Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206790
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne M. R.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, S., zastúpenej JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 137, Prešov, proti žalovaným v 1. rade Z. E., H.. XX. XX. XXXX, C. L. XX, Z., v 2. rade B. X., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom E. X, S., právne zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom
Ul. 1 mája 113/19, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa28.09.2016apísomnedoplnenou04.05.2017,sažalobkyňadomáhala
určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade
ako obdarovanou, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX,

k. ú. C., ako ostatné plochy o výmere 55 m2, parcela registra KN-E č. 7/506, v podiele 1/4-iny a na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako zastavané plochy a nádvoria o nerevme 132 m2, parcela registra
KN-E č. 8/501, v podiele 1/2-ice, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený
pod č. V 1815/2014 dňa 11. 06. 2014, je neplatná. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností, o ktoré dlhodobo prejavovala záujem a preto sa so žalovanou v
1. rade pokúšala dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čím by žalobkyňa

získala nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Napriek tomu, že žalovaná v 1.
rade mala o tomto záujme vedomosť, darovacou zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel na žalovanú
v 2. rade. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve rodiny R., predkov manžela žalobkyne.
Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely na základe darovacej zmluvy od svojho manžela T. R.
a žalovaná v 1. rade darovacou zmluvou od svojej matky Z. T., rod. R., sestry T. R.. Žalovaná v 2.
rade je dcérou žalobkyne z predošlého vzťahu, nikdy nebola osvojená T. R., aj keď jej bolo zmenené
rodné priezvisko na R., čiže k rodine R. nemá žiadnu pokrvnú väzbu. Vzťah medzí žalovanými sa preto

nezakladá na pokrvnom zväzku a zároveň má žalobkyňa za to, že medzi nimi nie je taká citová väzba,
ktorá by zakladala vzťah blízkych osôb. Žalovaná v 1. rade od narodenia bývala v Bratislave a žalovaná v
2. rade v Prešove, pričom sa stretávali len raz do roka. K uzavretiu darovacej zmluvy teda došlo účelovo
a formálne, v skutočnosti nešlo o žiadny bezodplatný prevod nehnuteľnosti medzi blízkymi osobami.
Nakoľko došlo úmyselným opomenutím žalobkyne pri prevode predmetných spoluvlastníckych podielov
k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne, žiadala súd o určenie neplatnosti tejto zmluvy.

2. Žalovaná v 2. rade so žalobou svojej matky nesúhlasila. Jej vzťah so sesternicou, žalovanou v 1.
rade, je od detstva veľmi blízky a žalovaná ho považuje za viac ako príbuzenský. So sesternicou a jejrodinou majú aj vďaka ich deťom veľmi blízky vzťah a dodnes ho udržiavajú a to nie len telefonicky, ale aj
osobnými stretnutiami na Liptove alebo v Bratislave. O tom, že nebola osvojená otcom T. R., sa žalovaná
v 2. rade dozvedela až z tejto žaloby. V rodine mali ústnu dohodu, že brat žalovanej, T. R. Z.,. nadobudne

štvorizbový byt v Prešove a ona získa všetky spoluvlastnícke podiely v obci Bobrovník, vrátane tých
sporných. Táto dohoda sa ale naplnila len z polovice, nakoľko brat získal byt, avšak žalovaná v 2. rade si
musí svoje podiely kupovať od matky, resp. jej ich daruje jej sesternica. Poukázala na to, že na parcele
registra KN-E č. 8/501 sa nachádza príslušenstvo k rodinnému domu súpisné č. XX, ktorého je ona
výlučnou vlastníčkou. Výlučné vlastníctvo nadobudla právoplatným skončením konania vedeného na

tunajšom súde pod sp. zn. 7C/101/2006, predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva , v ktorom sa súdila so svojou mamou. Matka jej znemožňuje užívanie tohto domu aj
tým, že podala žiadosť o prerušenie dodávky vody aj elektriny. Žalobu zo strany jej matky považuje teda
za pomstu.

3. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že jej starým rodičom B. a A. R. bola

daná do opatery trojročná B., žalovaná v 2. rade, o ktorú sa starali ako o vlastnú vnučku, nikdy nežiadali
finančné ani iné vyrovnanie za opateru a nikdy nedali najavo, že sa starajú o cudzie dieťa. Počas tohto
obdobia sa so žalovanou v 2. rade zblížili a ako príbuznú ju prijali i ostatní členovia rodiny. V súčasnosti
sa stretávajú so svojimi rodinami počas dovoleniek na Liptove, na Záhorí u priateľa žalovanej v 1. rade,
prípadne v Bratislave. Napriek nepriazni zo strany žalobkyne sa ich rodinné puto nikdy neprerušilo,

žalovaná pociťuje vzťah rodín žalovaných ako skutočne úprimný a blízky. T. R. dal žalovanej v 2. rade
svoje priezvisko, celá rodina tento akt prijala s pochopením ako správny a krásny čin, pričom všetci
boli až do podania žaloby presvedčení o tom, že B. bola osvojená. Jej vzťah k T. R. bol veľmi dobrý,
synov žalovanej v 2. rade označoval ako svojich vnukov a títo svojho starkého milovali a obdivovali.
Nakoniec, bola to práve žalovaná v 2. rade s manželom, ktorá sa o otca zo všetkých jeho piatich detí v

ťažkej chorobe starala. V rodine bola ústna dohoda, že žalovaná v 2. rade bude dedičkou nehnuteľností
v Bobrovníku. K dôvodom, pre ktoré darovala spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade, uviedla, že po
smrtistaréhootcaA.R.začalažalobkyňaurputnýbojomajetkyvBobrovníku.Rozbilatýmdovtedypevný
súrodenecký vzťah medzi matkou žalovanej v 1. rade Z. T. a T. R.. Nakoľko žalovaná vlastnila polovicu
rodinného domu súpisné č. XX, žalobkyňa druhú polovicu a pozemok pod domov nadobudla žalovaná

v 2. rade, vzhľadom na dohodu v rodine, skutočnosť, že žalovaná v 2. rade sa spolu s manželom starali
o majetky ako aj o chorého uja T., rozhodla sa svoj spoluvlastnícky podiel na dome darovať žalovanej
v 2. rade. Zároveň očakávali, že žalobkyňa taktiež daruje svojej dcére polovicu rodinného domu, čím sa
naplní dohoda v rodine a žalovaná v 2. rade sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v Bobrovníku.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 10. 02. 2017 uviedla, že z vyjadrení žalovaných je nesporné, že jej neboli
spoluvlastnícke podiely ponúknuté pred ich prevodom. Opakovanie zdôraznila, že medzi žalovanými
nie je blízky vzťah. Neexistuje medzi nimi žiadna biologická pokrvná väzba a táto nevznikla ani na
základe osvojenia. Zároveň ich vzťah nie je možné považovať za tak blízky, aby ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalované sa stretávali len počas dvoch

týždňov v kalendárnom roku, preto blízky citový vzťah, ako predpokladá ustanovenie § 116 Občianskeho
zákonníka, nie je možno degradovať na prípadné sporadické návštevy a telefonický kontakt. Žalobkyňa
zotrvala na tvrdení, že vzťah medzi žalovanými bol od detstva negatívny. O predmetné nehnuteľnosti sa
dlhérokystaralažalobkyňasosvojímmanželomT.R.,investovalinemaléfinančnéprostriedkydoúdržby
a starostlivosti ako aj do rekonštrukcie rodinného domu. Od úmyslu darovať predmetné nehnuteľnosti

svojej dcére, žalovanej v 2. rade, žalobkyňa ustúpila z dôvodu správania sa dcéry a jej manžela voči
žalobkyni, ktoré odporovalo dobrým mravom. Z dôvodu správania sa žalovaných žalobkyňa nemôže
užívať nehnuteľnosti od roku 2009, odkedy boli aj s manželom vždy žalovanými vyhnaní. Žalobkyňa
nepodala žalobu z pomsty, ale z dôvodu, že je vlastníčkou priľahlých pozemkov a to parcely registra
KN-C č. 51 a KN-C č. 52, pričom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, zabezpečujú jediný

prístup k týmto záhradám.

5. Žalovaná v 1. rade v duplike zo dňa 31. 05. 2017 uviedla, že predmetné nehnuteľnosti neponúkla
žalobkyni z dôvodu, že táto po smrti starého otca A. R. sa k jej matke, rodine a voči nej chovala
spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom. Rozvrátila dovtedy príkladný súrodenecký vzťah matky

žalovanej v 1. rade a manžela žalobkyne, čím došlo k obmedzeniu ich práva na užívanie nehnuteľností,
k poškodeniu dobrého mena v širšej rodine i v danej obci. Žalovaná aj napriek tomu sa so svojom matkou
Z. T. snažili o urovnanie sporov, čo preukazuje aj konanie jej matky, ktorá v dedičskom konaní vedenom
pod sp. zn. 7D/1033/2002 po A. R., odstúpila časť svojho dedičstva v prospech T. R., ktorý to následnepreviedol na žalobkyňu. Na záver žalovaná zdôraznila, že žalovaná v 2. rade je biologickou dcérou
žalobkyne a darovacie zmluvy nijako nevylučovali možnosť pre žalobkyňu zmieriť sa s vlastnou dcérou
a užívať takto už spoločný majetok aj vo svoj prospech. Žaloba je neopodstatnená, účelová a vedie len

k ďalšiemu vyhrocovaniu vzťahov v rodine a k ďalším súdnym sporom.

6. Podaním doručeným súdu dňa 04. 05. 2017 žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby, keď v I. žalobnom
petite precizovala pôvodný petit a II. žalobným petitom žiadala o určenie, že žalovaná v 1. rade je
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom,

na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., ako ostatné plochy o výmere 55 m2, parcela registra KN-E č. 7/506,
v podiele 1/4-iny a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.
ú. C., ako zastavané plochy a nádvoria o nerevme 132 m2, parcela registra KN-E č. 8/501, v podiele 1/2-
ice. O tomto návrhu súd v súlade s § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol na pojednávaní
dňa 17. 08. 2017 tak, že zmenu žaloby pripustil.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Je preukázané, že došlo
k uzatvoreniu darovacej zmluvy bez toho, aby bola splnená ponuková povinnosť vo vzťahu k žalobkyni.
Medzi žalovanými síce existuje určitý pozitívny vzťah, avšak tento nie je možné charakterizovať ako
blízky, nakoľko sa zakladá len na sporadických návštevách tri krát do roka. Nie je medzi nimi žiadna
biologická väzba a nie je ani dokázané to, že ich vzťah dosahuje takej intenzity a kvality, aby ho bolo

možné chápať ako vzťah blízkych osôb.

8. Právny zástupca žalovanej v 2. rade poukázal na absenciu naliehavého právneho záujmu, pretože
žalobkyňa sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/326/2015 domáha zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žiada prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného

vlastníctva. V prípade, ak by súd tejto žalobe vyhovel, nič sa nezmení na právnom postavení žalobkyne
ako ani na prebiehajúcom inom súdnom spore. Pokiaľ ide o II. žalobný petit, tento je podľa právneho
zástupcu nevykonateľný a zároveň aj nadbytočný. Darovacia zmluva má všetky náležitosti a bola
uzatvorená medzi blízkymi osobami. Už aj samotná žaloba a charakter sporu je dôkazom toho, že
pokrvní príbuzní si nemusia byť vždy blízki a že príbuzní, medzi ktorými nie je pokrvná väzba, môžu

mať k sebe oveľa bližší vzťah ako k pokrvnému príbuzenstvu. Žaloba je zároveň nesúladná s dobrými
mravmi, keďže matka, ktorá dcéru neobdarovala, chce vlastnú dcéru zbaviť daru od inej osoby. Vzťah
žalovanej v 2. rade k žalovanej v 1. rade je bližší ako vzťah k vlastnej matke. Právny zástupca zároveň
poukázal na to, že predmetnej darovacej zmluve už predchádzalo darovanie spoluvlastníckeho podielu
k rodinnému domu zo strany žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade, čo taktiež len potvrdzuje to, že

žalované sú si blízke osoby.

9. Žalobkyňa vypovedala, že žalované nikdy nemali blízky vzťah, ako to tvrdia. Žalovaná v 2. rade
netrávila voľný čas u starých rodičov R. v Bobrovníku, ale chodila k rodičom žalobkyne do Tekovskej
Breznice, kde majú rodičovský dom a mlyn. Pokiaľ by mali blízky vzťah, žalovaná v 1. rade by bola na

svadbedcéryžalobkyne.Žalobkyňasanevedelavyjadriť,prečomedzižalovanýminedošlokuzatvoreniu
kúpnej zmluvy, ale darovacej zmluvy. Poukázala na to, že oni prišli za jej manželom a oznámili mu zámer
darovania nehnuteľností dcére žalovanej, s čím však on nesúhlasil, nakoľko to nie je jeho dcéra. Po
predchádzajúcom darovaní polovice domu žalobkyňu odtiaľ vyhodili, nemohla ho užívať a aj na základe
toho nebohý manžel žalobkyne rozhodol, že odstúpi od prísľubu, ktorý dal žalovanej v 2. rade. Žiadal

ich, aby nehnuteľnosti dali do pôvodného stavu s tým, že ak tak neučinia do jeho smrti, poverí žalobkyňu,
aby sa o nehnuteľnosti rodiny R. postarala. Vzťahy v rodine sa pokazili potom, ako žalované začali
podpisovať zmluvy a žalovaná v 2. rade nadobudla nehnuteľnosti potom, ako ich žalobkyňa so svojím
manželom zveľadila.

10. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že má so žalovanou v 2. rade blízky vzťah. Strávili spolu prázdniny,
stretávali sa aj potom, ako si obidve založili rodiny, pričom aj ich deti spolu dobre vychádzajú a sú v
kontakte. Žalovaná nemá súrodencov a aj preto si vybudovala taký vzťah k B.. Na jej svadbe nebola z
dôvodu, že v tom čase mala niekoľkomesačné dieťa, avšak na svadbe bola jej mama. So sesternicou
a rodinami sa stretávajú v priebehu roka buď na Liptove, alebo na Záhorí, v Bratislave resp. na iných

miestach a to aj počas rodinných osláv. Otázka blízkeho vzťahu je podľa žalovanej pocitová, nezáleží
na tom, koľkokrát sa s B. do roka stretne. Poukázala na to, že dcéru má v Anglicku, vidí ju dvakrát do
roka a aj napriek tomu majú určite blízky vzťah. Rodina jej nikdy nevytkla to, že nehnuteľnosti darovala
práve žalovanej v 2. rade. Okrem osobného kontaktu si spolu aj volajú, pričom B. telefonuje aj s matkoužalovanej v 1. rade. Zdôraznila, že má aj pokrvné sesternice, avšak im pozemky nedarovala. Potom, ako
sesternici darovala polovicu rodinného domu, dohodli sa na darovaní aj sporných nehnuteľností, ktoré
sú jednak prístupovou cestou k domu a sú na nich umiestnené aj inžinierske siete, teda príslušenstvo

k rodinnému domu, elektrika, voda a aj žumpa.
11. Žalovaná v 2. rade považuje žalobu za nedôvodnú a nevedela uviesť dôvod, čo žalobkyňu mohlo
viesť k jej podaniu. Okrem manžela s deťmi a žalovanej v 1. rade s jej rodinou, nemá nikoho. V rodine
mali dohodu, že byt v Prešove nadobudne jej brat T., pričom ona nadobudne rodinný dom s pozemkami v
Bobrovníku. Nakoniec však z tejto dohody vzišlo. Vzťah k žalovanej v 2. rade je blízky, mama ju nazvala

pankhartom a brat ju zaprel.

12.ZvýsluchusvedkaP..S.X.,manželažalovanejv2.rade,vyplynulo,žerodinyžalovanýchsastretávali
od ich svadby, na ktorej sa zúčastnila aj matka žalovanej v 1. rade. Jemu bola žalovaná v 2. rade
predstavená ako sesternica jeho manželky. Stretávali sa prevažne v Bobrovníku, kde sa on cez leto
staral o nehnuteľnosti, aj podľa pokynov nebohého svokra. Zlom vo vzťahoch v rodine nastal v roku

2008, kedy malo dôjsť k naplneniu sľubu nebohého svokra o rozdelení nehnuteľností medzi ženu svedka
a jeho švagra. K tejto však nedošlo, neskôr žalovaná v 1. rade darovala jeho žene polovicu rodinného
domu, za čo sú jej doposiaľ vďační. Žalované sú v kontakte aj telefonicky, volajú si dva až trikrát do
mesiaca, svedok bol prítomný aj na oslave 80-tych narodením matky žalovanej v 1. rade ako aj na oslave
70-tych narodením priateľa žalovanej v 1. rade.

13. Svedok Z. X., syn žalovanej v 2. rade, potvrdil, že jeho mama a teta Z. majú blízky vzťah. Sú
rodina, navzájom sa navštevujú, zaujímajú sa jedna o druhú. Ich vzťah registruje od útleho detstva, keď
spoločne strávili čas na Liptove aj s E. a T., čiže dcérami tety Z.. Vzťahy medzi rodinami svedok opísal
ako konštantné.

14. Svetok S. X., syn žalovanej v 2. rade, uviedol, že vzťah medzi jeho mamou a tetou Z. považuje
za plnohodnotný vzťah dvoch sesterníc. Potvrdil, že sa spolu stretávali na dovolenkách na Liptove.
Stretávajú sa ja na sviatok zosnulých. V detstve obidve rodiny strávili spoločný čas na Liptove,
iniciátorom čoho bola žalobkyňa. To sa však zmenilo potom, ako začala riešiť majetky.

15. Z výpovede svedka T. R., syna žalobkyne, vyplynulo, že so žalovanými sa stretával v detstve
cez prázdniny. Potom, ako si každý založil rodinu, sa už nestretávali, pričom sa nevedel vyjadriť k
otázke vzťahu medzi žalovanými. Nevlastnú sestru, žalovanú v 2. rade, videl naposledy minulý rok na
pojednávaní, žalovanú v 1. rade roky nevidel. Poukázal na to, že žalovaná v 2. rade nie je jeho sestra,

ale nevlastná sestra a zdôraznil, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti rodiny R., je tu ešte on a jeho brat A. R..

16.SvedokA..F.Z.,vlastníksusediacichnehnuteľností,potvrdil,žežalovanésastretávajúvBobrovníku,
nikdy z ich strany nepočul nejaké zvady. Občas bol iba zvýšený hluk, keď do toho rodinného domu prišla
žalobkyňa. Strany sporu pozná tak desať rokov, počas ktorých majú žalované podľa neho normálny

rodinný vzťah. So žalovanými má normálne susedské vzťahy, so žalobkyňou žiadne.

17. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. mal súd za preukázané, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou ostatných plôch o výmere 55 m2, parcela registra KN-E. č. 7/506 v podiele 3 a
žalovaná v 2. rade ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-iny. Žalobkyňa a žalovaná v 2. rade sú

podielovými spoluvlastníčkami, každá v 1-ici, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.
ú. C., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, parcela registra KN-E č. 8/501. Z výpisov
z listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná v 2. rade podiely nadobudla na základe Darovacej zmluvy
č. V 1815/2014 zo dňa 11. 06. 2014.

18. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovení § 49a , 140 ,
§ 145 ods. 1 , §
479 , § 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnostisa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116 , 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť

podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdžalobuzamietol,nakoľkonemalpreukázanújejdôvodnosť.
Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaná v 1. rade darovala žalovanej v 2. rade spoluvlastnícke
podiely na sporných nehnuteľnostiach, bez toho, aby o tomto zámere vopred oboznámila žalobkyňu

ako spoluvlastníčku nehnuteľností a ponúkla jej nadobudnutie darovaných spoluvlastníckych podielov.
Spornou bola iba skutočnosť, či došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami, čím
by žalobkyni neprináležalo zákonné predkupné právo, ktoré sa vzťahuje aj na bezodplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou strán sporu a svedkov,
súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že vzťah medzi žalovanými v 1. a 2. rade je vzťahom blízkym.

Skutočnosť, že žalované nie sú pokrvné príbuzné, je bez právneho významu, nakoľko ustanovenie §
116 Občianskeho zákonníka za blízke osoby nepovažuje len osoby s pokrvnou väzbou. Okrem tvrdenia
žalobkyne, z dokazovania nevyplynulo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že žalované nie sú blízkymi
osobami. Naopak, tomuto tvrdeniu odporuje samotný právny úkon, neplatnosti ktorého sa žalobkyňa
domáha, keďže k darovaniu nehnuteľností v takmer všetkých prípadoch dochádza práve medzi blízkymi

osobami, lebo akékoľvek darovanie nehnuteľností nie je bežnou vecou, ale predpokladá existenciu
určitého blízkeho vzťahu medzi darcom a obdarovaným, v dôsledku ktorého darca bez akejkoľvek
protihodnoty dobrovoľne znižuje svoj majetok v prospech obdarovaného. Súd považuje za vylúčené, aby
k takémuto právnemu úkonu došlo slobodne a vážne medzi osobami, ktoré majú negatívny vzťah, ako
to tvrdila žalobkyňa. Naviac, žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia o účelovosti darovania a ani súdu

nevysvetlilavčommalaspočívaťtvrdenáformálnosťdarovanianehnuteľnostíjejvlastnejdcére.Naopak,
žalované presvedčivo a logicky argumentovali, z akých dôvodov pristúpili k uzatvoreniu darovacej
zmluvy, čím sa pre žalovanú v 2. rade a jej rodinu zabezpečilo plnohodnotné užívanie rodinného domu
v jej výlučnom vlastníctve. Z výpovede strán sporu mal súd za dokázané, že vzťah žalovanej v 2. rade k
žalovanej v 1. rade je na podstatne vyššej úrovni ako vzťah žalovanej v 2. rade k žalobkyni, čiže vzťah

dcéry a matky. Nakoľko došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi blízkymi osobami, súd
konštatuje, že žalobkyni nevzniklo žiadne predkupné právo na nadobudnutie prevádzaných podielov a
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali

v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.