Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214148
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116214148.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: V. A., narodený XX.X.XXXX, trvalo
bytom W. N. XXX/X, N., o zaplatenie úrokov do 6.5.2016 vo výške 2684,71 eur a úrokov vo výške 30,30
% ročne z 2 978,45 eur od 7.5.2016 do zaplatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2684,71 eur a úroky 30,30 % ročne z 2978,45 eur od

7.5.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu istinu 2 978,45 eur
spolu s úrokmi do 6.5.2016 vo výške 2684,71 eur, úrokmi z omeškania do 6.5.2016 vo výške 55,74 eur,

poplatkami 94,30 eur, úrokmi vo výške 30,30 % ročne z 2 978,45 eur od 7.5.2016 do zaplatenia, úrokmi
z omeškania vo výške 1 % ročne z 2 978,45 eur od 7.5.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe v poradí prvým rozsudkom 27.2.2017 č.k.
10C/262/2016-60 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 978,45 eur s úrokmi z omeškania vo
výške 1 % ročne od 20.6.2014 do zaplatenia a poplatky 44,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo

zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhrad trov konania v rozsahu 100 %, pretože
mal za preukázané, že zmluvné strany uzavreli 30.11.2010 spotrebiteľskú zmluvu o úvere za odplatu,
ktorá bola primeraná s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1484/2004,
podľa ktorého je neprimeraná až odplata prevyšujúca štvornásobok obvyklých úrokov, ktoré boli v čase
uzavretia zmluvy 11,13 % ročne, ktorý nárok žalobcovi zrejme nesprávnej v rozsudku nepriznal a mal za
preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru a žalobca ho upozornil

na možnosť požadovať predčasné vrátenie úveru a preto oprávnene úver zosplatnil, nepriznal mu nárok
na úrok z úver po zosplatnení, pretože takéto zmluvné dojednanie považoval za neplatné.

3. Žalobca podal proti predmetnému rozsudku v zamietajúcej časti a to v časti o zaplatenie úrokov
do 6.5.2016 vo výške 2684,71 eur a úrokov vo výške 30,30 % ročne z 2 978,45 eur od 7.5.2016 do
zaplatenia odvolanie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil spolu s
výrokom o trovách konania a vrátil mu na ďalšie konanie uznesením z 7.9.2017 č.k. 8Co/178/2017-102 s
tým, že rozsudok je v časti, v ktorej súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z úveru do 6.5.2016 vo výške
2684,71 eur a to vo výške 967,13 eur do zosplatnenia a 1717,58 eur po zosplatnení nepreskúmateľný,
pretože z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca má naň právo, ale zároveň uviedol, že záver, že

úrok je primeraný len s poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR nie je postačujúci, bez
posúdenia jeho výšky podľa § 53 ods. 6 veta druhá Občianskeho zákonníka, pričom odplata vo výšketrojnásobku obvyklej odplaty nie je primeraná a v časti, v ktorej súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky
po zosplatnení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože právny predpis ani staršia
judikatúra nevylučujú, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej

bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej
bude dlžník v omeškaní (Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.20107 sp. zn. 33Obo/657/2005, ktorý názor
zopakoval Najvyšší súd ČR v rozsudku z 24.7.2014 sp. zn 33Obo/140/2014), ktorá možnosť vyplýva aj
z § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal aj na § 506 a § 203
ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka.

5. Súd pojednával a spor rozhodol bez prítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí mali predvolanie
vykázané, žalovaný na adresu svojho trvalého pobytu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal a predložil súdu údaj o priemerných úrokových sadzbách bánk zverejnený
na stránke www.nbs.sk s tým, že považuje dohodnutý úrok za primeraný. Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a na pojednávaní doplnil
dokazovanie listinou, ktorú predložil, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 14.3.2013 (v rozsudku z 27.2.2017 nesprávne

uvedené 30.11.2010) písomnú zmluvu o úvere č. 0475 3015 13 RSU, ktorej súčasťou sú úverové
zmluvné podmienky žalobcu, podpísané žalobcom a žalovaným. Žalobca sa na základe toho zaviazal
poskytnúť žalovanému úver 3000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokom 30,30
% ročne. Žalovaný sa zaviazal platiť úver v 84. splátkach každú vo výške 92,30 eur mesačne, ktorá
prvá bola splatná 14.4.2013, každá ďalšia vždy do 14. deň v mesiaci a posledná 14.3.2020. V zmluve

bola uvedená správna RPMN 39,95 %, priemerná RPMN 18,86 % a celková čiastka, ktorú má žalovaný
zaplatiť 7813,40 eur (84x92,30+60=7813,20). Zmluvné strany sa v čl. II bod 4 zmluvy dohodli, že žalobca
je oprávnený požadovať od žalovaného uzavretie dohody o jeho súhlase s exekúciou vo forme notárskej
zápisnice, o ktorej žalobca netvrdil, že by bola uzavretá. V zmluve nebola opísaná finančná situácia
žalovaného. Žalovaný sa dostal s platením splátok do omeškania na čo ho žalobca listom z 24.4.2014,

ktorý mu doručil 2.5.2014 upozornil na omeškanie a na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil. Žalobca listom z 3.6.2014, ktorý žalovanému doručil 9.6.2014
oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru 10.deň od doručenia listu t.j. 19.6.2014.
Z údaju o priemerných úrokových sadzbách bánk zverejneného na stránke www.nbs.sk vyplýva, že
priemerné úrokové sadzby pri úveroch nad 5 rokov boli v období 03/13 vo výške 14,07 % (a nie 11,13

% ročne, ako bolo v rozsudku nesprávne vedené s ohľadom na nesprávny uvedený dátum uzavretia
zmluvy).

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti

12. Z vykonaného dokazovania a jeho doplnenia mal súd už pred prvým rozhodnutím za preukázané,

že medzi zmluvnými stranami existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá má všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 odsek 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase jej uzavretia. Poskytnutie úveru bolo dohodnuté za odplatu 30,30 %
ročne a pretože z doplneného dokazovania bolo preukázané, že v čase uzavretia zmluvy bol obvyklýúrok 14,07 % a nie 11,13 % ročne a pretože úrok 30,30 % ročne bol dohodnutý za úveru vo výške
3000 eur s lehotou splatnosti 5 rokov, pričom finančná situácia žalovaného nebola preukázaná a úver
nebol zabezpečený, mal súd za to, že takto dohodnutý úrok neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a to ani s poukazom
na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto právnej veci, ktorým je súd viazaný, pretože takto dohodnutý
úrok nedosahuje 3 násobok obvyklej odplaty, ale len jej 2,14 násobok. Z uvedených dôvodov mal súd
za to, že dohodnutý úrok podstate neprevyšuje obvykle požadovanú odplatu a preto je zmluva o úvere
v uvedenej časti platná. Pretože z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný

vyplýva aj to, že žalobcovi patrí úrok aj po zosplanení úveru, priznal súd žalobcovi úrok z úveru vyčíslený
k 6.5.2016 vo výške 2684,71 eur a od 7.5.2016 vo výške 30,30 % ročne z istiny úveru 2978,45 eur do
zaplatenia, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
13. O náhrade trov súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti neúspešnému žalovanému náhradu trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.