Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209038
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316209038.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XXX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 3691,26 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5,60 eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 841,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %

ročnezosumy2841,17eurod10.11.2013dozaplateniaatovšetkovpravidelnýchmesačnýchsplátkach
vo výške 30,- eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobu súd vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 54 % vo vzťahu k žalovanému s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ X. Q. R. Z..G.. podal dňa 27.09.2016 na tunajšom súde žalobu, ktorou navrhol aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 3 691,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 21.04.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3 314,72

eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 35 mesačných splátkach po 128,61 eur a to až
do celkovej sumy pôžičky 4 501,35 eur. Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi sumu
70,- eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a
včas preto žalobca listom zo dňa 30.10.2013 - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavoval
sumu 3 691,26 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal so splatením pôžičky do
omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalej uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú

pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad (položky evidované ako „pokuta
omeškanie“ a „pokuta sankcia“). Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný žalobcovi uhradiť
sumu 3 755,66 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 5,60 eur v zmysle § 121ods.3 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu
podania návrhu tvorí: istina plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus prijaté úhrady = 3 755,66 eur
+ 5,60 eur - 70,- eur = 3 691,26 eur.

3.Dňa05.04.2017bolsúdudoručenýnávrhžalobcunazmenustranysporu,ktorýmžalobcanavrhol,aby
súd pripustil zmenu účastníkov konania tak aby do tohto konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti
X. Q. R., Z..G.. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08
Bratislava,IČO:35831154.Podanienávrhuodôvodniltým,ženazákladeRámcovejzmluvyopostúpení

pohľadávok zo dňa 31.8.2016 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 04.01.2017, bola pohľadávka
voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na nového veriteľa a to spol. Intrum
Justitia Slovakia s.r.o.. Uznesením zo dňa 06.04.2017 súd zmenu strany sporu na strane žalobcu v
zmysle jeho návrhu pripustil.

4. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2018 žalobca uviedol, že ním uplatnená pohľadávka,

čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru. Žalovaný sa poskytnutý úver v
sume 3 314,72 eur zaviazal zaplatiť formou 35 pravidelných mesačných splátok vo výške 128,61 eur
splatných k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky k 20.05.2013. Celkovo sa žalovaný zaviazal
zaplatiť sumu 4 501,35 eur. Do začatia konania žalovaný zaplatil na úverovú pohľadávku sumu 70,-
eur. Z dôvodu neplnenia platobných povinností žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval

žalovaného na jednorazové zaplatenie dlžného zostatku. Žalovaná pohľadávka v sume 3 691,26 eur
pozostáva z dlžnej istiny 3685,66 eur a nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 5,60 eur. Zároveň
súdu oznámil, že v tejto časti, t.j. o zaplatenie sumy 5,60 eur s prísl. berie žalobu späť a navrhuje konanie
v tejto časti zastaviť. Žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3 685,66 eur, úrok
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3 685,66 eur od 10.11.2013 do zaplatenia, a to všetko v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu.

5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

V danom prípade vzal žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 5,60 eur s príslušenstvom späť,

preto súd konanie v tejto časti zastavil.

6. Žalovaný s podanou žalobou súhlasil avšak vzhľadom na jeho finančnú situáciu požiadal o umožnenie
dlžnú sumu splácať formou pravidelných mesačných splátok.

7. Súd na pojednávaní konanom dňa 07.02.2018 vypočul žalovaného a oboznámil sa so žalobou
a jej prílohami a to najmä Žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo
dňa 12.3.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami spol. X. Q. R., predžalobnou upomienkou zo
dňa 30.10.2013, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.01.2017,
písomnými vyjadreniami žalobcu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný

skutkový stav:

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a tento aj začal
splácať a to prostredníctvom trvalého príkazu v banke. On je zamestnaný iba na čiastočný úväzok na
4 hodiny denne a jeho príjem je 230,- eur mesačne. Má dve maloleté školopovinné deti a teda majú

náklady spojené so školskou dochádzkou, stravou a školskými pomôckami. Má ešte ďalšiu pôžičku,
ktorú spláca po 50,- eur mesačne a U. platí mesačne sumu 20,- eur. Manželka je nezamestnaná, poberá
iba rodinné prídavky, iný príjem ich rodina nemá. Vzhľadom na svoje majetkové a finančné pomery
žalovaný požiadal, aby mu súd umožnil dlžnú sumu splatiť formou mesačných splátok maximálne vo
výške 30,- eur. Zároveň žalovaný uviedol, že sa mu vidí, že časť sumy by nemal platiť, pretože zmluvu

uzatvoril už dávno.

9. Súd z predložených dokladov zistil, že spoločnosť X. Q. R., Z..G.., ako pôvodný veriteľ a žalovaný
ako klient uzavreli dňa 21.04.2013 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorejpôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3 314,72 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť
veriteľovi celkovo sumu 4 501,35 eur a to v 35 mesačných splátkach vo výške po 128,61 eur pri ročnej
úrokovej sadzbe a 23,97 %. Výška RPMN bola 23,97 %, priemerná hodnota RPMN 19,53 %. V zmluve

nebol uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok. Lehota splatnosti bola uvedená marec/2016 -
termín konečnej splatnosti.

V článku IV. zmluvy žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá

k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

10. Podľa článku 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok klient je navrhovateľom uzatvorenia
zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti na predpísanom tlačive.

Podľa čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať

poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým
kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve
a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Podľa článku 6 bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok v jednotlivých splátkach je zahrnutý
dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.

Podľačl.11bod11.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,vprípadeomeškaniasúhradoujednotlivých

splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Podľa čl. 11 bod 11.4 Všeobecných obchodných podmienok súčasťou pohľadávky spoločnosti voči
klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

Podľa čl. 14 bod 14.7, 14.8. Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy, ktoré vznikli na
základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva
obsahuje zmluvné typy: a) úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa
Obchodného zákonníka, a/alebo b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.

11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 30.10.2013 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na splatenie celej
pôžičky vo výške 4 532,65 eur v lehote 3 dní od doručenie výzvy.

12. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach celkovo uhradil sumu 70,- eur.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2m písm. a) až k), r) a y)c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to,
že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

20. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,

ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

21. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že
spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 3 314,72 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
splatiť v 35 splátkach vo výške 128,61 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 70,- eur.

23. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa
12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa
01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu Levice
sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo dňa
11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 4Co/14/2017 zo dňa 07.11.2017, sp. zn. 2Co/12/2017 zo dňa 23.10.2017.

24. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda
nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.

Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012,
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/201525. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

26. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť sumu 3 314,72 eur, teda sumu, ktorá mu bola
zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške
70,- eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 3 244,72 eur.

27. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.02.2018 vzniesol námietku premlčania časti
uplatneného nároku a súd sa preto musel s touto námietkou vysporiadať.

V danom prípade je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva, že splátky
úveru mali byť splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (viď čl. 6. bod 6.2 Všeobecných
obchodných podmienok). Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 21.04.2013, prvá splátka teda bola
splatná 20.05.2013. Žalovaný uhradil spolu 70,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa zaviazal splatiť
poskytnutú pôžičku v 35 mesačných splátkach, pri výške úveru 3 314,72 eur, potom mesačná splátka

istiny predstavuje 94,71 eur, keďže predmetný úver je v súlade s vyššie uvedeným potrebné považovať
za bez úročný a bez poplatkov. Žalovaný zaplatil 70,- eur, čo pri výške splátky 94,71 eur predstavuje
jednu nie celú uhradenú splátku, ktorá mala byť splatná dňa 20.05.2013. Žaloba bola podaná na súde
dňa 27.09.2016 a trojročná premlčacia doba začala teda plynúť dňom 20.05.2013. Ku dňu 30.10.2013
vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na zaplatenie celej jeho pohľadávky jednorázovo a k uvedenému dňu

teda nastala splatnosť všetkých splátok zročných po uvedenom dátume. Daná skutočnosť však nemá
vplyv na splatnosť splátok, u ktorých zročnosť už nastala pre uvedeným dňom. Nakoľko žaloba bola
na súde podaná až dňa 27.09.2016, došlo k premlčaniu splátok úveru splatných od 20.05.2013 až do
20.09.2013 v rozsahu 473,55 eur (t.j. 5 x 94,71 eur) a keďže žalovaný uhradil 70,-eur, t.j. z prvej splátky
splatne 20.05.2013 je premlčaná suma 24,71 eur a teda celkovo je premlčaná suma vo výške 403,55

eur (4 x 94,71 eur + 24,71 eur). Súd žalobcovi nemohol priznať premlčaný nárok a žalobu v rozsahu
premlčaných splátok zamietol.

Súd potom považoval nárok žalobcu v rozsahu uplatnenej istiny 3 314,72 eur poníženej o vykonané
úhrady 70,- eur a o premlčané splátky 403,55 eur, t.j. vo výške 2 841,17 eur za dôvodný a v tejto časti

žalobe vyhovel.

28. Súd pre úplnosť poukazuje, že nárok na úrok z úveru by žalobcovi nebolo možné priznať aj z dôvodu
rozporu daného dojednania s dobrými mravmi, teda z dôvodu neplatnosti zmluvy v danej časti.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 3-násobok oproti priemeru

bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 3-násobok je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemernéúrokovésadzbypriúveroch(spotrebiteľskéainéúvery)uzatvorenýchnadobuod1do5rokov

v apríli 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,68 % ročne. Výška úrokovej sadzby
úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 23,97 % ročne. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je
viac ako 2-násobne vyššia ako priemerná sadzba úrokov z úverov poskytovaných bankami v rovnakom
období.Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

29. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,50 % ročne. Rozhodnou skutočnosťou pre určenie
právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo pred alebo
po účinnosti Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z.. Zmluva bola uzatvorená dňa 21.04.2013, teda v

čase kedy v zmysle tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 2
841,17 eur v žalobcom požadovanej výške 5,50 % ročne, ktorá je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to od 10.11.2013, teda dňom nasledujúcim po

uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd zložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky alebo
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Vzhľadom na výšku priznanej pohľadávky a majetkové, osobné a sociálne pomery
žalovaného, súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu žalobcovi v pravidelných splátkach vo výške
30,- eur mesačne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pod hrozbou straty výhody
splátok.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3 691,26 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
čo do sumy 2 841,17 eur s príslušenstvom vyhovel, konanie v časti o zaplatenie sumy 5,60 eur s prísl.
zastavil a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 77 % a úspech

žalovaného predstavuje 23 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených
zákonných ustanovení žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. O výške trov
konania súr rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.