Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010704
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010704.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej O. G., pre prečin sprenevery podľa
§ 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej O. G. a o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 20.11.2017, sp.zn. 3T/26/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa

15.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovanej O.
G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná O. G. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú z prečinu
sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

v období od 11. 05. 2013 do 24. 04. 2015 v D., okres H., ako zamestnankyňa Obecného úradu D.,
pracujúca ako finančná účtovníčka si neoprávnene prisvojila finančné prostriedky v celkovej
výške 2836,- eur, ktoré prevzala od občanov za prenájom kultúrneho domu Obce D. a ktorým vystavila
príjmové pokladničné doklady, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla do pokladne, ani na účet
Obce D., pričom vystavené pokladničné doklady nezaúčtovala v účtovníctve Obce D., ale tieto peniaze

použila na doposiaľ nezistený účel, čím poškodenej Obci D., so sídlom C. cesta XXX, IČO: XX XXX
XXX, spôsobila škodu v celkovej výške 2836,- eur.

Za to bol obžalovanej podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno k/ Trestného zákona, nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia

slobody 1 rok, výkon ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek
1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala odvolanie
obžalovaná, ktorým sa domáha uloženia peňažného trestu. Krajskému súdu bolo doručené podanie
osoby pod menom L. S., ktoré bolo doručené na Okresný súd Topoľčany a nazvané ako doplnenie

odvolania - čestné prehlásenie a v ktorom sa uvádza, že O. G. poskytla finančné prostriedky vo výške
2000 eur, ktoré si v prípade peňažného trestu nebude nárokovať vrátiť späť.

V zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia podal odvolanie aj prokurátor do výroku o treste
v neprospech obžalovanej a uviedol, že na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno
l/ Trestného zákona u obžalovanej neboli splnené podmienky. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po

prednesení obžaloby urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a
v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že ku konaniu sa obžalovaná v podstate priznala v prípravnomkonanísvojouvýpoveďouanahlavnompojednávanívyhlásenímaoľutovanímsvojhokonania.Priznanie
obvinenej, urobené v rámci výsluchu v prípravnom konaní, nebolo jednoznačné, vážne a zrozumiteľné. V
zápisnici o výsluchu zo dňa 20.07.2017 obžalovaná v podstate ospravedlňuje svoje konanie, nevylučuje

možnosť, že financie mohli ňou byť použité na krytie liečebných nákladov syna, avšak podrobnosti si
nepamätá. Formuláciu „ pokiaľ sa tomu tak stalo a všetko tomu nasvedčuje, tak svoju vinu uznávam
v plnom rozsahu“ prokurátor nepovažuje za priznanie sa ku skutku a uznanie viny. Uviedol, že aby
súd mohol priznanie páchateľa k spáchaniu sa trestného činu v akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho
prospech, musí svedčiť o jeho náprave, o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne,

pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Ľútosť páchateľa má byť úprimná, nemá ísť iba o formálny prejav.
Vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu trestnému činu a to na
základe jeho správania po čine. Nestotožnil sa s odôvodnením neuloženia navrhovaného trestu zákazu
činnosti spojenej s hmotnou zodpovednosťou. Súd jeho neuloženie odôvodnil tým, že na nápravu
obžalovanej je dostačujúci samostatný trest odňatia slobody a poukázal na ustanovenie § 34 odsek
3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby a konštatuje, že obžalovaná je zamestnaná ako obsluha
čerpacej stanice a administratívna pracovníčka Obce V. a zároveň živiteľom syna - študenta vysokej
školy. Súd taktiež zohľadnil náhradu škody už v štádiu prípravného konania. Uviedol taktiež, že v
obdobných prejednávaných prípadoch prokurátor nenavrhol uloženie trestu zákazu činnosti, hoci bola
spôsobená vyššia škoda ako v prejednávanom prípade. Práve skutočnosť, že obžalovaná sa

skutku dopustila ako zamestnankyňa obecného úradu pracujúca ako finančná účtovníčka, je dôvodom
na uloženie navrhovaného trestu zákazu činnosti, pretože sa ho dopustila v súvislosti s činnosťou
spojenou s hmotnou zodpovednosťou, naviac, ako súd konštatuje, že obžalovaná v súčasnej dobe
pracuje ako administratívna pracovníčka obce a zároveň ako obsluha čerpacej stanice, teda na pozícii
spojenou s manipuláciou s finančnými prostriedkami a teda i s hmotnou zodpovednosťou. Pokiaľ súd

odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že v obdobných prejednávaných prípadoch prokurátor nenavrhol
uloženie trestu zákazu činnosti, hoci bola spôsobená vyššia škoda, uviedol, že tak návrh prokurátora na
ukladanie trestov nemožno paušalizovať, v každom jednotlivom prípade prokurátor zvažuje navrhovanie
jednotlivých druhov trestov. Naviac pri ukladaní jednotlivých druhov trestov nie je súd viazaný návrhmi na
hlavnom pojednávaní intervenujúceho prokurátora. Na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny

dôkaz o možnom dopade takto uloženého trestu na rodinu obžalovanej.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku s
tým, aby obžalovanej za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno k/ Trestného
zákona a podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, alternatívne primeraný peňažný trest a zároveň uložil trest zákazu činnosti

spočívajúci vo vykonávaní činnosti spojenej s hmotnou zodpovednosťou.

O verejnom zasadnutí krajského súdu bola obžalovaná riadne a včas upovedomená, svoju neúčasť
ospravedlnila a požiadala, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jej neprítomnosti. Krajský súd preto
za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v

neprítomnosti obžalovanej O. G..

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovanej, k
odvolaniu prokurátora sa nevyjadril a uviedol, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a obžalovanej uložiť peňažný trest ako trest samostatný. Odvolanie prokurátora navrhol podľa § 319

Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
prokurátora, s výnimkou návrhu na uloženie peňažného trestu, pretože uloženie takéhoto druhu trestu
nepovažuje za primerané a odvolanie obžalovanej považuje za nedôvodné. Navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/, odsek 2 Trestného poriadku a uložiť trest v súlade s
návrhom prokurátora, s výnimkou uloženia peňažného trestu. Odvolanie obžalovanej navrhol podľa §
319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej a prokurátora nie sú dôvodné.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní

postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku a
splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal
vyhlásenie obžalovanej postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Krajský súd z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení § 317

odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanej napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, správne priznal obžalovanej poľahčujúce okolnosti uvedené v §

36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno k/ Trestného zákona. Takto uložený trest považuje krajský súd za
primeraný a zodpovedajúci zákonu. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora
týkajúcimi sa zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona u obžalovanej a
k týmto udáva, že z obsahu z výpovede obžalovanej pred orgánmi činnými v trestnom konaní zo dňa
20.07.2017, ktorú súd I. stupňa musel hodnotiť na účely zistenia poľahčujúcich okolností aj v súvislosti s

postojom obžalovanej na hlavnom pojednávaní (vyhlásenie o vine) možno jednoznačne konštatovať,
že obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti priznala. Z obsahu tejto výpovede je zrejmé, že svoje
protiprávne konanie aj vysvetlila odvolávajúc sa na zdravotné problémy svojho syna a svoje konanie v
strese. V závere svojej výpovede konkrétne uviedla, že svoje konanie veľmi ľutuje a následne v ďalšej
časti svojej výpovede uviedla, že úprimne ľutuje svoje konanie a skutočnú škodu v plnom rozsahu

uhradila. Výlučne len z časti tejto výpovede obžalovanej, ktorú cituje prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania nemožno vyvodiť záver, že oľutovanie konania zo strany obžalovanej bolo formálne a nebolo
úprimné. K dôvodu odvolania prokurátora ohľadne neuloženia trestu zákazu činnosti obžalovanej,
krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom I. stupňa vo výroku o uloženom
treste, s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Je však toho názoru, rovnako ako prokurátor v dôvodoch

odvolania, že nemožno pri rozhodovaní o uloženom treste poukazovať na prípadne aj zaužívaný postup
jednej procesnej strany pri jej návrhoch na ukladanie trestov v iných trestných veciach, pretože trest je
opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní
na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin, pričom práve trestné činy uvedené v osobitnej
časti Trestného zákona majú rôznu mieru závažnosti. Trest je zároveň následkom trestného činu a preto

musí byť úmerný spáchanému trestnému činu tzv. zásada proporcionality trestu. Pri ukladaní trestu je
potrebné prihliadať predovšetkým na všetky konkrétne okolnosti ako je spôsob spáchania trestného
činu, následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj osoba páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Tak tomu je aj prípade trestu zákazu činnosti. Aj krajský súd je toho
názoru, že hoci sa obžalovaná dopustila trestného činu pri výkone svojho zamestnania, s ohľadom

na jej osobné pomery, ktorými sú starostlivosť o nezaopatrené dieťa, postoj k spáchanému trestnému
činu a pričinenie sa o odstránenie spôsobeného následku, nie je potrebné na splnenie účelu trestu a
hľadisko individuálnej prevencie, ukladať obžalovanej aj trest zákazu činnosti a to s poukazom práve
na druh trestu, ktorý bol obžalovanej uložený a to trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu, v ktorej je obžalovaná povinná viesť riadny život pod hrozbou premeny trestu na trest

nepodmienečný.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, ktorá sa týmto domáhala uloženia peňažného trestu ako trestu
samostatného, krajský súd poukazuje na charakter skutku, za ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou
a v tejto súvislosti poukazuje na podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovanej vo veci
vedenej na okresnej prokuratúre Topoľčany pod číslom Pv 494/2015 - 4406 - 12 a to uznesením z

15.10.2015, ktorým bolo podmienečne zastavené jej trestné stíhanie a to taktiež pre prečin sprenevery
podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, aj keď v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného
stíhania sa obžalovaná osvedčila a správne súd I. stupňa túto skutočnosť nevyhodnotil ako priťažujúcu
okolnosť, resp. ako okolnosť, ktorá by bránila konštatovaniu poľahčujúcej okolnosti u obžalovanej podľa§ 36 písmeno j/ Trestného zákona, avšak nie je možné túto skutočnosť opomenúť pri ukladaní druhu
trestu obžalovanej. Preto je krajský súd toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovanej, uloženie
trestu peňažného ako trestu samostatného na naplnenie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie

nepostačuje.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku
súdu I. stupňa, odvolanie obžalovanej a prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.