Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/63/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205388
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6611205388.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcov 1/W. Y.,

T. XX.X.XXXX, U. H. M. XXX, štátneho občana SR a 2/N. Y., T. XX.X.XXXX, U. H. M. XXX, štátnej
občianky SR, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, AK T.G.Masaryka 4, Lučenec
proti žalovanej I. H., T. X.X.XXXX, U. H. M. XXX, štátnej občianke SR, zastúpenej právnym zástupcom
Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, AK so sídlom T.G.Masaryka 14/A, Lučenec na náhradu škody
v sume 904,05 Eur takto

r o z h o d o l :

žalobu žalobcu žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škodu vo výške 904,05 Eur od žalovanej z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bol nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody vo výške 904,05 Eur od žalovanej,
ktorý bol na toto konanie vylúčený uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/113/2008-171 dňa
16.06.2010. Žalobcovia tvrdili, že škodu im spôsobila žalovaná tým, že na streche svojho rodinného
domu nemá vyriešený odkvap dažďovej vody, ktorá steká priamo na stenu ich rodinného domu, čím
ju neustále poškodzuje vlhkosťou zvnútra, zvonku, čo sa prejavuje opadávaním omietky a plesňou
vytvárajúcou sa z oboch strán rodinného domu. Výšku spôsobenej škody preukázali rozpočtom na
opravu hospodárskej budovy vypracovaným spoločnosťou PROXIMA s.r.o., Rádayho 16, Lučenec zo

dňa 29.01.2009 v znení ako sa nachádza na č.l. 162 až 163 spisu (originál sa nachádza na č.l. 29-30 v
pripojenom spise Okresného súdu Lučenec sp.zn. 8C/113/2008).

Na pojednávaní dňa 09.03.2016 samosudkyňa výsluchom žalovaného 1/ zistila, že poškodený múr na
prístavbe svojho rodinného domu neopravil, čo odôvodnil konštatovaním, „na čo by som to opravoval“.
Právny zástupca žalobcov odôvodnil uplatnený nárok na náhradu škody judikátom NS SR R č. III/1967
(s. 51) podľa ktorého skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu

poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu. Žalobcovia žiadali priznať náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobcovia postavili prístavbu k
rodinnému domu - letnú kuchyňu súp. č. XXX v roku 1980 bez stavebného povolenia. Povolenie bolo na
hospodársku budovu a letná kuchyňa bola postavená v rozpore s platnými stavebnými predpismi, nebola
dodržaná predpísaná vzdialenosť od rodinného domu žalovanej, čo vyplynulo už aj zo znaleckého

posudku v predchádzajúcom súdnom konaní pod sp.zn. 8C/113/2008. Už v tomto znaleckom posudku
znalkyňa skonštatovala, že prístavba bola sčasti postavená na pozemku žalovanej. Ide o neoprávnenú
stavbu sčasti postavenú na cudzom pozemku. Skutočnosť, že letná kuchyňa je postavená čiastočne na
pozemku patriacom žalovanej vyplýva aj z geometrického plánu č. 104/99 ktorý tvorí prílohu znaleckéhoposudku. Postavením prístavby na cudzom pozemku žalobcovia konali protiprávne, tým vážne ohrozili
výkon vlastníckeho práva žalovanej držať, užívať a odvádzať dažďovú vodu, požívať, disponovať s
predmetnou časťou pozemku. Nárok žalobcov na náhradu škody bol podľa neho v rozpore s dobrými

mravmi. Tým, že žalobcovia na pozemku žalovanej postavili svoju letnú kuchyňu, sami si spôsobili
škodu. Poukázal na to, že už znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla na to, že stavba bola
postavená neodborne, bez izolácie, boli použité zlé stavebné prvky, zlé konštrukcie, preto je aj otázne,
do akej miery by škoda bola spôsobená odtokom dažďovej vody a do akej miery preto, že stavba
nie je postavená v súlade s platnými technickými predpismi. Žalobcovia postavili stavbu neoprávnene,

sčasti na pozemku žalovanej, preto im vzniká na úkor žalovanej bezdôvodné obohatenie v súvislosti s
neoprávneným užívaním jej pozemku.
Na pojednávaní dňa 09.03.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalobcovia musia
dôkazné bremeno v konaní udržať a preukázať. Z dôkazov ktoré doteraz v konaní predložili nie sú
naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, lebo škoda chýba. Práce ktoré uplatňujú ako škodu a
sú v konaní vyčíslené, nezodpovedajú tomu, že vec - prístavba by mala byť uvedená za túto cenu do

pôvodného stavu, ale v skutočnosti predstavujú zhodnotenie prístavby žalobcov, pretože sú účtované
aj práce, ktoré by mali byť v budúcnosti vykonané, okrem iného by mala byť zriadená aj hydroizolácia
prístavby, ktorá doteraz úplne chýba. Žiadal priznať trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/63/2011-13,

rozhodnutia Centra právnej pomoci Kancelária Rimavská Sobota, Nám. M. Tompu 2 z 29.01.2013,
výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovanej, znaleckého posudku č. 2/2016 znalkyne V.. N. K.,
prečítaním listinných dôkazov o uplatnenej výške škody na č.l. 162-163 spisu, prečítaním pripojeného
spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 8C/113/2008 a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal preukázané:

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného pripojeného spisu, ktorý prečítal a v ktorom sa
nachádzali všetky dôkazy súvisiace s predmetom sporu. Z týchto dôkazov zistil nasledovné:

zLVč.XXXXtýkajúcehosanehnuteľnostivkat.úz.M.malsúdpreukázané,žežalobca1/vRadzovciach
vlastní v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na parc.č. 565/1 rodinný dom súp.
č. 399 v podiele 1/9 bez pozemku a v BSM so žalobkyňou 2/ v podiele 2/3 podľa Osvedčenia o dedičstve
Okresného súdu Lučenec sp.zn. D1229/98. V podieloch po 1/9 každá sú spoluvlastníčkami rodinného
domu aj Y. Y. Z. I. H. na základe toho istého právneho titulu.

Pozemky zapísané na LV č. 1068 ako parc.č. 565/2 zast. plochy a nádvoria vo výmere 146 m2, parc.č.
566/1 zast. plochy a nádvoria vo výmere 107 m2 a prac č. 566/2 zast. plochy a nádvoria vo výmere 31
m2 vlastní žalobca 1/ v podiele 4/6 a spoluvlastníčky Y. Y. Z. I. H. v podiele po 1/6 podľa Osvedčenia
o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp.zn. 15D/752/2004.
Žalovaná je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M. zapísanej na LV č. X ako

parc. č. 562 vo výmere166 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 563 vo výmere 66 m2 záhrady a na
parc. č. 562 stojaceho rodinného súp. č. 401. Podľa Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec
sp.zn. 15D 1962/2004. Výsluchom účastníkov konania mal súd preukázané, že medzi nimi existujú
mnoho rokov vážne spory týkajúce sa toho, že žalovaná nemá vybudovaný dažďový zvod na rodinnom
dome zo strany pozemku žalobcov. Bráni sa tým, že ho nevie vybudovať kvôli tomu, že letnú kuchyňu

postavili žalobcovia na jej pozemku a tak nemôže zvod dokončiť. Na Obecnom úrade v Radzovciach
tento spor riešia od roku 1996, pričom dňa 16.7.1996 obecný úrad nariadil žalovanej pod č. 225/96/OcÚ,
aby odstránila nevyhovujúci stav na dažďovom zvode do 30.11.1996. V roku 1997 pod č. 304/97 obecný
úrad urgoval žalovanú, aby v čo najkratšom termíne odstránila závadu. Dňa 10.8.1998 obecný úrad
vydal potvrdenie pod č. 56/98 o tom, že právny predchodca žalovanej na základe výzvy Obecného úradu

v Radzovciach namontoval na rodinný dom odkvapové rúry, ale zvod dažďovej vody nevedel dokončiť
lebo prístavba nehnuteľnosti žalobcov je postavená na pozemku žalovanej (č.l. 45 spisu). Dňa 2.4.2008
bola spísaná zápisnica zo zasadnutia komisie pre veci ekonomiky, rozvoja obce, životného prostredia,
územného plánovania a verejného poriadku. Predmetom rokovania bola sťažnosť žalobcov a týkajúca
sa poškodenia ich nehnuteľnosti pôsobením dažďovej vody.

Ohliadkou na mieste samom, ktorú súd vykonal dňa 5.11.2009 zistil, že zvod dažďovej vody z rodinného
domu žalovanej nie je dokončený. Išlo o miesto na pozemku žalobcov v záhrade za domom. Odkvapová
rúra na dome žalovanej sa takmer dotýka múra letnej kuchyne žalobcov. Z dvora žalovanej bolo zistené,
že roh múra letnej kuchyne žalobcov je opretý o odkvapovú rúru, ktorá je namontovaná na rodinnomdome žalovanej. Ďalej bolo zistené z dvora žalovanej, že odkvapová voda zo strechy rodinného domu
žalovanejjezvedenáodkvapovourúrouvoľnedodvoražalovanej,nemázakončenieažehranicoumedzi
nehnuteľnosťami žalovaného a žalobcov je múr, ktorý predstavuje letnú kuchyňu a ďalšiu prístavbu k

rodinnému domu vo vlastníctve žalobcov. Múr letnej kuchyne je predmetom sporu a na ňom vznikla
žalobcom škoda.
Súd zo znaleckého posudku znalkyne z odboru stavebníctvo Ing. Judity Gálovej č. 13/2010 (ďalej len
ZP) dňa 25.3.2010 a súdu ho doručila dňa 26.3.2010 (č.l. 107-150 spisu) zistil, že prístavba - letná
kuchyňa súp. č. 775 na pozemku parc.č. 566/2 zastavané plochy a nádvoria. Rodinný dom súp. č. XXX

je murovaný, dvojpodlažný v lokalite IBV na pozemku parc.č. 565/1 kde sa nachádzajú rodinné domy
so štandardným vybavením. Rozhodnutie o určení súpisného čísla bolo vydané dňa 27.8.2003 Obcou
Radzovce. Objekt bol skolaudovaný v roku 1982 podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 23.11.1982
vydaného ONV v Lučenci - odbor územného plánovania, č. Výst. ÚP-2191/1982-Ja a pôvodný rodinný
dom bol postavený v roku 1968 podľa Územného rozhodnutia vydaného ONV Lučenec - odbor výstavby
dňa 26.6.1968 pod č. Výst.-1374/1968-Kr. V roku 1980 bola k rodinnému domu urobená nadstavba

podľa schválenej projektovej dokumentácie a stavebného povolenia na nadstavbu, ktoré bolo vydané
ONV Lučenec - odborom územného plánovania dňa 6.6.1989 pod č. Výst-985/1979. V roku 1986
bola k rodinnému domu uskutočnená prístavba podľa schválenej projektovej dokumentácie a to na
prízemí: jedálenský kút, kotolňa a garáž, na poschodí: kuchyňa, spálňa a špajza. V roku 1987 bolo
vydané stavebné povolenie na prístavbu k rodinnému domu zo dňa 27.1.1987 MNV v Radzovciach bez

identifikačného čísla, prot. č. výst./1/87. Stavebne pôvodný rodinný dom, nadstavba a prístavba tvoria
jeden celok a sú pospájané do jedného rodinného domu. K prístavbe rodinného domu v roku 1980 bola
pristavaná ďalšia prístavba - letná kuchyňa súp. č. 775 na pozemku parc.č. 566/2, ktorej technický stav
je popísaný na str. 9-12 ZP.
V znaleckom posudku na str. 14-15 znalkyňa uviedla, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov zapísaná

na LV č. 1511 parc. č .565/1 (prístavba k rodinnému domu - letná kuchyňa súp. č. 775 a nachádzajúca
s na pozemku parc. č. 566/2) je postavená neodborne, lebo nie sú dodržané zásady murovania z
kusových stavív - z murovacích prvkov - tehál a z iných prvkov, neboli dodržané správne technologické
postupy (väzby muriva - priestorové usporiadanie murovacích prvkov) a nezodpovedá tak príslušným
normám STN 73 1101 - Navrhovanie murovaných konštrukcií z roku 1980. Nie je vyhotovená vodorovná

hydroizolácia, lebo letná kuchyňa nemá základy, obvodové murivo je vymurované na podkladný betón
na úrovni terénu. Ide o murovanú stavbu. Murivo je zostava murovacích prvkov uložených podľa
stavebného usporiadania a vzájomne spojených malotou. Pri stavbe letnej kuchyne boli použité rôzne
stavebné materiály - tehla, bloky, žltý kameň. Kvalita materiálov - murovacích prvkov a používanej malty,
nebola podrobená skúškam.

Znalkyňa vo veci sp.zn. 8C/113/2008 pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16.06.2010 trvala na
záveroch svojho znaleckého posudku a uviedla, že primárnou príčinou vlhnutia múra letnej kuchyne je
skutočnosť, že nie je omietnutý, pretože účelom omietky je chrániť murivo.
Spor týkajúci sa zvedenia dažďovej vody zo strechy rodinného domu žalovanej a vlhnutia muriva na
prístavbe rodinného domu žalobcov súd rozhodol rozsudkom č.k. 8C/113/2008-173 zo dňa 16.06.2010,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
č.k. 15Co/252/2010-196 zo dňa 06.04.2011. Uznesením sp.zn. 4 Cdo/30/2012 zo dňa 30.10.2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalovanej.
Súd o nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody už raz rozhodol rozsudkom č.k. 2C/63/2011-48 dňa
27.03.2013 tak, že žalobu žalobcov zamietol. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia, Krajský súd

Banská Bystrica uznesením č.k. 15Co/465/2013-73 dňa 31.03.2015 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V konaní súd postupoval podľa právneho záveru odvolacieho súdu a na zistenie
pomeru zavinenia škody zo strany samotných žalobcov nariadil znalecké dokazovanie, ale aj vypočul
súdnu znalkyňu Ing. Gálovú.

Súd naďalej zotrváva na tom, ako už konštatoval v súdnom konaní sp.zn. 8C/113/2008, že medzi
účastníkmi konania mnoho rokov, takmer 17, vznikajú nezhody kvôli tomu, že z rodinného domu
žalovanej nebol dokončený zvod dažďovej vody, čím dochádzalo k voľnému stekaniu vody zo
strechy jej rodinného domu a následnému vlhnutiu múra na prístavbe rodinného domu žalobcov. O
vyriešenie susedského sporu sa žalobcovia snažili prostredníctvom Obecného úradu v Radzovciach,

ale bezvýsledne. V súčasnosti je už dažďová voda zvedená, čo uviedla v závere svojho znaleckého
posudku č. 2/2016 zo dňa 22.01.2016 znalkyňa Ing. Judita Gálová, ktorá zistila, že v čase ohliadky
zvod dažďovej vody z rodinného domu žalovanej je opravený, je dokončený až po terén a dažďovávoda je odvádzaná na vlastný pozemok - do dvora žalovanej, o čom pripojila fotodokumentáciu v prílohe
znaleckého posudku.

Znalkyňa odpovedala na otázky položené súdom v uznesení č.k. 21C/63/2011-101 zo dňa 17.09.2015
v znaleckom posudku č. 2/2016 tak, že 1) určila, že na znehodnocovaní stavby žalobcov (nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcov v k. ú. M. zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. 565/1, prístavba k rodinnému domu
- letná kuchyňa) sa podieľal 95 % nedokončený žľab žalovanej a nie to, že stavba letnej kuchyne je
neodborne postavená. 2) dažďová voda stekajúca zo strechy rodinného domu žalovanej v k. ú. M.,

zapísaný na LV č. X, parc. č. 562 a 563 nachádzajúceho sa v bezprostrednej blízkosti nehnuteľnosti
žalobcov, aj keby bola stavba riadne zaizolovaná proti zemnej vlhkosti, mohla spôsobiť 95 % vlhnutie
obvodového muriva letnej kuchyne žalobcu, nakoľko zvislá odkvapová rúra nebola vyhotovená až po
terén, ale bola ukončená pod rímsou rodinného domu žalovanej asi 20 cm.

Na pojednávaní znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku a na otázku právneho zástupcu

žalovanej „na základe akých exaktných podkladov dospela k záveru, že na výške spôsobenej škody sa
podieľa 95 % nedokončený žľab na rodinnom dome žalovanej a 5 % neodborne postavená prístavba
rodinného domu, nedostatočne zaizolovaná“ uviedla, že múr prístavby rodinného domu (žalobcov) nebol
omietnutý omietkou, nenachádza sa na ňom vonkajšia omietka a na druhej strane nebol dokončený zvod
zožľaburodinnéhodomužalovanej,takpridažďochvodastekalapotomtomúrezvrchuažpocelejvýške

muriva. Pomer zavinenia škody nevyčíslila, len odhadla percentami, čo uviedla v znaleckom posudku,
lebo aj keď by bol múr omietnutý, ale žľab nedokončený, tak by došlo ku skoršiemu prevlhnutiu muriva,
v tomto prípade však omietnutý nebol. Znalkyňa ďalej uviedla, že ku vlhnutiu steny by bolo dochádzalo
aj vtedy, keď by bol žľab na rodinnom dome žalovanej dokončený z dôvodu, že stena rodinného domu
žalobcov nie je zabezpečená hydroizoláciou proti zemnej vlhkosti, ale nie v takej miere ako to bolo teraz,

pretože aj v hornej časti je stena premočená v dôsledku nedokončeného žľabu, čo bolo vidno aj na
ohliadke. Ohliadku uskutočnila len zvonku a potom čo žalobca tvrdil, že múr prístavby bol v minulosti
omietnutý, znalkyňa uviedla, že objektívnejšie by sa dali zistiť príčiny vzniku škody sondážou, ktorou sa
zistí, z akého materiálu je stena postavená, či z kvalitného materiálu a prečo vlhne.

Podľa § 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 420 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb (Občiansky zákonník, ďalej „OZ“) každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b)
existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
a môže k nej dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom
vykonané. Škodou treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel
priamy a nepriamy a pri nedbanlivostnom rozoznávame nedbanlivosť vedomú a nevedomú tak, ako sú

tieto pojmy vymedzené v ustanoveniach § 4 a 5 Tr. zák.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav.
Tak ako súd konštatuje vyššie, účastníci konania sú bezprostrední susedia a medzi nimi mnoho rokov
pretrvávajú susedské spory.
V konaní súd rozhodoval o nároku žalobcov na náhradu škody v sume 904,05 Eur, ktorú preukazovali

listinnými dôkazmi na č.l. 162-163 spisu. Ide o rozpis predpokladaných nákladov vypracovaný
PROXIMA, s.r.o. Rádayho 16, Lučenec dňa 29.01.2009 v sume 904,05 Eur (27.235,50 Sk), ktorý
si dali vyhotoviť žalobcovia a v ňom boli ocenené práce a dodávky HSV takto: 1) Zemné práce
(výkop ryhy vedľa základov a pod základmi, príplatok k cene za lepivosť horniny 3, vodorovnépremiestnenie výkopku z horniny 1-4 do 20m, vodorovné premiestnenie výkopku nosením do 10 m
horniny 1-2, nakladanie výkopku tr. 1-4 ručne, uloženie sypaniny do násypov s rozprestretím sypaniny
vo vrstvách a s hrubým urovnaním nezhnutnených); 2) Zakladanie (vankúše zhutnené pod základy

zo štrkopiesku, betónovanie základov, výstuž základových konštrukcií so zvár.sietí kari); 6) Úpravy
povrchov, podlahy, osadenie (vnútorná omietka vápennocement. zo suchých zmení iv.schodisku,
muriva, hladká, potiahnutie vnútorných alebo vonkajších stien a ostatných plôch sklotextilnou mriežkou,
vonkajšia omietka stien Baumit, vápenno-cementová, miešanie strojne, nanášanie ručne, jadrová
hr. 2 cm); 9) Ostatné konštrukcie a práce (búranie, otlčenie omietok vnútorných vápenných alebo

vápennocementových v rozsahu do 100 % - 0,052 t, otlčenie omietok vonkajších, s vyškriabaním škár
v I až IV. st.zlož., v rozsahu do 50 % - 0,030 t); 99 Presun hmôt HSV (presun hmôt pre budovy JKSO
801, 803, 812, zvislá konštr. z tehál, tvárnic, z kovu výšky do 6 m).
V priebehu konania výsluchom žalobcu 1/ súd zistil, že škodu, ktorú žalobcovia v konaní uplatňujú
spôsobom a v rozsahu ako je uvedené vyššie, vyčíslil odborník, ktorého si „úplne na začiatku“ zavolal
žalobca 1/, ktorý ohodnotil tie práce, ktoré je potrebné na prístavbe rodinného domu žalobcov vykonať,

lebo letná kuchyňa v zadnej časti je úplne zničená. Tieto práce v rozsahu uplatňovanej škody by mali byť
vykonané v budúcnosti, stavba bola postavená pred 45 rokmi a v konaní tvrdil, že skutočná škoda mu
vznikla jednakmorálnaškodaazničenímsteny.Opravupoškodenéhomúranaletnejkuchynižalobcovia
1/ a 2/ ešte neurobili.
Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v

majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi,
a je teda (keď nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného, ktorý musí
preukázať zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Škodu,
ako jeden zo zákonných predpokladov zodpovednosti za ňu, žalobcovia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali,
lebo nepreukázali, že sa reálne zmenšil ich majetok opravou poškodeného múra letnej kuchyne, lebo tú
doteraz nevykonali, preto nevedeli v súčasnosti preukázať výšku skutočne vzniknutej škody poškodením

múra letnej kuchyne.
Žalobcovia 1/ a 2/ nárok na náhradu škody uplatňovali s odvolaním sa na judikát Rč. III/1967
(s.51) podľa ktorého, skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu. Preto výšku škody preukazovali výškou ocenených nákladov zo dňa

29.01.2009 v sume 904,05 Eur, ktoré im v budúcnosti vzniknú opravou zničeného múra letnej kuchyne
(opravu vykonajú vtedy, ocenené náklady zaplatí žalovaná), podľa názoru súdu neuniesli dôkazné
bremeno,nepreukázalivýškuskutočnejškody,ktoráimvsúčasnostinaichmajetkuvznikla,nepreukázali
tak štyri základné predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ a preto súd
ich žalobu zamietol. Oboznámením sa s vyúčtovaním nákladov - ocenených prác, ktoré v budúcnosti

bude potrebné vynaložiť, súd už v súčasnosti konštatuje, že tieto náklady nepredstavujú uvedenie stavu
múra do doby pred poškodením, lebo budú znamenať vybudovanie kvalitnejšieho múra letnej kuchyne,
než aký existoval v dobe pred jeho poškodením, čím by došlo k zhodnoteniu poškodenej veci a nie k
uvedeniu do stavu pred poškodením.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenie
ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.