Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207481
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516207481.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne O. O., rod. I., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom I. A. XXX, zastúpenej JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša
6936/10, Piešťany, proti žalovanému M. M. - V., IČO 30 874 114, so sídlom C. nad Z. XXX, Považany,
IČO 30 874 114, zastúpenému JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, so sídlom Poľovnícka 10, Nové

Mesto nad Váhom, o určenie, že pracovný pomer trvá, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/9/2016-35 zo dňa 28. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením konanie zastavil, žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške
99,50 Eur a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a
§ 4 ods. 2 písm. d), § 11 ods. 1, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2016 domáhala voči
žalovanému určenia, že jej pracovný pomer so žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa

30.12.2011 trvá a náhrady trov konania. Dňa 24.04.2017 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie,
v ktorom žalobkyňa uviedla, že využíva svoje dispozičné právo a berie žalobu zo dňa 08.09.2016 v
celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný až počas súdneho konania preukázal, že jej doručoval
výpoveď z pracovného pomeru (doložená kópia obálky + poštový podací lístok), čo neurobil v rámci ich
predsúdnej komunikácie. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť skôr ako začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie konanie zastavil bez toho, aby zisťoval súhlas

žalovaného so zastavením konania. Konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa,
a preto na náhradu trov prvoinštančného konania má nárok žalovaný. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 4 odsek 2 písmeno d) Zákona o súdnych
poplatkov .

2. Proti výroku tohto uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 100%, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, prostredníctvom svojej
zástupkyne, žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že späťvzatie žaloby zdôvodňovala tým, že žalovaný
až v priebehu súdneho konania predložil doklady preukazujúce doručovanie výpovede, hoci tieto

dôkazy výslovne žiadala už v rámci predsúdneho konania na účely zváženia opodstatnenosti podania
žaloby voči žalovanému. Pokiaľ by žalovaný uvedené dokumenty riadne zaslal v rámci predsúdnehokonania, po ich posúdení by k podaniu žaloby z jej strany nebolo došlo. Vyslovila názor, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku priznania náhrady trov konania žalovanému, a to aj v
súvislosti s nedostatočným vyhodnotením skutkového stavu. Súd prvej inštancie sa odvoláva výlučne

na skutočnosť, že žalovaný počas súdneho konania preukázal, že jej doručoval výpoveď z pracovného
pomeru. Žiadnym spôsobom, však neprihliadol na dokázanú skutočnosť, že preukázanie doručenia
výpovede žiadala od žalovaného už v predsúdnom konaní. Žalovanému nič nebránilo, aby jej tento
zásadný dôkaz pre súdny spor doručil. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v
napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil a priznal jej voči žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadril prostredníctvom svojej zástupkyne. S
odvolaním žalobkyne nesúhlasil a mal za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ako i správne právne zastavenie konania posúdil. Tvrdenie žalobkyne, že až v priebehu
súdneho konania predložil doklady preukazujúce doručovanie výpovede je vyloženým klamstvom a
účelovým tvrdením, nakoľko o uvedených dokumentoch žalobkyňa vedela. O tom, že sa jej pracovný

pomer skončil k 31.12.2013 sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela najneskôr dňa 03.02.2014 pri
podpise dokumentov, konkrétne mzdového listu, vyhlásenia zo dňa 01.12.2014 a evidenčných listov
dôchodkového poistenia, pretože všetky tieto dokumenty žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Súd prvej
inštancie jednoznačne správne právne posúdil otázku priznania náhrady trov konania, a to aj v súvislosti
s dostatočným vyhodnotením skutkového stavu. Doloženými dôkazmi jednoznačne preukázal, že

žalobkyni bola výpoveď doručovaná na poslednú známu adresu. Žalobkyňa si riadne nesplnila svoju
povinnosť nahlásiť zmenu bydliska. Tvrdenie žalobkyne, že nepreukázal doručenie výpovede, hoci ho
o to žalobkyňa žiadala v predsúdnom konaní sa nezakladá na pravde, pretože dokumenty týkajúce
sa výpovede doručil jej predchádzajúcej zástupkyni JUDr. Martine Mrázovej. Dôkazom je i list jej
zástupkynezodňa19.11.2015priloženýkžalobe,vktoromžiadalaibadokumentytýkajúcesaukončenia

pracovného pomeru, ktoré podpisovala, nie obálky a poštový podací lístok. Avšak tento list mu nebol
nikdy doručený a skutočnosť, že mu bol zasielaný žalobkyňa ničím nepreukázala. S poukazom
na uvedené skutočnosti, ako i doklady nachádzajúce sa v spise, zastavenie konania jednoznačne
zavinila žalobkyňa, pretože svoju žalobu, ktorá bola nedôvodná, vzala späť. Žiadal, aby odvolací súd
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zaviazal žalobkyňu na úhradu

trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

5.Výrokuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmbolokonaniezastavenéavýrok,ktorým bolorozhodnuté
o vrátení súdneho poplatku, neboli odvolaním žalobkyne spochybnené, nadobudli právoplatnosť a
odvolací súd sa ich nedotýkal.

6. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou
zo dňa 30.12.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Dňa 07.11.2016 bolo súdu prvej inštancie
doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobkyne, v ktorom žiadal, aby žaloba bola zamietnutá a
žalobkyňa bola zaviazaná na úhradu trov konania. Dňa 24.04.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie žalobkyne, v ktorom uviedla, že využíva svoje dispozičné právo a berie žalobu zo dňa

08.09.2016(doručenúsúduprvejinštanciedňa14.09.2016)vcelomrozsahuspäťstým,žesadomáhala
priznania nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný až v súdnom konaní preukázal, že jej
doručoval výpoveď z pracovného pomeru (kópia obálky + poštový podací lístok), čo nevykonal v rámci
ich predsúdnej komunikácie.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania, vrátení súdneho poplatku a súčasne priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na ust. § 256 ods. l, § 262
ods. l CSP. Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobkyňa procesne zavinila
zastavenie konania.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.9. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

10. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v citovanom ust. § 256 CSP. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,

uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a
preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o
veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

11. Súdprvejinštanciesaprirozhodovaníonáhradetrovkonaniatýmitozásadamiriadil,pričomsprávne
dospel k záveru, že procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť bez toho,
aby dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného, preto žalobkyňa zodpovedá za trovy zastaveného
konania.

12. K námietke žalobkyne v odvolaní, že procesne nezavinila zastavenie konania, odvolací súd uvádza,
že späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý v civilnom sporovom konaní patrí výlučne
žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu vo veci, môže
na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať žalobu späť. Späťvzatie žaloby ako procesný

úkon je prejavom vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je
takousubjektívnouskutočnosťou,ktorábezprostrednevediekzastaveniukonania.Zavineniezastavenia
konania treba posudzovať podľa procesného výsledku a podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. októbra 1992, sp. zn. 2 Obo 183/92 uverejneného pod č. R 49/1993, pri späťvzatí žaloby
zásadneplatí,žezastaveniekonaniazavinilžalobca,pokiaľ,samozrejme,nejdeozavineniežalovaného,

čo nie je prípad danej veci.

13. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania nesprávne vyhodnotil skutkový stav danej veci. Opätovne je potrebné
zdôrazniť, že v prípade, že nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej (meritórnemu rozhodnutiu) môže súd

nárok na náhradu trov konania posudzovať výlučne podľa zásady procesnej zodpovednosti za výsledok
podľaustanoveníprocesnéhoprávaanemôževyhodnocovaťskutkovýstavveci(dokazovanievykonané
nebolo, skutkový stav veci zistený nebol) ako sa mylne žalobkyňa domnievala.

14. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aplikácie ust. § 256 ods. 2 CSP (ak strana procesne zavinila trovy

konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane) a žiadala, aby jej
odvolací súd priznal náhradu trov konania , odvolací súd udáva, že toto zákonné ustanovenie na danú
vec nedopadá, nakoľko zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie môže byť aplikovaná v prípade
porušenia procesných povinností strany sporu vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom
uložených súdom až v priebehu súdneho konania. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe

uviedolsvojetvrdeniaapredložilosvojichtvrdeniachdôkazy,niejemožnékonštatovaťžiadneporušenie
jeho procesných povinností, ktoré by mohli mať za následok aplikáciu ust. § 256 ods. 2 CSP.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).