Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010445
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717010445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.

januára 2018 v trestnej veci obž. M. Č. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
M. Č. U. G. C. Q. - nar. XX.XX.XXXX Z. O. - A. A., U.
O., E. K. O., F.. Š. Č.. XXXX/XX,
U. O.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

-zprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/Trestnéhozákona,spoukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- si ako otec neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom dcére K., nar. XX.XX.XXXX

a synovi A., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako
aj z rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 40 Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného
dňa 11.12.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. sumou 1.000,- Kč mesačne počnúc
dňom 01.10.2008, vždy do každého 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky M. C., ako aj z rozsudku
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/77/2011-11 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňa 11.05.2011,
ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna A. sumou 70,- € mesačne počnúc dňom 01.04.2011,
vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky M. C., túto svoju vyživovaciu povinnosť
si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad a na iných miestach v období od 01.10.2008 až doposiaľ

na dcéru K. a v období od 01.04.2011 až doposiaľ na syna A., s výnimkou období, kedy bol evidovaný
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie, a to v dobe od
30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014 do 16.09.2014 a od 24.06.2015
do 24.08.2015, pričom poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2010 do 31.10.2011 vo
výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške 62,50,- € mesačne a v dobe
od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne, čím mu za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom pre matku detí M. C. vo výške 74.000,- Kč na dcéru K. a 3 920,- € na syna A.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Za to mu

u k l a d áPodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného M. Č. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138
písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si ako otec neplní vyživovaciu povinnosť voči

svojim maloletým deťom dcére K., nar. XX.XX.XXXX a synovi A., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia
povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine ako aj z rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn.
40 Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňa 11.12.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu dcéry K. sumou 1.000,- Kč mesačne počnúc dňom 01.10.2008, vždy do každého 15-tého dňa v
mesiaci vopred do rúk matky M. C., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/77/2011-11

zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňa 11.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna A.
sumou 70,- € mesačne počnúc dňom 01.04.2011, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky M. C., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad a na
iných miestach v období od 01.10.2008 až doposiaľ na dcéru K. a v období od 01.04.2011 až doposiaľ
na syna A., s výnimkou období, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade

ako uchádzač o zamestnanie, a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013,
od 13.05.2014 do 16.09.2014 a od 24.06.2015 do 24.08.2015, pričom poberal dávky pomoci v hmotnej
núdzi v dobe od 01.05.2010 do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do
30.11.2013 vo výške 62,50,- € mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- €
do 61,50,- € mesačne, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí M. C. vo

výške 66.000,- Kč (2.508,--€) na dcéru K. a 3.360,- € na syna A. (spolu 5.868,--€).
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonanom v zmysle § 252 ods. 2 Trestného
poriadku v neprítomnosti obžalovaného M. Č. vykonal dôkazy prečítaním výpovede obžalovaného,
svedkyne M. C. a listinných dôkazov a zistil nasledovné.
Obžalovaný M. Č. sa v prípravnom konaní dňa 19.04.2016 a dňa 12.04.2017 ku skutku priznal a uviedol,

že si je vedomý nezaplatenia dlžného výživného za roky 2015 a 2016, pričom zároveň prejavil i snahu
predmetný dlh matke detí zaplatiť, s poukazom na to, že M. C. - matke detí i v minulosti časť dlžného
výživného zaplatil tak, že jej na účet zaslal určitú časť dlhu výživného. Dňa 19.12.2017 pri rozhodovaní o
zrealizovanom príkaze na zatknutie Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 50/2017 vydaného v predmetnej
trestnej veci z dôvodov existencie väzby u obžalovaného M. Č. podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/

Trestného poriadku menovaný uviedol, že dlh na výživnom uvedený v obžalobnom návrhu zaplatí matke
detí M. C. v zmysle účinnej ľútosti podľa § 85 Trestného zákona najneskôr do termínu nariadeného
hlavného pojednávania, resp. že konajúcemu súdu predloží doklad o zaplatení dlžného a bežného
výživného matke detí.
Spáchanie žalovaného skutku obžalovaným M. Č. bolo okrem jeho priznania preukázané aj výpoveďou

svedkyne M. C., ktorá v prípravnom konaní dňa 21.09.2016 potvrdila, že obžalovaný si svoju vyživovaciu
povinnosť v žalovanom období a až do súčasnosti neplnil a neplní, že na svoje deti K., G.. XX.XX.XXXX
a A., G.. XX.XX.XXXX neplatí Okresným súdom Plzeň, sp. zn. 40Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008,
právoplatného dňom 11.12.2008 a Okresným súdom Poprad, sp. zn. 15P 77/2011 zo dňa 12.04.2011,
právoplatného dňom 11.05.2011 stanovenú vyživovaciu povinnosť, s deťmi sa nekontaktuje, po

odsťahovaní do Českej republiky ich nenavštevuje, nekupuje žiadne darčeky či oblečenie a neprejavuje
o ne žiadny záujem, maloleté deti však napriek týmto skutočnostiam však podľa nej núdzou netrpia, aj
keď neplatenie vyživovacej povinnosti im spôsobuje problémy v rodinnom rozpočte, keďže ako matka -
samoživiteľka hradí výdaje na domácnosť, bývanie, energie, školské potreby detí i každodenné veci z
jej príjmu z čiastočného pracovného úväzku, pričom sú jej príslušným orgánom štátnej správy Českej

republiky hradené aj určité výdaje spojené s bývaním a s úhradou ktorých jej finančne vypomáha i jej
matka.
Výpoveď obžalovaného M. Č. a svedkyne M. C. zodpovedali aj listinným dôkazom v podobe rozsudku
OS Plzeň, sp. zn. 40Nc 61/2008 zo dňa 26.11.2008, právoplatného dňom 11.12.2008, rozsudku OS
Poprad, sp. zn. 15P 77/2011 zo dňa 12.04.2011, právoplatného dňom 11.05.2011, rodných listov detí

K. Q. A., potvrdení o návšteve školy maloletých detí, potvrdenia o čiastočnom výživnom zaplatenomobžalovaným M. Č., výsledkov právnej pomoci z Českej republiky, správ Sociálnej poisťovne Slovenskej
republiky, Okresného sociálneho zabezpečenia Pardubice - Česká republika, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad, Úradu práce Pardubice - Česká republika a správ, potvrdení o príjme i mzdových

listov od príslušných zamestnávateľov obžalovaného M. Č. v žalovanom období - Universalruste, s.r.o.
so sídlom Pod lesom č. 57, Vysoké Tatry, Stavia Botostav, s.r.o. Poprad, RCA Tech, s.r.o., VG-STAV,
s.r.o. Poprad, Š. M. Poprad a M. Č. Poprad, u ktorých obžalovaný v žalovanom období pracoval ako
zamestnanec - dohodár o pracovnej činnosti a u ktorých mal oficiálny nepravidelný mesačný príjem
čistej mzdy od cca 10,--eur do cca 200,--eur, v čase keď nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, z ktorého bol dňa 24.08.2015 pre nespoluprácu z
evidencie vyradený na dobu 6 mesiacov.
Ďalšie listinné dôkazy - lustrácie v evidencii vozidiel v katastri nehnuteľností a živnostenskom registri
svedčili preto, že obžalovaný nedisponuje žiadnym oficiálnym hnuteľným či nehnuteľným majetkom,
resp. že v žalovanom období obžalovaný nebol vedený v živnostenskom registri Slovenskej republiky
ako živnostník a listinné dôkazy v podobe správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade svedčili

pre obdobie, kedy bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie,
a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014 do 16.09.2014
a od 24.06.2015 do 24.08.2015 a kedy poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od 01.05.2010
do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške 62,50,- €
mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne.

Takto vykonané dokazovanie po jeho vyhodnotení v zmysle zásad uvedených v Trestnom poriadku v
§ 2 ods. 10, § 12 a § 19 viedlo súd k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, že postačuje na jeho rozhodnutie a že hodnotené dôkazy
boli získané zákonným spôsobom a vyhodnotené podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho kto ich
obstaral.
Konajúci súd súčasne dospel pri tom k záveru, že žalovaný skutok sa stal na tom skutkovom základe,
ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku až na dobu páchania skutku a výšku dlžného výživného,
ktoré súd upravil oproti pôvodnému obžalobnému návrhu a k záveru, že žalovaný skutok spáchal

obžalovaný M. Č. tým, že si ako otec neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom dcére
K., G.. XX.XX.XXXX a synovi A., G.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo
Zákona o rodine ako aj z rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, sp. zn. 40 Nc 61/2008 zo dňa
26.11.2008, právoplatného dňa 11.12.2008, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. sumou
1.000,- Kč mesačne počnúc dňom 01.10.2008, vždy do každého 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk

matky M. C., ako aj z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/77/2011-11 zo dňa 12.04.2011,
právoplatného dňa 11.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna Samuela sumou 70,- €
mesačne počnúc dňom 01.04.2011, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
M. C., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad a na iných miestach
v období od 01.10.2008 až doposiaľ na dcéru K. a v období od 01.04.2011 až doposiaľ na syna A., s

výnimkou období, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač
o zamestnanie, a to v dobe od 30.03.2010 do 12.06.2011, od 04.06.2012 do 04.11.2013, od 13.05.2014
do 16.09.2014 a od 24.06.2015 do 24.08.2015, pričom poberal dávky pomoci v hmotnej núdzi v dobe od
01.05.2010 do 31.10.2011 vo výške 62,50,- € mesačne, v dobe od 01.06.2012 do 30.11.2013 vo výške
62,50,- € mesačne a v dobe od 01.07.2014 do 30.09.2014 vo výške od 53,50,- € do 61,50,- € mesačne,

čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí M. C. vo výške 74.000,- Kč na dcéru
K. a 3 920,- € na syna A..
Na základe vyššie uvedeného potom konajúci súd konštatoval, že obžalovaný M. Č. tým, že najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas spáchal z hľadiska právnej kvalifikácie trestný

čin kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil dlhodobo, čo bolo z hľadiska ustanovenia §
138 písm. b/ Trestného zákona konajúcim súdom kvalifikované ako dlhší čas t. j. čas presahujúci dobu
6 mesiacov.

Pri uznaní viny obžalovaného M. Č. súd vychádzal predovšetkým z výpovede samotného obžalovaného,
výpovede svedkyne M. C. a z vyššie uvedených listinných dôkazov, pretože obe skupiny dôkazov
jednoznačne svedčili pre to, že obžalovaný M. Č. si ako otec maloletých detí K. Q. A. neplnil vyživovaciu
povinnosť, hoci tak v žalovanom období mal a mohol urobiť, keďže obžalovaný mal určitý finančný príjembuď z riadneho zamestnania alebo z brigádnickej oficiálnej či neoficiálnej činnosti, obžalovaný sám vo
svojej výpovedi priznáva, že v žalovanom období mal dostatočný príjem a to vo výške od 500 do 800,--
eur s výnimkou období, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny v Poprade a kedy poberal len dávky pomoci v hmotnej núdzi vo výške od 53,50,--eur do
62,50,--eur.
Konajúci súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by obžalovaného vyviňovali z následkov
trestno-právnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim maloletým
deťom a skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal ako skutočnosti, pre ktoré si nemohol plniť svoju

zákonnú vyživovaciu povinnosť - nedostatok práce a finančných prostriedkov alebo skutočnosti, že
si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom sčasti splnil tým, že matke detí zaslal
finančné prostriedky na účet č. XXXXXXXXX/XXXX ho z tejto trestno-právnej zodpovednosti za
žalovaný trestný čin žiadnym spôsobom nevyviňujú, keďže matka detí M. C. poprela, aby jej obžalovaný
takýmto spôsobom uhradil časť dlhu na výživnom a na druhej strane listinné dôkazy v podobe správ
príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Sociálnej poisťovne, zamestnávateľov i

príslušných orgánov Českej republiky potvrdzujú, že obžalovaný v žalovanom období mal dostatočný
príjem finančných prostriedkov - z oficiálnych i z neoficiálnych zamestnaní, z ktorých si mal a mohol plniť
predmetnú vyživovaciu povinnosť k rukám matky tak, ako mu to ukladá zákon o rodine i právoplatné
rozhodnutia justičných orgánov Slovenskej a Českej republiky.
Obžalovaný M. Č. navyše žiadnym spôsobom nereagoval ani na výzvy orgánov činných v trestnom

konaní a ani súdu, aby zaplatil dlžnú čiastku na výživnom, hoci sám a opakovane prehlasoval, že dlžné
výživné matke detí zaplatí a tak nemohli byť v predmetnom konaní použité ustanovenia o účinnej ľútosti
podľa § 86 písm. a/ Trestného zákona.
Konajúci súd sa zároveň stotožnil s výškou mesačného výživného určeného opatrovanskými súdmi tak
na maloletú K. ako aj na maloletého A., pretože tieto už pri stanovení výšky mesačného výživného na

maloleté deti u obžalovaného ako otca detí zohľadnili osobné a majetkové pomery obžalovaného a k
ich zmene nedošlo ani v čase vyhlásenia predmetného rozsudku.
Súdpovažujezapotrebnépoukázaťajnaostatnéskutočnosti,ktorévyplynulizvýpovedesvedkyneM.C.
o tom, že obžalovaný okrem neplnenia si vyživovacej povinnosti žiadnym iným spôsobom sa o maloleté
deti nezaujímal, nestaral, nekupoval im žiadne veci a darčeky, nekontaktoval ich a nenavštevoval.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa živiť samé, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, každý z rodičov
je pritom povinný si plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Vykonané dôkazy objektívne nepreukázali takú nepriaznivú finančnú situáciu obžalovaného, ktorá by

viedla až k jeho sociálnej odkázanosti, s výnimkou obdobia kedy bol vedený na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Poprade ako uchádzač o zamestnanie.
Obžalovaný si bol plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim dvom maloletým deťom
a bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ich aj reálne plnil.
Vykonané dôkazy zároveň preukázali aj to, že maloleté deti v žalovanom období núdzou netrpeli napriek

tomu, že obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť voči nim neplnil riadne a včas, resp. neplnil vôbec.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného M. Č. vyhodnotil ako konanie spáchané v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho

konania tento záujem aj porušil, keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti a bol tak
povinný ju aj reálne plniť.
Obžalovaný M. Č. bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, naposledy na základe trestného rozkazu
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T 187/2017 zo dňa 27.12.2017, právoplatného dňom 27.12.2017 pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 8 mesiacov. Obžalovaný má v registri priestupkov dva záznamy
a z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k
riadnemu životu a aby iných odradil od páchania trestných činov, zistiac pritom poľahčujúcu okolnosťv podobe § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa ku skutku priznal a priťažujúcu okolnosť v § 37
písm. m/ Trestného zákona, keďže pred spáchaním skutku bol už odsúdený a tak dospel k záveru,
že u obžalovaného M. Č. sa účel trestu dosiahne výhradne uložením nepodmienečného trestu odňatia

slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka a jeho výkonom v ústave na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia preto, že pred spáchaním skutku nebol vo výkone
trestu odňatia slobody a preto, že vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo uloženie
iného druhu trestu odňatia slobody vylúčené zo zákonných dôvodov.
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a

uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.