Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226069
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110226069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Q. XX,
zastúpená: JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33 p r o t i
žalovaným: 1. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q. XX/A a 2. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q.
XX/A, obaja zastúpení: JUDr. Marek Tkáč, advokát, so sídlom v Lipanoch, Kukučínova 12, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/203/2010-255 zo
dňa 21.09.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil,
že žalovaní a Slovenská republika majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol ,cit.„ žalobkyňa žalobou zo dňa 19.10.2010 sa domáhala vydania bližšie
neidentifikovanej časti parciel KN XXX/X a XXX/X tvrdiac, že ich užívajú žalovaní neoprávnene, keďže
postavili plot medzi týmito jej parcelami a svojimi parcelami KN XXX/X a XXX/X podľa nej na nesprávnej

hranici. Vychádzala pritom z vytyčovacieho náčrtu A. K. č. XX/XXXX, ktoré spracoval F.. P. E..

V priebehu konania po vypracovaní znaleckého posudku F.. Z. G. zmenila žalobu tak, že žiadala, aby
žalovaní boli zaviazaní vypratať novovytvorenú parcelu KN XXX/X o výmere 18m2 vytvorenú z parcely
KN XXX/X podľa znaleckého posudku znalca F.. Z. G. č. XX/XXXX. Žiadala tiež, aby žalovaný odstránili
oplotenie znázornené v tomto posudku bodmi A, B, C, D. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením
č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.1.2012.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili popierajúc, že by oplotenie postavili na nesprávnej hranici. Uviedli, že
práve opačne rodina žalobkyne neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
vlastnia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedka Z. I., znaleckými posudkami F.. Z. G., F.. I. O., F..
S. E., výsluchom znalcov F.. S. E. a F.. Z. G., výpismi z LV č. XXX, XXX k.ú. O., protokolom o vytýčení

hranice pozemku s vytyčovacím náčrtom č. XX/XXXX, záznamom podrobného merania zmien č. XXX-
XXXX-XX-XX/F,X ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Predmetom sporu aktuálne je už len hranica medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X. Parcela KN XXX/X -
záhrada o výmere 490m2 je v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve nielen žalobkyne v podiele 1/2 ,
ale aj S. V. a K. V. po 1/4. Parcela KN XXX/X - záhrada o výmere 395m2 je vo výlučnom vlastníctve

žalovaného v 1.rade.
Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením po svojich rodičoch pod sp. zn. 26D/71/2006.
Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom parcely KN XXX/X na základe dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva V XXX/XX.

Podľa zhodného vyjadrenia strán v minulosti (keď ešte pozemky vlastnili ich rodičia) bol medzi spornými
pozemkami pletivový plot, postavený v 60-tých rokoch. Neskôr žalovaný v rokoch 2006-2007 postavil
terajšie oplotenie s betónovými základmi. Či ho postavil na hranici pôvodného plotu sa už vyjadrenia
strán rozchádzajú. Žalovaný prehlásil, že ho staval tak, ako bol predchádzajúci plot a poukázal na
to, že žalobkyňa voči jeho výstavbe, ktorá sa realizovala na základe stavebného povolenia nemala
pripomienky. Žalobkyňa to nepoprela, ale uviedla, že v roku 2006 dala geodetom vytýčiť spornú hranicu,

pričom geodet zistil posun oplotenia smerom do jej pozemku asi o 80cm. Ako dôkaz o tom pripojila k
žalobe protokol o vytýčení hranice vrátane prílohy, ktorý spracoval F.. P. E. (č.l. 7-9).

Zo spomínaného vytyčovacieho náčrtu F.. E. (č.l. 8) však vyplýva, že bol vypracovaný za účelom
vytýčenia časti parcely KN XXX/X a teda nie za účelom vytýčenia spornej hranice. Aj z prílohy k tomuto

protokolu vyplýva, že bolo vykonané kontrolné meranie za účelom preverenia priebehu vlastníckej
hranice medzi parcelami XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X na jednej strane a parcelami XXX/X,
XXX/X a XXX na strane druhej. Konštatované bolo, že priebeh hraníc v teréne je identický s údajmi
evidovanými v súbore geodetických informácii až na hranicu medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X,
XXX/X, čo však opäť potvrdzuje, že ani tento vytyčovací náčrt nepotvrdil spornosť hranice medzi

parcelami XXX/X a XXX/X. Práve opačne, z prílohy k tomuto protokolu vyplýva, že práve hranica, ktorá
je predmetom tohto sporu je identická s hranicou v teréne, pretože geodet sa vyjadril len k spornosti inej
hranice a to medzi parcelami XXX/X a parcelami XXX/X a XXX/X.

V spore boli vypracované tri znalecké posudky znalcami z odboru geodézie. Znalec F.. Z. G. vypracoval

znalecký posudok č. XX/XX na požiadanie súdu. V tom čase predmetom žaloby bola ešte aj hranica
medzi ďalšími parcelami KN XXX/X a XXX/X. Znalec skonštatoval, že vytyčovací náčrt F.. E. nemá
vypovedaciu schopnosť a nevykazuje žiadne odchýlky oplotenia od vlastníckej hranice. F.. G. vychádzal
zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F,X. Ustálil, že oplotenie medzi parcelami
KN XXX/X a XXX/X je postavené správne, na rozdiel od plotu medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X a v

grafickej časti priebeh správnej hranice znázornil bodmi X-XXXX, XXX-XX, XXX-XX a X-XXXX. Plochu,
ktorú užívajú žalovaní z parcely KN XXX/X o výmere 18m2 znázornil ako novovytvorenú parcelu KN
XXX/X.

Záznam podrobného merania zmien z roku 1986, z ktorého vychádzal znalec F.. Z. G. spracoval Z. I.,

ktorý bol vypočutý ako svedok. Uviedol, že pozemok zameral pre účely vytýčenia stavebného pozemku
žalovaného. Zdôraznil, že pritom neriešil hranicu medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X. Mal výhrady
voči ustáleniu hranice F.. Z. G. v tejto časti, ktorú hranicu vyznačil kolíkmi. Svedok bol totiž na mieste
samom po vyznačení hranice F.. G.. Uviedol, že znalec vychádzal z mapy V., ktorá nie je hodnoverná.
Vychádzajúc z identického bodu - pôvodného starého domu žalobkyne zistil posun 80 cm medzi mapou

ROEP a skutočnosťou. Podľa jeho názoru pri ustálení hranice je možné vychádzať z poľného náčrtu
č. XXX, ktorý je na č.l. 88.

ZnalecF..Z.G.bolprítomnýprivýsluchusvedkaI.,sktorýmvšaknesúhlasilazotrvalnasvojomposudku
vrátane toho, že pri jeho vypracovaní vychádzal z merania z roku 1986 (zákazka č. XXX-XXXX-XX-XX/

F,X).

NáslednesúdpribralznalcaF..I.O.zaúčelomvypracovaniakontrolnéhoznaleckéhoposudkukposudku
F.. G.. Znalec porovnal súčasnú hranicu podľa skutočného stavu pozemkov v teréne s hranicou podľa
meračských náčrtov (tzv. poľných náčrtov z roku 1944) a zachytil aj hranicu podľa katastrálnej mapy.

Podľa jeho záveru súčasné oplotenie sa zhoduje s hranicou v katastrálnej mape. Zistil však odchýlku v
porovnaní s meračským náčrtom z roku 1944. Znalec navyše znázornil v geometrickom pláne, ktorý je
súčasťou jeho znaleckého posudku novovytvorenú parcelu KN XXX/XX o výmere 31m2, ktorú užívajú
žalovaní a ktorá je v súlade s oplotením, ktorá však podľa jeho názoru bola vytvorená z parcely KN XXX/X, teda z parcely žalovaných. Znalec zdôraznil, že záznam podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-
XX-XX/F, X nerieši spornú hranicu.

Žalovaní predložili súkromný znalecký posudok č. X/XX vypracovaný znalcom F.. S. E. K.., ktorý bol
vypracovaný 5.7.2016 a keďže má všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 17 zákona č.
382/2004 Z.z. a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku, s poukazom na § 209 ods. 2 CSP súd v súvislosti s ním postupuje tak, ako keby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

V znaleckom posudku F.. E. sa uvádza, že prvýkrát sporná hranica medzi parcelami KN XXX/X a XXX/
X bola zameraná v roku 1944, druhýkrát pri Y. v roku 1966. Na podklade vektorovej katastrálnej mapy
a kontrolného merania zistil, že poloha stavieb sa nezhoduje s meraním, ale vlastnícka hranica áno. Z
grafickej identifikácie kontrolného merania, ortogonálneho a polárneho merania (príloha č. 15) vyplýva,
že plot sa nachádza na spojnici bodov XX a XX, ktoré predstavujú vlastnícku hranicu. Hranica medzi

parcelami KN XXX/X a XXX/X zobrazená vo vektorovej katastrálnej mape je správna a nezmenila sa od
mapovania z roku 1944 a ani pri Y. z roku 1966. Je zadefinovaná podrobnými bodmi č. XXX-X, XXX-X,
XXX-X a XXX-X a potvrdená aj geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Poloha plotu je daná podrobnými
bodmi č. XX a XX a je totožná s polohou vlastníckej hranice definovanej bodmi č. XXX-X, XXX-X, XXX-X
a XXX-XX. Správnosť polohy vlastníckej hranice potvrdzuje aj bod č. XX, ktorý sa zachoval z pôvodnej

vlastníckej hranice.
K znaleckému posudku F.. O. uviedol, že pri znázornení hranice podľa meračského náčrtu č. X a XXX
došlo u neho k posunu hranice a k výsledku merania F.. G. sa nevedel vyjadriť, keďže nemal k dispozícii
súradnice z jeho merania.

PrisvojomvýsluchuznalecF..S.E.jednoznačnezotrvalnasvojomznaleckomposudkuanajehozávere,
že oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemku žalobkyne. Aj on zdôraznil, že záznam podrobného
merania zmien z roku 1986, z ktorého vychádzal znalec F.. Z. G. vôbec nerieši spornú hranicu. Znalecký
posudok F.. G. vyhodnotil ako nepreskúmateľný, pretože nevyplýva z neho z akých súradníc bodov
vychádzal. Poukázal na to, že priebeh hranice v teréne je v súlade aj s geometrickým plánom č.

XXX/XXXX, ktorým došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely XXX/X, ktorým bola vytvorená parcela XXX/X.
Poukázal na to, že s F.. O. sa zhodli na tom, že oplotenie je v súlade s hranicou v katastrálnej mape.
F.. O. však zároveň dospel k záveru, že hranica podľa poľného náčrtu z roku 1944 prebiehala inak a je
posunutá do pozemku žalovaných. F.. E. vo svojej výpovedi vysvetlil v čom pochybil F.. O. pri meraní,
čo súviselo s tým, že nemal k dispozícii zápis podrobného merania z roku 1966, vychádzal len z náčrtu

a preto došlo k nepresnostiam pri transformovaní hranice. F.. E. sa však dopracoval aj k tomuto zápisu
(príloha č. XX jeho posudku). Podľa neho presne zameral jednotlivé body spornej hranice a tieto údaje
potom pretransformoval na stav v U..

Znalecký posudok F.. E. prevzal právny zástupca žalobkyne ešte dňa 8.9.2016, čo potvrdil na písomnosti

žalovaných zo dňa 22.8.2016. Predchádzajúci znalecký posudok F.. O. dokonca bol doručený právnemu
zástupcovi žalobkyne ešte dňa 29.3.2016 s tým, aby sa žalobkyňa k nemu vyjadrila. Doposiaľ však
na tento znalecký posudok nereagovala. Žalobkyňa a ani jej právny zástupca sa bez ospravedlnenia
nedostavili na pojednávanie konané 21.9.2016, hoci predvolanie im bolo doručené riadne a včas.
Žalobkyňa síce žiadala o odročenie pojednávania, súd však jej žiadosti nevyhovel, čo telefonicky

oznámil jej právnemu zástupcovi. Ňou uvedený dôvod odročenia totiž nepredstavuje zákonný dôvod pre
odročenie pojednávania podľa § 183 CSP.

Podľa § 183 ods.1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročene len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemala dostatok času na oboznámenie sa
so znaleckým posudkom F.. E.. Táto okolnosť však nepredstavuje dôvod pre odročenie pojednávania a

preto svojou neúčasťou na pojednávaní sa žalobkyňa sama zbavila možnosti prítomnosti pri výsluchu
znalca F.. E.. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobkyňa dokonca doposiaľ nereagovala ani na
znalecký posudok F.. O., ktorý takisto vyznel v nej neprospech napriek tomu, že tento posudok
bol doručený ešte v marci 2016. Súd preto nevyhovel návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovaniavýsluchom predchádzajúcich znalcov, keďže F.. G. bol už vypočutý a súd nepovažoval za potrebný
výsluch znalca F.. O., keďže jeho záver o tom, že oplotenie žalovaných je na správnej hranici
medzi parcelami strán je totožný so súkromným znaleckým posudkom F.. E., ktorý navyše pri svojom

výsluchu dostatočne vysvetlil nezrovnalosti v posudkoch a ich príčiny. Vonkoncom súd nepovažuje za
potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, išlo by už o štvrtý znalecký posudok. Súd považoval
za postačujúce dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané. Vysporiadal sa so všetkými dôkazmi a po ich
vyhodnotení mal skutkový a právny stav za dostatočne preukázaný bez potreby ďalšieho znaleckého
dokazovania, ktoré by nebolo hospodárne a zbytočne by neúmerne predlžilo súdne konanie.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Žalobkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka sa domáhala vypratania časti parcely KN XXX/

X znázornenej v znaleckom posudku F.. Z. G. ako parcela č. XXX/X o výmere 18m2 tvrdiac, že túto
časť užívajú žalovaní neoprávnene, keďže oplotenie je postavené nesprávne. Dôkazné bremeno je na
žalobkyni, aby preukázala toto svoje tvrdenie. Žalobkyňa podanie žaloby opierala o vytyčovací náčrt
A. K. z 12.6.2006, ktorý sa však týkal iného pozemku, riešil totiž vytýčenie časti parcely KN XXX/X a
v prílohe bolo dokonca uvedené, že zistené boli nezrovnalosti ohľadom priebehu inej hranice, nie tej,

ktorá je predmetom tohto sporu. Konkrétne malo ísť o hranicu medzi parcelou KN XXX/X a XXX/X, XXX/
X. Jediným dôkazom podporujúcim tvrdenie žalobkyne bol znalecký posudok F.. Z. G.. Ako však z neho
vyplýva, znalec vychádzal z merania z roku 1986 (č. zákazky XXX-XXXX-XX-XX/F,X). Z uvedeného
záznamu (č.l. 36) je však nepochybné, že bol vypracovaný za účelom vytýčenia stavebného pozemku
žalovaných KN XXX/X a nezaoberal sa spornou hranicou. To napokon potvrdil ako svedok aj zhotoviteľ

tohto záznamu Z. I.. Znalec F.. Z. G. aj pri svojom výsluchu potvrdil, že spornú hranicu ustálil podľa
spomínaného merania z roku 1986. Ďalší dvaja znalci F.. O. a F.. E. sa však zhodli na tom, že technický
podklad k zákazke č. XXX-XXXX-XX-XX/F,X nerieši hranicu medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X a preto
nemôže slúžiť k jej ustáleniu.

Spomínaní znalci F.. O. a F.. E. sa zhodli aj na tom, že oplotenie je postavené správne, zodpovedá
predchádzajúcim meraniam a to v roku 1944 a neskôr THM v roku 1966 a je v súlade s katastrálnou
mapou.

Súd pripomína, že súkromný znalecký posudok je upravený v § 209 CSP a má tú istú relevanciu ako

znalecký posudok vypracovaný na požiadanie súdu a teda nepovažuje sa len za listinný dôkaz, ako to
bolo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.

Podľa CSP súd zásadne vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu, nemusí však vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Vyplýva to z § 185 ods. 1, 2 CSP.

Pri vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o zabratí jej pozemku žalovanými, keďže dôkazy, o ktoré
oprela svoje tvrdenie (vytyčovací náčrt a znalecký posudok F.. G.) to nepreukázalo. Znalecký posudok
F.. G. súd nepovažoval za presvedčivý, keďže vychádzal z merania z roku 1986, čo súd nepovažoval

za správne. Spomínané meranie nebolo vykonané za účelom znázornenia spornej hranice, ale za iným
účelom. Ďalšie dva znalecké posudky vyvracajú záver znalca F.. G., ktorého znalecký posudok je navyše
nepreskúmateľný, na čo poukázal znalec F.. E., keďže vôbec neuvádza súradnice bodov, z ktorých
znalec vychádzal. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala dostatočným
spôsobom posun hranice a to, že by žalovaní užívali časť jej pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu.

Súd preto jej žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
bola v konaní neúspešná a preto nárok na náhradu trov konania jej nevznikol, na rozdiel od žalovaných,
ktorí mali vo veci plný úspech. Podľa analógie legis zakotvenej v čl. 4 ods. 1 CSP súd rozhodol aj o

náhrade trov štátu, ktoré predstavujú sumu 80,30 Eur, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov
znalcovi F.. G..O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník ( § X62 ods. 2 U.). „

X. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. J., že každý
znalec pri svojej znaleckej činnosti dospel k iným záverom, ktoré si navzájom odporovali. Žalovaní
si nechali vypracovať znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný už dňa 05.07.2016, no súdom bol
doručený právnemu zástupcovi žalobkyne až dňa 13.2016. Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania
z dôvodu, že zháňala znalca, ktorý by mal pre posúdenie odborné znalosti z odboru geodézie a bol by

ochotný vyhotoviť kontrolný znalecký posudok. Súd prvej inštancie jej návrhu na odročenie pojednávania
nevyhovel a rovnako nevyhovel ani jej návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Uvedený
postup žalobkyňa považuje za nesprávny. Navyše, zo záverov znaleckého posudku znalca F.. S. E., K..
vyplýva, že nedisponoval dostatkom informácií na podrobné preverenie záverov znaleckého posudku
znalca F.. Z. G., nakoľko „nemal súradnice z jeho merania“. Neodročením pojednávania a rozhodnutím
vo veci samej sa žalobkyni odňala možnosť k uplatneniu jej práv, čím došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého
posudku, ako aj návrhu na vypočutie znalcov F.. Z. G. a F.. I. O. nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a tým dospel na základe doterajších dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní. Odvolanie žalobkyne považujú za nedôvodné, keďže súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie a neporušil jej procesné práva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že znalecký
posudok F.. Z. G., o ktorý žalobkyňa opiera svoj návrh je nepreskúmateľný a nesprávny. Závery znalca

F.. S. E., K.., ktorý preveril závery znaleckých posudkov F.. Z. G. č. XX/XXXX a F.. I. O. č. X/XXXX,
jednoznačne vyvrátili závery ich znaleckých posudkov, pričom znalec F.. S. E., K.. zároveň poukázal
na ich rozporuplné tvrdenia ohľadne priebehu hranice a polohy plotu, a zvlášť poukázal na to, že pri
vypracovaní znaleckého posudku znalec F.. I. O. nezohľadnil podrobné meranie z roku 1966. Závery
znalca F.. Z. G. vyvrátil aj svedok Z. I.. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správne, presvedčivé, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

8. K odvolacej námietke žalobkyne, že jej postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jej žiadosti
o odročenie pojednávania, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že
s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami CSP,

najmä v ustanovením § 183 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, kedy možno odročiť pojednávanie. Ak
aj žalobkyňa sledovala ďalšie dokazovanie (v poradí 4-tým znaleckým posudkom), tento jej procesný
postoj ju neospravedlňoval z neúčasti na súdnom pojednávaní a pre ktorú neúčasť sa sama zbavila
možnosti klásť otázky znalcovi Ing. E., prípadne ďalších procesných prostriedkov. Pritom je zarážajúce,že v konaní akým je aj predmetná vec a kedy sú relevantné názory znalcov sa nevyjadrila k znaleckému
posudku F.. O., no očakáva ďalšie dokazovanie, a to bez ohľadu na presvedčivé vyrovnanie sa s
odlišnýmizisteniamiznalcovzostranysúduprvejinštancie.Aniodvolacísúd nenadobudolpresvedčenie

o potrebe ďalšieho znaleckého dokazovania.

9. Súd prvej inštancie ustálil, že znalec F.. G. už bol raz vysluchnutý. F.. O., ktorého záver o tom, že
oplotenie žalovaných je na správnej hranici medzi parcelami strán sa zhodoval so záverom znalca F.. E.,
pri svojom výsluchu dostatočne vysvetlil nezrovnalosti v posudkoch a ich príčiny. Odvolací súd zhodne

ako súd prvej inštancie nepovažuje za dôvodné a účelné nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania.
V predmetnom konaní sa súd oboznámil s tromi znaleckými posudkami od rôznych znalcov, výpismi z
LV č. XXX, XXX k. ú. O., protokolom o vytýčení hranice pozemku s vytyčovacím náčrtom č. XX/XXXX,
záznamom podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F, čo odvolací súd považuje za dostatočné
pre posúdenie žalobného návrhu.

10. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami sporu. Súd najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli
preukázané iným spôsobom.

11. Žalobkyňa sa nestotožňuje s priebehom hranice medzi dotknutými pozemkami a ani s oplotením,
ktoré má aj betónové prvky a ktoré je v prírode podľa žalovaných umiestnené na mieste pôvodného
oplotenia a má ísť o hraničnú líniu zastabilizovanú niekoľko desaťročí. Žalobkyňa uplatňuje právo
samostatne bez ostatných podielových spoluvlastníkoch, ktorí sa odmietli k žalobe pripojiť, aj keď

prejudiciálne ide nielen o vydanie veci ale aj o spor o vlastnícke právo k pozemku.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v minulosti (v čase, keď vlastníkmi pozemkov boli právni
predchodcoviažalobkyneažalovaného)bolmedzispornýmipozemkamiumiestnenýpletivovýplot,ktorý
bol postavený ešte v 60-tych rokoch. K výstavbe (prestavbe) sporného plotu s betónovými základmi

došlo v rokoch 2006 - 2007.

13.Súdprvejinštancievdanejvecivykonalrozsiahledokazovanie.Vpriebehukonaniabolivypracované
tri znalecké posudku, a to znalecký posudok F.. Z. G., F.. I. O. a F.. S. E., z ktorých, okrem iného, súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobnom návrhu žalobkyne vychádzal.

14.ZoznaleckéhoposudkuF..Z.G.,č.XX/XXXXvyplynulo,ževytyčovacínáčrtF..E.nemávypovedaciu
schopnosť a nevykazuje žiadne odchýlky oplotenia od vlastníckej hranice. Ustálil, že oplotenie medzi
parcelami KN XXX/X a XXX/X, ktoré spočiatku žalobkyňa rovnako spochybňovala (porov. pôvodnú
žalobu) je postavené správne, na rozdiel od plotu medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X a v grafickej časti

priebeh správnej hranice znázornil bodmi X-XXXX, XXX-XX, XXX-XX a X-XXXX..

15. Ing. Z. G. vychádzal zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F z roku 1986, ku
ktorémusavyjadrilajsvedokZ.I.,ktorýuvedenýzáznamspracoval.ZvýsluchusvedkaZ.I.vyplynulo,že
pozemokzameralpreúčelyvytýčeniastavebnéhopozemkužalovaného,nohranicumedziparcelamiKN

XXX/X a XXX/X neriešil. Nesúhlasil s ustálením hranice znalcom F.. Z. G., nakoľko tento mal vychádzať z
mapyV.,ktorániejehodnoverná.Vychádzajúczidentickéhobodu -pôvodnéhostaréhodomužalobkyne
zistil posun 80 cm medzi mapou ROEP a skutočnosťou.

16. Súd prvej inštancie následne do konania pribral znalca F.. I. O. za účelom vypracovania kontrolného

znaleckého posudku k posudku F.. G.. Zo záverov znalca F.. I. O. vyplynulo, že súčasné oplotenie sa
zhoduje s hranicou v katastrálnej mape. Zistil však odchýlku v porovnaní s meračským náčrtom z roku
1944. Vo vzťahu k znaleckému posudku F.. Z. G., ktorý vychádzal zo záznamu podrobného merania
zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F z roku 1986 uviedol, že tento záznam spornú hranicu nerieši.

17. Na posudok č. 4/2016 znalca F.. S. E., K.., ktorý bol vypracovaný 05.07.2016 a keďže mal všetky
zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 17 zákona č. XXX/XXXX Z. z. a obsahoval doložku o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku s poukazom na § 209ods. 2 CSP, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na tento znalecký posudok nahliadal ako keby
išlo o rovnocenný znalecký posudok.

18. Zo znaleckého posudku F.. S. E. vyplynulo, že prvýkrát sporná hranica medzi parcelami KN XXX/X a
XXX/X bola zameraná v roku 1944, druhýkrát pri THM v roku 1966. Na podklade vektorovej katastrálnej
mapy a kontrolného merania znalec zistil, že poloha stavieb sa nezhoduje s meraním, ale vlastnícka
hranica áno. Z grafickej identifikácie kontrolného merania, ortogonálneho a polárneho merania (príloha
č. 15) vyplynulo, že plot sa nachádza na spojnici bodov XX a XX, ktoré predstavujú vlastnícku hranicu.

Hranica medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X zobrazená vo vektorovej katastrálnej mape je správna a
nezmenila sa od mapovania z roku 1944 a ani pri Y. z roku 1966. Je zadefinovaná podrobnými bodmi
č. XXX-X, XXX-X, XXX-X a XXX-X a potvrdená aj geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Poloha plotu
je daná podrobnými bodmi č. XX a XX a je totožná s polohou vlastníckej hranice definovanej bodmi č.
XXX-X, XXX-X, XXX-X a XXX-XX. Správnosť polohy vlastníckej hranice potvrdil aj bod č. XX, ktorý sa
zachoval z pôvodnej vlastníckej hranice.

19. Ing. S. E. pred súdom prvej inštancie výslovne uviedol, že oplotenie žalovaných nezasahuje do
pozemku žalobkyne a že záznam podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F z roku 1986, z
ktorého vychádzal znalec F.. Z. G. vôbec nerieši spornú hranicu, a preto znalecký posudok F.. G. posúdil
ako nepreskúmateľný, nakoľko z neho nevyplýva z neho z akých súradníc bodov znalec vychádzal. Vo

vzťahu k znaleckému posudku F.. O., u ktorého pri znázornení hranice podľa meračského náčrtu č. X
a XXX došlo k posunu hranice, uviedol, že sa obaja zhodli na tom, že oplotenie je v súlade s hranicou
v katastrálnej mape. K spomínanému posunu u znalca F.. O. došlo z dôvodu, že nemal k dispozícii
zápis podrobného merania z roku 1966, a teda vychádzal len z náčrtu, čím došlo k nepresnostiam pri
transformovaní hranice. F.. E. pri spracovávaní znaleckého posudku postupoval aj podľa spomínaného

zápisuzpodrobnéhomeraniazroku1966,podľaktoréhopresnezameraljednotlivébodyspornejhranice
a tieto údaje potom pretransformoval na stav v U..

20. Odvolací súd má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že oplotenie
žalovaných nezasahuje do pozemku žalobkyne, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď

žalobu zamietol.

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

22. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho
dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Úspešným žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).