Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916200332
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5916200332.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľa: E.

R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., L. M. XXX/XX, proti odporcovi: Poľovnícke združenie Likava -
Choč, Likavka, 034 81 Lisková č. 492, zast. Mgr. Richard Koiš, MBA, advokátska kancelária so sídlom
Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie 400,-eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 357,50 eur do 3 dnbí od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku.

V ostatnej čsati súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 24,-eur, ktoré mu j e odporca p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.01.2016 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 400,-eur titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená
lesnou zverou na výsadbe zemiakov zo dňa 09.07. na 10.07.2015, a to na parcele č. XXX o výmere
585 m2 v k. ú. H., v oblasti nazývanej „Doliny“, úroda zemiakov na tejto parcele bola kompletne zničená

lesnou zverou. Navrhovateľ pri výpočte škody vychádzal z úrody v predchádzajúcich rokoch na uvedenej
parcele, v roku 2013 mal úrodu 800 kg, v roku 2014 mal úrodu 900 kg. Spotrebiteľská cena konzumných
zemiakov podľa informácie z internetu v roku 2014 bola 0,41 eur za kilogram (priemer 850 kg z uvedenej
parcely x 0,41 eur za kilogram je 348,50 eur). Zároveň mu vznikli náklady spojené s výsadbou (výsadba,
plečkovanie, oboranie) v sume 50,-eur. Na výsadbu použil vlastnú sadbu z úrody v roku 2014, z toho
dôvodu cenu za sadbu zemiakov do výšky škody neuvádza. Odporca mu nie je ochotný nahradiť škodu,
ktorá mu vznikla zničením porastu zemiakov, pričom navrhovateľ odporcovi písomne oznámil, že zo dňa

09.07. na 10.07.12015 mu bola spôsobená škoda lesnou zverou, v liste zo dňa 19.07.2015 uviedol,
aké opatrenia na zabránenie vzniku škody vykonal. Na stretnutie a ohliadku parcely bol navrhovateľ
vyzvaný listom odporcu zo dňa 29.07.2015, pričom sa ohliadka uskutočnila dňa 10.08.2015 a bola
spísaná zápisnica. Odporca listom doručeným navrhovateľovi dňa 22.10.2015 uviedol svoje stanovisko
k žiadosti o náhradu škody, navrhovateľ v záujme dobrých mravov pristúpil na sumu 300,-eur, avšak
bezvýsledne.

Navrhovateľvosvojejvýpovedinapojednávanízotrvalnapísomnepodanomnávrhu,akoajnadôvodoch
v ňom uvádzaných. Poukázal na opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody, všetko bolo
oblepené páskou, bol tam odpudzovač pachu, svoj pozemok mal okolíkovaný a obtiahnutý špagátom.
Naodplašeniezveripoužilodpudzovač,atoprípravokKornitol,ktorýsadávanakolíky,každédvatýždnetieto odpudzovače menil. Pokiaľ ide o sadbu, nepoužil certifikovanú, ale mal sadbu z predchádzajúceho
roku s tým, že pôdu mu pripravil, zemiaky sadil a všetky práce vykonával aj pán J. - súkromne
hospodáriaci roľník. Kvalita úrody bola predchádzajúce roky dobrá. Navrhovateľ 11.07.2015 vyhotovil

fotografie z parcely, na ktorej bolo pekne vidno stopy zveri, ako aj vyvalené stopky, vyťahané vňate. V
uvedenom období, ale aj pred týmto obdobím zaznamenali aj ostatní pestovatelia poškodenú úrodu, aj
sa sťažovali, ale nikdy sa riešenie nenašlo. Je pravdou, že rok 2015 bol suchý, išlo o najsuchšie leto v
histórii s tým, že pokiaľ sa vňať natrhla, podkopala, všetko bolo zoschnuté. V uvedenej oblasti je veľmi
veľa srnčej a jelenej zveri, sám ich videl asi 40 ks, ktoré prebehujú z jednej strany na druhú.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a tento žiadal v
celom rozsahu zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane odporcu, ktoré ho
zbavujú povinnosti uhradiť škodu užívateľom poľovného revíru. S poukazom na § 69 ods. 5 Zákona
o poľovníctve je vlastník, v danom prípade nájomca poľovných pozemkov povinný urobiť primerané
opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, zákonodarca uvádza výsev odpútavacich

plodín a výsadbu ohryzových plôch. Žiadne takéto odporúčané opatrenia nájomca poľovného pozemku
nerealizoval. Opatrenia, na ktoré poukazuje navrhovateľ sú nedostatočné. K samotnej výške škody
právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, koľko
výsadbových zemiakov na danú parcelu použil, taktiež nezdokladoval náklady spojené s výsadbou. Z
predloženej fotodokumentácie vyplýva, že samotnej výsadbe nebola venovaná dostatočná pozornosť,

je nepochopiteľné, že na parcelu, ktorú užíval navrhovateľ vnikla zver a mala zdevastovať úrodu, keď
vedľajšia parcela je absolútne nedotknutá. Je teda aj otázka, či výsadba navrhovateľa nebola postihnutá
nejakým ochorením, plesňou, či bola dostatočná pozornosť venovaná postreku a starostlivosti o
zasadené zemiaky. Odporca ako užívateľ poľovného revíru vykonáva právo poľovníctva v oblasti Orava,
ktorý sa vyznačuje v prvom rade výskytom jelenej zveri, diviačej zveri a srnčej zveri. V danom prípade nie

je možné uvažovať nad škodou spôsobenou diviačou zverou. Srnčia zver nie je konzumovateľom takej
potravy ako sú zemiaky, je možné pripustiť, že by škodu mohla spôsobiť jelenia zver, pričom odporca
ako užívateľ poľovného revíru dôsledne dodržuje plán chovu a lovu, čo môže preukázať katalógom
o prehľade trofejí z ulovenej zveri v poľovníckej sezóne 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016. Nie je
preukázané, že by odporca si neplnil svoje povinnosti ako užívateľ poľovného revíru, že by nesprávne

užíval poľovný revír a tým spôsoboval premnoženie zveri, ktorá môže spôsobiť škody na úrode.

Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že bol prítomný pri ohliadke dňa 10.08.2015, na základe čoho sa
spísala zápisnica. Bol tu prítomný aj poľovný hospodár p. J. R. a vedúci pracovnej skupiny H.. E. P.. V
zmysle zákona škoda sa môže vyčísliť až po zbere úrody, navrhovateľ však tvrdí, že má všetko totálne

zničené, ale však za zber úrody nie je možné považovať 10.-ty august, keď ten termín je až na konci
augusta. Na mieste samom štatutárny zástupca odporcu videl pováľanú vňať s tým, že zemiaky sú malé,
hľuzy, steblá žlté tenké, oproti výsadbe na susednej parcele to bol rozdiel. Nebolo vidieť technický zásah
napr. oborávku; pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že všetko mu vyschlo, tak to bolo spôsobené nejakou virózou
alebo plesňou. Samotná zver nejde po vňati, ale ide po hľuzách.

Svedok G. J., súkromne hospodáriaci roľník v obci Martinček uviedol, že navrhovateľovi, ale aj ostatným
občanom v obce Martinček pripravoval pôdu pre sadbu zemiakov, všetko svojim traktorom pripravil,
zrotarátoroval, zasadil zemiaky, potom zemiaky oboral, na pole chodieval často a všímal si výsadbu.
Odporučil navrhovateľovi aj kvapalinu, ktorá zapácha a slúži na odpudzovanie zveri. Zver je však veľmi

premnožená, ľudia v Martinčeku z roka na rok prestávajú čokoľvek pestovať, pretože z úrody nemajú
nič. Sám svedok sadil možno 20 ľuďom, ale z toho polovica ani nevyorávala, nechali to tak, lebo nič z
toho nebolo. Navrhovateľ mal sadbu veľmi peknú, pretože on je vzorový gazda, je v Zväze záhradkárov,
vždy sa vie o pole postarať, zemiaky mu pekne vyklíčili, všetko bolo v poriadku. Pôda navrhovateľa je
krajná, zver má prístup na túto prvú zem, keď by obožrali celú túto zem, tak by prešli aj na susedovu zem.

Len čo niečo vzíde, zver to vytrhne, nechá to tam ležať, pretože vňať je horká, oni si vyhrabú drobné
zemiačky. Tie drobné, čo ešte len začínajú rásť, tie má zver rada.

Svedok Jozef Pekár, ktorý má pozemok v susedstve s navrhovateľom potvrdil, že i jemu predchádzajúci
rok bola zničená celá úroda, celý porast, narátal stádo 27 ks zveri pred mesiacom, čo prechádzalo

záhradami a parcelami. Navrhovateľ mal všetky opatrenia na zabráneniu vniknutiu zveri na jeho
pozemok, a to koly, špagáty, stužky. Taká istá škoda vznikla na úrode aj navrhovateľovi.Svedok J. R., poľovný hospodár v Poľovnom združení Likava uviedol, že ho kontaktoval navrhovateľ,
že mu zver urobila škodu, akým spôsobom má pokračovať; navrhovateľ začal vo veci konať a obrátil sa
listom na poľovné združenie. Svedok často chodieva na ohliadku po revíri, bol aj na konkrétnej ohliadke

za prítomnosti pána F. a pána P.. Na pozemku pána navrhovateľa bolo vidno, že všetko bolo poškodené,
ale vedľa na pozemku bol krásny porast. Sám svedok si všimol, že hriadky na pozemku navrhovateľa boli
slabé, nízke. Zver bylinu nebude žrať, ona vyhrabáva hľuzy buď nohami alebo rypákom. Zákon uvádza,
že na zabránenie vzniku škôd sa vyžadujú opatrenia, a to oplotenie pozemku, aj keď sa neuvádza aké
oplotenie, ani výška oplotenia. Svedok uviedol, že navrhovateľ mal okolo pozemku špagáty do výšky

40 - 50 cm, na tom boli nejaké stužky a pravdepodobne aj pachové odpudzovače, čo mu povedal
navrhovateľ, že tam dal pachové odpudzovače. Svedok ako poľovný hospodár Poľovného združenia
Likava - Choč ďalej uviedol, že vypočítava predpokladaný nárast zveri, od štátu majú normované
kmeňové stavy, pod ktoré nesmú ísť a štátna správa im schvaľuje plán chovu a lovu, ktorý musia plniť.
Vzhľadom na početné sťažnosti ľudí z uvedenej oblasti ohľadne premnoženej zveri, navyšoval plány
chovu a lovu. Minulý rok splnili plán lovu na 110 %, bolo to 66 ks. Na tento rok navrhol 75 ks zveri na

odstrel, ako jediný v celej oblasti navrhoval takýto vysoký počet. Škodu na pozemku navrhovateľa mohla
spôsobiť vysoká jelenia zver, aby to mohla takto zničiť, musí prísť minimálne 20 ks, pričom táto vysoká
zver chodieva vo veľkých skupinách, z jari a v zime sa zgrupujú do jednej skupiny. Hmotnosť jeleňa
je okolo 200 kg, jelenica okolo 100 kg. Poľovné združenie sa snaží vykonávať hliadky, spolupracuje s
urbárom, urbár nakúpi chemikálie, zver rada ohrýza výhonky, pokazí stromček, preto to natierajú týmito

chemikáliami. Snažili sa takto spraviť aj v okolitých dedinách, momentálne je najlepší elektrický oplotok.
V lokalite Mních je okolo 20 - 30 ks jelenej zveri. Srnčia aj jelenia zver je konzumovateľom zemiakov.

Svedok E. P., člen výboru Poľovného združenia Choč uviedol, že bol prítomný na ohliadke parcely pána
navrhovateľa, kde mala vzniknúť škoda na poraste zemiakov, ohliadky sa zúčastnil dňa 22.07.2015, bolo

toasisodstupomjednéhomesiacapotomakouviedolpánnavrhovateľvžiadosti,žemubolapoškodená
úroda. Jeho prvý dojem z vizuálnej ohliadky a ohliadky okolia bol taký, že na parcele navrhovateľa
to nemohlo byť spôsobené všetko zverou, na vzniku tejto škody sa podieľalo aj zrejme sadenie,
obhospodarovanie pozemku, pretože všetky okolité pozemky boli nenarušené, tak isto boli oplotené a
zabezpečené, preto mu to nedávalo zmysel, že akurát táto jedna zem, navrhovateľa, je tak poškodená

zverou. Predmetný pozemok pred poškodením nevidel, je ťažko posúdiť, čo bolo skutočne poškodené
zverou a kde bola nedostatočná starostlivosť o obhospodarovanie pozemku. Vlastník pozemkov je
povinný urobiť opatrenia, a to oplotenie, majú tam byť chemické odrádzadlá, nesmie byť použitý ostnatý
drôt. Pri ohliadke pozemku navrhovateľa videl oplotenie, ktoré z pohľadu svedka ako poľovníka je
nedostatočné; zver ak tam chce ísť, tak sa tam dostane. Zver preskočí aj dvojmetrové oplotenie.

Pachové odpudzovače treba obmieňať, svedok nemá vedomosť o tom akú majú životnosť, expiráciu,
avšak je potrebné ich obmieňať, avšak z jeho hľadiska je to tiež nepostačujúce. Svedok ako vedúci
pracovnej skupiny Likavka prednáša organizačné otázky z výboru poľovného združenia a jednou z úloh
poľovného združenia je plašenie zveri. V máji, keď si vlastníci pozemkov posadia zemiaky vykonávajú
poľovníci plašenie zveri, a to pochôdzkami, v poslednej dobe skúšali aj streľbou. Konkrétne v Likavke

od polovice mája spracúva svedok ako vedúci skupiny zoznam na mesiace máj, jún, júl, august, na
tie najkritickejšie obdobia, kde každý druhý deň dvojica poľovníkov vykonáva obchôdzku v rannej dobe
alebo vo večerných hodinách. Má zápisy z ohliadky revíru a kontrolnú činnosť vykonáva hospodár a
svedok. Sú ochotní a aj spolupracujú s obcou, so starostom.

Svedok Y. O., člen poľovného združenia a zamestnanec PD Likavka uviedol, že bol prítomný pri
ohliadke na parcele navrhovateľa, nevidel nijaký súvislý porast ani na nepoškodených riadkoch, ak
tam boli zemiaky, čo asi tie trsy tam boli, boli to trsy tenké, bez farby, bez vegetačnej sily, nevedel
sa vyjadriť k tomu, aká sadba sa tam použila, ale ak si zemiak vytvorí koreňový systém, ide do byle,
čiže silný koreňový systém a byľ by si predstavoval určite inak než to bolo na pozemku navrhovateľa.

Pokiaľ sa nevytvorí koreňový systém na rastline, nie je možnosť prijímať živiny a rastlina nemôže
rásť. Koreňový systém môže porušiť chorá sadba, pôda, ako aj pestovateľský rok, výživa, hnojenie.
Na parcele navrhovateľa, na nepoškodených hriadkach nenašiel trsy, nevidel tam rad zemiakov, keď
odhrnuli pôdu, našli zhnité zemiaky. Ročník 2015 bol veľmi zlý pre zemiaky kvôli počasiu, vegetácia
zastala. Obdobie od 10.07. do 10.08. by mal byť zemiak už v raste, okolo 15. - 20.08. ukončuje rast.

Od výsadby do zapojenia porastu je potrebných 30 dní, záleží však od teploty, od výživy. Keď sa porast
povyťahuje v tej dobe zo zeme, zas vňať zaschne. Na ohliadke však nevidel svedok nič zaschnuté.Ďalej sa súd v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s
fotodokumentáciou poškodeného porastu na parcele v užívaní navrhovateľa (č.l. 3 - 4 spisu), so
žiadosťou navrhovateľa zo dňa 19.07.2015 o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym užívaním poľného

revíru v zmysle § 69 a 70 zákona č. 274/2009 Z. z. (č.l. 5 spisu), s listom Poľovného združenia Likava zo
dňa 29.07.2015 (č.l. 6 spisu), s urgenciou navrhovateľa k žiadosti o náhradu škody spôsobenej zverou
(č.l. 7 spisu), s odpoveďou Poľovného združenia Likava (č.l. 8 spisu), so zápisom z ohliadky na parcele
č. XXX v katastri Martinček dňa 10.08.2015 (č.l. 9 spisu), podľa ktorého zápisu boli na ohliadke prítomní
štatutárny zástupca odporcu, navrhovateľ, J. R. a H.. E. P., so stanoviskom Poľovného združenia Likava

k žiadosti o náhradu škody zo dňa 10.10.2015 (č.l. 10 spisu), so stanoviskom navrhovateľa zo dňa
03.11.2015(č.l.11spisu),svýpisomzlistuvlastníctvač.XXXk.ú.H.,podľaktoréhovýlučnýmvlastníkom
pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX k. ú. H. je pán L. R. (č.l. 12 spisu), s Nájomnou
zmluvou na poľnohospodársku pôdu uzavretou medzi prenajímateľom Blažej Surový a navrhovateľom
ako nájomcom dňa 28.03.2015 (č.l. 13 - 14 spisu), predmetom ktorej je prenájom pozemku parcela
KNC č. XXX vedeného na LV č. XXX ako poľnohospodárska pôda o výmere 585 m2 za účelom

poľnohospodárskeho využitia pozemku, na dobu určitú od 01.04.2015 do 01.04.2020. Súd sa ďalej
oboznámil aj so stanoviskom Poľnohospodárske družstvo Ludrová (č.l. 75 spisu), ktorý na dotaz súdu
uviedol, že v ich podniku za rok 2015 bola produkcia zemiakov 327 t o priemernej úrode 15,8 t/ha na
výmere 20,7 ha (jedna parcela), celkové náklady 429,-eur na jednu tonu, na danej výmere bolo možné
vypestovať 0,75 t zemiakov. Nakoľko sa zameriavajú na množenie zemiakovej sadby, náklady majú

vyššie, nakupujú sadbu zo zahraničia, robia rozbory pôdy a zemiakov, vykonávajú častejšie ošetrenie
porastov podľa ich predpokladov, náklady u malých pestovateľov sú o 50 % nižšie. Cena zemiakov
určených na výsadbu v roku 2014 bola 780,-eur/tona, v roku 2015 750 eur/tona, ide o sadbu dovezenú
zo zahraničia, cena zemiakov určených na predaj bola v priemere 270 eur/tona. Úroda v roku 2015
bola ovplyvnená extrémnym suchom, čo ovplyvnilo zníženie úrody o 30 %. Ďalej sa súd oboznámil s

príjmovým pokladničným dokladom č. 13/15 zo dňa 11.05.2015, podľa ktorého navrhovateľ vyplatil p.
G. J., súkromne hospodáriaci roľník H. XX čiastku 50,-eur; uvedený účel: rotarátor, sadenie, oboranie
zem. Súd sa taktiež oboznámil i s rozpisom služieb pracovnej skupiny PZ Likava - Choč, Likavka na
mesiac júl a august 2015.

Účelom zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (§ 1 ods. 1) je upraviť podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých
populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných
revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovane a dokumentáiu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť
o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a

zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory
(ďalej len „komora“), podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom,
zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,
zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 písm. w), x), y) zákona č. 274/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie:
w) užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri,
x) užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva
v poľovnom revíri,
y) užívateľom poľovných pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo

rybársky obhospodaruje poľovné pozemky.

Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného
revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore

s § 26 ods. 1 písm. a) ,
c) , d) , f) , , i)
, l) a m) .Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:
a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav

zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,
b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu zveri,
c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý

nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,21)
d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom22) takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom
nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,
e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo

počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,
f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho
zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,
g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu23) a predložiť požadované vzorky pri monitoringu alebo
veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov veterinárnej
starostlivosti,
h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,
i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať

na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,
k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,
l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou a na zveri,

m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a ,
n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,

o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov,
p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

Z ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva, že užívateľ poľovného revíru je povinný
uhradiť škodu spôsobenú nesprávny užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na

poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lestných porastoch.

Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z., vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný
urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver
zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových

plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa
miery jeho zavinenia.43)

Vzmysle§70ods.1písm.a)zákonač.274/2009Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na

a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym
užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca

poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási
požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených
zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskychplodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie
jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť
v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru odporcom na poľnohospodárskych plodinách
vysadených na poľovnom pozemku. Z vyššie citovaného ustanovenia § 69 zákona č. 274/2009 Z. z.
vyplýva zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách
natakýchtopozemkochvysadenýchspôsobenúužívanímpoľovnéhorevíru,podľaZákonaopoľovníctve

je táto zodpovednosť objektívna, užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu
na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojim konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ
poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva
poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov
bol v poľovnom revíri plánovaný, alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov
pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje vyššie citované ustanovenie

§ 70 Poľovného zákona. Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody
spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje
sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať aj užívateľ poľovného revíru,
v danom prípade odporca.

Nárok na náhradu škody si uplatnil navrhovateľ v zmysle § 70 Poľovného zákona, systém občiansko-
právnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené jednak v
Občianskom zákonníku a iných zákonoch. Nárok na náhradu škody v zmysle Zákona o poľovníctve
predstavuje prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom Zákon o poľovníctve je v danej veci lex

specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach
§ 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady
škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie
tohto nároku. V ostatných neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
1) Splnením dlh zanikne.
2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako užívateľ poľovného
pozemku na základe Nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu uzavretej medzi prenajímateľom L.
R. (vlastník pozemku parc. č. KNC č. XXX o výmere 585 m2 - orná pôda k. ú. K., zapísaný na LV č. XXX
k. ú. H.) a navrhovateľom ako nájomcom dňa 28.03.2015, postupoval pri uplatnení nároku na náhradu

škody v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 70. V zákonom stanovenej lehote nahlásil vzniknutú
škodu a súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uviedol aj výšku škody, ako aj opatrenia,
ktoré vykonal na zabránenie škôd. Ako užívateľ poľovného pozemku urobil aj primerané opatrenia na
zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, a to oplotenie, pásky, pachový odpudzovač zveri Kornitol,
ktoré skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami p. G. J. a E. J., oplotenie pozemku vyplýva

i z predloženej fotodokumentácie a toto potvrdili aj ostatní svedkovia navrhnutí odporcom, vypočutí
v konaní, i keď z ich výpovedí vyplynulo, že oplotenie nebolo dostatočné a nebolo vysoké. Zákon
nepovažuje za primerané opatrenia len výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch, výpočet
týchto opatrení je v § 69 ods. 5 len demonštratívny, zákon počíta aj s inými opatreniami, napr. takými
ako urobil navrhovateľ, a to natiahnuté pásky, strašiaci, ostrahy, kontroly pozemku, pachový odpudzovač

zveri. Svedkovia navrhnutí odporcom taktiež nevedeli jednoznačne ustáliť, aké sú primerané opatrenia
na zabránenie vzniku škôd, napr. pokiaľ ide o výšku oplotenia, táto môže byť rôzna, pričom podľa
vyjadrení svedkov aj dvojmetrové oplotenie dokáže vysoká zver preskočiť. Z toho dôvodu súd má za
to, že navrhovateľ nezanedbal svoje povinnosti v zmysle § 69 ods. 5 Poľovného zákona, vykonal všetkyopatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Rovnako však takéto opatrenia môže urobiť
užívateľ poľovného revíru, v danom prípade odporca, a to za podmienok stanovených v § 69 ods. 6
citovanéhozákona,pričomajzustanovenia§26ods.1citovanéhozákonavyplývapovinnosťužívateľovi

poľovného revíru zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a za tým účelom
najmä zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného
revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi.

Odporca namietal svoju zodpovednosť za škodu na úrode navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ

nevykonal opatrenia na zabránenie škodám na poľovnom pozemku a že nebol preukázaný vznik škody
v dôsledku vstupu lesnej zveri na pozemok, keď škoda bola spôsobená v dôsledku nesprávnej sadby a
ďalšieho obhospodarovania pozemku zo strany navrhovateľa. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ
sa nesprávne staral o sadbu, že samotnej výsadbe nebola venovaná dostatočná pozornosť, že výsadba
mohla byť postihnutá ochorením, plesňou a nebola venovaná dostatočná pozornosť postreku, resp.
starostlivosti o zasadené zemiaky, neboli zo strany odporcu žiadnym spôsobom preukázané. R. G. J.

a E. J. práveže potvrdili, že navrhovateľ sa príkladne staral o výsadbu, samotný svedok G. J. viacerým
užívateľom pozemkov ako súkromne hospodáriaci roľník pomáhal pri výsadbe, zabezpečoval aj ďalšiu
starostlivosť, sledoval nielen svoje pole, ale aj ďalších užívateľov. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že
sadbu mal peknú, zemiaky vyklíčili, avšak v dôsledku vstupu lesnej zveri na pozemok došlo k podrytiu
koreňovéhosystému,vytrhnutiuvňate.Zpredloženejfotodokumentácievyhotovenejnavrhovateľomdeň

po zistení, že na jeho pozemku vznikla škoda, je zrejmé, že vňate sú na pozemku zelené, ale povytŕhané,
pôda je rozdupaná. Svedkovia, ako aj štatutárny zástupca odporcu, pokiaľ tvrdili, že bol pri ohliadke
dňa 10.08.2015 zistený rozdiel vo vzraste nadzemnej časti zemiakov na pozemku navrhovateľa a na
pozemku susediacom s jeho pozemkom, k týmto tvrdeniam súd uvádza, že ohliadka bola vykonaná
mesiac po uvedenej udalosti, v dôsledku čoho uvedený stav zistený osobami zúčastnenými na ohliadke

sa nestotožňoval so stavom, ktorý bol bezprostredne po uvedenej udalosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
odporcu ako užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú navrhovateľovi, a to nesprávnym užívaním
poľovného revíru spočívajúcim v porušení povinnosti zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri

a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a
plodinách na nich vysadených. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľ bol a v súčasnej
dobe aj je užívateľom poľovného pozemku, ktorý sa nachádza v poľovnom revíri odporcu. Ďalej súd mal
za preukázané a medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že srnčia a jelenia zver schádza k
pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom dopestovania poľnohospodárskych plodín,

zver schádza vo väčších množstvách a na pozemkoch spôsobuje škody. Povinnosťou navrhovateľa v
predmetnom konaní bolo preukázanie vzniku škody. Je nesporné, že navrhovateľovi vznikla škoda na
poľných plodinách vysadených na poľovnom pozemku a medzi touto škodou a porušenou povinnosťou
zo strany odporcu je príčinná súvislosť, keď odporca síce tvrdil, že škoda na pozemku vznikla v
dôsledkunesprávnejsadby,nesprávnehoobhospodarovaniapozemkuzostranynavrhovateľa,prípadne

napadnutia plodín plesňou, avšak toto ostalo len v rovine tvrdení, odporca nepredložil žiadne dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení. Súd má teda za to, že boli dané a preukázané všetky predpoklady
zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, škoda je ujma, ktorá nastala

v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého
stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v
dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať, pokiaľ

by nebolo došlo k vzniku škody. V danom prípade ujma navrhovateľa predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva
v zničenej úrode zemiakov, keďže sa nezvýšili majetkové hodnoty na strane navrhovateľa, ktoré by bol
dosiahol, keby nedošlo ku škode.

Navrhovateľ si uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť na poľných plodinách vysadených na poľovnom

pozemku, a to parcela č. XXX o výmere 585 m2 k. ú. Martinček s tým, že sadba bola na celej parcele
656, ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie a z výpovedí svedkov p. G. J. a E. J.. Samotný
odporca nespochybňoval, že by sadba bola na ploche menšej než navrhovateľom uvádzaná výmera
585 m2. Navrhovateľ pri výpočte spôsobenej škody vychádzal z úrody v predchádzajúcich rokoch, keďv roku 2013 úroda predstavovala 800 kg, v roku 2014 úroda 900 kg, a teda si uplatnil priemer, a to 850
kg z uvedenej parcely. Z dôvodu objektivizovania údajov uvádzaných navrhovateľom súd si vyžiadal
stanovisko z PD Ludrová, podľa ktorého stanoviska v roku 2015 bola priemerná úroda 15,8 t/ha na

výmere 20,7 ha (jedna parcela), pričom PD Ludrová sa vyjadrilo i k posúdeniu, aké množstvo zemiakov
bolo možné vypestovať na danej rozlohe 585 m2, pričom na danej výmere bolo možné dopestovať
0,75 ton (750 kg) zemiakov. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva i skutočnosť, že úroda bola v roku 2015
ovplyvnená extrémnym suchom, čo ovplyvnilo zníženie úrody o 30 %.

Uvedenémnožstvosúdpovažujezaobjektívne,atoajvzhľadomnaúdajevšeobecneznámeadostupné
na internete ohľadne hektárovej úrodnosti zemiakov, keď v rámci Slovenska v rokoch 2014/2015 bola
hektárová úrodnosť 19,64 ton/ha.

Hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd ustálil v súlade s návrhom navrhovateľa, a to 0,41 eur za kg
zemiakov,opäťvychádzajúcpritomzdostupnýchúdajovnainterneteohľadnepriemernejspotrebiteľskej

ceny konzumných zemiakov v Slovenskej republike, z toho dôvodu hodnotu poškodenia úrody zemiakov
súd ustálil sumou 307,50 eur (750 kg zemiakov x 0,41 eur za kg). Navrhovateľ si však uplatňoval i
nárok na náhradu škody vo výške 50,-eur ako náklady spojené s výsadbou (výsadba, plečkovanie,
oboranie), ktorá skutočnosť vyplýva i z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. 13/2015 zo
dňa 11.05.2015, podľa ktorého G. J. - súkromne hospodáriaci roľník, ktorý potvrdil, že vykonával práce

pre navrhovateľa v súvislosti s výsadbou zemiakov prijal od navrhovateľa čiastku 50,-eur.

Súd považoval za neefektívne v ďalšom ustanovovať na zistenie výšky škody znalca, a to vzhľadom aj
na časový odstup vzniku škody a nemožnosť ohliadky poškodených plodín.

Z uvedeného dôvodu súd potom návrhu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku
357,50 eur a v ostatnej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 OSP a priznal navrhovateľovi, ktorý mal
neúspech v pomerne nepatrnej časti plnú náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku

za podaný návrh vo výške 24,-eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).