Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209802
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115209802.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Y. U., W..

XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX V., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25 , 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300031065 z 30.09.2010 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.04.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 30.09.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere. Žaloba
žalovaného ako veriteľa na doplatenie sumy 1789,20 € bola právoplatne zamietnutá. Žalovaný ako
veriteľ požiadal listom zo dňa 23.02.2015 zamestnávateľa žalobcu, aby na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy žalobcu.

2. Žalovaný má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom.

3. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

4.OkresnýsúdPrešovrozsudkomč.k.9C/171/2015-40zodňa03.12.2015žalobuzamietolzdôvodu,že
rozdielnosťou RPMN v návrhu zmluvy a v jej prijatí zmluva nevznikla a teda nevzniklo ani zabezpečenie
formou Dohody o zrážkach zo mzdy. Pri závere o tom, že zmluva nevznikla vychádzal súd aj zo

svojho rozsudku sp. zn. 9C/321/2015, ktorý bol neskôr potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn.
18Co/75/2016 s nasledujúcou argumentáciou
12/ Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.5.2001 podpísali účastníci žiadosť o zmenu zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur.Článok 5 zmluvy podpísaný žalobkyňou dňa 9.5.2011 uvádza RPMN úveru 70,01%. Článok 6 zmluvy
podpísaný žalovaným dňa 12.5.2001 uvádza RPMN úveru 69,15%. Článok 8 zmluvy o revolvingovom
úvere obsahoval dohodu o poskytnutí služby. Podľa prehľadu platieb klienta bola žalovaným poskytnutá

pre žalobkyňu suma 1.392,12 Eur a žalobkyňa ku dňu 29.4.2015 uhradila sumu 1.773,54 Eur. 13/
K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti odvolací súd
uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí
byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.
14/ Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím

návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
15/ Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť.
16/ Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na

uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.
17/ Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že
žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby
žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
18/ Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené
v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli

jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako
„údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je
zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o
výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a
v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.

19/ K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť
na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda

žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
20/ Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa
RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku

69,15 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a
že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v
čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

5. Rozsudok OS Prešov zo dňa 03.12.2015 bol zrušený uznesením KS v Prešove č.k. 23Co/61/2016

(zloženie senátu totožné so senátom 18Co) zo dňa 19.06.2017 s nasledujúcim odôvodnením
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ
údaj o RPMN uvedený v žiadosti spotrebiteľa a v prijatí dodávateľa je rôzny, je neplatná celá zmluva
o úvere. Údaj o RPMN musí byť v zmluve podľa zákona o spotrebiteľských úveroch obsiahnutý (§

9 ods. 2 písm. k) Zákona 129/2010 Z.z.),
jeho neuvedenie má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona
129/2010 Z.z.). V danom prípade však súd
prvej inštancie neuzatvára, že úver je bezúročný, ale vyvodzuje záver o nedojednaní zmluvy tým,
že navrhovaný a prijímaný údaj o RPMN bol rôzny. Údaj o RPMN si zmluvné strany nedojednávajú,

tento vyplynie z dojednaných náležitostí zmluvy - výšky úveru, úroku, počtu a výšky splátok, výšky
poplatkov, a.i.. Zmluva by nevznikla vtedy, pokiaľ by sa strany nezhodli na výške úveru, resp. na iných
dojednávaných náležitostiach zmluvy o úvere. Aj rozhodnutie, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie,
konštatuje nezhodu o výške úveru, nie nezhodu týkajúcu sa RPMN. Naviac údaj o RPMN je v návrhuspotrebiteľa uvedený ako „predpokladaný“, nejedná sa teda o konečný údaj (definitívnu časť zmluvy).
Preto argumentácia, že zmluva o úvere je neplatná, a teda neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy,
neobstojí.

5. Ak je zmluva o úvere platná, má spotrebiteľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, pretože jej využitím môže dodávateľ získať aj plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. z neplatných dojednaní (napr. v danom úverovom vzťahu je dojednaný
úrok prevyšujúci 70 %). Ako dôvod zamietnutia žaloby neobstojí konštatovanie, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je určitá, má všetky zákonné náležitosti. Pre rozhodnutie vo veci je potrebné skúmať aj to, či

sa táto dohoda nemôže využiť na získanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a z neplatných
dojednaní, pričom sa javí, že minimálne dojednaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Na naliehavosti
právneho záujmu žalobcu nič menení ani to, že žalovaný sa v pozícii žalobcu domáhal proti žalobcovi
(v postavení žalovaného) zaplatenia predmetného úveru a jeho žaloba bola právoplatne zamietnutá.
Ani tento rozsudok právne neznamená, že žalovaný nemôže dohodu o zrážkach zo mzdy predložiť
zamestnávateľovi žalobcu. Preto odvolací súd rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b)

CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
6. Vzhľadom na povahu dohody o zrážkach zo mzdy (v texte aj ,,dohoda“) ako mimosúdneho inštitútu
zameraného na sprocesovanie uspokojenia zmluvných nárokov na plnenie, platí, že ak existujú dôvodné
pochybnosti o prijateľnosti dohody z hľadiska kritérií vymedzených v § 53 a nasl. OZ , môže túto súd ponechať v platnosti iba vtedy, ak sa presvedčí,
že vykonávaním predmetnej dohody nebudú uspokojene nároky zo spotrebiteľskej zmluvy majúce
svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve alebo
súvisiacich zmluvných dokumentoch. Meritórnemu rozhodnutiu vo veci, v ktorej súd dospeje k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch nie je neplatná z dôvodu neprijateľnosti, musí preto

nevyhnutne predchádzať komplexný ex offo prieskum zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy
a súvisiacich zmluvných dokumentov s ohľadom na ich možnú neprijateľnosť, a to z dôvodu, aby sa
neumožnilo ich vykonávanie mimosúdnou cestou, bez akejkoľvek súdnej kontroly. Takýmito zmluvnými
podmienkami sú pritom nielen zmluvné podmienky regulujúce priamo zmluvné (sankčné) nároky, ale
aj zmluvné podmienky regulujúce režim (proces plnenia) ako napríklad klauzuly o započítaní plnenia

najprv na istinu a pod.
7. Ak sa má efektívne naplniť ochrana pred neprijateľnými podmienkami, ktorým čelí spotrebiteľ vrátane
postihu jeho majetku (mzdy), musí sa vychádzať z potencionálnej hrozby vzniku ujmy. K tej môže
dôjsť aj tak, že zamestnávateľ postihne mzdu na úhradu plnenia z neprijateľnej podmienky. Možnosti
ochrany sa posúvajú do iluzórnej roviny najmä v prípade predloženia výzvy zamestnávateľovi krátko

pred výplatou mzdy a za stavu, že zamestnávateľ nemá žiadnu možnosť posúdenia neprijateľnosti
vymáhaného plnenia. Vzhľadom na povahu predmetného zabezpečovacieho právneho úkonu (§41 OZ
) je nemožné oddeliť neplatnú časť dohody
o zrážkach zo mzdy od platnej a preto neprichádza do úvahy ani čiastočné zamietnutie žaloby čo do
platnej časti dohody.

8. Súd prvej inštancie zistí, či úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje plnenia
vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok alebo plnenia v rozpore s dobrými mravmi, a ak áno,
žalobe vyhovie.

6. Okresný súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu žalobe v poradí druhým rozsudkom

vyhovel. Vzhľadom na to, že úroková sadzba v posudzovanej úverovej zmluve vo výške 70,01% ročne
je bez ďalšieho úžerná, existuje tu riziko, že by zrážkami zo mzdy mohlo byť vymáhané plnenie
majúce povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. odporujúce dobrým mravom. V rámci právnej
argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/150/2015 - na úvod považuje
odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím

prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného
plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť
na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť
spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne

problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7.1. Žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému súd
tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.