Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 27, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5Er/643/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809204195
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6809204195.3

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava 811 03, IČO: 36 715
662, proti povinnému: Q. C., C.. X.X.XXXX, W. S. XXXX/XX, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad Grösslingova 62, 81109 Bratislava pod. sp. zn. EX 1740/2009 pre
vymoženie 1806,81 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia sa zastavuje.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi trovy exekúcie vo výške
39,83 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5608 019093 zo dňa 10.9.2009 poveril tunajší súd súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie doručený
súdnemu exekútorovi dňa 27.7.2009. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.
0808385 zo dňa 7.5.2009. Exekučným titulom bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie

oprávnenému sumy 1806,81 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,1 % denne zo sumy 50,19 Eur
od 24.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 50,19 Eur od 24.7.2007 do zaplatenia, úrok zo sumy 50,19
Eur od 24.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 1656,24 Eur od 25.8.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 361,36 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 86,84 Eur, náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 292,77,90 Eur. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia
záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1034716351 uzatvorenej dňa

16.5.2007 medzi pôvodným oprávneným a povinným (ďalej len Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú obchodné podmienky úverových produktov -verzia 2/2006 (ďalej len Všeobecné podmienky).
Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od Rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 5.38
Všeobecných podmienok. V priebehu exekúcie súd pripustil uznesením č. k. 5Er/643/2009-37 zo dňa
20.6.2016 zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného:
GE Money, a.s. "v likvidácii", Bottova 7, 821 07 Bratislava, IČO: 17 324 220 vstúpil do konania súčasný

oprávnený: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

2. Súdny exekútor JUDr. Kamil Líška bol výzvou, ktorá mu bola riadne doručená, vyzvaný, aby súdu v
lehote 10 dní oznámil či a v akom rozsahu si uplatňuje trovy exekúcie, nakoľko súd má rozhodovať o
zastavení exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vyčíslením trov exekúcie zo dňa 13.3.2014
vo výške 39,83 Eur. Súd opätovne dňa 22.6.2016 vyzval súdneho exekútora na uplatnenie trov exekúcie,

nakoľko od poslednej výzvy ubehlo dlhšie časové obdobie. Súdny exekútor na výzvu nereagoval, a preto
súd je viazaný vyčíslením trov exekúcie zo dňa 13.3.2014.3. Podľa § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení exekučné konania začaté pred

1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.

4. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 27.7.2009, súd teda pri svojom rozhodovaní
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013.

5. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

9. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia

Zmluvy ( ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na

predmet plnenia alebo cenu plnenia.

13. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.17. Podľa čl. 2. písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako "smernica") na účely tejto smernice "nekalé podmienky
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

18. Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

19.Podľačl.3ods.2.smernice,podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

20. Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

23. Smernica 93/13/EHS bola výslovne transponovaná do nášho právneho poriadku novelou
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. účinnou od 1.4.2004 a na základe zásady
nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a je treba ju používať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské
právne vzťahy.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicationes proti Cristina Rodriguez Nogueira SL bod 52, vzhľadom na povahu a význam
všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica (93/13/ES)
zabezpečuje, je namieste konštatovať, že článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za

ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku
majú právnu silu noriem verejného poriadku.

25. Napriek vydanému povereniu v exekučnej veci, tunajší súd ex offo preskúmaval prípustnosť
exekúcie a preskúmal Zmluvu, Všeobecné podmienky a exekučný titul. Vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 11/2011 exekučný súd je vždy povinný
skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v
zmysleExekučnéhoporiadku,najmäčibolovydanéorgánomsprávomocounajehovydanie.Vuznesení
I. ÚS 456/2011 Ústavný súd SR judikoval, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať

zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by
bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo
dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam

verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom,
okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom. Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberalSúdnehodvoraajvrozsudkuASTURCOM,kdejudikoval,žesmernicamusíbyťvykladanávtomzmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom

a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve
uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel
možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

26. Súd posúdil predmetnú Zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Ide o štandardnú

formulárovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ-dodávateľ zaväzuje spotrebiteľovi
poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom.
Oprávnený ju uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie
spotrebiteľa, keďže úver nebol poskytnutý na podnikanie alebo inú obchodnú činnosť. Povinný bol v

čase zamestnaný ako sociálny pracovník a z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že
by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za
spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného

registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov
(nebankovým spôsobom). Súčasne sa jedná o typicky spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, ktorú o určitom
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s
veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobenými

podmienkami boli pre spotrebiteľa vopred pripravené a spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Napriek definícii
spotrebiteľskej zmluvy upravenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, podľa ktorej len obmedzený okruh zmlúv možno považovať za spotrebiteľské zmluvy, tak aj
zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľské zmluvy. V zmysle

§ 23a zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu definíciu

spotrebiteľskej zmluvy upravenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvyvykladaťvosvetlezneniaaúčelusmerniceč.93/13/EHS.Súdnydvorvoviacerýchrozhodnutiach
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného
zneniaaúčelutejtosmernice(C-240/98-C-244/98OcéanoGrupoEditorialSA,RocioMurcianoQuintero

(C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo
(C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98)). V zmysle smernice č.
93/13/EHS každý typ zmluvy uzatvorených medzi spotrebiteľom na jednej strane a predajcom alebo
dodávateľom na druhej strane môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy.

27.NáslednesúdpreskúmalpredmetnúZmluvusoVšeobecnýmipodmienkamisozistením,žeobsahuje
neprijateľnú podmienku, ktorou je Rozhodcovská doložka upravená v čl. 5.38 Všeobecných podmienok.
Podľa rozhodcovskej doložky GE a Zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z
právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo
zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská,

arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Zmluvnéstranysapodrobiarozhodnutiutohtosúdu.Jehorozhodnutiebudeprezmluvnéstranyzáväzné.
Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej
zmluvnej strane na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvyalebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie
(v zmysle zákon č. 244/2002 z. z o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.

28. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka. Ďalej nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje len exemplikatívny, čiže

neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s
účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase
uzatvorenia Zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je

neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleogického výkladu,
a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej
republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

29. Všeobecnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, čiže neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. V predmetnom prípade je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý

nepomer v právach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, nakoľko
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Teda je zrejmé, že sa
jedná o značnú nerovnováhu, keďže sú obmedzené práva spotrebiteľa, resp. možnosť jeho obrany či
voľby. Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského
súdu, vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom.

Takátorozhodcovskádoložkajednoznačneznemožňujevoľbupovinnéhodosiahnuťrozhodovaniesporu
pred štátnym súdom. Spotrebiteľ stratil právo podať žalobu na súd Slovenskej republiky. Význam
rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikačný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Súčasne rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dojednaná, nakoľko sa nachádzala vo

Všeobecných podmienkach,sktorýmisapovinnýmoholoboznámiťpredpodpisomZmluvy,alenemohol
ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom meniť
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, jedinou alternatívou bolo Zmluvu
ako celok odmietnuť alebo prijať návrh a tým sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom

postavení, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva,
že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami a
navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu.

30. Vyššie spomenuté skutočnosti považuje tunajší súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pričom takéto znenie rozhodcovskej doložky

možno subsumovať pod exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, konkrétne ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému
konaniu.

31. Úverová Zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku obsahuje neprijateľnú
podmienku v časti všeobecných podmienok vo forme rozhodcovskej doložky. Súd má teda za to, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím predstavuje neprijateľnú podmienkuspotrebiteľskej zmluvy a absolútne neplatné zmluvné dojednanie v zmysle § 53 od. 4 Občianskeho
zákonníka. Tým rozhodca nemal právomoc na rozhodovanie sporu, čiže rozhodcovský súd nemal
legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená,

že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia , preto súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.

32. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

33. Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku majú oprávnený a exekútor nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

34. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

35. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

36. Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
platnomznení(ďalejlenvyhláška)súdnemuexekútorovipatrípopriodmenenáhradahotovýchvýdavkov
a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

37. Podľa § 14 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

38. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

39. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), trovy konania sú

všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 256 ods. 1, § 262 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktoré nie je možné
považovať za vykonateľný exekučný titul, načo súd uznesením zastavil exekúciu. Oprávnený teda
zavinil zastavenie exekúcie, preto by mal v zmysle § 256 ods. 1 CSP povinnosť nahradiť trovy konania

povinnému. Povinnému ale v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Súčasne súd zaviazal oprávneného na
nahradenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže
došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.

42. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 39,83 Eur, ktoré špecifikoval
nasledovne: odmena podľa § 14 vyhlášky..............................................33,19 Eur
DPH 20 %......................................................................................................................6,64 Eur
Spolu............................................................................................................................39,83 Eur

43. Súdny exekútor si vyúčtoval odmenu v súlade s citovanými § 14 vyhlášky, a preto mu súd
priznal odmenu vo výške 33,19 Eur. Nakoľko súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH
prostredníctvom DIČ súdneho exekútora, súd mu priznal 20 % DPH z priznaných trov exekúcie vo výške6,64 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v
celkovej výške 39,83 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného súdu.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363, § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.