi vykonáva zrážky zo mzdy nad zákonom povolenú sumu. Pri
takomto konaní žalovaného potom nemožno, teda súd má za to, že nemožno uvažovať o nedbanlivosti,
ale je potrebné ho vyhodnotiť ako úmyselné a vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty.
Z prehľadu splátok jednoznačne vyplýva, že splátkou zo dňa 04.05.2012 vo výške 96 Eur mal žalobca

uhradenú spolu sumu 1.736,04 Eur, teda týmto dňom začala plynúť i objektívna desaťročná lehota na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca podal žalobu dňa 25.04.2016, je nepochybné, že
jeho nárok premlčaný nie je. Z výpisu splátok vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu
6.181,04 Eur, pričom vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mu mal uhradiť
iba sumu poskytnutej istiny úveru vo výške 1.659,70 Eur, je nepochybné, že žalovaný sa na jeho úkor

obohatil o sumu 4.521,34 Eur (6.181,04 Eur - 1.659,70 Eur) a je povinný ju žalobcovi vydať. Žalobca
sa ďalej domáhal vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur. Súd mal za to, že
i tento nárok žalobcu je v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa dôvodný. Je nepochybné,
že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že používal nekalé praktiky pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov, a teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na

ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobcu. Žalobcovi boli takmer 4 roky vykonávané
zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, okrem toho viackrát i nad rámec dohodnutej výšky
splátky, čím bolo výrazne zasiahnuté do jeho práv, najmä s ohľadom na to, že žalobca je otcom X detí,
ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, čím bola dlhodobo jeho rodina ochudobňovaná. Vzhľadom nauvedené súd priznal žalobcovi i sumu 500 Eur, ktorá suma sa súdu javí ako primeraná. Právne vec
posudzoval podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úverochúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy, §3ods.3,5zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa

účinného v čase uzavretia zmluvy, § 52 a nasl., § 39, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%, vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým,

že podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že podľa § 365
ods. 1 písm. d/ CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a že podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. K výroku

rozsudku o určení, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov uviedol, že súdu
predložil písomné vyjadrenie k tomu, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, pričom súd bez
akéhokoľvek zdôvodnenia konkrétnej právnej normy uvádza, že zmluva neobsahuje rozpis splátky a
údaj o konečnej splatnosti. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.z. a mal za to, že
požiadavka na rozpisovanie splátky by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina,

úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod., čo
nie je prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Trval na tom, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok, a v súvislosti
s tým poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014-166. K tvrdeniu súdu, že
zmluva neobsahuje údaj o dobe jej trvania a termín konečnej splatnosti úveru uviedol, že údaj o dni

splatnosti vyplýva zo splátkového kalendára, ako aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Zmluva obsahuje aj údaj o dobe jej
trvania. K výroku súdu o neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby, RPMN a dohody o zrážkach zo
mzdy ďalej uviedol s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 04.04.2008,
že právna úprava pripúšťala len zníženie odplaty, nie určenie jej neplatnosti. Postup súdu odporuje

uvedenému ustanoveniu aj z toho dôvodu, že podľa uvedeného ustanovenia sa neprihliada na žiadne
priemerné úrokové sadzby. Uvedené ustanovenie vyžaduje prihliadať na odplaty v prípade bánk. Súd
tak nemal výšku odplaty preukázanú. Súd rozhodol tak nezákonne o neplatnosti údaju o RPMN, pretože
na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nie je možné rozhodnúť o neplatnosti údaju o
RPMN. K výroku rozhodnutia o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre jej neprijateľnosť

uviedol, že nemá oporu ani vo vnútroštátnom poriadku a ani v únijnom práve. Považoval za zásadné
pochybenie súdu, ktorý konštatoval, že článok 2 ods. 2 smernice Rady 93/13HS neupravuje vylúčenie
dohody o zrážkach zo mzdy spod pojmu „neprijateľná podmienka“. Z daného ustanovenia vyplýva, že
neprijateľnou podmienkou nebude taká dohoda, ktorá preberá obsah zákona, v danom prípade obsah
ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý túto dohodu ako právny inštitút upravuje. Výrok

rozhodnutia o vydaní bezdôvodného obohatenia napáda závery o existencii bezdôvodného obohatenia
z dôvodu neplatnosti zmluvy a tiež závery o úmyselne získanom obohatení. Závery súdu o úmyselne
získanom obohatení vylučuje fakt, že nárok z rovnakej zmluvy boli súdmi opakovane priznané a
zmluva posúdená ako platná. V zmysle toho potom nie je možné hovoriť o úmysle získať bezdôvodné
obohatenie na základe neplanej zmluvy. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II vydaný

v konaní sp. zn. 10C/178/2007. Mal tiež za to, že dôkaz o tom, že na strane žalovaného mal byť
daný úmysel sa bezdôvodne obohatiť zaťažuje žalobcu, z rozsudku však nie je zrejmé, aký dôkaz
vykonal súd za týmto účelom a z akého dôkazu tento úmysel zistil. Namietal tiež dôvody týkajúce sa
priznania finančného zadosťučinenia, keď súd tvrdí, že žalobca bol pod tlakom jednotlivých úkonov a
neetického vymáhania pohľadávky žalovaného. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by

súd mohol k uvedenému záveru vôbec dospieť. Rovnako považoval za nepreskúmateľné, na základe
akého zákonného ustanovenia takto rozhodol, ako určil výšku primeraného zadosťučinenia. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že žalobu zamietne,
alebo alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 231,90 Eur.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s
tvrdeniami žalovaného o všetkých náležitostiach úverovej zmluvy, najmä teda konečnej splatnosti, nie
je možné sa stotožniť. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 4ods. 2 písm. g/ cit. zákona, a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ sa žalovaný bráni tvrdením,
že v zmluve je uvedený dátum prvej splátky a počet splátok, a teda k údaju o konečnej splatnosti
je možné sa dopracovať jednoduchým počtovým úkonom, tak žalobca poukazuje na novelu - zákon

č. 568/2007 Z.z., ktorým bola zavedená požiadavka na uvádzanie konečnej splatnosti úveru najmä s
cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca v ust. § 4 cit. zákona zaviedol obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 4 ods. 2 písm.
a/, b/, d/ až j/ a l/) má za následok bezúročnosť a bezodplatnosť úveru. Takýmto údajom je okrem iného
i údaj o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje povinný údaj podľa § 4

ods. 1 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. - údaj o konečnej splatnosti úveru, považuje sa predmetný úver
v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov. V nadväznosti na to, súd teda správne
rozhodol aj v ostatných výrokoch. K žalovaným namietanej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
uviedol,žespotrebiteľbolnútenýdohoduozrážkachzomzdypodpísaťakosúčasťformulárovejúverovej
zmluvy, a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu,
že by tieto boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. V tomto smere poukázal aj

na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR z 21.01.2011, č. 8636/2010-110.98,113,179,
ktorým v bode 9 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka,
keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Mal za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ
zaslaných vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a žalovaného zaviazal na trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Počas konania v danom spore došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa

01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý
okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).

6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu v časti napadnutého rozsudku týkajúceho sa určenia, že zmluva

o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN
uvedenej v bode 6 zmluvy, súd prvej inštancie nesprávne posúdil danosť naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
by mala opodstatnenie len vtedy, ak by úverový vzťah medzi stranami sporu ešte trval. Samotné
konštatovanie neplatnosti tejto časti zmluvy nemalo pre žalobcu žiaden praktický význam, zvlášť

popri súčasnom uplatnenom nároku na plnenie (vydanie bezdôvodného obohatenia), a preto nebol na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zmenil podľa § 388 CSP
tak, že žalobu žalobcu zamietol.

8. Správne však boli závery súdu prvej inštancie v časti určenia, že zmluva o revolvingovom úvere zo
XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, v časti určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná,
v časti vydania bezdôvodného obohatenia a v časti určenia primeraného zadosťučinenia.
9. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobcu a
žalovaného založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX

je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka a podľa zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že predmetná zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to neprijateľné podmienky. Za vecne správne považoval odvolací súd záversúdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to
ročnú úrokovú sadzbu vo výške 81,33% a RPMN vo výške 78%, keď mal preukázané, že priemerná
ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami bola v čase uzavretia zmluvy

vo výške 13,81%, čo niekoľkonásobne prevyšuje túto ročnú úrokovú mieru. Preto v tejto časti je zmluva
o revolvingovom úvere neplatná, čo bolo treba riešiť ako predbežnú otázku.

10.Ďalejzasprávnyodvolacísúdpovažujeajprávnyzáversúduprvejinštancie,žeajdohodaozrážkach
zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je neplatná. Žalobca nebol žiadnym

spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani
o jeho následkoch. To, že žalobcovi bola vnútená bez jeho vôle na podpis dohoda o zrážkach zo mzdy,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Postup žalovaného sa dá
s poukazom na uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovenia Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka nemôže požívať právnu
ochranu. Z týchto dôvodov sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.

Odvolací súd bol toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj podľa § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka, a to z dôvodu chýbajúcej vôle žalobcu uzatvoriť predmetnú dohodu. Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, pričom tento právny
úkon musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.
Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy

neobsahujecelkovúvýškupohľadávky,ktorámábyťzabezpečená,opisujelenmožnéspôsobyjejvzniku
(zabezpečenie pôžičky, príslušenstva pôžičky, prípadne uplatnených zmluvných pokút a všetky náklady
žalovaného). V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presne a úplne konkretizovaná, inak žalobkyňa ako dlžník nemohla platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávkuakoveriteľaprostredníctvomuvedenéhozabezpečovaciehoprostriedku.Súdprvejinštancie

preto správne konštatoval, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulované v bode
7 zmluvy o revolvingovom úvere, je neplatná.

11. K námietkam žalovaného, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle
§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., teda aj správne určenú splátku a údaj o konečnej splatnosti úveru,

odvolací súd uvádza, že súdy vo svojej súdnej praxi došli k záveru, že výklad zákona je
taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úrokov, vychádzajúc
z jazykového výkladu zákona. Z uvedeného dôvodu, už táto skutočnosť je samo o sebe postačujúca pre
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

12. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného sa však odvolací
súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na vec sa vzťahuje 10-ročná premlčacia doba
podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. s poukazom na to, že žalovaný sa dopustil úmyselného konania
zameraného na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V konaní nebolo ničím
preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobcu úmyselne obohacoval. V prípade žalovaného dôvodom

bezdôvodného obohatenia je zmluva o revolvingovom úvere, ktorú je potrebné považovať za bezúročnú
a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy. Nie je možné však len z uvedeného
dôvodu konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť voči žalobcovi. Z týchto dôvodov bolo potrebné
na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Objektívna
premlčacia doba, ktorá je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb, vždy začína

plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa
musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby. Žalovaný nespochybnil, že žalobca mu k 06.04.2016 (k
tomuto dátumu bola vykonaná zrážka zo mzdy žalobcu) zaplatil na základe revolvingovej zmluvy zo
XX.XX.XXXX sumu 6.181,04 Eur, pričom od tohto dňa začala plynúť objektívna trojročná doba na
uplatnenie nároku na súde. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je

rozhodujúci deň, kedy sa žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel a o subjekte, ktorý sa
na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca v žalobe uviedol, že otázku vzniku bezdôvodného obohatenia
začal riešiť podanou žalobou, keď žalovanému uhradil sumu 6.181,04 Eur. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel v tom čase, o výške
bezdôvodného obohatenia sa dozvedel z písomného stanoviska žalovaného z 22.04.2016 (č.l. 16-18)

a svoju pohľadávku na súde uplatnil žalobou dňa 25.04.2016. Za daného stavu bol nárok uplatnený
na súde v rámci plynutia trojročnej objektívnej lehoty a dvojročnej subjektívnej lehoty, preto uplatnená
námietka premlčania vznesená žalovaným nebola opodstatnená. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.13. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu o práve žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá. Toto právo žalobcu vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Keďže žalobca v danom spore úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného právnym predpisom,
vznikol mu aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle hore uvedeného zákona nárok na zaplatenie
finančného zadosťučinenia. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou finančného zadosťučinenia 500 Eur,
keď bolo treba prihliadnuť aj k výške bezdôvodného obohatenia, t.j. sume 4.521,34 Eur, ktorú sumu

žalobca zaplatil žalovanému bezdôvodne, a tým aj na úkor svojej rodiny.

15. Odvolací súd napokon ohľadne záverov súdu prvej inštancie v časti určenia, že zmluva o
revolvingovom úveru zo XX.XX.XXXX je bezúročná a bez poplatkov, v časti určenia, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná, v časti vydania bezdôvodného obohatenia a v časti určenia primeraného

zadosťučinenia poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP.

16. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej vyhovujúcej časti a vo
výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).