Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215225
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114215225.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcov:

1/ S. N., R.. XX.XX.XXXX, D. R. Č.. XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Strapáč, PhD.,
s.r.o., Májová 1582, 022 01, Čadca, 2/ N. N., R.. XX.XX.XXXX, D. J. - K., T. XX. Q. Č.. XXXX/XX, Č. W.,
proti žalovaným: 1/ K. P., R.. XX.XX.XXXX, D. R. Č.. XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Milan Chovanec s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, 2/ K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XXX, 3/ Q. N., R..
XX.XX.XXXX, D. Č., K..W..Š. XXXX/XX, zast. K.. K. N., R.. XX.XX.XXXX, D. Č., K..W..Š.R. XXXX/XX, 4/
K.. K. N., R.. XX.XX.XXXX, D. Č., K..W..Š. XXXX/XX, 5/ K. N., R.. XX.XX.XXXX, D. Č., K..W..Š. XXXX/
XX, o určenie, že zostatok finančnej hotovosti na vkladnej knižke patrí do dedičstva,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že finančná hotovosť na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX, vedenej v N. D. v 1, t.j. vo výške
6.917,43 Eur s prísl., patrí do dedičstva po poručiteľovi S. N., zomr. XX.XX.XXXX.

Súd priznáva nárok na náhradu trov konania žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ voči žalovanej v
rade 1/ a žalovanej v rade 2/ v celom rozsahu.

Súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žalobcom voči žalovanému v rade 3/, 4/ a 5/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 06.05.2014 domáhali určenia, že finančná

hotovosť na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX vedenej v N. D. vo výške 13.834,85 Eur s príslušenstvom
patrí do dedičstva po poručiteľovi S. N. zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnili tým, že v
dedičskom konaní vedenom pod č.k. XXD/XX/XXXX žalovaná v rade 1/ v čase vydania osvedčenia o
dedičstve uviedla, že poručiteľ jej za svojho života sľúbil polovicu finančných prostriedkov a po vydaní
osvedčeniaodedičstvepodalanávrhnapokračovanievdedičskomkonaní,vktoromuviedla,žepolovicu
finančných prostriedkov na danej vkladnej knižke vložila ona. Žalobcovia však majú za to, že žalovaná
1/ nikdy nevložila na vkladnú knižku vlastné peniaze. Spolu s návrhom bolo predložené prehlásenie

poručiteľa zo dňa 11.07.1997, uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 17.03.2014, 19.03.2014 a zo dňa
28.11.2012, č.k. XXD/XX/XXXX, osvedčenie o dedičstve XXD/XX/XXXX, úmrtný list K. N..

2.Predzačatímkonaniasúdskúmalvecnúlegitimáciu,pričomzistil,žežalobcoviavrade1/-2/ažalovaní
v rade 1/-5/ sú právni nástupcovia poručiteľa S. N., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Súd posúdil, že je daná
vecná legitimácia, čo mal preukázané z predložených listín, ako aj z pripojených spisov.

3. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

4. Súd posúdil, že je daný naliehavý právny záujem a následne nariadil pojednávania, na ktorých vykonal
dokazovanie, a to výsluchom strán v konaní, vyjadrením sa ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov,
ako aj oboznámením sa so spisovým materiálom, ako aj s pripojenými spismi tunajšieho súdu XXD/
XX/XXXX, XD/XX/XXXX. Na základe vykonaného dokazovania súd dňa 12.06.2015 vyhlásil rozsudok,
ktorým určil, že 1 patrí do dedičstva a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Rozhodnutie bolo

napadnuté odvolaním v časti výroku, ktorým súd žalobný návrh zamietol. Odvolací súd uznesením zo
dňa 31.05.2016 napadnutý rozsudok v danej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutom
výroku ostal rozsudok nedotknutý.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd vyslovil v danom uznesení názor, podľa ktorého nie je možné
aplikovať ustanovenia podielového spoluvlastníctva, nakoľko vzťah banky a vkladateľa má záväzkovo-

právnu povahu a nie je ho možné definovať ako právo k veci - vkladnej knižke. Vzťah k finančným
prostriedkom nesúvisí so vzťahom veriteľov k banke ako dlžníkovi. Podľa bodu 11 daného uznesenia k
právnej povahe finančných prostriedkov na vkladovom účte, ktoré boli predmetom daného sporu, treba
akcentovať fakt, že tieto znamenali pohľadávku poručiteľa a žalovanej 1/ voči banke. Tak poručiteľ, ako
aj žalovaná 1/, mohli peniazmi disponovať, vyberať, či vkladať. Ich právny pomer k banke vyplývajúci

z vkladového vzťahu nemal vecnoprávnu povahu, a preto nemožno konštatovať spoluvlastníctvo ku
vkladnej knižke, ako ani o rozdelení finančných prostriedkov na polovicu podľa § 137 Občianskeho
zákonníka. Pre zistenie rozsahu toho, koľko z nich má patriť do dedičstva, je potrebné skúmať tvrdenia
strán v konaní, poručiteľa, ako aj ich vôľu smerujúcu k vzniku právneho vzťahu k financiám. V tomto
smere aj podľa názoru odvolacieho súdu boli podstatné tvrdenia žalovanej 1/, ktorá ešte v dedičskom

konanímalazato,ževšetkyprostriedkynavkladnejknižkepatriadodedičstva.Ažnáslednevaktuálnom
sporovom konaní ponúkla viacero nelogických a nekonzistentných tvrdení, z ktorých nebolo zrejmé,
koľko z nich malo patriť poručiteľovi a koľko jej samotnej. Teda najprv mala za to, že celá vkladná knižka
patrí do dedičstva, následne iba 1/2 , lebo 1 vložila ona a následne že tú druhú polovicu jej poručiteľ
sľúbil.

6. Súd vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom konaní postupoval v jeho
intenciách. Vo veci nariadil pojednávanie na 14.10.2016 a na základe vykonaného dokazovania mal súd
preukázaný nasledovný skutkový stav, pričom predmetom konania vzhľadom na právoplatnosť 1.výroku
rozsudku zo dňa 12.06.2015, zostalo len určenie do dedičstva druhej polovice finančnej hotovosti na

vkladnej knižke č. XXXXXXXXX vedenej v N. D., t.j. vo výške 6.917,43 Eur s príslušenstvom. (o 1 už
bolo právoplatne rozhodnuté v tomto konaní rozsudkom zo dňa 12.06.2015 s tým, že daná 1 patrí do
dedičstva)

7. Súd mal preukázané, že poručiteľ S. N. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo

vedené pod č.k. XXD/XX/XXXX, v rámci ktorého bola zahrnutá do dedičstva aj vkladná knižka v N. D.
so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa, t.j. ku dňu 20.01.2012 vo výške 13.834,85 Eur. (l.č. 12 obsahu
spisu) V rámci dedičského konania bolo dňa 29.05.2012 vydané osvedčenie o dedičstve, v zmysle
ktorých dohodou všetkých dedičov bola hotovosť na vkladnej knižke rozdelená všetkým dedičom rovným
dielom. Toto osvedčenie o dedičstve bolo podpísané všetkými dedičmi, teda aj žalovanou v rade 1/ a

2/. Dňa 06.06.2012 však napriek uvedenému a uvedenej dohode, žalovaná v rade 1/ podala návrh na
pokračovanie v dedičskom konaní s tým, že ona na predmetnú vkladnú knižku vložila polovicu sumy.
(dané podanie však nie je opatrené originálom pečiatky súdu, na základe čoho bolo podané zákonným
sudcom oznámenie Okresnej prokuratúre Žilina. - l.č. 28 a 62 spisu XXD/XX/XXXX) Z toho dôvodu
sa v dedičskom konaní pokračovalo a dňa 24.07.2012 sa vykonala na notárskom úrade povereného

súdneho komisára zápisnica za prítomnosti dedičov, v tom čase ešte za prítomnosti aj syna poručiteľa
- K. N. - právneho predchodcu žalovaných v rade 3/-5/. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že ona vložila na
vkladnú knižku 1 sumy, v dôsledku čoho súdny komisár posúdil, že medzi aktíva patrí 1 zostatku na
predmetnej vkladnej knižke, t.j. 6.917,43 Eur s príslušenstvom a čistá hodnota dedičstva bola rozdelená
všetkým rovným dielom. Na základe toho bolo vydané uznesenie zo dňa 28.11.2012, voči ktorému

bolo podané odvolanie, v dôsledku čoho bolo uznesenie z 28.11.2012 zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie a uznesením zo dňa 19.03.2014 boli žalobcovia odkázaní na uplatnenie svojho práva žalobou
na príslušnom súde. Z dôvodu podania danej žaloby bolo konanie XXD/XX/XXXX prerušené uznesením
z 30.10.2014.8. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že celá finančná hotovosť na vkladnej knižke patrí do dedičstva po S. N. - ich
otcovi a tvrdenie žalovanej 1/, že ona vložila polovicu sumy na vkladnú knižku, resp. že poručiteľ jej sľúbil

polovicu, považovali za nepravdivé. Toto zdôvodnili aj tým, že poručiteľ bol vždy spravodlivý a vždy sa
snažil za života všetko riadne rozdeliť, čo vyplýva aj z prehlásenia z 11.07.1997, z ktorého vyplýva, že
každý z jeho detí už dostal svoj podiel a nehnuteľnosti darovali synovi K. a tým dňom rozdeľuje finančné
prostriedky medzi všetkých rovným dielom - každý po 25.000,- Sk, pričom synovi N. danú sumu uložil
na vkladnú knižku, ktorá bude uložená u K. P. na zabezpečenie pohrebu N.. (l.č. 3 obsahu spisu) Všetky

deti poručiteľa dané prehlásenie riadne podpísali.

9. Žalobca 1/ tvrdil, že poručiteľ vždy všetko delil rovným dielom, preto neverí tvrdeniam žalovanej 1/,
že by poručiteľ niečo daroval iba jej a bez vedomia ostatných.

10. Tvrdenia žalobcu 1/ možno považovať za opodstatnené a logické a pravdivé vzhľadom na vykonané

dokazovanie - výsluch strán v konaní, ako aj z vyššie uvedeného prehlásenia, z ktorého je zrejmé, že
poručiteľ delenie majetku riešil písomne.

11. Žalovaná v rade 1/ spolu so svojou dcérou - svedkyňou S. P. tvrdila, že poručiteľ mal ešte veľké
plány (súd poznamenáva, že v tom čase už mal 90 rokov) a preto neriešil finančnú hotovosť na vkladnej

knižke. Súd však poukazuje na to, že na jednej strane žalovaná 1/ tvrdila, že poručiteľ mal veľké plány,
preto vkladnú knižku neriešil, ale na druhej strane tvrdila, že jej ju daroval. Z uvedeného je zrejmý značný
rozpor.

12. Žalovaná 1/ tvrdila, že ona taktiež vkladala na danú vkladnú knižku, a to peniaze, ktoré jej poručiteľ

dával za opatrovanie. Nevedela však uviesť celkovú výšku a jej tvrdenia si rozporovali s údajmi na
vkladnej knižke, keďže jej tvrdeniam nezodpovedala nielen výška jednotlivých vkladov, ale ani obdobia
vkladania.

13.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalovanávrade1/nebolavtakejfinančnejsituácii,na

základe ktorej by bola schopná vkladať finančné prostriedky, keďže jej príjem pozostával z opatrovania,
ako sama uviedla. Súd poukazuje na to, že ak aj žalovaná 1/ bola v banke vkladať finančné prostriedky,
neznamená to, že bola vkladať svoje finančné prostriedky. Veď predsa sa starala o svojho otca -
poručiteľa, tak nebol dôvod, prečo by v rámci opatery nešla vložiť jeho peniaze na vkladnú knižku, čo
nepopierala. Taktiež súd poukazuje na to, že žalovaná 1/ tvrdila, že vkladala na vkladnú knižku aj svoje

peniaze, keďže dostávala z úradu za opatrovanie 1.500,- Sk a aj poručiteľ jej dával za opatrovanie
1.500,- Sk, avšak sama uviedla, že to neboli peniaze za varenie, či nákup potravín, preto je ťažké
uveriť, že niekto, kto sa stará o svojho otca, dostáva opatrovateľské a zároveň aj otec prispieva na
opatrovanie ďalšou sumou a dokonca jej mal sľúbiť, či darovať vkladnú knižku za opatrovanie, čo je
nelogické - načo by jej dával peniaze za opatrovanie a aj vkladnú knižku za opatrovanie a k tomu

dostávala aj opatrovateľské od príslušného úradu. Teda aj z toho vyplýva argumentácia žalovanej 1/
účelová a špekulatívna a rozporná.

14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná 1/ si v priebehu konania viackrát rozporovala,
keď tvrdila, že poručiteľ jej sľúbil danú vkladnú knižku, zároveň tvrdila, že ona tiež vkladala peniaze na

vkladnú knižku. Je nelogické, aby poručiteľ daroval celú vkladnú knižku, pokiaľ by tam boli aj peniaze
žalovanej v rade 1/. Dokonca v priebehu konania svedkyňa S. P. - dcéra žalovanej 1/ tvrdila, že aj ona
vkladala peniaze na danú vkladnú knižku, lebo si chcela šetriť a bol tam dobrý úrok. Toto je však podľa
názoru súdu nepravdepodobné, aby dospelá zarábajúca žena so svojim vlastným účtom, na ktorý jej
bola poukazovaná mzda, si vyberala peniaze za účelom ich vloženia na vkladnú knižku poručiteľa a

žalovanej 1/, pričom z výpisu jej účtu vyplýva, že okrem toho mala aj iné sporenie na vlastných účtoch.
Svedkyňa nevedela uviesť, koľko svojich peňazí vložila na predmetnú vkladnú knižku. Súd vzhľadom
na uvedené posúdil jej výpoveď za nehodnovernú a rozpornú. Je nelogické a nepravdepodobné, aby
si niekto vyberal peniaze zo svojho účtu za účelom ich vloženia na vkladnú knižku iných osôb, hoci si
šetrí aj iným spôsobom a pritom ani nevie, akú sumu v celkovej výške vložila na danú vkladnú knižku,

ku ktorej nemá žiadne právo.

15. Žalobca 2/ poprel tvrdenia žalovanej 1/ a tvrdil, že pred dedičským konaním ho navštívila, čo potvrdila
aj žalovaná 2/ a svedkovia, a počas tejto návštevy ho presviedčala, aby tvrdil, že vkladná knižka je jeja následne tvrdila, že poručiteľ je sľúbil polovicu knižky. Uviedol, že keby poručiteľ mal v úmysle niečo
darovať žalovanej 1/, urobil by to poriadne, ako napríklad závetom, keďže aj ostatné veci dal riadne a
písomne do poriadku.

16. Právny zástupca žalobcu 1/ správne poukázal na to, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ v priebehu konania
žiadnym relevantným a ani logickým spôsobom nezdôvodnili zmenu skutkových tvrdení ohľadom
vlastníctva ku vkladnej knižke, pretože ako titul nadobudnutia uvádzali najprv darovanie vkladnej knižky
za opateru matky, potom to bolo darovanie za opateru otca. Viacerí svedkovia mali byť pri tom, keď

tieto skutočnosti boli zo strany poručiteľa uvádzané, pričom však treba brať na zreteľ aj jeho osobnosť
a povahu tak, ako vyplynulo z jednotlivých výpovedí a potvrdili to všetci účastníci, ako aj svedkovia, že
poručiteľ bol veľmi pedantný, spravodlivý a vyplýva to aj zo skutočností, akým spôsobom bol delený
majetok po smrti matky, kedy zápisnične všetci dedičia dostali z majetku či už nehnuteľnosti alebo
výplatu. O uvedenom svedčí listinný dôkaz predložený k návrhu na začatie konania, ktorý žiaden z
účastníkov ani svedkov nerozporoval. Je potom nelogické, prečo poručiteľ pri plnom vedomí, pokiaľ

chcel urobiť zásadným spôsobom poriadok s majetkom a deliť medzi dedičov, neučinil tak.

17. Podľa § 782 Občianskeho zákonníka vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
18. Podľa § 783 ods.2 Občianskeho zákonníka s vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený
nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia

fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná
knižka vystavená, ak tento zákon neustanovuje inak. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v
určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
19. Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím

peňažným ústavom.
20. Podľa § 779 Občianskeho zákonníka vkladateľ má právo na úroky alebo na iné majetkové výhody
dohodnuté s peňažným ústavom, a ak neboli dohodnuté, v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby,
v ktorej boli peňažné prostriedky viazané na účte.

21. Podľa čl.2 bod 2 Obchodných podmienok pre vkladnú knižku N. D. - vkladná knižka môže byť
vystavená pre jedného alebo dvoch vkladateľov.

22. Podľa čl.3 bod 4 Obchodných podmienok pre vkladnú knižku N. D. - vkladatelia majú rovnaké právo
disponovať s vkladnou knižkou a s vkladom na nej; z právnych úkonov týkajúcich sa vkladu na vkladnej

knižke sú vkladatelia voči banke oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

23. V zmysle článku 1, bod 2 Obchodných podmienok pre vkladnú knižku N. D. - sú typy vkladných
knižiek, medzi ktorými je vkladná knižka na meno, vkladná knižka JUNIOR, SENIOR. Vkladná knižka
Senior je vkladná knižka síce na meno, ale určená poberateľom dávok dôchodkového zabezpečenia.

24. Z predloženej vkladnej knižky vyplýva, že ide o vkladnú knižku na meno a 1.vkladateľom je S. N..
Dňa 25.10.1993 bola vykonaná zmena na vkladnej knižke tak, že K. P. sa stala 2.vkladateľom. (l.č.
79) Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie, že majiteľom vkladnej knižky je iba 1.vkladateľ a žalovaná 1/
ako 2.vkladateľ má iba dispozičné právo, je nesprávne a súd sa s takým názorom nestotožňuje. Je

evidentné, že ide o vkladnú knižku na meno s dvoma vkladateľmi bez ohľadu na to, že 2.vkladateľ bol
až od 25.10.1993. Súd v tejto spojitosti poukazuje na to, že vkladateľ vkladnej knižky na meno je jej
majiteľom, ktorý má nárok aj na úroky. Toto vyplýva aj zo zákonných ustanovení § 779 Občianskeho
zákonníka. Predsa by bolo nelogické, aby právo na úroky mala osoba, ktorá má iba dispozičné právo.
Uvedený záver vyplýva aj z obchodných podmienok pre vkladné knižky a pokiaľ to nie je riadne uvedené,

treba postupovať gramatickým a následne logickým výkladom, na základe čoho vyplýva, že označený
vkladateľvovkladnejknižkejejejmajiteľomamáprávoajnaúroky.Súdtedaskonštatoval,ževkladatelia
sú vlastníkmi vkladnej knižky, a to bez rozdielu, kedy sa vkladateľmi - vlastníkmi stali.

25. Súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva a ani súd nemal preukázané rozdelenie podielov na

vkladnej knižke, ktorej sú vlastníkmi obidvaja vkladatelia, teda aj žalovaná 1/ a aj poručiteľ. Súd nemal
preukázané, koľko kto vložil. Zo zabezpečených vkladových dokladov mal súd preukázané, že dňa
13.01.2010 a dňa 25.01.2011 vkladal na vkladnú knižku poručiteľ finančné prostriedky. Ostatné vkladové
doklady sa nepodarilo zabezpečiť pre ich nemožnosť podľa vyjadrenia N. D.. Súd však zdôrazňuje,že je irelevantné, kto vkladal na vkladnú knižku finančné prostriedky, keďže obidvaja vkladatelia sú
rovnými vlastníkmi. Pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila, že na vkladnú knižku vkladala ona, uviedla, že išlo o
peniaze jej, ako aj poručiteľove, dokonca vkladala aj jej dcéra, avšak je potrebné zdôrazniť, že žalovaná

1/ nemala vedomosť, koľko vložila svojich finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaná 1/, či jej právny
zástupca trval na zabezpečení vkladových účtov, aby bolo zrejmé, kto vkladal a v akej výške a kedy, je
to irelevantné, nakoľko tieto skutočnosti nepreukazujú aj vlastníctvo k daným finančným prostriedkom.
Veď sama žalovaná 1/ potvrdila, že vkladala aj poručiteľove peniaze, teda vkladala aj také peniaze, ku
ktorým nemala žiadny vzťah.

26.Právnyzástupcažalobcu1/tvrdil,že2.vkladateľmôžeibadisponovať,pričompoukazovalnavkladnú
knižku senior. Súd však nesúhlasí s takým názorom, je zrejmé, že ide o vkladnú knižku na meno a
obidvaja vkladatelia sú majiteľmi vkladnej knižky, čo vyplýva aj z obchodných podmienok, ako aj z
citovaných zákonných ustanovení. Teda vkladateľ nie je iba disponent, vkladateľ je vlastník vkladnej
knižky. S poukazom na výšku vkladov a na originál vkladnej knižky súd posúdil, že nejde o produkt -

vkladnú knižku senior v zmysle obchodných podmienok.

27. Žalovaná 1/ v dedičskom konaní pôvodne súhlasila, že vkladná knižka patrí do dedičstva, na základe
čoho bolo spísané osvedčenie o dedičstve - bola uzavretá dohoda dedičov. Následne však v podaní
zo dňa 13.06.2014 uviedla, že vkladná knižka patrí do podielového spoluvlastníctva, nakoľko bola

vkladateľom spolu s poručiteľom, preto do dedičstva patrí iba 1 z hodnoty na vkladnej knižke. V podaní
zo dňa 11.06.2014 (l.č. 20 obsahu spisu) žalovaná 2/ uviedla, že potvrdzuje tvrdenie žalovanej 1/, že
otec jej za života sľúbil 1 finančných prostriedkov z vkladnej knižky, nakoľko bola pri tom a toto jej sľúbil
preto, lebo sa oňho starala. Súhlasila, aby druhá polovica sa riadne rozdelila medzi všetkých rovným
dielom. Z uvedeného sú zrejmé značné rozpory.

28. Súd poukazuje na to, že žalovaná 1/ túto verziu začala tvrdiť až pred súdom v tomto konaní, avšak
v dedičskom konaní súhlasila, aby celá vkladná knižka bola rozdelená rovným dielom, čo aj potvrdila
vlastnoručným podpisom a ani nenamietala. Následne na pojednávaní uviedla aj takú verziu, že z
vlastnej vôle dá polovicu vkladnej knižky do dedičstva. Taktiež vyslovila názor, že vkladná knižka má

byť jej, lebo ona chodila za otcom, len ona bola ochotná sa o neho starať. Taktiež vyslovila, že je jej
presvedčenie, že knižka má byť jej za to, že bude opatrovať mamu a otca. Následne dodala, že jej to
povedal otec. (l.č. 66) Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2015 žalovaná 1/ uvádzala viaceré verzie
vlastníctva k danej vkladnej knižke, pričom na položené otázky súdu buď odpovedala vyhýbavo alebo
neodpovedala hneď, ale až na opakované výzvy súdu - na otázku súdu, prečo na dedičskom konaní

súhlasila s rozdelením celej sumy na vkladnej knižke rovným dielom, najprv uviedla, že ona tam knižku
nedoniesla, (čo je však podľa názoru súdu irelevantné), potom uviedla, že chcela byť čestná a chcela,
aby z polovice bola rozdelená a následne uviedla, že notár sa pomýlil. Na vysvetlenie viacerých jej
rozporovuviedla,žetrvánatom,žeotecjejcelúknižkudal,avšaktotoničímhodnovernýmnepreukázala.
Súd poukazuje na nelogickosť týchto jej tvrdení, keďže žalovaná 1/ tvrdila, že ona si tiež šetrila na danej

vkladnej knižke, teda určitá suma bola ňou vložená, zároveň bola tiež vkladateľkou, takže nebol dôvod,
abyjejporučiteľdarovalcelúvkladnúknižku,dokoncamalatamvkladaťpodľajejslovajsvojepeniazeza
opatrovanie mamy 3,5 roka. Žalovaná 1/ tvrdila, že otec jej platil po 1.500,- Sk mesačne za opatrovanie
mamy počas 3,5 roka a z toho 500,- Sk vkladala na vkladnú knižku spolu so sumou 1,500,- Sk, ktorú
dostávala od úradu za opatrovanie. Uviedla, že mesačne vkladala po 1.500,- Sk, následne uviedla,

že vkladala nepravidelne. Keďže uvedené matematicky nezodpovedá, nakoľko podľa jej tvrdenia mala
dávať 1.500,- Sk mesačne na vkladnú knižku, ale podľa výpočtu to malo byť 2.000,- Sk mesačne,
žalovaná 1/ tento jej ďalší rozpor vysvetlila tým, že si to už nepamätá. Žalovaná 1/ nevedela ani uviesť,
koľko vložila z vlastných zdrojov na danú vkladnú knižku. Taktiež rozpory v tvrdeniach žalovanej 1/ sú aj
v tom, že tvrdila, že vkladala na vkladnú knižku peniaze za starostlivosť o mamu počas jej opatrovania

3,5 roka, avšak vkladná knižka bola založená v roku 1993 a jej matka zomrela v roku 1994, pričom
zároveň uviedla, že otec jej sľúbil vkladnú knižku v roku 1993 hneď po tom, ako matka zomrela, avšak
tá zomrela v roku 1994. Tento rozpor vysvetlila tak, že vraj začala na vkladnú knižku vkladať až v roku
1993 a teda vkladala iba 1 rok s uvedením, že otec navrhol, že knižku založí. (súd poznamenáva, že
poručiteľ pôvodne založil vkladnú knižku iba na jeho meno). Takto žalovaná 1/ vysvetlila svoje rozporné

tvrdenia, a to až na viaceré výzvy súdu, pričom uviedla, že ak tvrdila niečo iné, asi sa stala chyba, niečo
ju však osvietilo. (l.č. 68) Žalovaná 1/ taktiež tvrdila, že poručiteľ jej nikdy nič nedal písomne, dal im
výplatky,... iba do ruky. Uviedla, že poručiteľ mal veľké plány to všetko porozdeľovať, ale nestihol to
okrem chalupy. Podľa jej uvedenia otec jej mal dať vkladnú knižku v roku 1993, teda v roku, keď bolazaložená. Potom však nie je zrejmé, prečo neurobil žiadny úkon od roku 1993 až do jeho smrti, hoci
iné rozdelenia majetku, a to aj finančných prostriedkov, vykonal písomne. Taktiež nie je zrejmé, prečo ju
určil za 2.vkladateľku a nedal jej hneď celú knižku, keď od samého začiatku jej tak mal hovoriť. Teda aj

v týchto skutočnostiach tvrdenia žalovanej 1/ sú rozporné a nehodnoverné.

29. Žalovaná 4/ poukázala na to, že ak by poručiteľ sľúbil v roku 1993 žalovanej 1/ vkladnú knižku, tak by
to písomne zabezpečil a zároveň poukázala na to, že ako môže mať 90-ročný človek veľké plány ešte.

30. Žalovaná 1/ trvala v písomnom podaní na tom, že polovica vkladnej knižky je jej, nakoľko je
podielovou spoluvlastníčkou a dokonca pripustila, že 1 patrí do dedičstva po poručiteľovi. Následne
však na pojednávaniach uviedla, že poručiteľ jej knižku dal. Žalovaná 1/ si teda vo svojich tvrdeniach
rozporovala, a to viackrát. Súd zároveň poukazuje na to, že napriek týmto jej tvrdeniam nepodala
odvolanie voči rozsudku zo dňa 12.06.2015, ktorým bolo určené, že 1 z vkladnej knižky patrí do
dedičstva, vraj z dôvodu zhoršených vzťahov v rodine. Takéto jej odôvodnenie je nelogické a odporujúce

jej tvrdeniam.

31. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu vyplýva názor, podľa ktorého posúdenie ohľadom
spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej 1/ k peňažným prostriedkom na vkladnej knižke, je nesprávne,
pretože peniaze ako druhovo určená vec zo svojej podstaty nemôžu byť predmetom podielového

spoluvlastníctva. Podstata daného inštitútu totiž vyjadruje panstvo nad vecou viacerými subjektmi,
ktorí disponujú ideálnym podielom v istom rozsahu a v tomto podiele zároveň realizujú svoje práva
a povinnosti. Peniaze nie sú vecou, pri ktorej je v súvislosti s realizáciou práv a povinností nutné
pristupovať viacerými vlastníkmi spoločne. Uvedený názor však nič nemení na stanovisku odvolacieho
súdu, že pôvodný vzťah poručiteľa a žalovanej 1/ mal spoluveriteľskú povahu znamenajúcu prístup

k peniazom na vkladovom účte dvoma veriteľmi. Bolo vecou vkladateľov, aby si rozumne usporiadali
vzťahy k financiám uloženým na jednom vkladovom účte, predovšetkým dohodou. Pokiaľ takáto dohoda
neexistuje, na účely daného súdneho konania mohol súd vyhodnotiť jednotlivé skutkové tvrdenia
individuálne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s cieľom zistiť skutočné vlastníctvo k peniazom
jednotlivých vkladateľov. Tvrdenia žalovanej 1/ ešte v dedičskom konaní a jej následné zmätočné

výpovede, či dôkazy o snahe poručiteľa rovnakým spôsobom zabezpečiť potomkov boli pre hodnotenie
sporných otázok prejednávaného prípadu kľúčové. (viď bod 12 a 13 odôvodnenia uznesenia KS v Žiline
zo dňa 31.05.2016)

32. Pokiaľ žalovaná 1/ a 2/ tvrdili, že vkladná knižka patrí žalovanej 1/, lebo sa starala o poručiteľa, je

nepostačujúce pre také určenie, pričom súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že o poručiteľa sa nestarala iba žalovaná 1/, či jej dcéra, ale aj ostatné strany v konaní, t.j. deti poručiteľa
a jeho vnučky - dcéry po K., z ktorých jedna dokonca s poručiteľom trávievala aj Vianoce niekoľko rokov
a syn K. žil dokonca s poručiteľom. Pokiaľ zo strany žalovanej 1/ bolo tvrdené, že poručiteľ sa bál svojho
syna K., potom je nelogické, prečo mu daroval dom. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

poručiteľ pokiaľ rozdeľoval majetok, tak písomnou formou, ako to vyplýva aj z písomného prehlásenia z
11.07.1997, kedy rozdelil finančné prostriedky rovným dielom všetkým jeho deťom, ktoré mu to riadne
písomne potvrdili vlastnoručnými podpismi. Teda tvrdenie žalovanej 1/, že poručiteľ nikdy im nič nedal
písomne, sa ani v tomto prípade nepotvrdili. Taktiež je nelogické, prečo ak vkladnú knižku založil v roku
1993, kedy mal spomínať aj jej darovanie žalovanej 1/, nič z toho nezrealizoval, ale v roku 1997 urobil

písomné prehlásenie na iné finančné prostriedky, ktoré rozdelil, avšak predmetnú vkladnú knižku ani
vtedy, ani potom písomne neriešil. Iba v roku 1993 žalovanú v rade 1/ určil za 2.vkladateľku. Z uvedených
skutočností vyplýva nelogickosť tvrdenia žalovanej 1/, že by knižka mala byť jej v celosti. Súd zároveň
poukazuje na to, že poručiteľ sa mal vysloviť len tak, že vkladnú knižku dá, z čoho ale nevyplýva, že by
jej ju aj dal, pričom darovanie pre prípad smrti nie je možný. To je možné závetom, ktorý však nebol.

33. Svedkyňa U. N. - manželka žalobcu 2/ - potvrdila návštevu žalovanej 1/ u nich doma s tým, aby
žalobca 2/ povedal pred notárom, že 1 vkladnej knižky je žalovanej 1/ a s druhou polovicou im poručiteľ
povedal, že majú urobiť podľa svojho svedomia a vedomia. Potvrdila pôžičky žalovanej 1/ od poručiteľa.

34. Svedkyňa S. P. - dcéra žalovanej 1/ - uviedla, že chodila vkladať peniaze na vkladnú knižku, a to
poručiteľove,žalovanej1/,akoajsvojeazamamu,t.j.žalovanú1/,chodilavkladaťnepravidelne10.000,-
Sk-15.000,- Sk. Uviedla, že poručiteľ viackrát hovoril, že vkladná knižka bude žalovanej 1/. Zároveň
svedkyňa uviedla, že poručiteľ jej viackrát povedal, že sa nemá báť, že raz sa jej to vráti za to, lebo sa oneho stará a mal tvrdiť, že je to ich knižka. Z toho však nie je zrejmá skutočná vôľa poručiteľa, či vôbec
chcel darovať vkladnú knižku žalovanej 1/ alebo jej dcére a pod., resp. obom. Dokonca svedkyňa K..N.
uviedla, že poručiteľ jej povedal, že má dosť našetrené, že budú mať čo dediť. Svedkyňa uviedla, že

odporkyňa 1/ chcela sa rozdeliť s vkladnou knižkou so všetkými, lebo sa nechcela s nimi rozhádať, avšak
takéto zdôvodnenia ani sama žalovaná 1/ neuviedla. Uvádzala iba rozporné tvrdenia. Uviedla, že aj ona
vkladala svoje peniaze na vkladnú knižku, aby si šetrila, lebo tam bol dobrý úrok. Súd však poukazuje
na to, že svedkyňa mala svoj účet, dokonca z výpisu vyplynulo, že mala aj sporenie, pričom nevedela
uviesť, koľko svojich peňazí vložila, hoci chcela šetriť a že nechá to na žalovanej 1/, koľko jej dá peňazí,

čo je takéto tvrdenie zjavne nelogické. Súd poukazuje na to, že na jednej strane chcela šetriť, tak dala
peniaze na vkladnú knižku 3.osoby, pričom ani nevie, koľko našetrila, koľko vložila a zároveň nechá
na odporkyni 1/, koľko jej vráti. Uviedla, že vkladala na vkladnú knižku aj svoje peniaze, keď dostala
odmeny v jej zamestnaní 4x do roka po 4 roky. Predloženou listinou od zamestnávateľa svedkyne bolo
však zistené, že tvrdenie svedkyne ohľadom odmien je nepravdivé, nakoľko z danej listiny - vyplácanie
odmien je zrejmé, že svedkyňa mala vyplatenú odmenu v roku 2004 - 2x, v roku 2005 - 3x, v roku 2006

- nebola vyplácaná odmena, v roku 2007 - 2x a v roku 2008 - 1x. (l.č. 161) Preto súd posúdil jej tvrdenia
ohľadom vkladania na vkladnú knižku za účelové a špekulatívne.

35. Súd má za to, že nielenže žalovaná 1/, ale ani jej dcéra - svedkyňa S. P. nepreukázali vkladanie
svojichvlastnýchfinančnýchprostriedkov.Keďženičímhodnovernýmarelevantnýmnebolopreukázané,

koľko svedkyňa S. P. vložila vlastných finančných prostriedkov na vkladnú knižku, ako ani to, či skutočne
nejaké vlastné peniaze vložila, súd sa týmto viac nezaoberal, pričom aj vzhľadom na návrhy strán v
konaní, tvrdenia svedkyne posúdil za nehodnoverné a ničím relevantným nepodložené a skonštatoval,
že vkladná knižka je iba vo vlastníctve poručiteľa a žalovanej 1/. Tvrdenia svedkyne posúdil za
nehodnoverné, účelové.

36. Právny zástupca žalobcu v rade 1/ správne poukázal na to, že je zarážajúce, že ani žalovaná v rade
1/, ani svedkyňa nevedeli presne uviesť, kedy a akú sumu vložili, čo je dosť nelogické, pretože pokiaľ
sa týka ich finančných prostriedkov, takúto skutočnosť by vedieť mali, naviac svedkyňa P., čo vyplýva
z jej výpisu, si sporila viacerými spôsobmi.

37. Svedkyňa K. N. - manželka žalobcu 1/ - uviedla, že jej poručiteľ povedal, že budú mať po ňom čo
dediť, že má dosť našetrené. Potvrdila pôžičky žalovanej 1/ od poručiteľa a potvrdila aj to, že o poručiteľa
sa starali aj iní účastníci konania, nielen dcéra žalovanej 1/.

38. Svedok X. H. - manžel žalovanej 2/ - uviedol, že skutočnosti o vkladnej knižke vie od žalovanej
2/. Svedok potvrdil návštevu žalovanej 1/ u žalobcu 2/, kde mu mala povedať, že poručiteľ jej daroval
vkladnú knižku, ale žalobca 2/ s tým nesúhlasil. Následne uviedol, že žalobca 2/ mal povedať, že vie
o darovaní, ale že žalovaná 1/ nemá žiadny doklad, toto však žalobca 2/ poprel. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozpor s výpoveďou svedkyne S..P. a žalovanej 1/, keďže podľa svedka poručiteľ sa mal

vyjadriť až tesne pred smrťou, že vkladnú knižku daruje K..P. a taktiež podstatné je, že nebolo uvedené,
že daroval, ale že daruje.

39. V zmysle § 215 CSP
(1) Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

40. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia mal súd nesporne preukázané, že vkladná knižka bola založená na meno s jedným

vkladateľom - poručiteľom a následne s 2.vkadateľom - žalovanou 1/. Súd skúmal tvrdenia strán v
konaní, poručiteľa, ako aj ich vôľu smerujúcu k vzniku právneho vzťah k financiám tak, ako požadoval
odvolací súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli podstatné tvrdenia žalovanej 1/, ktorá ešte v
dedičskom konaní mala za to, že všetky prostriedky na vkladnej knižke patria do dedičstva a až následne
v sporovom konaní uviedla viacero nelogických a nekonzistentných tvrdení, z ktorých nebolo zrejmé,

koľko z nich malo patriť poručiteľovi a koľko jej samotnej. Žalovaná 1/ nepreukázala nič zo svojich
tvrdení, uvádzala iba rozporné tvrdenia, viaceré verzie ohľadom vlastníctva k peňažným prostriedkom.
Nepreukázala ani to, že skutočne vkladala svoje finančné prostriedky a v akej výške. Bolo nepochybné
iba to, že bola 2.vkladateľkou. Napriek tomu odvolací súd vylúčil aplikáciu § 137 Občianskeho zákonníkaohľadom podielového spoluvlastníctva s poukazom na to, že vo všeobecnosti platí, že vzťah banky a
vkladateľa má záväzkovo-právnu povahu a nie je ho možné definovať ako právo k veci - vkladnej knižke.
Vkladateľ vstupuje ako veriteľ voči banke, ktorej boli prenechané finančné prostriedky na zhodnotenie.

Ak majú dispozičné právo k vkladu viacerí vkladatelia (ako tomu je aj v tomto prípade), títo majú voči
banke postavenie spoluveriteľov. Ich vlastný vzťah k finančným prostriedkom nesúvisí so vzťahom
veriteľov k banke ako dlžníkovi. Pre podrobnejšiu úpravu právnych vzťahov k vkladnej knižke si banky
regulujú jednotlivé práva a povinnosti vo všeobecných obchodných podmienkach. Uvedené potvrdzuje
aj znenie Všeobecných podmienok pre vkladné knižky Poštovej banky, a.s. podľa článku 3, ods.4

vkladatelia majú rovnaké právo disponovať s vkladnou knižkou a s v kladom na nej, z právnych úkonov
týkajúcich sa vkladu na vkladnej knižke sú vkladatelia voči banke oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne. Banka neskúma vzájomné nároky vkladateľov na vklad na vkladnej knižke a nenesie za
nároky a vzájomné vzťahy vkladateľov žiadnu zodpovednosť. (uvedené je v zmysle názoru Krajského
súdu v Žiline vysloveného v bode 10 odôvodnenia predmetného uznesenia).

41. Súd nemal preukázané žiadne darovanie, ako ani vôľu poručiteľa, nakoľko vykonaným dokazovaním
všetko robil dôsledne, majetok delil písomne a nebol dôvod, aby vkladnú knižku „daroval“ ústne bez
ďalšieho, hoci tam mala vkladať aj žalovaná 1/ svoje úspory, ako tvrdila, aj keď nevedela uviesť, v akej
výške, čo je tiež nelogické a nepochopiteľné. V súlade s názorom odvolacieho súdu v danej veci nejde
o vecné právo, ale o pohľadávku veriteľov voči banke, teda ide o záväzkový vzťah, pričom 1 z veriteľov

zomrel, preto nastupujú na jeho miesto dedičia, teda pohľadávku voči banke má nielen 2.vkladateľ,
ale aj právni nástupcovia 1.vkladateľa. Preto nie je možné aplikovať a vec posudzovať ako podielové
spoluvlastníctvo, ide o pohľadávku žalovanej 1 a právnych nástupcov poručiteľa, a preto celý zostatok
na vkladnej knižke patrí do dedičstva o poručiteľovi s poukazom na vyslovený názor odvolacieho súdu.
Žalovaná 1/ nepreukázala žiadne zo svojich tvrdení ohľadom vlastníctva k danej 1 vkladnej knižky.

Pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila darovanie s podporou žalovanej 2/ a dcéry S. P., súd toto nemal hodnoverne
preukázané.Žalovaná1/uvádzalaviaceréverzie,vosvojichtvrdeniachsiznačnerozporovalatak,akoto
vyplýva vo vyššie uvedenom odôvodnení. Dokonca žiadne darovanie neuvádzala v dedičskom konaní, v
ktorom súhlasila, že vkladná knižka v celosti patrí do dedičstva, dokonca v prvom vyjadrení pred súdom
tvrdila,že1patrídodedičstva.Svojetvrdeniaažnáslednemenilasoznačnýmirozpormi.Súdtedanemal

preukázané, že by podiel poručiteľa bol darovaný. Dokonca svedkovia sa vyjadrili, že poručiteľ sa mal
vyjadriť, že to daruje, čo však neznamená, že aj skutočne daroval. Dokonca aj žalovaná 2/ najprv tvrdila,
že bola pri tom, keď poručiteľ povedal žalovanej 1/, že jej daruje vkladnú knižku, avšak v dedičskom
konaní súhlasila, aby 1 vkladnej knižky bola prerozdelená medzi všetkých. Takéto konanie a tvrdenia
žalovanej 2/ sú nelogické, nakoľko pokiaľ by skutočne poručiteľ daroval vkladnú knižku žalovanej 1/,

ako tvrdila žalovaná 2/, nebol by dôvod k tomu, aby si žalovaná 1/ ponechala iba 1 vkladnej knižky a
zvyšokabybolprerozdelenýmedzivšetkýchdedičovrovnýmdielom.Tedažalovaná2/svojimrozporným
tvrdením nepriamo potvrdila účelovosť svojej výpovede.

42. Keďže na vkladnej knižke ku dňu smrti poručiteľa bola suma 13.831,70 Eur s príslušenstvom, teda

s úrokmi, ktoré sa pripisujú v pravidelných lehotách, súd posúdil, že v celom rozsahu patrí do dedičstva
po poručiteľovi. Vzhľadom k tomu, že o 1 zostatku na vkladnej knižke súd už právoplatne rozhodol
rozsudkom zo dňa 12.06.2015, týmto rozhodnutím rozhodol o zvyšnej časti, t.j. o druhej 1 zostatku, že
patrí do dedičstva. Čo sa týka finančnej čiastky s príslušenstvom, je zrejmé, že úroky sa pripočítavajú v
určitých časových obdobiach a plynú nepretržite z vloženej sumy, preto nebolo možné určiť konkrétnou

sumou dané príslušenstvo, ktoré však nie je medzi účastníkmi konania sporné, tak to bolo poňaté aj v
rámci dedičského konania.

43. Pokiaľ žalovaná 1/ požadovala vykonať dôkaz, a to zabezpečiť vkladové listy, z ktorých bude zrejmé,
kto vkladal na vkladnú knižku peňažné prostriedky a v akej výške, toto súd vykonal, avšak bolo zistené,

že bolo uvedené nesprávne číslo vkladnej knižky. Avšak po vyslovení názoru súdu, že vykonanie toho
dôkazu je irelevantné a nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko skutočnosť, kto a koľko vkladal,
nepreukazuje skutočné vlastníctvo k finančným prostriedkom, pričom bolo nepochybné, že žalovaná 1/
vkladala aj poručiteľove peňažné prostriedky, žalovaná 1/ už nepožadovala vykonanie daného dôkazu.
Následne žiadna zo strán v konaní nenavrhovala vykonanie ďalšieho dokazovania.

44. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi 1/ a 2/ ako plne úspešnej strane
v konaní trovy konania, keďže boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle
§ 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právo na náhradu trov konania si žalobcovia
uplatnili len voči žalovanej v rade 1/ a 2/, nakoľko ostatní žalovaní súhlasili so žalobným návrhom a
nemali námietky. Z daného dôvodu súd priznal žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania iba voči
žalovanej v rade 1/ a 2/ a voči žalovaným 3/-5/ im právo na náhradu nepriznal, keďže voči nim si dané

právo neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).