Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212291
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713212291.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
reg.č.: 542 097 902, na území Slovenskej republiky podnikajúcim prostredníctvom svojej organizačnej
zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2,

Bratislava, IČO: 47 258 713 právne zastúpenej JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou
so sídlom, Y. X, C., proti žalovanej: C.. C. X., nar. X.X.XXXX, bytom J. N. XXXX/X, C., právne
zastúpená JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom E. XXXX/XX, B. C., o zaplatenie
14.648,78 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 10C/114/2014-322 zo dňa 10.februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku II. o zamietnutí žaloby

vo zvyšku uplatneného nároku.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.115,16

eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že dňa 8.2.2011 (toho času už nebohý)
manžel žalovanej podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého mu bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 7.900 eur tak, že pri mesačnej splátke 136,32 eur v počte splátok 120
mal celkovo vrátiť 15.289,20 eur. Medzi stranami nebolo sporené, že úver bol právnemu predchodcovi
žalovanej poskytnutý dňa 24.2.2011 v sume 7.900 eur a celkovo v období od 24.2.2011 do 21.11.2012
bolo na úhradu úveru zaplatených 711,64 eur. Nepochybné taktiež je, že žalovaná je dedičkou po

nebohom dlžníkovi J. X. (zomrel XX.X.XXXX) a to v zmysle uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn.
17/493/2011 zo dňa 30.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.4.2012. Z tohto uznesenia vyplýva
všeobecná cena majetku poručiteľa 50.350,63 eur, výška dlhov 27.764,42 eur a čistá hodnota dedičstva
22.586,21 eur. Dedičstvo bolo vyporiadané tak, že 1-izbový byt nadobudli traja dedičia nebohého a to
žalovaná Mgr. C. X. v 1/3 a deti R. X., nar. XX.X.XXXX a mal. D. X., nar. XX.X.XXXX tiež po 1/3. Všetko
ostatné dedičstvo, aktíva i pasíva následne potom ale prevzala Mgr. C. X., teda žalovaná, s povinnosťou

vyplatiť ustupujúcim dedičom náhradu za ich zákonný dedičský podiel v sume 703,67 eur do 1 roka odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2.Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle záverov znaleckého posudku Mgr. C. X. nebol
podpis žalovanej na zmluve o úvere pravým podpisom žalovanej, rovnako ako nebol pravým podpisom
žalovanej ani podpis, ktorý mal patriť žalovanej a je uvádzaný na osobnom dotazníku, ktorý žalujúca
strana pripojila do súdneho spisu. Pravý podpis žalovanej sa nachádza len na potvrdení o príjme. Tieto

skutočnosti potvrdzovali výpoveď žalovanej v tom smere, že spornú zmluvu ako dlžníčka nepodpísala.3.Na základe opísaného okresný súd vyhodnotil, že žalovaná dotknutú úverovú zmluvu nepodpísala,
čiže táto úverová zmluva nebola vážnym slobodným prejavom vôle žalovanej, ako spoludlžníčky, ale
s najväčšou pravdepodobnosťou jej podpis tak na samotnej zmluve, ako aj na osobnom dotazníku

falšoval sám jej nebohý manžel Mgr. J. X.. Zároveň možno s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou
predpokladať, že Mgr. J. X. do omylu uviedol aj pôvodného veriteľa - obchodnú spoločnosť Cetelem -
keď falšovaním podpisu svojej manželky predstieral, že ho táto podpisuje ako spoludlžníčka, avšak ani
pôvodný veriteľ ani jeho právny nástupca sa nedovolali neplatnosti úverovej zmluvy podľa ustanovenia §
49a OZ (neplatnosť právneho úkonu pre omyl). Neplatnosti z titulu omylu sa môže dovolať osoba, ktorej

je právny úkon určený, a to vo forme namietania relatívnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 40a OZ.
4.Žalovaná sa síce neplatnosti úverovej zmluvy dovolala, ale túto neplatnosť súd prvej inštancie
posudzoval ako absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ v tom smere, že zmluva
žalovanú nezaväzovala, keďže nebola jej slobodným a vážnym prejavom jej vôle. Inými slovami,
žalovaná nebola účastníčkou spornej úverovej zmluvy.

5.Na druhej strane však okresný súd dospel k presvedčeniu, že zmluva zaväzovala ako dlžníka
nebohého manžela žalovanej, Mgr. J. X., nakoľko návrh zmluvy podpísaný 8.2.2011 bol adresovaný
veriteľovi obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. a tento veriteľ sa nedovolal neplatnosti tohto
právneho úkonu, ktorá bola spôsobená tým, že bol uvedený do omylu v tom smere, že jeho dlžníkom
je aj žalovaná, ktorej podpis bol falšovaný s najväčšou pravdepodobnosťou hlavným dlžníkom - Mgr. J.

X.. Z tohto dôvodu uzavrel, že žalovaná za dlh, ktorý vznikol z úverovej zmluvy poskytnutím úveru jej
nebohému manželovi Mgr. J. X., nemôže zodpovedať ako účastníčka zmluvy, t.j. ako spoludlžníčka ale
jej zodpovednosť vychádza za tento dlh z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú dedenie,
nakoľko len medzi Mgr. J. X. ako dlžníkom a obchodnou spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. vznikla
platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej nebohému manželovi žalovanej bol poskytnutý

úver vo výške 7.900 eur pri celkovom záväzku poručiteľa v sume 15.289,20 eur (celková čiastka k
zaplateniu).
6.Keďže nebohý dlžník zomrel ešte predtým ako stihol úver splatiť, je podľa súdu prvej inštancie
nutné vychádzať z ustanovenia § 579 ods. 1 OZ, podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne,
ibaže jej obsahom je plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. V tomto prípade obsahom plnenia

nebohého dlžníka, predchodcu žalovanej, bolo plnenie peňažné, spočívajúce v povinnosti v súlade s
ustanoveniami zmluvy, úver splatiť. V prípade úverovej zmluvy však plnenie nebolo výhradne viazané
na osobu dlžníka, teda nebohého Mgr. X. a preto je nutné konštatovať, že povinnosti z úverovej zmluvy
prešli na jeho dedičov, ako právnych nástupcov, a to v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 OZ, t.j. v
pomere toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Súd nemal pochybnosti o tom, že nebohý

Mgr. J. X., právny predchodca žalovanej, mal na základe ním platne uzavretej úverovej zmluvy vo
vzťahu k obchodnej spoločnosti Cetelem a v súčasnosti k jej právnemu nástupcovi v čase spísania
úverovej zmluvy dlh vo výške 15.289,20 eur, z ktorého ku dňu vyhlásenia rozsudku bola zaplatená
suma 711,64 eur. Nestotožnil sa však s názorom žalobcu, ktorý proti žalovanej vymáhal celú doposiaľ
nesplatenú sumu vo výške 14.648,82 eur v tom smere, že ide o záväzok, ktorý má plniť žalovaná ako

pozostalá manželka. Predovšetkým v čase, keď súd vyhlasoval rozsudok, nebol zročný celý dlh, nakoľko
zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ale ani zo zákona nevyplýva, že by veriteľ v prípade smrti dlžníka,
mal právo žiadať zaplatenie celého dlhu, ktorého splácanie pôvodne bolo dohodnuté v splátkach. Preto
nemal pôvodný žalobca a veriteľ právo proti žalovanej vyžadovať jednorázovo zaplatenie celého dlhu,
ktorý bol dohodnutý v splátkach. Úver, ako bolo vyššie konštatované, mal byť splácaný v splátkach

po 136,32 eur, z čoho vyplýva, že ak prvá splátka bola zročná k 15.3.2011, tak potom za rok 2011
bolo zročných 10 splátok, čo spolu predstavovalo sumu 1.363,20 eur, za roky 2012 až 2016 bolo
zročných po 12 splátok, čo spolu predstavovalo za každý rok sumu 1.635,87 eur a v čase vyhlásenia
rozsudku okresného súdu bola zročná k 15.1.2017 splátka za január v sume 136,32 eur, čiže ku dňu
rozhodnutia súdu bola zročná suma 9.678,72 eur z celkového dlhu, ktorý mal predchodca žalovanej

zaplatiť veriteľovi. Z tejto sumy však ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu bola nesporne zaplatená suma
711,64 eur, preto zročný a nezaplatený dlh predstavuje sumu 8.967,08 eur. Splátky, ktoré mali byť zročné
vo februári 2017 a neskôr, ešte zročné neboli.
7.Nakoľko žalovaná nebola jedinou dedičkou po nebohom manželovi a spolu s ňou v rovnakom
zákonnom podiele dedili aj jej deti, nie je možné, aby za existujúci dlh voči žalobcovi zodpovedala

sama, avšak môže v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 OZ zodpovedať za tento dlh v pomere, ktorý
nadobudla popri ďalších dedičov k celému dedičstvu. Ako už bolo konštatované, žalovaná a jej dve
deti z dedičstva nadobudli 1/3-inu 1-izbového bytu v zistenej hodnote 20.000 eur, čiže každý z dedičov
nadobudol hodnotu vo výške 6.667 eur, čo zodpovedá 1/3-ine hodnoty bytu. Žalovaná potom ďalejnadobudla všetky zistené aktíva a pasíva, číže nadobudla aktíva v hodnote 30.350,63 eur a pasíva
v hodnote 27.764,42 eur, čiže čistá hodnota tohto dedičstva bola 2.586,21 eur. Žalovaná tak celkovo
nadobudla aktíva spolu vo výške 9.252,87 eur (6.666,67 + 2.586,20 eur), avšak vznikla jej povinnosť

vyplatiť deti v sume po 703,67 eur, čiže deťom sa dostali podiely po 7.370,34 eur (6.666,67 eur po 703,67
eur) a žalovanej sa dostal zvyšok v sume 7.845,53 eur (9.252,87 eur - 2 x 703,67 eur). Žalovanej sa takto
dostalo 34,74 % aktív dedičstva a preto ak ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu zročná pohľadávka žalobcu
predstavuje 8.967,08 eur, tak 34,74 % tejto sumy predstavuje sumu 3.115,16 eur. Len k zaplateniu tejto
sumy žalovanú súd prvej inštancie zaviazal a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

8.O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania v
závislosti od pomeru úspechu strán v konaní pomerne rozdelil. Suma, ktorá bola žalobcovi priznaná,
predstavuje 21 % celkovo uplatneného nároku, z čoho vyplýva, že žalobca bol v rozsahu 79 % vo vzťahu
k žalovanej z celkovo uplatneného nároku neúspešný. Čistý úspech žalovanej predstavuje rozdiel medzi

úspechom (79 %) a neúspechom (21 %), t.j. 58 %. V takomto rozsahu úspešnejšej žalovanej priznal
voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania.
9.V konaní vznikli trovy aj štátu, a to úhradou odmeny a nákladov znalca, ktoré neboli kryté z poskytnutej
zálohy a úhradou nákladov, ktoré vznikli štátu vo vzťahu k banke. Preto v zmysle ustanovenia § 259
CSP a v súlade s princípmi všeobecnej spravodlivosti uvedenými v čl. 4 ods. 2 CSP, súd štátu, ktorý v

tomto konaní tretím osobám uhrádzal náklady spojené s dokazovaním, priznal proti stranám právo na
náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu strán v konaní, t.j. voči žalovanej v rozsahu 21 %
a žalobcovi v rozsahu 79 % vzniknutých trov štátu.

10.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku I, podala odvolanie žalovaná a domáhala sa jeho zrušenia

a vrátenia veci na nové konanie. Nesúhlasila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zdôraznila,
že znaleckým posudkom bolo preukázané, že jej podpis na návrhu uzavretia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru nie je jej vlastnoručným podpisom. Navyše, v návrhu na uzavretie zmluvy nebola
správne identifikovaná, keď ako jej dátum narodenia bolo uvedené X.X.XXXX, pričom je evidentné,
že sa narodila X.X.XXXX. V tejto spojitosti zdôraznila, že zmluva o uzatvorení spotrebiteľského úveru

je od počiatku neplatná, pretože túto zmluvu nepodpísala a žalobca by neposkytol predmetný úver
žiadateľovi neb. Mgr. X., keby nebol daný aj podpis jeho manželky. Nebol by teda dostal požadované
finančnéprostriedky.Jetiežviacnežpravdepodobné,žepodpismuselsfalšovaťneb.Mgr.X.svedomým
pracovníka spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s., pretože tento deklaroval skutočnosť, že podpis
spoludlžníka - žalovanej bol vyhotovený v jeho prítomnosti, keďže sa podpis úradne neoveroval. Z tohto

pohľadu ide o uzatvorenie absolútne neplatného právneho úkonu a nemôže byť zaviazaná k plneniu z
takéhoto neplatného úkonu.

11.V písomnom vyjadrení navrhol žalobca odvolanie v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že v
prípade osobnej pôžičky žiadateľ požiadal prostredníctvom webovej stránkywww.cetelem.sk. Informácia

o predbežnom schválení alebo zamietnutí je zaslaná žiadateľovi na mailovú adresu, následne v
prípade kladného predbežného schválenia si navrhovateľ zvolí tlač zmlúv doma, alebo si zvolí, aby mu
navrhovateľ vyplnené zmluvy zaslal na adresu pobytu. Žiadateľ má povinnosť si skontrolovať zadané
údajeavprípade,žeúdajesúsprávne,zašlepodpísanévyhotoveniazmlúvpoštouspäťdosídlaveriteľa,
kde je žiadosť opäť podľa predložených dokladov posúdená. Takýmto spôsobom aj právny predchodca

žalovanejažalovanážiadalioosobnúpôžičkudňa9.2.2011cezinternet,nazákladečohoimbolizaslané
zmluvy k podpisu. Dňa 16.2.2011 boli klientmi podpísané zmluvy doručené právnemu predchodcovi
žalobcu a dňa 24.2.2011 bol úver odfinancovaný na bankový účet klientov. Z uvedeného je zrejmé, že
právny predchodca žalovanej a žalovaná neboli podpísať zmluvy osobne na žiadnej pobočke žalobcu, a
že zmluvy podpísali doma, bez asistencie povereného pracovníka žalobcu. Podpisy klientov na úverovej

zmluve žalobca nevyžaduje mať notársky overené. Žalobca tak môže iba predpokladať, že zmluvy
skutočne podpísali osoby uvedené v úverovej zmluve, ktoré žiadajú o poskytnutie úveru. Tvrdenia
žalovanej ohľadom sfalšovania podpisu na strane spoludlžníka s vedomím pracovníka navrhovateľa
považuje žalobca iba za účelové s cieľom poškodiť meno žalobcu. Z uvedeného je totiž zrejmé, že pri
podpise úverovej zmluvy nebol žiadny zástupca žalobcu. Dodal, že žalobca nemá vedomosť o žiadnom

vyhlásení žalobcu, že by podpisy na úverovej zmluvy boli vyhotovené v jeho prítomnosti, ako uvádza
žalovaná. Čo sa týka dátumu narodenia žalovanej, tento bol uvedený nesprávne v dôsledku pisárskej
chyby pri zadávaní údajov do úverovej zmluvy. Klienti však mali údaje uvedené v úverovej zmluve pred
podpisom skontrolovať. Je evidentné, že právny predchodca žalovanej a žalovaná takto nekonali, keďnesprávny údaj neopravili, ani na chybu žalobcu neupozornili. Aj toto správanie klientov označil za
účelové.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o
zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.

c/ CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil prezentovanú právnu argumentáciu súdu prvej inštancie
počnúc vyhodnotením záväznosti podpísanej zmluvy o úvere voči nebohému manželovi žalovanej (bod
13 odôvodnenia súdu prvej inštancie), cez konštatovanie zákonných dôsledkov smrti dlžníka (bod 17
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), vrátane záveru o tom, že nedošlo k predčasnej splatnosti
úveru až po zvolenú/predostretú metodiku (ktorá žiadnou zo sporových strán napokon ani nebola

spochybnená) výpočtu pomernej/alikvotnej čiastky dlhu pripadajúcej na žalovanú.
14.Nadväzne platí, že podstata odvolacej argumentácie žalovanej - že bez jej podpisu by nebol úver
Mgr. X. poskytnutý - z opísaného určujúceho hľadiska/aspektu neobstojí, nakoľko (ako správne uviedol
okresný súd) nespôsobuje neplatnosť záväzku vzniknutého medzi jej nebohým manželom (ktorý svoju
vôľu prejavil právne aprobovaným spôsobom) a právnym predchodcom žalobcu - veriteľom. Inými

slovami dôvod neplatnosti sa týka len prejavu vôle a osoby žalovanej. Navyše odvolateľka opomína, že
i v prípade (hypotetickej) neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere (z niektorého zo zákonných dôvodov)
by existoval/vznikol nárok veriteľa na vrátenie nesporne poskytnutého úveru titulom bezdôvodného
obohatenia. Odhliadnuc od uvedeného je však správnym záver súdu prvej inštancie o prechode záväzku
právneho predchodcu žalovanej na žalovanú titulom univerzálnej sukcesie.

15.Dôvodom, ktorý však viedol krajský súd k zrušeniu rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti je
skutočnosť, že súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že zmluvné stany uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, následne však z tohto (správneho) skutkového/právneho zistenia nevyvodil
relevantné dôsledky. Okamihom prechodu práv a povinností na dedičov totiž záväzkový vzťah nestráca

charakterspotrebiteľskéhozáväzku,pretojevďalšompostupenevyhnutnéposúdiťnárok(ktorýaktuálne
ostal predmetom konania) v intenciách spotrebiteľskej ochrany (poskytovanej súdmi z úradnej moci).
Otáznou je taktiež možnosť úročenia úveru v čase od úmrtia dlžníka do rozhodnutia o dedičstve.

16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku aprostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.