Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113237268
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113237268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa : P. N., W. A. O.

XXXX, Q. A. O. zastúpený JUDr. Ing. Miroslav Zajac, bytom Nižný Kelčov 1210, Vysoká nad Kysucou,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 4.3.2010 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 1776,74 €. Svoj návrh odôvodnil tým, že uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 59/2011 tým,
žetentosúdvuvedenejprávnejvecinekonalbezzbytočnýchprieťahovvdôsledkučohobolokonanie8C
59/2011 zastavené z dôvodu zániku odporcu, čím bola navrhovateľovi spôsobená škoda predstavujúca
uplatnenú istinu v konaní 8C 59/2011.

Odporcavosvojomvyjadreníknávrhunazačatiekonaniapoukázalnato,žepodľazákona514/2003z.z.
musia byť splnené základné zákonné podmienky zakotvené v tomto zákone a to musí byť preukázaný

nesprávny úradný postup, vznik a výška škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom.. Poukázal na dĺžku konania 8C 59/2011 v trvaní 20 mesiacov počas ktorej boli
súdom vykonané minimálne dva úkony pričom podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sa za
prieťahové obdobie považuje iba obdobie, v rámci ktorého sa súd dopustí nečinnosti za dlhší čas
ako 6 mesiacov. Podľa odporcu neexistuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a tvrdenou škodou a preto žiadal, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, kópiou návrhu na vydanie veci zo dňa 9.3.2011,
vyjadrením k výzve na vydanie veci zo dňa 19.8.2009,žiadosťou na vytýčenie pojednávania zo dňa
27.7.2012,sťažnosťou na postup súdu zo dňa 8.1.2013, Vyjadrením k sťažnosti na prieťahy v konaní
zo dňa 18.2.2013, faktúrou za právne služby Návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 11.3.2013, Uznesením OS Žilina 8C 59 /2011 zo dňa 28.11.2012 pripojeným spisom OS
Žilina 26CbR 191/2011, dal poučenie podľa § 120 ods.4 Osp a mal preukázaný nasledovný skutkový
stav:

Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 11.3.2011 bolo vedené na OS Žilina konanie proti odporcovi
EKOPROGRES Žilina s.r.o o vydanie veci - čistiarne odpadových vôd. Vec bola vedená pod sp.
zn.8C 59/2011. Uznesením zo dňa 28.11.2012 bolo konanie v predmetnej veci zastavené z dôvodu,
že odporca EKOPROGRES Žilina bol dňa 14.9.2012 ex offo vymazaný. Podľa názoru navrhovateľanekonaním súdu tým, že vo veci nebolo vytýčené pojednávanie a počas tohto obdobia došlo k zániku
odporcu v dôsledku čoho bolo konanie zastavené mu vznikla škoda predstavujúca hodnotu nevydanej
veci, ktorá bola predmetom sporu vo výške 1587,67 EUR a náklady za právne zastúpenie vo výške

189,07 EUR. Následne po zastavení konania podal navrhovateľ dňa 8.1.2013 na OS Žilina Sťažnosť
na postup súdu vo veci 8C 59/2011,ktorá bola vedená pod SprS /7/2013, ktorá bola zo strany predsedu
súdu vyhodnotená ako opodstatnená. Na základe toho sa navrhovateľ domnieva že týmto je naplnený
predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom.

Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z

výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 veta prvá citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím/nesprávnym
úradným postupom je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, súčasné splnenie troch základných predpokladov:

1. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Pri skúmaní dôvodnosti návrhu sa súd prednostne zaoberal tým, či existuje nesprávny úradný postup,

ktorý by nárok na náhradu škody voči štátu zakladal. V danom prípade aj keď došlo k zastaveniu
konania v dôsledku zániku odporcu v konaní 8C59/2011 súd je toho názoru že navrhovateľ nepreukázal
vznik škody následkom nesprávneho úradného postupu súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to
že navrhovateľ v prejednávanej veci vychádza z predpokladu úspechu v konaní 8C59/2011,ktorého
predmetom bolo vydanie veci. Z predložených listinných dôkazov - Vyjadrenia k výzve na vydanie veci zo
dňa 19.8.2009 je zrejmé, že konateľ spoločnosti EKOPROGRES Žilina s.r.o. oznámil navrhovateľovi , že

spoločnosť je insolventná a jeho žiadosti na vydanie veci nie je možné vyhovieť .Napriek tejto informácii
navrhovateľ nepostupoval tak aby vznik škody zamedzil a návrh na vydanie veci podal až 9.3.2011.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ oneskoreným podaním žaloby na vydanie veci
aj sám prispel k nevymožiteľnosti ním tvrdeného práva a k ochrane svojho majetku nepristupoval s
náležitosťou opatrnosťou.

Podľa názoru súdu nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
a uplatnenou škodou a v nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že štát nemôže niesť
zodpovednosť za nesplnenie zmluvných povinností medzi zmluvnými stranami.

Zákon 514/2003 je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku generálnej
klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (420 obč,zák.) a pre vznik tejto zodpovednosti je
potrebné splnenie všetkých jej predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Škoda musí

však vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a musí byť
príčinná súvislosť medzi nimi. Musí tu byť vzťah príčiny a následku pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Vzhľadom k tomu, že nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť medzi prípadnou škodou navrhovateľa a

ním uvedeným nesprávnym úradným postupom súdu dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno v preukázaní že ním uvedeným nesprávnym postupom mu vznikla škoda a návrh v
celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi

trovy nepriznal, pretože odporca výslovne vyhlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)