Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201100
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116201100.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080
05 Prešov, proti žalovanému: Slovenskému vodohospodárskemu podniku, štátny podnik, so sídlom
Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice,

IČO: 36 022 047, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k.20C/14/2016-232 zo dňa 27.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.453,50
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.453,50 eura od 05.05.2016 až do

zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
nárok na náhradu trov nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka a uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností parc. parc. KN-E č.
XXX/X, kat. úz. P. o výmere 299 m2, parc. KN-E č. XXX, kat. úz. P. o výmere 117,5 m2 za obdobie od
05.02.2014do10.08.2015aparc.KN-Eč.XXXovýmere188m2,kat.úz.F.zaobdobieod21.01.2014do
10.08.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný predmetné pozemky v žalovanom období užíval
a že sa tak na úkor žalobcu, ktorý bol v tom období ich vlastníkom bezdôvodne obohacoval. Žalovaný

len namietal, že žalobcom bol vyzvaný na uzatvorenie nájomných zmlúv na časti užívaných pozemkov
za účelom zamedzenia ďalších súdnych sporov za neoprávnené užívanie predmetných pozemkov,
pričom žalovaný sa pred podaním žaloby nebránil nároku žalobcu, a ho akceptoval. Podanú žalobu
preto pokladal v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru,
že nakoľko nedošlo k uzavretiu dohody, nemožno podanie takejto žaloby vyhodnotiť ako v rozpore
s dobrými mravmi. Táto skutočnosť má však nepochybne význam z hľadiska náhrady trov konania,

keďže žalovaný nedal príčinu k podaniu žaloby. Zamietnutie žaloby by však bolo podľa názoru súdu
nespravodlivé a nakoniec aj neskorší postoj žalovaného, ktorý predložil znalecký posudok, pri ktorom
už bola určená priemerná hodnota nájomného aj keď iných pozemkov za rok 2014 a 2015 vo výške
4,28 eura za m2/rok svedčí o nevyhnutnosti podania žaloby. Pokiaľ ide o výšku nájmu, tak v konaní
žalobca predložil znalecký posudok vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach, znalecký ústav,
ktorýstanovilvšeobecnúhodnotunájmupozemkovporovnávacoumetódouvroku2014vovýške10,868

eura/m2 v roku 2015 vo výške 10,857 eura/m2 a v roku 2016 vo výške 10,825 eura/m2. Žalovaný
predložil dva znalecké posudky č. 7/2015 a č. 32/2016, ktoré stanovili hodnotu nájmu na základe metódypolohovej diferenciácie a znalecký posudok č. 1/2017, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX - pozemok parc. registra E-KN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1 296
m2 v katastrálnom území P. na základe porovnávacej metódy za roky 2014 a 2015 vo výške 4,28 eura/

m2/rok. Súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia nevychádzal ani z jedného predloženého
znaleckého posudku. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený žalobcom, tak tento je podľa názoru
súdu neobjektívny. Znalecký ústav pri jeho vypracovaní vychádzal iba zo zmlúv predložených žalobcom.
Pri vypracovaní znaleckého posudku si mal znalecký ústav zabezpečiť potrebné materiály aj vlastným
úsilím z dostupných zdrojov a nielen od objednávateľa. Sám znalec pri výsluchu uviedol, že hlavný

vplyv pri určení všeobecnej hodnoty nájmu majú hodnoty, ktoré sa dosiahli na trhu, teda zmluvy. Ak
vychádzal iba z pokladov od žalobcu, nemožno takýto posudok pokladať za objektívny a na základe
neho priznať bezdôvodné obohatenie. Je nesporné, že ak by znalecký ústav vychádzal napr. aj z
nájomných zmlúv, ktoré predložil žalovaný a ktoré sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv, tak by
výsledná suma bola nižšia. Pokiaľ ide o znalecké posudky č. 7/2015 a č. 32/2016 tak žalovaný na
pojednávaní dňa 06.03.2017 uviedol, že na znaleckom posudku, ktorý vypracoval C.. Y. F. N. a ktorým

stanovil hodnotu nájmu na základe polohovej diferenciácie už netrvajú. K znaleckému posudku č. 1/2017
súd uviedol, že v prvom rade sa jedná o pozemok, ktorý nie je predmetom tohto konania. Súd bolo toho
názoru, že ani tento znalecký posudok nie je objektívny. Znalec vychádzal z nájomných zmlúv, ktoré
uzatvoril žalovaný so Slovenskou republikou, resp. s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., kde je
jediný akcionár Slovenská republika a z nájomnej zmluvy s G. F., kde je nájomné výrazne nižšie. Súd

prvejinštanciebolpretotohonázoru,žeaninazákladetohtoznaleckéhoposudkunemožnobezdôvodné
obohatenie priznať. Ak teda ani jedna zo strán nepredložila znalecký posudok, ktorý by bol presvedčivý
a objektívny a žiadna zo strán nenavrhla kontrolný znalecký posudok, súd pri stanovení hodnoty nájmu
vychádzal z vlastných úvah, pričom prihliadol na všetky predložené nájomné zmluvy a dospel k záveru,
že v danom prípade je spravodlivá všeobecná hodnota nájmu vo výške 7 eur/m2. Pri stanovení výšky

vychádzal zo všetkých nájomných zmlúv predložených žalovaným, ale aj z nájomných zmlúv, ktoré
sa nachádzajú v znaleckých posudkoch. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenie za užívanie
nehnuteľnosti parc. KN-E č. XXX/X, kat. úz. P. o výmere 299 m2, parc. KN-E č. XXX, kat. úz. P. o výmere
117,5 m2, spolu 416,5 m2 za obdobie od 05.02.2014 do 10.08.2015, t.j. za 552 dní, súd priznal žalobcovi
nárok vo výške 4.409,19 eura (552/365 x 416,5 x 7) a parc. KN-E č. XXX, kat. úz. F. o výmere 188 m2

za obdobie od 21.01.2014 do 10.08.2015, t.j. 567 dní, nárok vo výške 2.044,31 eura (567/365 x 188
x 7) spolu 6.453,50 eura, k zaplateniu ktorej sumy zaviazal žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 6.453,50 eura od 05.05.2006 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadne uplatneného úroku
žalobu zamietol. Poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že za prvú výzvu na

vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto nasledujúci
deň sa dostal žalovaný do omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. §
255 ods. 2 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalobca bol úspešný v časti
zaplatenia 6.453,50 eura zo sumy 10.015,48 eura, teda v rozsahu 64,44 % a žalovaný vo zvyšných
35,56 %. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 28,88 %. Súd však žalobcovi nárok na

náhradu trov konania s poukazom na ust. § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal, lebo za dôvod
hodný osobitného zreteľa považoval správanie sa žalobcu pred podaním žaloby, ktorý vyzval žalobcu
na zaplatenie nájomnej zmluvy, na čo žalovaný reagoval kladne a k uzavretiu zmluvy nedošlo iba pre
správanie sa žalobcu. Žalovaný od začiatku nepopieral nárok žalobcu, teda akceptoval na základe jeho
žiadosti tento nárok, pričom vynaložil všetku potrebnú snahu na vysporiadanie svojich záväzkov. Za

takého stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný hradil žalobcovi trovy konania, nakoľko
tento nedal žalobcovi zámienku na podanie žaloby.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj výrok o trovách konania. Poukázal

na to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení, vrátane
nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ust. § 206, § 207, § 209 Civilného sporového poriadku
s tým, že uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, ak v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že
nevychádzal ani z jedného predloženého znaleckého posudku, ale vychádzal z vlastných úvah. Právny
zástupca žalobcu bol toho názoru, že žiaden súd nemá možnosť voľnou úvahou stanovovať výšku

bezdôvodnéhoobohatenia,naktoréstanoveniesúpotrebnéodbornéznalosti,resp.jepotrebnévedecké
posúdenie. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie sp.
zn. 4Obo/112,113/2011 z 12.06.2012, z ktorého vyplýva, že znalecké dokazovanie je možné nariadiť len
na posúdenie odbornej otázky. Súd nie je oprávnený hodnotiť odbornú stránku podaného znaleckéhoposudku. Opätovne poukázal na rozdielnosť predložených znaleckých posudkov stranami v spore s tým,
že zdôraznil, že žalobca predložil súkromný znalecký posudok zo dňa 06.07.2016, ktorý bol vypracovaný
znaleckým ústavom v odbore stavebníctvo, a to Technickou univerzitou v Košiciach. Nepovažoval za

správnu úvahu súdu o neobjektívnosti súkromného znaleckého posudku, ktorý žalobca predložil. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri vykonávaní tohto dôkazu, tak ako by
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Ďalej namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutianajprvvbode35,potomvbode36stým,žesúdprvejinštancieaj
bezoporyvzákonevypočítalvšeobecnúhodnotunájmupredmetnýchnehnuteľnostíadospelkpriznanej

sume vo výške 7 eur za m2 za rok. Ďalej namietal výrok o trovách konania. Uviedol, že v sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu vo veci . Posúdenie okolností
pred podaním žaloby, ako aj následný postup žalobcu týkajúci sa podania žaloby v tejto veci súdom
nepovažoval za správny. V zamietavom výroku namietal aj výrok v časti nepriznaného ročného úroku z
omeškaniazdlžnejsumyvovýške5,05%ročneod21.01.2016dozaplatenia,t.j.ododňanasledujúceho
od podania žaloby na súd. Je nesporné, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že bezplatne užíva

pozemky žalobcu, a to už odo dňa doručenia žiadosti žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa
15.12.2014. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu ním podaného odvolania a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok
napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho odôvodnenie
považoval za arbitrárne, neodôvodnené, nepreskúmateľné. Zamietavý výrok a výrok o nároku na
náhradu trov konania považoval za zákonný a vecne správny. Žalovaný poukázal na to, že skutkový
stav vyhodnotený súdom prvej inštancie nemá rozumnú a logickú oporu vo vykonanom dokazovaní, a

preto z tohto dôvodu ho považuje za svojvoľný, neodôvodnený a arbitrárny. Nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym, skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Bez opory vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie určil výšku hodnoty nájmu pre

určenie výšky bezdôvodného obohatenia v sume 7 eur/m2 za rok, ktorú takto stanovenú hodnotu
považoval bez ďalšieho za spravodlivú, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia takto stanovenej výšky,
a preto rozhodnutie v tejto časti je nepresvedčivé a najmä absolútne nepreskúmateľné. Pri aplikácii
ust. § 264 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd však nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru
o splnení predpokladov pre určenie výšky nároku úvahou súdu. Neuviedol, že výšku bezdôvodného

obohatenia nemožno zistiť vôbec, alebo len s nepomernými ťažkosťami. Výšku nároku voľnou úvahou v
zmysle ust. § 264 ods. 1 Civilného sporového poriadku mohol súd určiť až po zistení skutočnosti, ktoré
by umožňovali porovnať výšky náhrad v porovnateľných prípadoch a až pri absencii zodpovedajúcich
podkladov mohol vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal odstránením rozporov medzi oboma znaleckými posudkami.

Podľa názoru žalovaného, odôvodnenie nespĺňa základné požiadavky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku, lebo súd prvej inštancie dostatočne neuviedol, akými úvahami sa riadil,
keď nevyhodnotil časť dôkazov a argumentácie, na ktoré v konaní poukázali a prečo na tieto dôkazy
pri rozhodovaní neprihliadal. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a priznať
žalobcovi zaplatenie sumy 3.945,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od

05.05.2016 do zaplatenia, alebo zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v konaní bola
sporná len výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú súd prvej inštancie určil voľnou úvahou, na čo

podľa žalobu nemal žiadne zákonné oprávnenie. Poukázal na uplatnenú námietku ním v podanom
odvolaní. Ďalej uviedol, že náhrada za neoprávnené užívanie pozemkov v zmysle ustálenej judikatúry
zodpovedá trhovému nájomnému v danom mieste a čase, keďže platí, že užívateľ cudzej veci bez
právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia
je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase

za porovnateľné užívanie (prenajatie veci). Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Najčastejšie ide o
nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hodnoty nájomného, ktoré by nájomca
v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Poukázal na inérozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/8/2009z13.11.2009,sp.zn.4Cdo/52/2009z31.01.2011.
Odvolanie žalovaného v celom rozsahu považoval za nedôvodné.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu, ani v rámci odvolacej repliky písomne nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak

novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že odvolania strán sporu sú dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

7. Predmetom odvolacieho konania bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Medzi stranami sporu

v konaní pred súdom prvej inštancie bola sporná výška uplatneného bezdôvodného obohatenia, a to
výška nájomného z titulu všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parc. KN-E č. XXX/X, kat. úz. P. a parc.
KN-E č. XXX kat. úz. P. v podiele 2/4, na ktorých nehnuteľnostiach sa nachádza koryto rieky Sekčov,
ktoré je v zmysle rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného
prostredia, č. 2012/7520-3617/BE z 10.05.2012 umelým korytom, vo výmere 416,5 m2, zapísané na LV

č. XXXXX vo vzťahu k parc. KN-E XXX /. - orná pôda o výmere 299 m2 v podiele 1/1 a vo vzťahu k parc.
KN-E č. XXX o výmere 235 m2, vedená na LV č. XXXXX, kat. úz. P. v podiele 2/4. Vo vzťahu k tejto
nehnuteľnosti sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05.02.2014 do
10.08.2015. Za obdobie od 21.01.2014 do 10.08.2015 sa ďalej žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k nehnuteľnosti parc. KN-E č. XXX, o výmere 188 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat,

úz. F., na ktorej nehnuteľnosti sa nachádza koryto toku Delňa, ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Prešove č.j. 1/2011/01250-007/VK z 19.10.2011 umelým vodným tokom.
Za dôvodné považoval odvolací súd odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k stanoveniu výšky všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov voľnou úvahou súdu.

8. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Citované ustanovenie vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného
princípu nezávislosti súdov v zmysle čl. 46 ústavy. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava nestanovuje, ako
má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svoje úvahy,

ktorá v civilnom procese predstavuje zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť
v rozpore so zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazovsú súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení
rozsudku okrem iného stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy.

Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil predložené listinné dôkazy stranami sporu
týkajúce sa stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, za užívanie ktorých sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, z akých dôvodov nevychádzal

pri posudzovaní uplatnenej výšky všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov z predloženého znaleckého
posudku žalobcu ani žalovaného. V tejto časti súd prvej inštancie správne postupoval v súlade so
zásadou hodnotenia dôkazov. Za nesprávny však považoval odvolací súd ďalší postup súdu, ktorý na
základe voľnej úvahy stanovil výšku všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. V tejto časti namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia boli dôvodné z dôvodu, že
pre stanovenie výšky všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov voľnou úvahou neboli splnené procesné

podmienky. Žalovaný síce poukázal na aplikáciu ust. § 264 CSP, avšak podľa názoru odvolacieho súdu,
stanovenie hodnoty nárokov alebo hodnoty, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku sa v
danom prípade nemôže aplikovať aj na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. Uplatnená
námietka však stranami sporu týkajúca sa nesprávne stanovenej výšky všeobecnej hodnoty pozemkov
voľnou úvahou súdu bola dôvodná. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval podané odvolania strán

sporu za dôvodné s tým, že zákonné podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia v odvolacom
konaní neboli splnené vzhľadom k tomu, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie, ktorého rozsah by
nebol účelný v odvolacom konaní.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa arbitrárnosti a

nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo súd
prvej inštancie po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ustáleniu skutkového stavu následne
právne vec síce správne posúdil, však nesprávne stanovil jeho výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá
nesprávnosť mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Vzhľadom na dôvodnosť podaného odvolania žalobcom v rozsahu zamietavého výroku, odvolací
súd považoval za dôvodné odvolanie aj vo vzťahu k výroku o trovách konania z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávne posudzoval úspech strany v spore s prihliadnutím aj na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Z ust. § 255 ods. 1 CSP vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom tým, že jeho žalobe sa vyhovelo v celom rozsahu. Zásada úspechu vo veci v prípade,
ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku sa posudzuje čo do právneho

základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Navyše výrok napadnutého rozhodnutia týkajúci sa nároku
na náhradu trov konania nezodpovedá citácii textu ust. § 255 ods. 2 CSP, lebo pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu strany v spore
v spojení s aplikáciou ust. § 257 CSP, mal vo výroku vysloviť, ktorej zo strán náhradu trov konania
nepriznáva. Aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP v prípade pomerného rozdelenia náhrady trov konania

porovnaním úspechu a neúspechu umožňuje vysloviť, „že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania právo“. V tejto časti namietaného výroku preto odvolací súd taktiež považoval odvolanie žalobcu
za dôvodné.

11. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku -

priznanému úroku z omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby. Súd prvej inštancie v tejto časti
správne postupoval s poukazom na ust. § 567 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je povinný splniť
dlh prvého dňa potom čo bol o splnenie požiadaný. Súd prvej inštancie správne považoval za prvú
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia doručenie žaloby žalovanému, a preto nasledujúci deň sa
žalovaný so splnením uplatneného nároku dostal do omeškania. Výška priznaného úroku z omeškania

bola v zákonnej výške.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku
s tým, že je potrebné sa zaoberať výškou všeobecnej hodnoty pozemkov z titulu nároku žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 206 CSP

v spojení s čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Ak však je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré
treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Z
uvedeného ust. § 206 CSP vyplýva, že odborné vyjadrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné
posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Odborné znalosti môžeme charakterizovať
ako vedomosti, na získanie ktorých je potrebná určitá odborná znalosť alebo odborná skúsenosť.

Odborné znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Z uvedeného
vyplýva, že odborné vyjadrenie bude súd vyžadovať na posúdenie skutočnosti, na ktoré treba odborné
znalosti. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je postačujúce zabezpečenie odborného
vyjadrenianaurčenievšeobecnejhodnotynájmupozemkovvovlastníctvežalobcuzažalovanéobdobie.
Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania, pripojených listinných

dôkazov vyplýva, že i napriek predloženým listinným dôkazom týkajúcim sa stanovenia všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov znaleckým ústavom, ako aj znalcom stranami sporu, ako aj predloženými
nájomnými zmluvami žalovaným, ktoré mal uzavreté alebo predloženými ako návrh nájomnej zmluvy
s inými fyzickými osobami, na stanovenie výšky všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov je potrebné
odborné vyjadrenie, napr. vyžiadanie si správy katastra na predloženie nájomných zmlúv týkajúcich sa

totožnejlokality,akoajrozsahuobmedzeniaužívaniavlastníkanehnuteľnosti.Akmásúdprirozhodovaní
vychádzať zo znaleckých posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, nemôže iba jednoducho
vybrať jeden z nich a na ostatné bez ďalšieho neprihliadnuť. Musí ich všetky vyhodnotiť v tom zmysle,
ktorý z nich a prečo je preňho určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo
záverov druhého, resp. ostatných znaleckých posudkov. Súd prvej inštancie sa vyjadril v odôvodnení

rozhodnutia a zhodnotil, že znalecké posudky predložené stranami sporu nezohľadnil a pri rozhodovaní
vo veci nevychádzal ani z jedného z nich, ale vychádzal z predložených všetkých listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise. Výška stanoveného bezdôvodného obohatenia 7,- eur za m2/rok však bola
stanovená súdom nesprávne na základe voľnej úvahy, s ktorou úvahou sa odvolací súd nestotožnil,
lebo pre stanovenie tejto výšky bezdôvodného obohatenia sa v spise nenachádzajú potrebné dôkazy.

Napríklad z pripojeného rozhodnutia Okresného súdu Prešov č.k. 12C/79/2011-326 zo dňa18.03.2014
týkajúci sa strán sporu v tomto konaní vyplýva, že žalobcovi bolo priznané bezdôvodné obohatenie
za užívanie sporných nehnuteľností za obdobie okrem iného od 06.03.2013 do 04.02.2014, pričom
pri stanovení výšky nájomného, súd vychádzal z výšky obvyklého nájomného stanoveného znalcom
v znaleckom posudku č. 106/2013 C. vo výške 1,24 eura/m2 za rok. Predmetom tohto konania je

uplatnené obdobie od 05.02.2014 do 10.08.2015. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
preto nevyplýva opodstatnenosť stanovenia výšky nájomného vo výške 7,- eur, ak do 04.02.2014
žalobca akceptoval výšku obvyklého nájomného 1,24 eura za m2 za rok a následne od 05.02.2014
si uplatňuje výšku obvyklého nájomného za rok 2014 podľa znaleckého posudku vypracovaného
Technickou univerzitou v Košiciach vo výške 10,868 eura za m2.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo

veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany
v spore v zmysle ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.