Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227039
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112227039.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
a.s., pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: I. O. REMAX,
so sídlom Mládežnícka 1889/27, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 33897549, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 675,96 Eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou,

Exekútorský úrad Lučenec so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 3214/2012, o
odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2915/2012-8 zo dňa
19. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2915/2012-8 zo dňa 19. mája 2017 z r u š u j e
a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k.
1Er/2915/2012-8 zo dňa 19. mája 2017 z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného do 31.
marca 2017 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti zaplatiť
súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 70,31 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
dňa 07. novembra 2012 na základe žiadosti súdnej exekútorky exekučný súd udelil poverenie na

vykonanie exekúcie voči povinnému. Dňa 28. októbra 2013 bol exekučnému súdu doručený podnet
súdnej exekútorky na zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekučný súd zistil, že
povinný v posudzovanom období bol vlastníkom bankového účtu, ktorý bol ale následne zrušený. Z
internetového výpisu Katastra nehnuteľností exekučný súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti a taktiež exekučný súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla.
Na základe uvedeného exekučný súd prijal záver, že povinný je nemajetný, a preto exekúciu zastavil. O

trovách rozhodol tak, že priznal súdnej exekútorke náhradu trov v ňou uplatnenej výške.
2.Protiuzneseniuexekučnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Namietal,
že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
oprávnený vydal rozhodnutie č. 700-2112174812-GC04/12 zo dňa 20. augusta 2012 vo výške 675,96
Eur, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. októbra 2012. Nakoľko
pohľadávka nebola dobrovoľne uhradená, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej

namietal, že po začatí exekučného konania povinný dňa 27. júna 2014 uhradil sumu 675,96 Eur, teda
došlo zo strany povinného k úhrade celej pohľadávky. O skutočnosti, že vymáhaná pohľadávka bola
povinným uhradená, oprávnený informoval súdnu exekútorku mailom dňa 02. júla 2014. Podľa názoru
2 2CoE/157/2017

oprávneného návrh na vykonanie exekúcie v predmetnej veci bol podaný opodstatnene. Keďže povinný

uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania, došlo k zániku exekučne vymáhaného nároku.
V prípade, ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy ovymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva, exekútor
však pokračuje vo vymáhaní trov exekúcie od povinného. Preto oprávnený uviedol, že neboli splnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nie je ani

dôvod zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom
nie je ani zákonný priestor na to, aby sa rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov,
kedy je možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. V uvedenom prípade náklady
podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd

na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému začalo dňa 30. októbra 2012, keď bol
súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bolo
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. 700-2112174812-GC04/12 zo dňa 20. augusta 2012 vydané
Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica, ktorým bol povinný zaviazaný na úhradu dlžných súd

poistného vo výške 675,96 Eur. Exekučný súd dňa 07. novembra 2012 vydal poverenie na vykonanie
predmetnej exekúcie č. 5601*094534. Dňa 28. októbra 2013 bol exekučnému súdu doručený návrh
súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu
nemajetnosti povinného. Následne exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením prvou výrokovou
vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou

oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie.
9. Aplikácia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp.
nedostatku majetku povinného, v dôsledku čoho nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie. Predpokladom
pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom
rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich exekučný

súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. Exekučný súd
pritomberiedoúvahyajargumentyoprávneného,ktorýmôžeprípadnetrvaťnaďalšomvedeníexekúcie,
ako aj ďalšie 3 2CoE/157/2017

skutočnosti, napr. pri povinnom, ktorý je fyzickou osobou, nepochybne aj jeho osobné pomery, medzi

ktoré patrí schopnosť zamestnať sa a nadobudnúť majetok, a to s prihliadnutím na vek a zdravotný stav
povinného. Najmä pri exekúciách trvajúcich dlhšiu dobu, počas ktorej sa majetkové pomery povinného
nemenia,jenamiestezvážiťďalšievedenieexekúcie,nakoľkoúčelomexekúciejepredovšetkýmúhrada
pohľadávky oprávneného a nie trov exekúcie.
10. V posudzovanom prípade si exekučný súd pripojil spis súdnej exekútorky, čo konštatoval aj v bode 3

odôvodnenia napadnutého uznesenia, a pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinného vychádzal
z okolností zistených súdnou exekútorkou v exekučnom konaní vedenom na exekučnom súde pod sp.
zn. 1Er/2915/2012.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol pripojený žiaden spis v zmysle
ustanovenia § 174, § 176 zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (viď zoznam
pripojených spisov a ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu), exekučný spis neobsahuje
žiaden listinný dôkaz ohľadne šetrenia pomerov povinného, hoci exekučný súd v odôvodnení súdneho
rozhodnutia špecifikoval listinné dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal.
12. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal možnosť preskúmať správnosť

záveruexekučnéhosúdu.Odvolacísúdzároveňuvádza,žeodpodnetusúdnejexekútorkynazastavenie
konania až do vydania napadnutého uznesenia exekučného súdu uplynuli viac ako 4 roky. Vzhľadom
na dlhé časové obdobie mohlo podľa názoru odvolacieho súdu dôjsť k zmene majetkových pomerovpovinného, o čom svedčí aj skutočnosť uvedená v odvolaní oprávneného, že povinný dňa 27. júna 2014
vymáhanú pohľadávku v predmetnom exekučnom konaní uhradil.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia §

389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP
na ďalšie konanie.
14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude povinný predovšetkým verifikovať skutočnosť, či došlo
k zaplateniu pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní a zabezpečiť si aktuálnu správu od
súdnej exekútorky ohľadne majetkových pomerov povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené

podmienky na zastavenie konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho 4 2CoE/157/2017

súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).