Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715202462
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715202462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: P.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, P., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelári JUDr.
Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, proti žalovanej: Y. P., nar. X.X.XXXX,
bytom Q. XX, W. W., právne zastúpená spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava za účasti intervenienta na strane žalovanej: Groupama
poisťovňa, a.s., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, pobočka poisťovne iného členského štátu, IČO:
47 236 060, právne zastúpený spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom

Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.281,46 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalovanej a intervenienta na strane žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
5C/96/2015-121 zo dňa 1. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.197,46
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy od 19.6.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 86,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.281,46 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.197,46 eur od 19.06.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z nesporného zistenia, že žalobkyňa bola
v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Martin pod sp. zn. 2T/165/2014 uznaná rozsudkom zo
dňa 26.1.2014 vinnou pre prečin ublíženia na zdraví. Zároveň bol poškodený so svojím nárokom na

náhradu škody vo výške 6.677,20 eur, ktorú utrpel pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou, odkázaný
na občianske súdne konanie. Označený intervenient po ukončení poistného šetrenia poskytol plnenie
vo výške 6.427,20 eur titulom náhrady škody na zdraví (bolestné). Pokiaľ ide o vecnú škodu požadovanú
žalobcom v celkovej sume 250 eur (za poškodené oblečenie a dioptrické okuliare), uhradil 166 eur.
Trovy právneho zastúpenia poškodeného vzniknuté v trestnom konaní intervenient žalobcovi nepriznal
v celom rozsahu.

2.V danej spojitosti súd prvej inštancie následne konštatoval, že v zmysle judikátury súdov Slovenskej
republikysatrovypoškodeného,ktorémuvzniklivtrestnomkonanívsúvislostisprávnymzastupovaním,
považujú za škodu. Poškodený teda môže v občianskom súdnom konaní uplatňovať náhradu škody,
pokiaľ v trestnom konaní o náhrade uplatnenej škody rozhodnuté nebolo. Predpoklady zodpovednostisa posudzujú v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom okresný súd dospel k záveru, že
v posudzovanej veci boli (zákonné predpoklady zodpovednosti) naplnené. Žalobcovi totiž vznikal škoda
predstavujúca zmenšenie jeho majetku v rozsahu v akom vynaložil svoje prostriedky na odmenu za

zastupovanie v trestnom konaní. Žalobca predložil jednak faktúru, ktorou mu boli (právnym zástupcom
v trestnom konaní) vyúčtované tri úkony právnej služby po 237 eur, náhrada cestovného a náhrada
straty času, ako i potvrdenie o úhrade týchto trov. Žalovaná, resp. interventient nerozporovali rozsah
poskytnutej právnej služby, ale hodnotu jednotlivých úkonov právnej služby, keď podľa nich nemala byť
stanovená z hodnoty veci, ale vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Okresný súd sa však nestotožnil

s predmetnou argumentáciou, nakoľko právna služba bola poskytnutá žalobcovi v trestnej veci ako
poškodenému pri uplatnení nároku na náhradu škody vo výške 6.677,20 eur a s týmto nárokom bol aj
odkázaný na občiansko-právne konanie.

3.Žalobca si uplatnil tiež nárok na náhradu vecnej škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode, a to
na oblečení v hodnote 100 eur a dioptrických okuliaroch v hodnote 150 eur. Z tejto škody mu bola

uhradená čiastka 166 eur, rozdiel 84 eur bol krátený z dôvodu, že výška škody mala vychádzať z ceny
v čase poškodenia. K takémuto ustáleniu výšky plnenia intervenient predložil výpočet, ktorý vypracoval
znalec škôd Attila Högh. Pri vzniku škodovej udalosti 23.6.2014 (t.j. deň dopravnej nehody) bol (v rámci
uvedeného výpočtu) u oblečenia určený vek jedného roka s amortizáciou 39 % a u dioptrických okuliarov
životnosť 10 rokov, amortizácia 30 %.

4.Súdprvejinštancietuzdôraznil,žepodskutočnouškodousarozumiezmenšenieexistujúcehomajetku
vporovnanísostavomškody.Akpoškodenýmaloblečenieadioptrickéokuliarevstavezodpovedajúcom
jeho užívaniu, na to, aby takéto veci mohol opätovne nadobudnúť, resp. užívať, by sa jeho majetková
sféra pri stanovenej amortizácii v dôsledku škodovej udalosti zmenšila. Odvolávať sa mechanicky na
základnú amortizáciu by v danom prípade nezodpovedalo skutkovému a právnemu stavu, pretože

poškodenému bolo znehodnotenie vecí vnútené protiprávnym konaním. V dôsledku škodovej udalosti
sa tak dostal do situácie, keď hoci na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (nebolo
preukázané, že by v konkrétnom prípade porušil dopravné predpisy) a bol by nútený vynaložiť časť
finančných prostriedkov na to, aby mohol používať veci v rovnakom rozsahu, resp. nadobudnúť ich tak,
aké ich mal pred škodovou udalosťou. Rozdiel, ktorý žalobcovi nebol vyplatený po krátení amortizáciou,

teda okresný súd žalobcovi priznal. Záverom poukázal na obdobný právny názor uvedený v Náleze
Ústavného súdu (Českej republiky - pozn. odvolacieho súdu) sp.zn. II.ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008.

5.Súčasne okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.Z) zo žalovanej sumy, avšak až od neskoršieho momentu, ako bolo

žalobcompožadovanéatosodôvodnením,ženespornesadodispozičnejsféryžalovanejnárokžalobcu
dostal po doručení platobného rozkazu, ktorý si žalovaná prevzala 18.06.2015. Až od tohto momentu sa
žalovaná dostala do omeškania, preto uplatnený nárok na úrok z omeškania vo zvyšnej časti zamietol.

6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

v časti istiny plný úspech, priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 100 %.

7.Protitomutorozsudkupodaliodvolaniežalovaná,akoajintervenientnastranežalovanejadomáhalisa
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že o
trovách konania sa rozhoduje v trestnom konaní (§ 557 Trestného poriadku), v prípade sporu o náhradu

trov trestného konania sa teda nejedná o spor či inú právnu vec, ktorá vyplýva z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, čím nie je daná právomoc súdu podľa
§ 7 ods. 1 OSP.
8.Ďalej odvolatelia namietal účelnosť a hodnotu priznaných trov právneho zastúpenia. Žalobca totiž pri
vyčíslení vychádza z výšky náhrady škody - 6.672, 20 eur, hoci v trestnom konaní sa súd nezaoberal

rozsahom náhrady škody, preto je pri vyčíslení trov právneho zastúpenia nesprávne z tejto sumy
vychádzať. Naopak, je potrebné aplikovať § 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 650/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov, a teda hodnota jedného úkonu by mala byť vo výške 1/13-iny výpočtového
základu, t.j. 61,84 eur.
9.Pokiaľ ide o krátenie vecnej škody, odvolatelia uviedli, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom,

nakoľko v zmysle § 443 OZ sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia. Súd preto v
časti nároku podľa názoru žalovanej rozhodol v rozpore s judikátom Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 25Cdo/977/2007 zo dňa 23.9.2008.10.Napokon odvolatelia vytýkajú okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko
absentuješpecifikáciazaktoréúkonyprávnehozastúpeniaavakejvýškežalobcovinanároknanáhradu
škody priznal. Taktiež chýba uvedenie prečo považoval tieto úkony za účelne vynaložené, z akých

dôkazov tieto skutočnosti mali vyplývať, ako ich skutkovo vyhodnotil a právne posúdil, resp. aká bola
výška požadovaného peňažného plnenia ku dňu začatia poskytovania právnej služby.

11.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že
súd prvej inštancie mal k dispozícii všetky listinné dôkazy potrebné pre vecne správne a spravodlivé

rozhodnutie. Pokiaľ teda ide o vykonané dokazovanie, bolo vykonané v potrebnom rozsahu. V tejto
spojitosti poukázal na jednotlivé právne závery konštatované okresným súdom a nesúhlasil so záverom
odvolateľa, že súd danú vec nesprávne právne posúdil.
12.Obdobne sa žalobca nestotožnil s tvrdením odvolateľov o nevyhnutnosti vyčíslenia priznaných
úkonov právnej pomoci vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Tu odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa
17.08.2016, v rámci ktorého svoje tvrdenie riadne odôvodnil, zatiaľ čo žalovaná svoje tvrdenie ničím

nepreukázala.
13.Pokiaľ ide o vecnú škodu vyčíslenú vo výške 250 eur, poisťovňa sumu znížila iba z dôvodu
amortizácie, nie z dôvodu, že by výšku škody považovala za spornú. Ak by teda poisťovňa výšku vecnej
škodyneuznávala,amortizáciubyurčilazinejvýškyvecnejškody.Tým,ževecnúškoduuhradilazníženú
len o amortizáciu, uznala výšku vecnej škody, z ktorej bola amortizácia vypočítaná. Na základe toho

uzavrel, že ak bolo v konaní preukázané, že na zníženie vecnej škody z titulu amortizácie nebol dôvod,
je v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie nepochybne správne a zároveň v súlade s názorom
Ústavného súdu ČR vyslovením v Náleze sp.zn. II.US/2221/07 zo dňa 19.3.2008.

14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219
ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15.Zásadná východisková argumentácia okresného súdu, v zmysle ktorej trovy poškodeného, ktoré
mu vznikli v trestnom konaní v súvislosti s jeho právnym zastúpením, sa považujú za škodu, je
opodstatnená a zodpovedá relevantnej aplikačnej praxi. Nadväzne je v plnej miere nesprávna a
zavádzajúca argumentácia odvolateľov o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať o
(takomto) nároku na náhradu škody.

16.Ak je následne odvolateľmi spochybnená výška priznanej škody (titulom trov právneho zastúpenia),
platí, že predmetom poskytovania právnej služby (advokátom v trestnom konaní vedenom proti
žalovanej) poškodenému/žalobcovi bolo (práve a len) uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, t.j.
hodnoty, ktorú je možné jednoznačným spôsobom určiť, preto nie je dôvod na postup (ako sa domáhajú
odvolatelia) v zmysle určovania tarifnej hodnoty úkonu právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového

základu (z tzv. neurčitku).
17.Pokiaľ ide o námietku neurčitosti a neúčelnosti priznaných trov právneho zastúpenia, odvolací súd
poukazuje na neprípustnosť uplatňovania prostriedkov procesnej obrany až v odvolacom konaní (§ 366
CSP). V priebehu celého konania pred okresným súdom totiž žalovaná a intervenient na jej strane
nevzniesli námietku, že im nie je zrejmé, aké konkrétne úkony právny zástupca poškodeného v trestnom

konaní vykonal a (poškodenému) vyúčtoval. Právny zástupca intervenienta len (s tvrdením, že nebol
študovať súdny spis a teda nemá vedomosť o zaplatení sporných trov) spochybnil (č.l. 109 spisu)
skutočnosť uhradenia trov právneho zastúpenia žalobcom (jeho právnemu zástupcovi). Táto okolnosť
však bola v konaní riadne preukázaná (č.l. 115 spisu). Nadväzne je len všeobecnou a nepreskúmateľnou
(s poukazom na principiálnu viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi, ktoré v odvolaní špecifikuje

odvolateľ) odvolacia argumentácia o neúčelnosti týchto trov, nakoľko odvolatelia nešpecifikujú dôvody,
na základe ktorých majú/môžu byť dotknuté trovy právneho zastúpenia považované/hodnotené za
neúčelné.

18.Opodstatnenou je však odvolacia argumentácia vo vzťahu k vecnej škode. Základným princípom

vyplývajúcim z relevantnej právnej úpravy (§ 443 OZ) je totiž tzv. časová škoda, t.j. uhrádzanie takej
čiastky, ktorá zodpovedá stavu veci v čase poškodenia. Právny názor Ústavného súdu ČR prezentovaný
okresným súdom, sa nevzťahuje na okolnosti posudzovanej veci, nakoľko jeho predmetom je situácia,
kedy poškodený vynaložil prostriedky na opravu poškodenej veci. Nadväzne, nakoľko rozsah kráteniaplnenia (zo strany intervenienta) nebol osobitne napadnutý/spochybnený, pristúpil krajský súd k zmene
napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa vecnej škody a upravil/znížil priznanú čiastku (o 84 eur)
tak, aby zodpovedala určujúcemu okamihu/momentu. Inými slovami, odvolací súd vychádzal z ceny

poškodených vecí určenej ku dňu ich poškodenia tak, ako to vyplýva z predloženého výpočtu znalca
(č.l. 63 spisu) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
19.Krajský súd dodáva, že žalobca síce skutočne (ako argumentoval okresný súd) bol donútený
vynaložiť časť finančných prostriedkov na to, aby veci mohol opätovne používať, pokiaľ si však (a
to aj proti svojej vôli) následne zakúpil veci (oblečenie, okuliare) vo vyššej hodnote (než mali v čase

poškodenia), tieto sa v takejto vyššej hodnote stali súčasťou jeho majetkovej sféry. Nemožno preto v
okolnostiach súdenej veci konštatovať/vidieť kvalifikovaný prvok nespravodlivosti ako dôvod pre odklon
od ustálenej aplikačnej praxe.

20.Pokiaľ ide o priznaný (i zamietnutý) úrok z omeškania, odvolací súd v podrobnostiach poukazuje
na odôvodnenie obsiahnuté v bode 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku (resp. bod 5 tohto

odôvodnenia), pričom poznamenáva, že žalobca nespochybnil čiastočné zamietnutie uplatneného
nároku na úrok z omeškania.

21. Právnym základom výroku o trovách konania je § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých krajský súd pri zmene rozhodnutia okresného súdu upraví aj trovy

konania na súde prvej inštancie. Žalobca ostáva procesne úspešnou (úspešnejšou) stranou sporu vo
veci samej, keď mu bolo z požadovanej istiny 1281,46 eur priznaných 1197,46 eur. Z porovnania celkove
uplatneného a priznaného nároku vyplýva procesný úspech žalobcu v rozsahu 93,44 %, resp. procesný
úspech žalovanej v rozsahu 6,56 %. Odpočítaním uvedených hodnôt je daný čistý procesný úspech
žalobcu (86,88 %), v ktorom rozsahu mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov konania (pred súdom

prvej inštancie ako i pred súdom odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení
uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať

nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch upravených v §
429 ods. 2 CSP.