Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215925
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413215925.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcuMestskýbytovýpodnikKremnica,sosídlomvKremnici,Dolná49/21,IČO:00634336,zastúpený
advokátkou JUDr. Evou Považanovou, so sídlom v Žiari nad Hronom, Jiráskova 400/21, proti žalovaným
1/ E. T., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U., U.Z. XXX, o návrhu na zaplatenie
sumy 1.106,79 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.106,79 € s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 631,02 €, počítaný od 1.7.2013 do zaplatenia, a s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 475,77 €, počítaný od 1.7.2014 do zaplatenia, v

lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť
ich do rúk právnej zástupkyne žalobcu, JUDr. Eve Považanovej, pozostávajúce z trov na zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 66 € a trov právneho zastúpenia vo výške 489,93 €, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom doplatok na súdnom poplatku
vo výške 28,50 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, rozšírením v priebehu konania, domáhal zaplatenia od žalovaných sumy
1106,79 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 631,02 €, počítaný od 1.7.2013 a s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 475,77 €, počítaný od 1.7.2014 do zaplatenia.
Poukázal na to, že žalovaní na základe Zmluvy o ubytovaní užívali prechodné ubytovanie, a to bunku
č. 4 na Ul. E. R. P., pričom za užívanie bunky a za služby, spojené s bývaním, mali platiť mesačne
zálohovo sumu 125 € a následne zaplatiť aj nedoplatky z vyúčtovania týchto služieb. Žalovaní

nedoplatky nezaplatili riadne a včas. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne konštatoval,
že k protokolárnemu odovzdaniu bunky poverenému pracovníkovi došlo dňa 5.11.2013, kde bunku
odovzdávala osobne žalovaná v 2. rade. Napriek tomu, že k odovzdaniu bunky došlo až 5.11.2013, oni
si uplatňujú nedoplatky len za obdobie do 31.10.2013.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní, konanom dňa 26.5.2014 uviedol, že pokiaľ sa týka predpisov, v
tomto spor nie je, spor je jedine v tom, pokiaľ sa týka ukončenia nájmu. Konštatoval, že je toho názoru,

že ich nájomný vzťah sa skončil k 27.9.2013, a preto už by nemala byť platba za mesiac október 2013.
Uviedol, že on sám sa dostavil na Mestský bytový podnik, kde povedal, že bunku odovzdáva, hodil kľúče
na stôl, pričom nebol spísaný žiadny záznam o tejto skutočnosti, a podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade
tam boli vtedy prítomní pracovníci žalobcu, a to pani J. a pán E.. Zároveň uviedol, že následne sa užďalšie odovzdávanie nedialo, až potom išla manželka na Mestský bytový podnik, kde podpísala protokol,
dátum tam bol dodatočne podpísaný, a ona ani nevedela, čo ide podpisovať. Zároveň predložil súdu
nájomnú zmluvu zo dňa 20.9.2013, ktorú uzatvoril s pani T. Q., a následne sa presťahovali. Žalovaný

v 1. rade uviedol, že za tento byt potom platili aj riadne nájomné. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na tú
skutočnosť, že pokiaľ sa týka protokolu o odovzdávaní, kde je podpísaná len jeho manželka, on tam
podpísaný nie je, ona vtedy bola na hospitalizácii, nepamätá si, či presne, možno deň vopred, alebo v
ten deň, mala zdravotné problémy. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 22.4.2015 uviedla, že v bunke
č. 4 na Ul. E. R. P. bývali do 27.9.2013, pretože v tento deň odišli bývať na inú adresu, a to Kremnica,

ČSA 268/66. Uviedla, že jej manžel bol odovzdať kľúč po hádke, hodil ho na stôl pánovi E., pretože
medzi nimi vznikli nezhody. Ona tam bola asi päťkrát s tým, že ide odovzdať bunku, avšak riaditeľka
tam prítomná nebola. Až dňa 5.11.2013 žalovaná v 2. rade uviedla, že pracovníci žalobcu išli s ňou do
bunky, túto im odovzdala, pán E.Ý. spísal poškodenie, pričom so všetkým ona nesúhlasila. V tom čase
sa odpisoval aj stav elektromeru, stav vodomeru sa neodpisoval, pričom nasledujúci deň, 6.11. bola na
operácii. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade (plnomocenstvo skončilo) uviedla, že zo strany žalobcu

nebola započítaná suma 175,99 €, ktorá bola zaplatená dňa 30.7.2012. Poukázala na to, že samotný
žalobca nedal súčinnosť pri ukončení nájmu. Zároveň uviedla, že rozporujú aj výšku vodného, stočného
a tepla, pretože žalobca nepredložil vyúčtovanie služieb. Pokiaľ sa týka údaju vodomeru, poukázala na
to, že nie je zrejmé, aký stav bol v počiatku, pričom jeden vodomer bol pre dve bunky a žalovaným nie je
zrejmé, akým spôsobom bola suma rozpočítavaná medzi jednotlivé bunky. Vtedajšia právna zástupkyňa

žalovanej v 2. rade poukázala na to, že bol vyhotovený aj Dodatok č. 3 k zmluve, ktorý však k dispozícii
momentálne nemajú. Vedia ho však súdu predložiť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa so Zmluvou o ubytovaní, s Ubytovacím poriadkom pre ubytovne zo dňa 29.10.2007, s Dodatkom

č. 1 a č. 2 k Zmluve o ubytovaní, so Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bunky zo dňa 20.9.2011, s
Protokolom o odovzdaní a prevzatí bunky zo dňa 5.11.2013, s výzvou na vypratanie bytu a zaplatenie
dlhu, s predpisom mesačných zálohových platieb, s vyúčtovaním nákladov, spojených s užívaním bunky,
s pokladničnými dokladmi, s rozpočítaním studenej a teplej vody, s individuálnym účtom za vykurovanie,
s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby
mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu, vyplývajúcu z účelu
ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách, určených ubytovacími poriadkami.

Účelom tejto zmluvy je poskytnúť niekomu prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom. Týmto
sa táto zmluva odlišuje od nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je časovo neobmedzené, prípadne aj

časovo obmedzené užívanie bytu alebo jeho časti, ktorá je upravená v § 663 a nasl. V prípade zmluvy
o ubytovaní ide vždy o krátkodobé ubytovanie, teda o ubytovanie na prechodný čas. Obdobne ako pri
bytovom nájme, aj pri prechodnom ubytovaní na základe zmluvy o ubytovaní je spojené poskytovanie
určitých služieb, ktoré sú z hľadiska prechodného ubytovania nevyhnutné. Tieto služby, ktoré sa
poskytujú, poskytujú sa na základe osobitnej dohody a za osobitne účtované ceny. Zmluva o ubytovaní je

neformálnou zmluvou, preto ju možno uzavrieť v akejkoľvek forme. Prechodné ubytovanie sa poskytuje
v zariadeniach na to určených. Zákon uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia. Obsahom
zmluvy o ubytovaní sú práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Zmluva o ubytovaní je odplatnou zmluvou.
To znamená, že za ubytovanie a za poskytnuté služby sa musí platiť odplata. To znamená, že za
ubytovanie a za poskytnuté služby sa musí platiť odplata. Občiansky zákonník hovorí o cene ubytovania

a za služby s ním spojené. Cena ubytovania je odstupňovaná podľa kvality ubytovania a podľa
zatriedenia ubytovacieho zariadenia do určitej cenovej kategórie. Ubytovaný je povinný zaplatiť cenu
v lehote, určenej ubytovacím poriadkom. Ubytovacie poriadky sú internými podmienkami ubytovania,
za ktorých ubytovateľ poskytuje ubytovanie a služby s ním spojené. Pre ubytovaného sú záväzné len
prostredníctvom zmluvy o ubytovaní.

Účastníci konania uzatvorili dňa 20.9.2011 Zmluvu o ubytovaní. V zmysle bodu I. zmluvy sa ubytovateľ
(žalobca) zaviazal poskytnúť ubytovanému (žalovaným v 1. a 2. rade) prechodné ubytovanie v bunke
č. 4 o výmere 23,61 m2, ktorá pozostáva z dvoch izieb a sociálneho zariadenia, na prízemí v budovena E. K. XXX/X R. P., a to na dobu od 16.9.2011 do 15.12.2011. V zmysle čl. III. predmetnej zmluvy
ubytovaný je oprávnený užívať bunku č. 4 na prízemí, spoločné priestory ubytovacieho zariadenia
poskytovateľa a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené. Týmito službami sú

dodávka tepla a TUV, dodávka studenej vody, spoločné osvetlenie a ostatné služby. V zmysle čl. V.
zmluvy žalovaný sa zaviazal mesačne zaplatiť ubytovateľovi cenu za poskytnuté ubytovanie a za služby,
spojené s ubytovaní, ktorá je splatná do 25. dňa v mesiaci vopred a po ukončení ubytovania do troch dní.
Cena služieb je zálohová. Vyúčtovanie zálohy sa vykonáva raz ročne. Ubytovaný je povinný v lehote nie
dlhšej ako 7 dní pred odovzdaní zmluvy o ubytovaní zaplatiť finančnú zábezpeku vo výške dvojnásobku

nájomného a služieb, spojených s užívaním bytu. V zmysle čl. VI. ubytovaný bol oboznámený s
ubytovacím poriadkom a berie ho na vedomie. Žalobca predmetnú bunku žalovaným odovzdal, čo je
zrejmé zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí bunky zo dňa 20.9.2011. Z obsahu ubytovacieho poriadku
pre ubytovňu na Ul. E. XXX/X R. P., vydaný dňa 29.10.2007 okrem iného vyplýva v zmysle bodu I., že zo
zmluvy o ubytovaní vznikne ubytovanému právo, aby mu prenajímateľ poskytol prechodné ubytovanie
na dohodnutú dobu alebo na dobu, vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom. V zmysle

bodu II. Ubytovacieho poriadku ubytovaný je povinný zaplatiť prenajímateľovi v lehote, stanovenej v
Zmluve o ubytovaní (mesiac vopred) čiastku za plnenia, poskytované s užívaním pridelených priestorov
a služby.

Účastníci konania uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o ubytovaní, a to dňa 2.5.2012, ktorým Dodatkom

v zmysle bodu I. sa predlžuje Zmluva o ubytovaní na dobu od 16.12.2011 do 31.7.2012 s tým, že
ostatné ustanovenia Zmluvy o ubytovaní zostávajú bezo zmeny. Medzi účastníkmi konania bol dňa
3.10.2012 uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve o ubytovaní, ktorým Dodatkom sa predĺžila Zmluva o
ubytovaní na bodu od 1.8.2012 do 30.9.2012, pričom ostatné ustanovenia Zmluvy o ubytovaní zostávajú
bezo zmeny. Pokiaľ žalovaní (prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne) tvrdili, že bol uzavretý aj

Dodatok č. 3 k predmetnej zmluve, toto sa v konaní nepotvrdilo, pričom žalovaní takýto dodatok súdu
nepredložili a žalobca tvrdil, že Dodatok č. 3 ani uzavretý nebol. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v
časti preukázania uzatvorenia Dodatku č. 3 k Zmluve o ubytovaní.

Dňa 5.11.2013 bol spísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí bunky na E. K. R. P., bunka č. 4, boli

odovzdané kľúče, spísaný stav elektromera a zároveň spísané aj zistené nedostatky. Z výpovedi
žalovanej na pojednávaní dňa 22.4.2015 vyplynulo, že dňa 5.11.2013 bola prítomná so zamestnancami
žalobcu v predmetnej bunke, túto bunku im odovzdala. Nenamietala, že by uvedenú listinu nepodpísala.

Medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, kedy došlo k skončeniu prechodného ubytovania

žalovaných u žalobcu v bunke č. 4 na Ul. E. Č.. XXX/X R. P.. Z Dodatku č. 2 k Zmluve o ubytovaní
vyplynulo, že Zmluva o ubytovaní bola predĺžená do 30.9.2012. Následne už iný dodatok o predĺžení
doby ubytovania medzi účastníkmi uzavretý nebol. Pokiaľ žalovaná v 2. rade túto skutočnosť tvrdila,
musela ju aj preukázať, čo však neurobila. Dodatok č. 3 nepredložila súdu ani po niekoľkonásobnej
urgencii. Žalovaní v konaní nerozporovali, že predmetnú bunku užívali aj po skončení zmluvy o

ubytovaní. Tvrdili však, že predmetnú bunku užívali do 27.9.2013, kedy sa z tejto bunky odsťahovali.
Z predloženej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 27.9.2013 súd zistil, že skutočne žalovaný v
1. rade uzatvoril ako nájomca s prenajímateľkou, T. Q., nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. 2
v Kremnici, Ul. ČSA 268/66, pričom byt bol daný do užívania žalovanému v 1. rade ako nájomcovi na
dobu určitú od 27.9.2013 do 31.12.2013. Z ručne dopísaného Dodatku k predmetnej zmluve vyplynulo,

že nájomné za mesiac október a november 2013 vo výške 580 € zaplatí nájomca do 10.10.2013.
Žalobca tvrdil, že žalovaní odovzdali bunku až dňa 5.11.2013, pričom poukázali na predložený Protokol o
odovzdaní a prevzatí bunky. Súd vykonal dokazovanie na zistenie skutočnosti, kedy došlo k odovzdaniu
a prevzatiu bunky žalovanými, nakoľko táto skutočnosť mala podstatný vplyv na posúdenie samotného
nároku žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia od žalovaných finančného plnenia titulom nedoplatkov

za užívanie predmetnej bunky. Súd v konaní vypočul svedkyňu, zamestnankyňu žalobcu, W. J., ktorá
pracuje u žalobcu od 1.12.2011, pričom na starosti má nájomné zmluvy, platby, vyúčtovania a takisto
aj odovzdávanie priestorov. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že sa stretli so žalovanou v 2. rade v
budove, kde sa bunka nachádza, pričom tam bola prítomná žalovaná v 2. rade, ona ako svedkyňa a
pán E.. Skontrolovali priestory, v tom čase už boli vypratané, odpísali elektrinu, spísali závady. Protokol

za preberajúceho podpisovala ona a podpisovala ho aj pani T.. Svedkyňa konštatovala, že žalovanú v
2. rade nijakým spôsobom nenútili k podpisu uvedeného protokolu. Svedkyňa nemala vedomosť o tom,
že by v predchádzajúcom období sa pani T. dostavila na úrad, a mala záujem túto bunku odovzdať.
Z výpovede svedkyne vyplynulo, že nebola prax taká u žalobcu, že by pri odovzdávaní buniek alebobytov mala byť prítomná aj riaditeľka žalobcu. Svedkyňa si nevedela spomenúť, či k odovzdaniu bunky
došlo ešte za trvania nájmu na základe Dodatku k zmluve, alebo či bolo odovzdávanie realizované až po
skončení nájmu. Pokiaľ sa týka merania vodomermi, svedkyňa uviedla, že tam, kde bývali žalovaní, je na

dva byty jeden merač a rozpočítava sa to na osobomesiace. Zároveň uviedla, že pamätá sa, že po hádke
s pánom E. prišiel žalovaný v 1. rade k žalobcovi, avšak bolo to už vtedy, keď bunka bola odovzdaná a
hádkabolakvôlitomu,žežalovanýv1.radenamietalnedostatky,spísanévpredmetnombyte.Svedkyňa
ďalej uviedla, že kľúče od predmetnej bunky odovzdala žalovaná v 2. rade pri odovzdávaní bunky, kedy
bolspísanýajprotokol,pričomkľúčovbolotoľko,koľkojezapísanévprotokole,onipredtýmkľúčenemali.

Súd v konaní vypočul aj svedka, Z. E., ktorý je tiež zamestnancom žalobcu od r. 1990 a pracuje ako
vedúci údržby. Zúčastňuje sa aj na odovzdávaní bytov, resp. buniek, a to z toho dôvodu, že sa zisťujú
závady. Svedok uviedol, že so žalovanou v 2. rade sa stretli až v bunke, otvorili byt, zistili nedostatky,
závady a odovzdali sa kľúče. Svedok uviedol, že pri odovzdávaní bola prítomná žalovaná v 2. rade, pani
J. a on. Svedok konštatoval, že žalovaná v 2. rade nemala výhrady v súvislosti s podpisom protokolu

a tento protokol podpísala. Z výpovede svedka vyplynula aj tá skutočnosť, že nemá vedomosť o tom,
že by žalovaný v 1. rade chcel byt odovzdať v skoršom období. Potvrdil však, že mal incident so
žalovanýmv1.rade,totovšakboloažnadruhýdeňpoodovzdaníbytu,kedysichcelfotiťzávady.Svedok
nepotvrdil tvrdenie žalovaného v 1. rade, že by pred odovzdávaním bunky sa žalovaný v 1. rade dostavil
k žalobcovi, že by svedkovi hodil kľúče od bunky na stôl. Svedok uviedol, že v čase odovzdávania bunky

táto bunka bola prázdna, pričom bunku otvorila nájomníčka.

Z vyššie uvedeného dokazovania súd ustálil, že žalovaní odovzdali žalobcovi bunku dňa 5.11.2013.
Uvedenému konštatovaniu neodporuje ani tá skutočnosť, že žalovaní uzatvorili v skoršom období,
čiže dňa 27.9.2013 nájomnú zmluvu s inou prenajímateľkou (T. Q.). Aj keď by žalovaní v predmetnej

bunke od 27.9.2013 do 5.11.2013 reálne nebývali, nemení to nič na skutočnosti, že boli povinní bunku
odovzdať žalobcovi, ktorý následne s ňou mohol disponovať pre svoje ďalšie potreby (prenechať na
užívanie inej osobe), avšak žalovaní reálne odovzdali bunku až 5.11.2013. Vzhľadom na túto skutočnosť
súd vychádza z toho, že do 5.11.2013 sa mali žalovaní podieľať na platbách, spojených s užívaním
predmetnej bunky. Aj k odovzdaniu kľúčov od predmetnej bunky došlo až dňa 5.11.2013 zo strany

žalovanej v 2. rade.

K vyjadreniu žalovaného v 1. rade na pojednávaní, že zástupkyňa žalobcu im zaslala výpoveď k
30.9.2013 súd poukazuje na to, že sa jedná nie o výpoveď, ale o výzvu na vypratanie bytu a zaplatenie
dlhu zo dňa 18.9.2012 (č. l. 7 spisu), z ktorej listiny je zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne vyzval žalovaných, aby do 30.9.2013 vypratali prechodné ubytovanie a zaplatili dlh s
poukazom na uplynutie doby určitej, kedy došlo k skončeniu nájmu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nezasielal žalovaným žiadnu výpoveď z nájmu.

Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa zaplatenia od žalovaných ceny za poskytnuté ubytovanie a

za služby, spojené s ubytovaní, za obdobie od 16.9.2011 (od poskytnutia žalovaným prechodného
ubytovania v zmysle Zmluvy o ubytovaní) do 5.11.2013, čiže do doby odovzdania bunky žalobcovi.
Žalobca si však uplatnil plnenie len za obdobie do 31.10.2013. Vzhľadom na to, že súd je viazaný
podaným návrhom, súd konal o návrhu na zaplatenie finančného plnenia (titulom dlhu) za obdobie do
31.10.2013.

V zmysle Zmluvy o ubytovaní žalovaní v 1. a 2. rade užívali prechodné ubytovanie od 16.9.2011. Z
predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, platný od 16.9.2011 je zrejmé, že mesačná
zálohová úhrada celkom je vo výške 62,49 € (č. l. 28 spisu). K zmene výšky predpisu mesačnej zálohovej
úhrady za užívanie bytu došlo od 1.10.2011, pričom bola určená mesačná zálohová úhrada celkom vo

výške 125 €, ktorá skutočnosť je zrejmá z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, platná
od 1.10.2011 (č. l. 29 spisu). Od tohto obdobia už výška mesačnej zálohovej platby menená nebola.

Z vykonaného dokazovania, a to z predložených predpisov mesačnej zálohovej úhrady za užívanie
bytu, zo sumárnej analýzy platieb, z príjmových pokladničných dokladov a z vyúčtovania nákladov

súd zistil nasledovný skutkový stav. Za alikvotnú časť mesiaca september 2011 mali žalovaní zaplatiť
sumu 62,49 € a v septembri mali uhradiť aj platbu za mesiac október 2011 vo výške 125 €, ktorá
bola splatná 30.9.2011. Žalovaní uhradili dňa 16.9.2011 sumu 239 €. V mesiaci október 2011 mali
zaplatiť platbu za mesiac november 2011 vo výške 125 €, čo aj urobili dňa 31.10.2011. V mesiacinovember 2011 bola splatná platba za mesiac december 2011, a to dňa 30.11.2011. Túto platbu v
mesiaci november 2011 žalovaní nezaplatili. V mesiaci december 2011 bola splatná platba za mesiac
január 2011, pričom žalovaní dňa 21.12.2011 zaplatili sumu 250 €. K 31.12.2011 žalovaní dlh nemali.

Za obdobie od 16.9.2011 do 31.12.2011 bol predpis platieb spolu vo výške 562,49 € s tým, že tu bola
zahrnutá už aj platba za mesiac január 2012 (nakoľko sa platí mesiac vopred), žalovaní zaplatili spolu
416 €, to znamená, že im vznikol preplatok vo výške 51,51 €. Tento preplatok vznikol tým, že v mesiaci
september zaplatili žalovaní sumu 239 € napriek tomu, že mali zaplatiť len sumu 187,49 € (62,49 € plus
125 €). Uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade (žalovaná v 2. rade prítomná nebola) na pojednávaní

dňa 26.5.2014 nerozporoval. Za ďalšie obdobie, a to roku 2012 súd konštatuje, že v januári mali žalovaní
platiť preddavok za mesiac február 2012 vo výške 125 € a v mesiaci február 2012 mali zaplatiť platbu
za mesiac marec 2012 takisto vo výške 125 €. Uvedené platby v lehote splatnosti žalovaní nezaplatili.
V mesiaci marec 2012 mali žalovaní zaplatiť za mesiac apríl 2012 sumu 125 €. Žalovaní zaplatili dňa
26.3.2012 sumu 300 € a dňa 27.3.2012 sumu 24 €. V apríli 2012 mali žalovaní zaplatiť za mesiac máj
2012 sumu 125 €, žalovaní zaplatili uvedenú sumu dňa 20.4.2012. V máji 2012 mali žalovaní zaplatiť za

obdobie mesiaca jún 2012 sumu 125 €, túto sumu v lehote splatnosti 31.5.2012 nezaplatili. V mesiaci jún
2012 mali žalovaní zaplatiť platbu za mesiac júl 2012 vo výške 125 €, splatná dňa 30.6.2012. Žalovaní
zaplatili 1.6.2012 sumu 125 €. Dňa 30.6.2012 bol splatný nedoplatok z vyúčtovania nákladov, spojených
s užívaním bytu za obdobie od 16.9.2011 do 31.12.2011 vo výške 175,99 € (č. l. 145 spisu). V mesiaci
júl 2012 mali žalovaní zaplatiť platby za mesiac august 2012 so splatnosťou k 31.7.2012 vo výške 125

€. Žalovaní 3.7.2012 zaplatili sumu 125 € a dňa 30.7.2012 zaplatili aj nedoplatok za vyúčtovanie za rok
2011 vo výške 175,99 €, čo je zrejmé z predloženého príjmového dokladu. Pokiaľ žalovaní rozporovali,
že uvedená suma 175,99 € nebola započítaná, je zrejmé, že žalobca ju započítal, nakoľko vznikol
nedoplatok z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 175,99 €, splatný 30.6.2012, a keďže oni ho uhradili
dňa 30.7.2012 v rovnakej výške, tak tento dlh na nedoplatku za rok 2012 si vyrovnali a bol im aj riadne

započítaný. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že v období do 31.7.2012 mali reálny dlh žalovaní vo výške
124,49 €, ktorá suma korešponduje po spočítaní platieb predpísaných a zaplatených. V mesiaci august
2012 bola splatná suma za mesiac september 2012, a to dňa 31.8.2012 vo výške 125 €, ktorú žalovaní
do splatnosti nezaplatili. V septembri 2012 bola splatná suma za mesiac október 2012, a to k 30.9.2012
suma 125 €, ktorú rovnako žalovaní nezaplatili. V októbri 2012 bola splatná suma za mesiac november

2012, k 31.10.2012 vo výške 125 €. Dňa 3.10.2012 žalovaní zaplatili sumu 125 €. V mesiaci november
2012 bola splatná suma za mesiac november 2012, a to k 30.11.2012 vo výške 125 €, ktorú žalovaní
nezaplatili. V decembri 2012 bola splatná suma za január 2013, a to ku dňu 31.12.2012 vo výške 125
€, ktorú žalovaní nezaplatili. Z uvedeného je zrejmé, že za obdobie roku 2012 mali žalovaní zaplatiť
spolu sumu 1500 €, zaplatili 824 € a zostal nedoplatok vo výške 624,49 €. Tu už bol započítaný aj ich

preplatok za rok 2011 vo výške 51,51 €. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní konštatoval, že pokiaľ sa
týka platieb za rok 2012, nemá voči tomu výhrady, jedine poukázal na to, že sumu 175,99 € zaplatil,
predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.7.2012. Súd poukazuje na to, že uvedená suma bola
riadne na dlh žalovaných započítaná, a to v zmysle vyššie uvedených skutočností.

V januári 2013 bola splatná suma za obdobie február 2013 ku dňu 31.1.2013 vo výške 125 €. Uvedenú
sumu žalovaní nezaplatili. Vo februári 2013 bola splatná suma za mesiac marec 2013 do 28.2.2013
sumou 125 €. Žalovaní v mesiaci február 2013 zaplatili nasledovné sumy, a to dňa 4.2.2013 sumu
624 €, dňa 4.2.2013 sumu 125 €, a 18.2.2013 tiež sumu 125 €. Vzhľadom na vykonané úhrady zostal
nedoplatok vo výške 0,49 €. V mesiaci marec 2013 bola splatná platba za apríl 2013, a to dňa 31.3.2013

vo výške 125 €. Žalovaní 19.3.2013 zaplatili sumu 125 €, čiže dlh zostal nezmenený vo výške 0,49 €. V
apríli 2013 bola splatná suma za mesiac máj 2013 so splatnosťou k 30.4.2013 vo výške 125 €, uvedenú
sumu žalovaní nezaplatili. V máji 2013 bola splatná suma za jún 2013, a to k 31.5.2013 vo výške 125 €.
Žalovaní zaplatili dňa 13.5.2013 sumu 125 € a sumu 125 € zaplatili aj 17.5.2013. V júni 2013 bola splatná
platba za júl 2013 k 30.6.2013 vo výške 125 €. Žalovaní dňa 17.6.2013 zaplatili sumu 125 €. Nedoplatok

bol 0,49 €. Dňa 30.6.2013 sa však stalo splatné aj vyúčtovanie, nedoplatok za rok 2012 vo výške 880,53
€, čiže spolu vznikol nedoplatok vo výške 881,02 € (880,53 + 0,49). V júli 2013 bola splatná platba za
august 2013, a to dňa 31.7.2013 vo výške 125 €, ktorú žalovaní v rovnaký deň aj zaplatili. V auguste
2013 bola splatná platba za september 2013, a to ku dňu 31.8.2013 vo výške 125 €, ktorú žalovaní
nezaplatili. V septembri 2013 bola splatná platba za mesiac október 2013 ku dňu 30.9.2013 vo výške

125 €. Žalovaní dňa 13.9.2013 zaplatili 250 €. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní mali nedoplatok vo
výške 881,02 €. Žalobca preúčtoval žalovaným aj zábezpeku 31.10.2013 vo výške 250 €, čím sa vlastne
znížil dlh žalovaných na sumu 631,02 € (881,02 - 250). Z vyúčtovania nákladov, spojených s užívaním
bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.10.2013 vyplynulo, že žalovaní majú nedoplatok vo výške 475,77€. Uvedený nedoplatok vyplýva z toho, že žalovaní mali predpísanú zálohu vo výške 1.250 €, skutočný
náklad bol 1.725,77 €. Nedoplatok za alikvotnú časť z roku 2013 bol splatný 30.6.2014. Vzhľadom na to
súd zaviazal žalovaných aj k úhrade tejto sumy. Spolu predstavuje dlh žalovaných voči žalobcovi sumu

1.106,79 €.

Žalovaní v priebehu konania poukázali na to, že vodomer bol len jeden pre dve bunky, a žalovaným
nebolo zrejmé, akým spôsobom bol robený rozpočet medzi jednotlivé bunky. Z vykonaného dokazovania
súd má za preukázané, že v bunke sa nenachádza vodomer, je jedno odberné miesto, odkiaľ je napojená

voda na dve, niekedy aj na tri bunky, a preto nie je uvádzané ani číslo vodomeru. To znamená, že
v konkrétnej bunke sa vodomer nenachádzal. Pokiaľ sa týka rozpočítavania odberu vody, toto sa
rozpočítava podľa osôb, ktoré v bunke bývajú. Uvedené je súladné aj s predloženými vyúčtovaniami
nákladov, spojených s užívaním bytu, kde je prepočet v zmysle jednotlivých mesiacov a osôb a
vyúčtovanie je na osobomesiace (50). Pokiaľ sa týka rozpočítania studenej vody a teplej vody za rok
2012 v bunke č. 4, žalovaní mali prepočet na 50 osobomesiacov a pani H. na 12 osobomesiacov, pričom

teplá voda bola v rozsahu 77,371 a studená 78,004, pričom po rozpočte na osobu žalovaných pripadá
teplávodavrozsahu62,385,pokiaľsatýkaodberu,astudenávoda62,9064.Uvedenésumypredstavujú
počet jednotiek za priestor. Pokiaľ sa týka studenej vody po zaokrúhlení 62,91, toto predstavuje v
číselnom vyjadrení náklad 163,74 € pri nákladoch na odberné miesto 652,69 a počet jednotiek na
odberné miesto 250,76. Náklad vo výške 163,74 € korešponduje aj s vyúčtovaním nákladov, spojených

s užívaním bytu. Rovnako je to u položky teplá voda, kde je počet jednotiek na priestor 62,40 po
zaokrúhlení, počet jednotiek na odberné miesto 174,46 a náklady na odberné miesto 409,55. Náklad v
eurách je suma 146,48 €, ktorá suma korešponduje aj so sumou, ktorá bola započítaná vo vyúčtovaní
nákladov, spojených s užívaním bytu. Rovnako aj za alikvotnú časť obdobia roku 2013, čiže od 1.1.2013
do31.10.2013,pokiaľsatýkastudenejvody,takpočetjednotieknapriestoružalovanýchbol48,42,čomu

zodpovedá náklad v eurách 132,83 € a pokiaľ sa týka teplej vody, tak počet jednotiek na priestor 44,42,
počet jednotiek na odberné miesto 172,30, náklady na odberné miesto 442,75, čomu zodpovedá náklad
114,15€,ktorýjezohľadnenýajvovyúčtovanínákladov,spojenýchsužívanímbytuzauvedenéobdobie.
V prípade rozpočítania teplej a studenej vody u bunky č. 4 a 5 podľa osobomesiacov za rok 2013, tak
spolu studená voda v metroch kubických predstavuje 60,164, pričom na žalovaných pripadá už vyššie

uvádzaný objem 48,422 m3 a u teplej vody je to spolu 55,532, pričom po rozpočte na osobomesiace
na žalovaných pripadá 44,423 m3. Pokiaľ sa týka súhrnného účtu za vykurovanie za rok 2012, tak u
žalovaných pri vykurovanej ploche 25,60 m2, podlahová plocha 39 m2, predstavovala úhradu 840,369 €
s tým, že zálohy zaplatené neboli a nedoplatok bol vo výške 480,37 €. Základná zložka úhrady je 30 %,
spotrebná zložka úhrady 70 %, t. j. 2.785,85 €/6.500,31 €. Z individuálneho účtu za vykurovanie za rok

2013 je tiež zrejmé, že bola zohľadnená plocha v m2, ako aj základná zložka úhrady za byt a spotrebná
zložka úhrady za byt. Pokiaľ sa týka nákladov na ústredné kúrenie za rok 2012, mali žalovaní nedoplatok
vo výške 120,37 €, nakoľko predpísaná záloha bola 720 €, skutočný náklad 840,37 € a za alikvotnú
časť roku 2013 mali preplatok vo výške 88,40 €, pri predpísanej zálohe 600 € a skutočný náklad 511,60
€. Uvedené skutočnosti boli zohľadnené v súhrnnej analýze platieb žalobcom. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel.

Žalovaní sa s plnením dostali do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je daná v zmysle
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaných aj k úhrade úroku z omeškania, a
to zo sumy 631,02 € od 1.7.2013, nakoľko uvedená suma bola dlžná ku dňu 30.6.2013. Reálna dlžná
suma ku dňu 30.6.2013 bola vo výške 881,02 €, pričom následne bol spravený odpočet zábezpeky vo
výške 250 € v októbri 2013. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 631,02 € za obdobie od

1.7.2013, súd je viazaný návrhom, a preto v tejto časti súd návrhu takisto vyhovel. Súd zároveň priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 475,77 € vo výške 5,15 % ročne od 1.7.2014 s poukazom na to,
že uvedená suma predstavuje nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013, ktorý bol splatný 30.6.2014. Aj v
tejto časti návrhu žalobcu súd považuje za dôvodný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom
poplatku spolu vo výške 66 €, pričom súdny poplatok vo výške 37,50 € zaplatil žalobca za pôvodne
podaný návrh a následne bol zaviazaný zaplatiť doplatok na súdnom poplatku vo výške 28,50 € za

rozšírenie návrhu. Súd priznal žalobcovi aj trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004
Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3. Súd priznal trovy právneho zastúpenia
za rok 2013 za dva úkony po 41,50 € (prevzatie a príprava veci, spísanie návrhu) a dvakrát režijný
paušál po 7,81 €, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 98,62 €. Za rok 2014 dva úkony po 41,50 €,
dvakrát režijný paušál po 8,04 € (vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 26.5.2014), spolu trovy

právneho zastúpenia vo výške 99,08 €. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za žiadaný úkon, a to
pojednávanie bez prejednania veci 4.9.2014, nakoľko takýto úkon realizovaný nebol. Za rok 2015 súd
priznaltrovyprávnehozastúpeniazadvaúkonypo41,50€(účasťnapojednávanídňa22.4.2015anávrh
na rozšírenie návrhu, doručený súdu dňa 5.5.2015), jeden úkon po 54,74 € za písomné vyjadrenie zo
dňa12.8.2015atrikrátrežijnýpaušálpo8,39€,spolu162,91€.Súdnepriznaltrovyprávnehozastúpenia
za úkon pojednávanie zo dňa 22.4.2015 a návrh na rozšírenie návrhu, doručený súdu dňa 5.5.2015 v

žiadanej výške, t. j. v sume 54,74 €, nakoľko v čase uvedených úkonov predmetom konania bola suma
631,02 €. Až od právoplatnosti rozhodnutia o rozšírení návrhu predmetom konania bola suma 1.106,79
€. Súd priznal trovy právneho zastúpenia aj za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2016 vo výške 54,74 €
a režijný paušál 8,58 €, spolu 63,32 €. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 423,93
€. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania do rúk právnej

zástupkyne žalobcu spolu vo výške 489,93 € (423,93 € + 66 €).

O povinnosti žalovaných zaplatiť trovy konania do rúk právnej zástupkyne žalobcu súd rozhodol v zmysle
§ 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.