Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207031
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616207031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,sudcaJUDr.RadoslavBALÁŽvprávnejvecimal.V.G.L..XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky T. G., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Š., X. XXX/XX, právne
zastúpenej JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4 a otca Š. C.,
L.. XX.XX.XXXX, J. D. L. E., M. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Vladimír Dodrv, advokát, Spišská
Nová Ves, Školská 10, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/105/2008 -18 zo dňa 03.06.2008
vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. Filipa a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca

na mal. V. zo sumy 702,- Sk (23,30 Eur) mesačne na sumu 170,- Eur mesačne, počnúc od 02.05.2016,
ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

II. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. V. za obdobie od 02.05.2016 do 31.05.2017 v celkovej výške
1.993,65 Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky, do 40 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom zo dňa 02.05.2016, podaným na tunajšom súde toho istého dňa domáhala, aby
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P/105/2008 -18 zo dňa 03.06.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.06.2008 a to tak, aby zvýšil výživné na mal. V. zo sumy 23,30
EUR mesačne na sumu 200,- Eur, počnúc od 01.05.2016, ktoré otec maloletého by bol povinný platiť
k jej rukám, vždy do 15-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného sa podstatným
spôsobom zmenili pomery na strane mal. V. a jeho matky. V čase rozhodovania súdu mal maloletý tri
roky,vsúčasnejdobeježiakompiatehoročníkaZákladnejškolyvSpišskomŠtvrtku.Matkamaloletéhoje
vydatá, s manželom majú spoločnú dcéru R., L.. XX.XX.XXXX a teda má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Mesačné náklady na bývanie tvorí inkaso v sume 305,- EUR, hypotéka v sume 205,- EUR, poistenie v
sume 30,- EUR, náklady spojené so zabezpečením domácnosti, t.j. strava, hygienické potreby, pracie
a čistiace prostriedky sú v sume cca 350,- EUR. Ďalšie náklady má matka za mobil v sume 55,- EUR

mesačne, pôžičku v sume 65,- EUR mesačne, poistku v sume 60,- EUR ročne a poistku osobného
motorového vozidla v sume 127,- EUR ročne. Náklady na maloletého V. sú na školské potreby na
začiatku školského roka v sume 100,- EUR, desiata mesačne 10,- EUR, oblečenie cca 30,- EUR
mesačne, hygienické potreby v sume 10,- EUR mesačne, kultúrne, športové a spoločenské vyžitie (kino,plaváreň, divadlo, návštevy jaskýň, výlety do Tatier a pod.) cca 30,- EUR mesačne, ZRPŠ 20,- EUR
ročne, kurz anglického jazyka vo výške 164,- EUR ročne. Okrem nákladov na mal. V. má matka náklady
aj na mal. R. a to na materskú školu v sume 30,- EUR mesačne, na oblečenie v sume cca 30,- EUR

mesačne, na hygienické potreby v sume 10,- EUR mesačne, na kultúrne, športové a spoločenské vyžitie
(kino, plaváreň, divadlo, návštevy jaskýň, výlety do Tatier a pod.) cca 30,- EUR mesačne. Manžel matky
je zamestnaný ako hasič s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 730,- EUR.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom svedkov, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 13P/105/2008, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:

4.Rozsudkomtunajšiehosúdu sp.zn.13P/105/2008-18zodňa03.06.2008,bola schválenárodičovská
dohoda,nazákladektorejsamal.V.zverildoosobnejstarostlivostimatkyaotecsazaviazalprispievaťna
jeho výživu mesačne sumou 702,- Sk (t.j. 23,30 EUR mesačne v súčasnej mene) počnúc od 01.06.2008,

ktoré bol povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň súd pojal
do uvedeného rozsudku aj dohodu rodičov o úprave styku otca s mal. V., na základe ktorej bol otec
oprávnený sa stretávať so synom prvý týždeň v mesiaci v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., druhý
týždeň v mesiaci v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 09.00 hod.
do 18.00 hod. a štvrtý týždeň v mesiaci od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si

mal. syna mal prevziať v mieste bydliska matky, kde ho mal matke aj odovzdávať. Uvedený rozsudok
v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a
ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia dieťaťa sa po jeho vyhlásení vzdali
práva podať voči nemu odvolanie.

5. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že matka maloletého v tom čase žila u svojich rodičov,
ktorým prispievala na domácnosť polovičnou sumou inkasa vo výške 3.000,- Sk (t.j. 99,58 EUR v
súčasnej mene), bola evidovaná na úrade práce, vybavovala si živnosť a poberala prídavok na syna v
sume 540,- SK mesačne (t.j. 17,92 EUR mesačne v súčasnej mene). Dieťa bolo zdravé a od septembra
uvedenéhorokumalonastúpiťdomaterskejškoly.Otecdieťaťavtomčase žilvspoločnejdomácnostiso

svojimi rodičmi, ktorým prispieval na domácnosť sumou 1.000,- Sk (t.j. 33,19 EUR mesačne v súčasnej
mene), bol nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky, zarábal si brigádnickou prácou, pričom výšku svojho
príjmu nevedel určiť. Okrem syna V. nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

6. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov, matka maloletého je v súčasnej

dobe vydatá a jej manželom je G. G., ktorý je štátnym zamestnancom. Pracuje ako hasič v Poprade
s priemerným mesačným príjmom 700,- Eur. Matka je nezamestnaná, t.č. je na rodičovskej dovolenke
s dieťaťom do šiestich rokov jeho veku. Menovaná poberá prídavok na dve deti v sume 47,04 Eur
mesačne. Vyživovaciu povinnosť má okrem mal. V. S. T. C.. R. G., L.. XX.XX.XXXX z manželstva.
Býva spolu s manželom a deťmi v rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Ich výdavky na

domácnosť sa pohybujú v sume cca 550,- EUR mesačne, v čom je inkaso a tiež hypotéka, ktorú spláca
mesačne 250,- EUR a ktorá bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu. Okrem tejto hypotéky matka
iné pôžičky nemá.

7. Otec maloletého bol v období od 12.6.2009 do 1.11.2013 živnostníkom. Podľa jeho daňového

priznania za rok 2013 v uvedenom roku dosiahol celkové príjmy z tejto jeho živnostenskej činnosti vo
výške 14.664,91 EUR a uplatňoval si výdavky v celkovej výške 13.377,64 EUR, pričom podľa uvedeného
daňového priznania tieto si mal uplatňovať ako preukázateľné výdavky, z ktorých preukázateľne
zaplatené poistné bolo 0,- EUR. Otec súdu na výzvu nepredložil za uvedené obdobie svoj peňažný
denník a ani iné účtovní doklady týkajúceho sa tohto jeho uvedeného podnikateľského obdobia, pričom

podľa telefonickej informácie jeho vtedajšej ekonómky, pani N. Č., mu tieto z jej strany boli odovzdané.

8. Podľa výpisu zo obchodného registra otec je od 6.11.2013 vedený ako konateľ obchodnej spoločnosti
T. - D., D..O..M.., D. D. D. X, D. L. E. XXX XX, IČO: 47 523 093 (ďalej len ako „T. - D., D..O..M..“), ktorej
jedinou spoločníčkou je jeho terajšia manželka. Otec súdu predložil nepodpísanú pracovnú zmluvu,

ktorú podľa jeho tvrdení má mať uzavretú s uvedenou spoločnosťou od 22.11.2013, podľa ktorej u
tejto spoločnosti mal byť podľa článku II. uvedenej zmluvy zaradený na pracovnú pozíciu - zámočník,
kedy jeho práca mala spočívať najmä v zámočníckej kovovýrobe, v inej výrobe výrobkov z kovovo, v
opracovaní kovov, vo výrobe a hutníckom spracovaní kovovo a v dokončovacích stavebných prácachsúvisiacich s prácou zámočníka. Podľa článku V. ods. 1 uvedenej zmluvy mu za výkon uvedenej činnosti
mala prislúchať mzda vo výške 100,70 EUR mesačne, pričom podľa Článku VI. uvedenej zmluvy mal
dohodnutý kratší pracovný čas, ako je zákonom ustanovený týždenný pracovný čas a to tak, že tento

je 12 hodín týždenne.

9. Podľa Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za obdobie mesiacov január až september
2015 vrátane boli otcovi od tohto zamestnávateľa vyplatené úhrnom celkové príjmy vo výške 1.264,20
EUR, z ktorých čiastka 169,20 EUR bola poukázaná na úhradu poistného na sociálne a zdravotné

poistenie a úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona o dani z príjmov (bez uplatnenia
daňového bonusu) predstavoval sumu 0,- EUR. V priemere tak otec u tohto zamestnávateľa dosiahol za
uvedené obdobie čistý príjem vo výške 91,25 EUR (1.264,20 EUR - 169,20 EUR - 0,- EUR / 12 mesiace).

10. Podľa Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za obdobie mesiacov január až august
2016 vrátane boli otcovi od tohto zamestnávateľa vyplatené úhrnom celkové príjmy vo výške 880,-

EUR, z ktorých čiastka 117,92 EUR bola poukázaná na úhradu poistného na sociálne a zdravotné
poistenie a úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona o dani z príjmov (bez uplatnenia
daňového bonusu) predstavoval sumu 72,36 EUR. V priemere tak otec u tohto zamestnávateľa dosiahol
zauvedenéobdobiečistýpríjemvovýške86,22EUR(880,-EUR-117,92EUR-72,36EUR/8mesiace).

11. Z účastníckej výpovede otca, ako aj zo svedeckej výpovede jeho manželky vyplynulo, že otcovi je
zo spoločnosti T. - D., D..O..M.. vyplácaná odmena v priemere vo výške cca 105,- EUR mesačne.

12.UvedenáspoločnosťT.-D.,D..O..M..podľadaňovéhopriznaniazarok2015 dosiahlacelkovýkladný
hospodársky výsledok v sume 3.207,80 EUR a za rok 2016 podľa ročnej účtovnej závierky zverejnenej

na internete v sume 1.149,- EUR. Spoločnosť je držiteľom motorových vozidiel SEAT INCA, ako aj
Mercedes- Benz C 63 AMG, ktoré aj podľa vlastnej účastníckej výpovede otec užíva na svoju prepravu.

13. Uvedená spoločnosť súdu neposkytla, resp. odmietla poskytnúť údaje o svojich zamestnancov a
bližšie údaje o týchto skutočnostiach súdu neposkytla ani ekonómka uvedenej spoločnosti, pani C. Y..

14. Podľa správy Sociálnej poisťovne spoločnosť T. - D., D..O..M.. v roku 2016 mala prihlásených 7
zamestnancov,4napracovnúzmluvua3nadohoduopracovnejčinnosti avroku20173zamestnancov,
všetkých na pracovnú zmluvu.

15. Otec je vyučený v študijnom odbore podľa jeho vlastných slov automechanik bez maturity, podľa
správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v študijnom odbore - mechanik - opravár.

16. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tento v priebehu roka 2017 evidoval voľné
pracovné miesta okrem iného aj v odbore automechanik (čl. 120, resp. 126/ 2. strana súdneho

spisu), kde dokonca pri spoločnosti Maxitrade, s.r.o. je uvedený nástupný plat v rozsahu od 700,- do
1.000,- EUR, ale aj ďalšie voľné pracovné miesta, kde sa vyžaduje aj nižšie vzdelanie než aké má
otec dieťaťa, napr. v odbore operátor výroby pre spoločnosť RUDOLPH USINADOS, s.r.o., operátor
výroby pre spoločnosť ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., operátor výroby pre spoločnosť RBS Tatry,
s.r.o., operátor výroby pre spoločnosť AURUS REAL, s.r.o., kde je dokonca uvádzaný aj nástupný

plat v rozsahu od 450,- do 550,- EUR mesačne, operátor výroby pre spoločnosť Embraco Slovakia,
s.r.o., operátor výroby pre spoločnosť PRO PERSONA, s.r.o., skladník - vodič pre spoločnosť DRINKS
Slovakia, s.r.o. (všetky na čl. 120 zväzok súdneho spisu), prípadne v odbore lešenár pre spoločnosť
BauTop, s.r.o. (čl. 129 súdneho spisu), pracovník nárezového strediska mäsovej výroby pre spoločnosť
TAURIS, a.s. s platom cca 435,- EUR mesačne, pomocník v kuchyni (čl. 134 súdneho spisu) alebo

pomocný pracovník v lesníctve (čl. 135 súdneho spisu), či ošetrovateľ teliat (čl. 133 súdneho spisu), kde
u posledných dvoch sa dokonca vyžaduje len základné vzdelanie.

17. Aj samotná spoločnosť T. - D., D..O..M.. hľadala zamestnanca na pozíciu pomocný pracovník v
zámočníckejfirme sponúkanýmplatomod600,-do800,-EURmesačne(čl.120zväzok/str.16prehľadu

miest/ súdneho spisu).18. Podľa výpovede otca tento údajne s manželkou nežije v spoločnej domácnosti, ale býva u svojich
rodičov. S manželkou ani nehospodária spoločne, ale manželka mu prispieva a to určitým peňažným
plnením. Poprel, že by sa mal podieľať na tej istej životnej úrovni, akú má jeho manželka.

19. Manželka otca maloletého vo svoje výpovedi tvrdila, že žijú s otcom dieťaťa oddelene a podľa jej
tvrdeníonaspolusdcéroubývavbytejejmamyvKrompachoch,zaktorýonaneuhrádzažiadnenáklady,
ale ich platí jej mama. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Nevlastní žiaden
hodnotnejší majetok okrem podielu v spoločnosti T. - D., D..O..M... Otec mal. dieťaťa jej do domácnosti

má podľa jej tvrdení prispievať čiastkou 20,- EUR, na druhej strane však uvádzala, že naopak ona mu má
prispievať na jeho potreby, ako tento má mať nejaké problémy napr. na zdravotné, pričom mu prispieva
bližšie neurčitou čiastkou, resp. že to nie je žiadna mesačná čiastka, ale len príspevok, v prípade, že sa
čosi vyskytne. Podľa jej tvrdení otca dieťaťa finančne podporujú jeho rodičia, pričom mu pomôže však
aj to, že mu poskytujú bývanie a tiež stravu. Pokiaľ si on potrebuje zakúpiť nejaké oblečenie na zimu a
pod. tak mu tieto veci kúpi ona sama, prípadne mu to zabezpečí jeho brat. Pokiaľ ide o jej náklady, tie

sa týkajú poplatkov za škôlku v sume 20,- EUR, ďalej poplatkov na stravu v škôlke v sume 20,- EUR a
tiež úhradu nákladov na stravu v domácnosti v sume 50,- až 60,- EUR.

20. Ako otec, tak aj jeho manželka potvrdili, že spoločnosť T. - D., D..O..M.. sídli v byte, ktorý má
prenajatý od spoločnosti Panorama city s.r.o., za ktorý spoločnosť uhrádza nájomné vo výške 470,-

Eur vrátane DPH.

21. Podľa výpovede svedka G. G., terajšieho manžela matky maloletého dieťaťa, uvedený byt, ktorý on
osobne navštívil, je klasickým bežným bytom, v ktorom je kuchyňa, televízor a obývačka. Podľa jeho
výpovede samotná manželka otca maloletého dieťaťa ich pri telefonickom pozvaní do tohto bytu, kedy

riešili otázku výživného na maloletého syna účastníkov konania, tento byt označila za ich domov a tam
pri návšteve zastihli aj otca dieťaťa. Otec dieťaťa v reakcii na výpoveď tohto svedka uviedol, že tento byt
je zariadený aj kancelárskymi priestormi, do ktorých svedok nevstúpil a podľa otca svedok nadobudol
mylný dojem o tomto byte, pretože tento byt je podľa samotnej výpovede otca zariadený aj ako dočasný
relax, nie výlučne pre účely bývania.

22. Mal. V. navštevuje 6. ročník základnej školy, do školskej jedálne nechodí, nenavštevuje ani družinu,
stravuje sa doma. Podľa správy uvedenej školy v školskom roku 2015/2016 boli celkové náklady na
maloletého v tejto škole len na poplatky za pomôcky a učebnice, ako aj poplatky na výlet a ZRPŠ v
celkovej výške cca 133,70 EUR a v školskom roku 2016/2017 v celkovej výške cca 128,50 EUR. Matka

má na neho náklady v súvislosti s hygienou, kultúrnym vyžitím, oblečením. Maloletý navštevuje futbalový
klub,zaktorýmatkaneuhrádzažiadnepoplatky,avšaknákladymávsúvislostisozakupovanímkopačiek
cca 50 eur ročne. Taktiež hrá futbal za Obec D. Š.. Maloletý tiež navštevuje anglický jazyk, za ktorý
matka ročne uhrádza poplatok 164,- EUR. Podľa jej vyjadrení býva často chorý, takmer každý druhý
mesiac má angínu.

23. Otec na výživu maloletého za obdobie máj 2016 až máj 2017 preukázateľne prispel dňa 28.7.2016
sumou 70,29 EUR, ktorou podľa poznámky na príjmovom doklade mal uhradiť výživné za mesiace máj,
jún a júl 2016 (čl. 46 súdneho spisu), dňa 22.9.2016 sumou 46,86 EUR, ktorou mal uhradiť výživné za
mesiace august a september 2016 (čl. 46 súdneho spisu), dňa 7.2.2017 sumou 46,86 EUR, ktorou mal

uhradiť výživné za mesiace január a február 2017 (čl. 146 súdneho spisu) a dňa 13.4.2017 sumou 46,86
EUR, ktorou mal uhradiť výživné za mesiace marec a apríl 2017 (čl. 146 súdneho spisu).

24. Otec okrem mal V. má vyživovaciu povinnosť ešte k mal. dcére T. C., L.. XX.XX.XXXX.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

29. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

30. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

31.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

34. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

35. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

36. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.39. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

41. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

42. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

43. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

45. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

46. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

47. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie
v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej
zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 13P/105/2008

-18 zo dňa 03.06.2008. Táto podstatná zmena pomerov nastala, ako na strane maloletého V., tak aj na
strane jeho rodičov.

48. V ich prípade mal. V. išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania, keďže v čase podania návrhu v tomto
konaní ako aj v čase rozhodovania súdu v tomto konaní bol už žiakom druhého stupňa základnej školy

(navštevoval 5, resp. v súčasnosti 6. ročník) a pri poslednej úprave výživného bol ešte v celodennej
starostlivosti matky s pripravovaným nástupom v septembri do materskej školy. S takýmto postupom
vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto
dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj
jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa

zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom

jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

49. Náklady na maloletého V. objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj
pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické
potreby, berúc zreteľ na jeho vek. Podľa potvrdenia základnej školy v súčasnej dobe len náklady namaloletého pokiaľ ide o školské pomôcky a potreby predstavovali sumu cca 133,70 EUR (v školskom
roku 2015/2016), resp. cca 128,50 EUR (v školskom roku 2016/2017). K týmto nákladom je potrebné
prirátať ďalej náklady na mimoškolskú činnosť - futbalový klub a nákup kopačiek v sume cca 50,- EUR

ročne, či anglický jazyk v sume cca 164,- EUR ročne, ako aj náklady na bežné potreby - strava, hygiena,
náklady na domácnosť rozrátane na jednotlivých členov domácnosti.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle
ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať

aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné
zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2008, v ktorom sa rozhodovalo o
poslednej úprave výživného pre maloletého stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

51. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým

reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

52. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov ja na strane otca maloletého. Ten v čase

vyhlasovania rozsudku sp. zn. 13P/105/2008 -18 zo dňa 03.06.2008 bol nezamestnaný, nepoberal
žiadne dávky a zarábal si brigádnickou prácou. Okrem mal. V. nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

53. V súčasnosti mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k dcére T., L.. XX.XX.XXXX a zároveň je
zamestnaný, resp. vykonáva funkciu konateľa spoločnosti T.-D., D..O..M.., z ktorej však deklaruje príjem

len vo výške cca 105,- EUR mesačne. Otec však v období od poslednej úpravy výživného vykonával aj
iné činnosti, z ktorých mu plynuli príjmy a síce vykonával živnostenskú činnosť v období od 12.6.2009
do 1.11.2013.

54. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové

pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.

Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

55. Vychádzajúc z týchto záverov je potrebné konštatovať, že určujúcim príjmom otca, z ktorého súd
vychádzal v tomto konaní, bol predovšetkým príjem, ktorý bol schopný dosiahnuť v roku 2013 za
obdobie, kedy pracoval ako živnostník.

56. Podľa jeho daňového priznania za uvedený rok 2013 dosiahol celkové príjmy z tejto jeho
živnostenskej činnosti vo výške 14.664,91 EUR a uplatňoval si výdavky v celkovej výške 13.377,64 EUR.
Otec súdu na výzvu nepredložil za uvedené obdobie svoj peňažný denník a ani iné účtovní doklady
týkajúceho sa tohto jeho uvedeného podnikateľského obdobia, z ktorých by bolo zrejmé v čom mali
spočívať jeho výdavky.

57. Keďže zo strany otca nebolo preukázané, v čom mali tieto jeho podnikateľské výdavky spočívať, pri
hodnotení tohto jeho príjmu súd na ne v súlade s § 63 ods. 2 Zákona o rodine nebral ohľad, nakoľko
nebolo v ich prípade preukázané, že ich bolo potrebné nevyhnutné vynaložiť na otcom realizovanú
podnikateľskú činnosť a už vôbec nie v rozsahu ako si ich v daňovom priznaní uplatnil. Príjem otca

tak za rok 2013 predstavoval sumu 1.466,50 EUR na mesiac (t.j. 14.664,91 EUR : 10 mesiacov,
keďže otec vykonával živnostenskú činnosť len do 1.11.2013.) Otec nepreukázal dôvod ukončenia
svojej podnikateľskej činnosti a súd ukončenie tohto jeho podnikania vyhodnotil ako správanie sa, kedyvlastnýmpričinenímsapripravilopríjem vo výškecca1.466,50EURmesačne,zktoréhobybolschopný
hradiť výživného na maloletého syna.

58. Navyše súd vzal na zreteľ aj potenciálne možnosti a schopnosti otca z hľadiska zohľadnenia jeho
vzdelania a ponuky voľných pracovných miest na trhu práce. Otec je vyštudovaný automechanik, pričom
bolo preukázané, že minimálne tri voľné pracovné miesta vyžadujúce si jeho odbornú kvalifikáciu v
priebehu roka 2017 boli v ponuke, z ktorých v prípade jedného dokonca bola zverejnená aj ponuka mzdy
pohybujúca sa od sumy 700,- EUR mesačne, čo je podstatne vyšší príjem, než aký v súčasnej dobe

otec súdu preukazuje.

59. Navyše aj samotná spoločnosť T.-D., D..O..M.., v ktorej je otec zamestnaný a pre ktorú pracuje ako
konateľ, v priebehu tohto roka hľadala na pozícii pomocný pracovník v zámočníckej firme zamestnanca,
pričom ponúkala platom od 600,- do 800,- EUR mesačne. Podľa otcom predloženej pracovnej zmluvy
mal tento pre uvedenú spoločnosť práve takéto činnosti v rámci svojej pracovnej náplne zabezpečovať.

Aj vzhľadom na spriaznenosť s touto firmou (jedinou spoločníčkou tejto firmy je jeho manželka), je
zrejmé,žeototozamestnaniesamalotecuchádzaťapokiaľtakneurobil,pripravilsaomožnosťlepšieho
zárobku než aký podľa ním prezentovaných dôkazov údajne dosahuje.

60. Napokon v krajnom prípade otec mal možnosť sa zamestnať aj v iných spoločnostiach, ktoré na

trhu práce zháňajú zamestnancov a ktoré súdu predložil úrad práce, u ktorých niektoré z nich priamo
zverejňovali aj výšku ponúkanej mzdy, ktorá podstatne prevyšovala sumu, ktorú údajne toho času otec
zarába.

61. Navyše v konaní bolo preukázané, že otec z hľadiska posudzovania jeho životnej úrovne a tým

teda aj jeho majetkových pomerov, využíva aj plnenia, o ktorých síce prehlasuje, že nepatria do jeho
majetkovej sféry, avšak podľa názoru súdu značným spôsobom zvyšujú jeho životný štandard. Otec má
k dispozícii motorové vozidlá spoločnosti T.-D., D..O..M.., ktorú vlastní jeho manželka a ktoré vozidlá
aj podľa vykonaného dokazovania používa. Zdržiava sa v byte, ktorý prehlasuje za sídlo uvedenej
spoločnosti, avšak z hľadiska jeho zariadenia nesie znaky klasického obytného priestoru - bytu, ktorý

otec označuje len údajne len za relaxačný priestor.

62. Súd preto bol toho názoru, že otec v skutočnosti tají svoje celkové príjmy a majetkové pomery a
podľa názoru súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať vyššie výživné, než aké mu bolo
dosiaľ určené.

63. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnosť, ktorú v súčasnosti obýva maloletý s matkou a
ňou prezentované výdavky. Matka poberá len prídavky na deti. Príjem do jej domácnosti toho času
zabezpečuje jej súčasný partner. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

64. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky,
čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov
a dieťaťa.

65. Súd v danom prípade pri zohľadnení matkou vyčísľovaných nákladov na syna spočívajúcich v

nákladoch na školské potreby na začiatku školského roka v sume 100,- EUR, čo v prepočte na
mesiac predstavuje sumu cca 8,33 EUR, desiata mesačne 10,- EUR, oblečenie cca 30,- EUR mesačne,
hygienické potreby v sume 10,- EUR mesačne, kultúrne, športové a spoločenské vyžitie (kino, plaváreň,
divadlo, návštevy jaskýň, výlety do Tatier a pod.) cca 30,- EUR mesačne, ZRPŠ 20,- EUR ročne, čo v
prepočte na mesiac predstavuje sumu 1,67 EUR, kurz anglického jazyka vo výške 164,- EUR ročne, čo

v prepočte na mesiac predstavuje sumu cca 13,67 EUR, náklady na zakúpenie kopačiek v sume 50,-
EUR na rok, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu cca 4,16 EUR a pri zohľadnení rozpočítania
mesačný nákladov na bývanie v sume cca 300,- EUR na dieťa v čiastke 75,- EUR mesačne (t.j. 300,-Eur : 4 členovia domácnosti), predstavuje približný mesačný náklad na mal. V. vo výške cca 182,83
EUR bez stravy.

66. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť,
že v čase keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na
jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že
aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu
liekov, či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto

položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka.

67.Hodnotiacvyššieuvedenéskutočnosti,berúcdoúvahyodôvodnenépotrebymaloletého, prihliadajúc
na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a
teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným
spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času má ešte jednu ďalšiu

vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletého V. na sumu 170,- Eur mesačne za
obdobie od podania návrhu, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a
v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

68. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 2.5.2016, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený

návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca
úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených
vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie
výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých
dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s

časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné
priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil
včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku
na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

69. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne
pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala už relevantné skutočnosti pre priznanie
výživného tu dané boli a boli matke známe. Preto súd jej návrh za deň 01.05.2016, t.j. deň
predchádzajúceho dňu podania návrhu v tomto konaní na tunajšom súde zamietol.

70. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 2.5.2016,
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.05.2016
do 31.05.2017, a to v celkovej výške 1.993,65 Eur, ktoré súd otca zaviazal uhradiť do 40 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

71. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 170,- EUR mesačne
za mesiace jún 2016 až máj 2017 vrátane (t.j. 12 mesiacov x 170,- EUR ) a pomernej časti určeného
výživnéhozamesiacmáj2016zodpovedajúcej30dňomuvedenéhomesiaca(t.j.zaobdobieod2.5.2016
do 31.5.2016), čo predstavovalo čiastku 164,52 EUR (t.j. 170,- EUR / 31 dní x 30 dní). Celková suma
určeného výživného na syna za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 2.204,52 EUR (t.j. 170,-

EUR x 12 mesiace + 164,52 EUR).

72. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 02.05.2016 do dňa
rozhodovania súdu, t.j. do 06.06.2017 nespochybniteľne uhradil na výživu syna sumu len 210,87 EUR
(t.j. sumy, ktoré boli preukázané poštovými poukazmi, resp. príjmovými dokladmi : 3 x po 46,86 EUR +

70,29 EUR). Súd túto uhradenú sumu výživného následne odrátal od vyššie vyčíslených sumy určeného
výživného a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na syna v sume 1.993,65 EUR (t.j.
2.204,52 EUR - 210,87 EUR).

73. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.5.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých

opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac jún 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.74. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom otca a síce obstaraním si informácií o
exekučných konaniach, ktoré sa vedú na osobu otca, nakoľko takýto dôkaz nepovažoval za relevantný
pre toto konanie.

75. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri
posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič
berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak teda otec sa svojou

činnosťou a plnením, resp. lepšie povedené neplnením si svojich finančných povinnosti dostal do takého
stavu, že sa voči nemu začali viesť exekučné konania, takéto správanie otca predstavuje práve uvedené
neprimerané riziká, na ktoré súd nemôže pri úprave výživného pre maloleté dieťa prihliadať.

76. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

77. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

78. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

79. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

80. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné otca zaväzovať na úhradu trov konania
v prospech matky. Podľa § 52 CMP v týchto konaniach si každý z účastníkov znáša trov , ktoré mu
vzniknú, sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.