Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 9, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/148/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108227914
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1108227914.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v právnej veci navrhovateľa: Domov sociálnych služieb pre dospelých a zariadenie

chráneného bývania Rozsutec, so sídlom Furmanská č. 4, 841 03 Bratislava proti odporkyni: S.. K. I.,
bytom K. I. č.XX, XXXXX G. zastúpenej: S. Šebestom, advokátom so sídlom Prokopa Veľkého č.46,
81104 Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď zo dňa 25.6.2008 daná v zmysle §63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
je neplatná a súčasne určuje, že pracovný pomer odporkyne skončil dňa 4.7.2008 z titulu dohody o
skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce.

Odporkyňa je p o v i n n á vrátiť navrhovateľovi odstupné vo výške 7.579,50€ v lehote 15 dní od dňa
právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 554€ na účet Okresného súdu Bratislava
I v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 25.8.2008 žiadal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa
25.6.2008 daná odporkyni v zmysle §63 ods. 1 písm. b Zákonníka práce je neplatná a súčasne,
aby súd určil, že pracovný pomer odporkyne skončil dňa 4.7.2008 z titulu dohody o skončení

pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce a zároveň žiadal, aby súd zaviazal
odporkyňu na vrátenie sumy 7.579,50€. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa bola
dňom 1.7.2003 na základe vymenovania predsedu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa
27.6.2003 prijatá do pracovného pomeru ako riaditeľka Domova sociálnych služieb pre dospelých a
zaradenia chráneného bývania Rozsutec. Vznik pracovného pomeru bol potvrdený uzavretím písomnej
pracovnej zmluvy dňa 7.11.2005, číslo LZM/161/25, nakoľko sa odporkyňa do uvedenej doby domáhala,
aby mala uzatvorený pracovný pomer s Bratislavským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom

navrhovateľa. Dňa 25.6.2008 bol predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja ako štatutárnemu
orgánu zriaďovateľa navrhovateľa doručený list, v ktorom mu odporkyňa oznámila, že sa ku dňu
25.6.2008 vzdáva funkcie riaditeľky ako štatutárneho orgánu navrhovateľa. S odporkyňou ku dňu
25.6.2008 navrhovateľ rozviazal pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b /Zákonníka práce.
Výpoveď podpísala za navrhovateľa S.. M. K. ako zástupkyňa riaditeľa a zároveň vo výpovedi je
uvedené, že rozviazanie pracovného pomeru bolo prerokované a odsúhlasené základnou odborovou
organizáciou zriadenou pri navrhovateľovi. Vzhľadom na výpovedný dôvod bolo odporkyni priznané v

zmyslekolektívnejzmluvyodstupnévovýškesiedmychmesačnýchzárobkovvcelkovejsume7.579,50€
(228.340Sk), ktoré jej bolo aj dňa 30.6.2008 vyplatené. Podľa názoru navrhovateľa ide o zmätočné
a zákonu odporujúce konanie zo strany zástupkyne riaditeľky S.. K., nakoľko v prípade skončenia
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce by mala začať plynúť dvojmesačnáprípadne trojmesačná výpovedná doba, z čoho jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer odporkyne
nemohol skončiť ku dňu 25.6.2008 tak ako sa nesprávne domnieva odporkyňa. Zástupkyňa odporkyne
spojila dva inštitúty skončenia pracovného pomeru a to výpoveď a dohodu do jedného právneho úkonu.

Výpoveď doručenú odporkyni treba chápať podľa jej obsahu a teda pracovný pomer s odporkyňou bol
dohodouoskončenípracovnéhopomeru.Odporkyňapísomnýmoznámenímzodňa25.6.2008oznámila
predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja, že sa dňom 25.6.2008 vzdáva funkcie riaditeľky ako
štatutárneho orgánu zariadenia Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného
bývania Rozsutec. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja odporkyni listom zo dňa 2.7.2008

oznámil,želistzodňa25.6.2008považujezanávrhsmerujúcikukončeniupracovnéhopomerudohodou
a súčasne uviedol, že súhlasí s ukončením pracovného pomeru dohodou v zmysle §60 Zákonníka
práce ku dňu doručenia súhlasu. Uvedený súhlas bol odporkyni doručený dňa 4.7.2008. Dňa 18.7.2008
navrhovateľ odporkyni zaslal výzvu, aby mu písomne oznámila súhlas s ukončením pracovného pomeru
dohodou ku dňu 4.7.2008 a zároveň odporkyni oznámil, že rozviazanie pracovného pomeru na základe
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce považuje navrhovateľ za neplatné, nakoľko S.. M. K. nebola na

takýto úkon oprávnená a jej konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 4 zákona č. 552/2003 Z.z., v
zmysle ktorého právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom
robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. S odporkyňou pracovný pomer mohol rozviazať jedine
predsedaBratislavskéhosamosprávnehokraja.Navrhovateľďalejuviedol,žesodporkyňounemoholbyť
ukončenýpracovnýpomervzmysleustanovenia§63ods.1písm.b/ Zákonníkapráceprenadbytočnosť

vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačnýchzmenách,nakoľkokdátumu25.6.2008neexistovaložiadnepísomnérozhodnutie,ktorým
by navrhovateľ rozhodol o organizačnej zmene.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla,
že do funkcie štatutárneho zástupcu navrhovateľa bola vymenovaná Rozhodnutím zastupiteľstva
Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 25.6.2003. Pracovnú zmluvu s navrhovateľom uzatvorila
dňa 7.11.2005, v ktorej dohodnutým druhom výkonu práce bolo koordinovanie a usmerňovanie
poskytovanej starostlivosti občanov zariadenia sociálnych služieb podľa zákona č. 553/2003Z.z. o

odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovakoajvsúladesNariadenímvládySR č.341/2004Z.z.,ktorýsaustanovujúkatalógy
pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Odporkyňa
uviedla, že listom zo dňa 25.6.2008, ktorý adresovala predsedovi Bratislavského samosprávneho
kraja, sa vzdala funkcie štatutárneho orgánu navrhovateľa. Doručením tejto písomnosti odporkyňa

uviedla, že prestala byť štatutárnym zástupcom navrhovateľa a vzdaním sa funkcie vzhľadom ku
skutočnosti, že mala s navrhovateľom uzatvorenú vyššie citovanú pracovnú zmluvu sa jej pracovný
pomer s navrhovateľom neskončil. Navrhovateľ mal povinnosť prideľovať jej prácu podľa dohodnutého
druhu práce v pracovnej zmluve a vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ nemal v rozhodnom
období žiadne iné vhodné miesto, tak s ňou ukončil pracovný pomer v zmysle §63 ods. 1 písm.

b/ Zákonníka práce. Odporkyňa nepoprela, že jej bolo vyplatené odstupné a odchodné. Odporkyňa
má za to, že pracovný pomer navrhovateľ skončil výpoveďou, ktorú podpísala S.. M. K., ktorá v
tom čase vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľky navrhovateľa, čím prebrala na seba aj pôsobnosť
štatutárneho orgánu navrhovateľa v zmysel platného pracovného poriadnu a organizačného poriadku
navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že je veľmi dôležité rozlišovať pracovnoprávny vzťah založený

pracovnou zmluvou a výkon funkcie štatutárneho orgánu. Funkciu štatutárneho orgánu odporkyňa
začala vykonávať 1.7.2003 na základe vymenovania zastupiteľstvom Bratislavského samosprávneho
kraja zo dňa 25.6.2003. Pracovnú zmluvu s navrhovateľom uzavrela dňa 7.11.2005. Zákon č.
552/2003Zz o výkone funkcie vo verejnom záujme v § 4 hovorí, že právne úkony za zamestnávateľa
voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom robí orgán, ktorá ho vymenoval alebo zvolil. V čase

kedy bola odporkyni daná výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľom už nebola jeho štatutárnym
orgánom, nakoľko sa tejto funkcie vzdala. Preto je toho názoru, že Bratislavský samosprávny kraj
nebol voči nej oprávnený vykonávať žiadne právne úkony súvisiace s jej pracovným pomerom, pretože
po vzdaní sa funkcie štatutárneho orgánu vykonávala závislú pracovnú činnosť podľa druhu práce
určeného v katalógu pracovných činností a podľa nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa

ustanovujú katalógy pracovných činností, výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je druhom práce.
List zaslaný predsedom Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 2.7.2008, ktorý jej bol doručený
dňa 4.7.2008 nie je možné považovať za dohodu o ukončení pracovného pomeru, pretože nikdy
nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu s Bratislavským samosprávnym krajom a ani s navrhovateľomna funkciu štatutárneho orgánu. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie §43 ods. 1 písmeno a/
Zákonníka práce, podľa ktorého pracovná zmluva sa uzatvára na druh práce a nie na funkciu. V
liste adresovanom predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja odporkyňa oznamovala vzdanie sa

funkcie štatutárneho orgánu navrhovateľa. V žiadnom prípade nešlo o žiadosť o skončenie pracovného
pomeru dohodou. Odporkyňa mala za to, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany
navrhovateľa je platným skončením pracovného pomeru a teda vznikol jej aj nárok na vyplatenie
odstupného a odchodného. Dôvody, pre ktoré odporkyňa mala za to, že treba návrh navrhovateľa
zamietnuť, rozšpecifikovala aj v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 19.1.2011. Odporkyňa

namietla aktívnu legitimáciu navrhovateľa ako zamestnávateľa na podanie žalobného návrhu, nakoľko
ustanovenie §78 a 79 Zákonníka práce presne stanovujú postup , kedy sa zamestnanec alebo
zamestnávateľ môže domáhať skončenia pracovného pomeru. Predmetné ustanovenia nedefinujú
taký postup, ktorý by umožňoval zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď prípadne uzatvoriť so
zamestnancomdohoduoskončenípracovnéhopomeruaneskôrjunapadnúťnasúdeprejejneplatnosť.
Podľa názoru odporkyne, navrhovateľ na základe uvedených ustanovení nemá aktívnu legitimáciu na

podanie žalobného návrhu, ktorým sa domáha určenia neplatnosti výpovede zo dňa 25.6.2008. Na
podporu svojho tvrdenia poukázala aj na ustanovenie § 40 a/ Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o
tom, že neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto neplatnosť právneho úkonu spôsobil.
Zotrvala ďalej v záverečnej reči na svojom tvrdení, že výpoveď z pracovného pomeru, na základe ktorej
zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer podpísala Mgr. M. K., ktorá v rozhodnom období bola plne

oprávnená konať za navrhovateľa.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
štatutárnej zástupkyne navrhovateľa, odporkyne, svedkyne S.. M. K., oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov založených v spise /ktorých obsah súd cituje v odôvodnení rozsudku nižšie/,

pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom
návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný

návrh a prednesov na pojednávaní.

Z obsahu výpovede účastníkov konania a z obsahu listinného dôkazu a to prihlášky do výberového
konania zo dňa 24.4.2003 mal súd preukázané, že odporkyňa sa prihlásila do výberového konania na
pracovné miesto riaditeľ Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania

Rozsutec.PísomnúprihláškuadresovalaBratislavskémusamosprávnemukraju.Zpísomnéholistinného
dôkazu a to pozvánky do výberového konania zo dňa 7.5.2003 vyplýva, že odporkyňa bola pozvaná
na výberové konanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa20.5.2003. Z obsahu výpovede navrhovateľa a z
obsahu písomného oznámenia o výsledku výberového konania zo dňa 28.5.2003 vyplýva, že na základe
výsledkov výberového konania na obsadenie miesta riaditeľa Domova sociálnych služieb pre dospelých

a zariadenia chráneného bývania Rozsutec výberová komisia navrhla odporkyňu na vymenovanie do
funkcie riaditeľa tohto zariadenia.

Zobsahuvýpovedeúčastníkovkonaniamalsúdpreukázané,žeodporkyňavykonávalafunkciuriaditeľky
DomovasociálnychslužiebpredospelýchazariadeniachránenéhobývaniaRozsutecpojejvymenovaní

bez uzavretia písomnej pracovnej zmluvy.

Z výpovede účastníkov konania, ako aj z obsahu listinného dôkazu a to pracovnej zmluvy č.j.:
LZM/161/2005 uzavretej účastníkmi konania dňa 7.11.2005 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi
konania bol uzavretím predmetnej písomnej pracovnej zmluvy deklarovaný právny stav a to, že

bol založený medzi účastníkmi konania pracovný pomer po splnení zákonnej požiadavky a to po
vymenovaníodporkyne ZastupiteľstvomBratislavskéhosamosprávnehokrajadňa25.6.2003,ktorábola
dňom 1.7.2003 na základe vymenovania predsedom Bratislavského kraja zo dňa 27.6.2003 prijatá do
pracovného pomeru ako riaditeľka Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného
bývania Rozsutec, pracovný pomer bol dohodnutý na čas neurčitý, miesto výkonu práce bolo dohodnuté

Bratislava. Dohodnutým druhom práce bolo koordinovanie a usmerňovanie poskytovania starostlivosti
občanom v zariadeniach sociálnych služieb.Z obsahu výpovede odporkyne ako aj z obsahu listinného dôkazu s označením veci vzdanie sa funkcie
riaditeľky zo dňa 25.6.2008 oznámila odporkyňa zriaďovateľovi a to Bratislavskému samosprávnemu
kraju, že sa vzdáva funkcie riaditeľky dňom 25.6.2008. Predmetná písomnosť bola Bratislavskému

samosprávnemu kraju doručená dňa 25.6.2008.

Z výpovede odporkyne, z výpovede svedkyne S.. M. K. ako aj z obsahu písomnosti zo dňa 25.6.2008
vyplýva, že navrhovateľ v zastúpení vypočutej svedkyne rozviazal pracovný pomer s odporkyňou
ku dňu 25.6.2008 z dôvodu nadbytočnosti v zmysle ustanovenia §63ods.1, písmeno b/ Zákonníka

práce. Navrhovateľ nemal v rozhodnom období žiadne voľné vhodné miesto, ktoré by mohlo byť
odporkyni ponúknuté v zmysle dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve. Tento spôsob rozviazania
pracovného pomeru bol označený ako výpoveď. Z obsahu predmetnej písomnosti ďalej vyplýva, že
skončenie pracovného pomeru s odporkyňou bolo prerokované s odborovou organizáciou. Odporkyni
bolo priznané vyplatenie odstupného v zmysle kolektívnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania sporné
nebolo, že odporkyni bolo vyplatené odstupné v sume 228 340,-Sk .

Z výpovede účastníkov konania ako aj z obsahu listinného dôkazu zo dňa 2.7.2008 a to s
označením veci súhlas s ukončením pracovného pomeru dohodou vyplýva, že predseda Bratislavského
samosprávneho kraja po tom čo mu bol odporkyňou doručený vyššie opísaný list, obsahom ktorého
bolo vzdanie sa funkcie riaditeľky Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia chráneného

bývania Rozsutec, ktorý je v zriaďovacej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja považoval
túto písomnosť za návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou a oznámil odporkyni, že súhlasí
s ukončením jej pracovného pomeru dohodou v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce ku dňu
doručenia predmetného súhlasu . Predmetný písomní súhlas bol odporkyni doručený dňa 4.7.2008.

Z obsahu listinného dôkazu založeného do súdneho spisu navrhovateľom číslo 51/04/08/R zo dňa
29.4.2008 vyplýva, že svedkyňa S.. K. mala byť poverená od dňa 30.4.2008 vykonávaním právnych
úkonov za riaditeľa ako štatutárneho orgánu Domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia
chráneného bývania Rozsutec. Z obsahu poverenia však vyplýva, že nebolo podpísané odporkyňou ako
štatutárnou zástupkyňou, bolo podpísané len svedkyňou S.. K.. Odporkyňa založila do súdneho spisu

dňa 17.3.2010 taktiež predmetné poverenie, ktoré bolo podpísané ňou, ale nie vypočutou svedkyňou.

Podľa ustanovenia §4, veta prvá zákona č. 552/2003 Z.z o výkone práce vo verejnom záujme
právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý
ho vymenoval alebo zvolil.

Podľa ustanovenia §222 ods.1 Zákonníka práce /ďalej ZP/ ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí
na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľa bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí
obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia §222ods.2 ZP bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu ,plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľaustanovenia§222ods.3, vete prvá, druhá ZP predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko ,čo nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Súd na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel,
nakoľko odporkyňa do funkcie štatutárnej zástupkyne bola menovaná predsedom Bratislavského
samosprávneho kraja a sním mala uzatvorenú aj pracovnú zmluvu ako riaditeľka Domova sociálnych

služieb pre dospelých a zariadenia chráneného bývania Rozsutec. S odporkyňou ako štatutárnou
zástupkyňa navrhovateľa mohol byť ukončený pracovný pomer spôsobmi v Zákonníku práce
definovanými avšak tak, že by za zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru s odporkyňou
zásadne konal predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý aj konal a súhlasil, aby s
odporkyňou bol ukončený pracovný pomer ku dňu 4.7.2008, ktorý deň bol dňom doručenia súhlasu s

ukončením pracovného pomeru s odporkyňou dohodou. Tento deň súd určil za deň kedy s odporkyňou
bol platne skončený pracovný pomer dohodou. Odporkyňa vzdaním sa funkcie riaditeľky prestala spĺňať
požiadavky na výkon práce, čo je jedným z dôvodov pre ukončenie pracovného pomeru. Odporkyňa
v zákonom stanovenej lehote sa nedomáhala určenia neplatnosti skončenie pracovného pomeru vzmysle ustanovenia §79 zákonníka práce. Odporkyni nevznikol nárok na vyplatenie odstupného,
nakoľko s ňou nebol platne rozviazaný pracovný pomer v zmysle ustanovenia §63ods.1 písmeno b/
Zákonníka práce, preto súd zaviazal žalovanú odporkyňu na vrátenie sumy 7.579,50€ v lehote 15 dní

od dňa právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia citovaného §222ods.1,3 ZP. Odporkyňa ako
bývalá štatutárna zástupkyňa navrhovateľa musela vedieť , že úkony za zamestnávateľa voči nej ako
zamestnancovi - štatutárnemu orgánom, robí orgán, ktorý ju vymenoval .

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah pracovného poriadku navrhovateľa z marca roku 2004

na článok 6 z obsahu ktorého je zrejmé že riaditeľa Domova sociálnych služieb pre dospelých a
zariadenia chráneného bývania Rozsutec vymenúva zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho
kraja. V predmetnom článku je taktiež konštatované , že odvolaním alebo vzdaním sa funkcie sa
pracovný pomer riaditeľa nekončí avšak treba dodať, že ak sa má následne skončiť takýto pracovný
pomerriaditeľa treba,abybolskončenýplatne tovýlučnevsúladescitovanýmustanovením§4zákona
č. 552/2003 Z.z o výkone práce vo verejnom záujme podľa ktorého právne úkony za zamestnávateľa

voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil čo v
prejednávanej veci splnené nebolo.

Odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa spôsobila svojim konaním, že s ňou navrhovateľ ako

zamestnávateľ v zastúpení vypočutej svedkyne neplatne skončil pracovný pomer. Svedkyňa aj keď
disponovala písomný poverením na zastupovanie štatutárneho zástupcu navrhovateľa nemohla s
odporkyňou platne skončiť pracovný pomer, nakoľko tak ako je uvedené vyššie, takéto oprávnenie zákon
priznáva len predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja v zmysle citovaného ustanovenia §4
zákonač.552/2003Z.z.

Ak by aj súd pripustil, že by mohol byť pracovný pomer s odporkyňou rozviazaný poverenou
pracovníčkou, tak by musela disponovať platným poverením, ktoré by obsahovalo náležitosti poverenia
v zmysle ustanovenia § 9ods.2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže písomne poveriť
ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho

mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Písomné
poverenia založené navrhovateľom a odporkyňou do súdneho spisu sa líšia svojimi podpismi tak
ako je uvedené v odôvodnení rozsudku ,obsahovo sú totožné, avšak obsah poverenia je neurčitý a
nie je uvedený konkrétny rozsah oprávnenia poverenej zamestnankyne. Nepostačuje len odkaz na
vnútorné organizačné predpisy zamestnávateľa. Ak by aj súd pripustil, že by poverenie malo obsahové

náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia§9 ZP písomnosť zo dňa 25.6.2008, číslo217/06/08 na
základe ktorej mal byť s odporkyňu rozviazaný pracovný pomer je nezrozumiteľná, neurčitá. Obsahovo
by súd mohol vyhodnotiť tento právny úkon ako dohodu o ukončení pracovného pomeru, nakoľko
je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru a pracovný pomer sa mal skončiť k určitému dňu
avšak ako platnú dohodu o ukončení pracovného pomeru nie je možné tento právny úkon vyhodnotiť,

nakoľko absentuje na ňom podpis odporkyne ako zamestnankyne, s ktorou mal byť pracovný pomer
ukončený .Na písomnosti je uvedený podpis odporkyne len ako preberajúcej písomnosť nie ako
zmluvnej strany. Písomnosť nie možné kvalifikovať ani ako platnú výpoveď z pracovného pomeru,
nakoľko výpovedný dôvod nie je dostatočne konkretizovaný, nepostačuje len odkaz na ustanovenie §63
ods.1písmeno b/ Zákonníka práce. Ide v zákone o široko koncipovaný dôvod výpovede, ktorý musí

byť pri rozväzovaní pracovného pomeru s nadbytočným zamestnancom zamestnávateľom skutkovo
vymedzený a musí vychádzať z rozhodnutia zamestnávateľa o prijatí organizačnej zmeny. Navrhovateľ
v konaní preukázal, že v rozhodnom období nerozhodol o organizačnej zmene, na základe ktorej by sa
odporkyňa stala nadbytočnou zamestnankyňou. Súd v prejednávanej veci poukazuje i na tú skutočnosť,
že zamestnávateľ má hmotnoprávnu povinnosť ponúknuť zamestnancovi, s ktorým rozväzuje pracovný

pomer výpoveďou vhodnú prácu okrem výpovedného dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov,
výpovedného dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a v prípade zrušenia zamestnávateľa. V písomnosti
označenej ako výpoveď zo dňa 25.6.2008 je len konštatované, že vhodnú prácu odporkyni nebolo
možné ponúknuť a rozpore s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa nie sú uvedené pracovné miesta
ktoré ako voľné boli odporkyni zamestnávateľom ponúknuté a ktoré odporkyňa odmietla.

Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že navrhovateľ ako zamestnávateľ má právo na
podanie žalobného návrhu, nakoľko odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa spôsobila svojim
konaním uvedeným vyššie, že s ňou bol neplatne skončený pracovný pomer .Odporkyni nevznikol nárokna ochranu v zmysle ustanovenia § 17ods.3, veta prvá ZP, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu
nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na článok 2, vetu druhú Zákonníka práce podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov. Odporkyňa ako bývalá štatutárna zástupkyňa navrhovateľa sa neriadila uvedeným
článkom 2 Zákonníka práce .Na základe vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že povinnosti

vyplývajúce jej z pracovnoprávneho vzťahu zneužila na škodu svojho zamestnávateľa.

Podľa ustanovenia § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa ustanovenia § 4ods. 2, písmeno d/ cit. zákona navrhovateľ v konaní o náhradu škody z
pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Súd zaviazal neúspešnú odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle citovaného ustanovenia
§2 zákona č.71/1992 Zb. za podaný návrh, nakoľko navrhovateľ je od poplatku oslobodený v zmysle
citovaného ustanovenia §4 ods.2 písmeno d/ zákona č.71/1992 Zb. a v konaní súd návrhu navrhovateľa

vyhovel.

Súdny poplatok súd vypočítal v zmysle položky a, b Sadzobníka súdnych poplatkov na sumu 554,-
EUR, ktorý je odporkyňa povinná zaplatiť na účet okresného súdu Bratislava I v lehote 15 dní od dňa
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci /§205ods.2 O.s.p./