Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203677
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514203677.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti
žalovaným: 1./ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q. 2./ J. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX,

XXX XX Q. 3./ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX T. B., t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom R. T. B., o zaplatenie 11.507,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 6. apríla 2016 č.k.
3C 40/2015-202, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaní s ú p o v i n n í uhradiť žalobcovi 11 112,88 eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10.577,97
eur od 4.6.2014 do zaplatenia s tým, že plnením ktoréhokoľvek žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní sú p o v i n n í uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 667,16 eur pozostávajúce zo súdneho
poplatku vo výške 690 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 977,16 eur, a to na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 odsek 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov; § 497, § 303, § 306 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“); § 23a odsek 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa; § 52, § 53, §
517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a
2./ rade zo dňa 09.02.2005 bol žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytnutý úver Y. na bývanie vo výške
450.000 Sk (14.937,26 Eur). Z článku II. bod 5 zmluvy je zrejmé, že úver bol účelovo viazaný a
žalovaní v 1./ a 2./ rade boli povinní zdokladovať účel použitia finančných prostriedkov. Žalovaní v
1./ a 2./ rade zdokladovali použitie finančných prostriedkov príjmovým dokladom a faktúrou č. XXXX/

XXX zo dňa 07.07.2005, ktorou boli vyfakturované stavebné práce na dome v Q. č. XXX v hodnote
316.885 Sk (10.518,65 Eur). Vychádzajúc z ustanovenia § 1 odsek 2 písm. b/ zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa nevzťahuje zákon o
spotrebiteľských úveroch. Námietku bezúročnosti a bezpoplatkovosti preto považoval za nedôvodnú a
podobne aj námietku premlčania. Danú zmluvu však považoval v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa

za zmluvu spotrebiteľskú. K poplatkom za správu úveru poukázal, že v čade uzavretia zmluvy mohla
banka požadovať takéto poplatky. Žalobca mal nárok aj na poplatok za poskytnutie úveru v zmysle
ustanovenia § 499 ObZ. Čo sa týka poplatkov za upomienky, súd prvej inštancie videl problém vo výške
účtovaných súm, ktorá pôsobila ako skrytá zmluvná pokuta a ktorá spôsobovala značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Preto znížil sumu požadovanú z titulu nezaplatených poplatkov o sumu

zaplatených upomienok. Námietku týkajúcu sa zápočtu úhrad považoval za nedôvodnú, pretože tento
bol vykonávaný v súlade s ustanovením § 330 odsek 2 ObZ. Prihliadol na námietku týkajúcu sa výšky
úroku z omeškania do 14.01.2009, ktorého sadzba bola určená vo výške 26,40 % ročne. Túto žalobcom
určenú úrokovú sadzbu považoval za neplatnú a o sumu úrokov z omeškania vyčíslených do 14.01.2009
znížil sumu požadovanú žalobcom z titulu úrokov z omeškania. Súd prvej inštancia ďalej žalovaných
zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko boli v omeškaní s platením peňažného záväzku.

O trovách rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“).

4. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1./ a 2./ rade. Navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu v celom rozsahu voči všetkým žalovaným zamietol,

alternatívneabynapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalovanísúpovinnízaplatiťžalobcovisumu1.502,21
Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 04.06.2014 do zaplatenia a to v splátkach. Uviedli, že im bola
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko opakovane žiadali o doručenie zápisnice z pojednávania
zo dňa 15.03.2016 a táto im nebola doručená. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V
zmluve o úvere je vyjadrený iba druh úver - úver plus na bývanie, z čoho nijako nevyplýva, že ide výlučne

o úver, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy vylúčený z režimu zákona č. 258/2001 Z.z.. Poukázali, že aj
sám žalobca označil úver ako spotrebný úver na čokoľvek v predloženom prehľade o transakciách. Súd
prvej inštancie nesprávne použil právnu úpravu i pri jeho záveroch o nedôvodnosti námietky premlčania.
Všetky splátky pred zosplatnením úveru, ktoré boli splatné tri roky pred podaním žaloby sú totiž v
zásade premlčané. Podací poštový hárok nie je dokladom o riadnom doručení zásielky. Zmluva o úvere

neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 odsek 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku
čohojeúverbezúročnýabezpoplatkov.Postupžalobcuvspočívajúcitom,žepreukázateľnúčasťplatieb
započítaval z vlastného rozhodnutia na poplatky a úroky z omeškania, je v rozpore s príslušnou úpravou
OZ.Priurčenívýškyzmluvnýchúrokovtrebavychádzaťibazpôvodne,vdeňpodpisudohodnutejsadzby
9,3 % ročne, nakoľko zmenu úrokov z úveru im žalobca a z toho dôvodu aj zmenu výšky splátok, nikdy

neoznámil, čim ich aj vlastným pričinením dostával do omeškania s úhradami iných nárokov (najmä
samej istiny).

5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalobca. Navrhol aby odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku.
Uviedol, že daný zmluvný vzťah je absolútny obchod a použijú sa naň ustanovenia ObZ. V čase

uzatvorenia zmluvy v OZ absentovalo ustanovenie pojednávajúce o tom, že plnenie dlžníka sa
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Poukázal na ustanovenie § 330
odsek 1 ObZ, v zmysle ktorého ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný.
Preto má za to, že nárok nie je premlčaný. Účel úveru je okrem čl. I vyjadrený aj v čl. II bod 5 úverovej
zmluvy a žalovaní tiež predložili listiny preukazujúce účel čerpania úveru. Preto sa na danú zmluvu

nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 16.1.4. VOP, klient, ktorý je spotrebiteľom
podľa osobitného predpisu, je oprávnený v lehote 15 dní odo dňa účinnosti zmeny Sadzobníka písomne
odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou, ak klient neodstúpi v uvedenej lehote platí, že s príslušnou
zmenou Sadzobníka súhlasí. Žalovaní svoje právo odstúpiť od zmluvy nevyužili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p. a rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie je dôvodné.

7. Za dôvodné považuje odvolací súd námietky týkajúce sa premlčania, posúdenia poplatkov za správu

úveru a za poskytnutie úveru a zápočtu úhrad. Za nedôvodné považuje odvolacie námietky týkajúce sa
aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a odňatia možnosti konať pred súdom. K
daným odvolacím námietkam uvádza nasledovné:8. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane

sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Podľa § 157 odsek 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľov, že súd prvej inštancie neskúmal možné
premlčanie jednotlivých splátok. Súd prvej inštancie námietku premlčania nesprávne spojil len s
možnosťou bezúročnosti a bezpoplatkovosti a z daného dôvodu ju ako nedôvodnú zamietol. Námietkou
premlčania sa ďalej nezaoberal a takýto postup bližšie nezdôvodnil, čím bolo jeho rozhodnutie v tomto

smere nepreskúmateľné.

11. Zosplatnenie úveru nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných splátok pred predčasným
zosplatnením úveru (ustanovenie § 103 veta prvá OZ). Vyhlásením mimoriadnej splatnosti totiž začína
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte

nenastala. Pokiaľ ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nenastáva pri nich
opätovne nová doba ich splatnosti a tým nezačína plynúť nová premlčacia doba od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Uvedeným výkladom by mohlo dôjsť k absurdným situáciám, že by pri
premlčanej splátke začala plynúť nová premlčacia doba po uplynutí v danom prípade 3 rokov, a to v
dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Takýto výklad považuje odvolací súd za neprípustný.

12. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

13. Súd prvej inštancie teda uviedol správne, že daná zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami
sporu spĺňa charakteristiku uvedenú v ustanovení § 1 odsek 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.. o
spotrebiteľských úveroch, a teda predmetná zmluva o úvere je vyňatá spod aplikácie tohto zákona.
V článku I. úverovej zmluvy je ako druh úveru uvedený úver plus na bývanie. V článku II. bod 5. je

uvedená povinnosť dlžníka (žalovaných v 1./ a 2./ rade) doručiť listiny preukazujúce účelovosť úveru.
Žalovaní v tomto smere žalobcovi poskytli faktúru č. XXXX/XXX a príjmový pokladničný doklad, obe
zo dňa 07.07.2005 na sumu 377.093 Sk (12.517,19 Eur), ktorou boli vyfakturované stavebné práce
(výmena okien, obklady, dlažby, stierky a maľby, ...). Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov,
z ktorých daná účelovosť úveru nepochybne vyplývala. Pokiaľ žalovaní v 1./ a 2./ rade spochybnili danú

skutočnosť, na podporu svojich tvrdení mali predložiť relevantné dôkazy. V tomto smere však žalovaní
v 1./ a 2./ rade neuniesli dôkazné bremeno.

14. Nakoľko sa na daný záväzkový vzťah neaplikuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
odvolávatelia sa nemôžu domáhať aplikácie ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v zmysle ktorého sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ zmluva o úvere
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov.15. V odôvodnení rozhodnutia (strana 9) prvoinštančný súd uviedol správne, že zmluva o úvere uzavretá
medzi stranami sporu je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou (v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
OZ). Napriek tomu, k námietke žalovaných v 1./ a 2./ rade týkajúcej sa priznania poplatku za správu

úveru a poplatku za poskytnutie úveru len stroho konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy banka mohla
požadovať takéto poplatky a to bez toho, aby takéto zmluvné podmienky podrobil súdnej kontrole v
zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ.

16. K námietke odvolateľov, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že im nebola doručená

zápisnica z pojednávania zo dňa 15.03.2016 odvolací súd uvádza, že táto im doručovaná bola, no
zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, o čom svedčí aj vrátená zásielka na č.l. 209.

17. Odôvodnenie prvoinštančného súdu týkajúce sa zápočtu úhrad splátok najprv na poplatky, úroky a
tak na istinu hodnotí odvolací súd ako nedostatočné a nepresvedčivé, keď len poukázal na ustanovenie
§ 330 odsek 2 ObZ, bez bližšieho odôvodnenia. So zreteľom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah,

nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a z dôkazov nachádzajúcich sa v spise nemohol mať
vedomosť o presnom započítavaní jednotlivých splátok.

18. So zreteľom na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm.
b/ C.s.p. napadnuté výroky rozsudku zrušil a v zmysle § 391 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom

úlohou prvoinštančného súdu bude postupovať v naznačenom smere a svoje rozhodnutie náležite
zdôvodniť.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).