Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5612010163.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla
2017 sťažnosť odsúdeného G. J. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/66/2012
zo dňa 07.10.2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.

zn. 1T/66/2012 zo dňa 07.10.2016.

Podľa § 420 Tr. por., § 419 ods. 1 Tr. por., § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovuje, že odsúdený G. J., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX v Y. W., trvale bytom G. XXXX/X, L., sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom odsúdení
trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/66/2012-154, zo dňa 21.08.2014,
právoplatným dňa 03.12.2014 n e o s v e d č i l a nariaďuje výkon súhrnného trestu odňatia slobody

vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného G. J. na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

SamosudkyňaOkresnéhosúduLiptovskýMikulášuznesením,sp.zn.1T/66/2012z07.10.2016rozhodla

podľa § 419 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 50 ods. 4 Tr. zák., že G. J. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/66/2012-154
zo dňa 21.08.2014, právoplatným dňa 03.12.2014, neosvedčil a nariadila mu výkon trestu odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom na výkon tohto trestu ho zaradila do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený G. J. v priebehu plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia od 12.06.2014 do 12.10.2015 (so započítaním časti
skúšobnej doby iného podmienečného odsúdenia uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
1T/66/2012-181 zo dňa 12.10.2015, právoplatným dňa 20.10.2015) neviedol riadny život, nerešpektoval
morálne a právne normy tejto spoločnosti a počas plynutia skúšobnej doby spáchal ďalší úmyselný
trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Konkrétne odsúdený G. J. sa dňa 23.03.2015 dopustil

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za spáchanie
ktorého mu trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/64/2015-34 zo dňa 31.07.2015,
právoplatným dňa 13.08.2015, bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, na výkon ktorého
bol zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti vodiča na dobu 2 roky. Je teda zrejmé, že podmienečné odsúdenie si u odsúdeného
G. J. nesplnilo svoj účel, neviedlo k jeho prevýchove a náprave, keď odsúdený sa v pomerne krátkom

čase necelých štyroch mesiacov od právoplatnosti trestného rozkazu dopustil ďalšej trestnej činnosti
úmyselnej povahy.Proti tomuto uzneseniu odsúdený G. J. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí podal sťažnosť. Sťažnosť písomne odôvodnil písomným podaním doručeným do podateľne

Okresného súdu Liptovský Mikuláš dňa 28.11.2016. Odsúdený žiadal, aby krajský súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a ponechal v platnosti podmienečné odsúdenie. Je si vedomý
porušenia podmienečného odsúdenia. Poukazuje však na nepriaznivé rodinné a osobné pomery, ktoré
žiada pri rozhodovaní o jeho sťažnosti zohľadniť. Jeho matka má vážne zdravotné problémy, štvrté
štádium rakoviny, súčasne má vážne problémy so zrakom. Aj keď sa o matku stará otec, každodenne mu

pri matke pomáha. Matka nemôže ani chvíľu zostať sama, keď otec potrebuje ísť k lekárovi, pri matke je
on. U rodičov žije spoločne s priateľkou, ktorá je rovnako ťažko zdravotne postihnutou osobu. Naviac, s
priateľkou spoločne čakajú dieťa. Od spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorým
porušil podmienečné odsúdenie, sa ďalšieho protiprávneho konania nedopustil, žije riadnym životom,
ktorý podriaďuje potrebám najbližších.

Prokurátor sa k podanej sťažnosti odsúdeného nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého

rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného G. J. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom a je dôvodná, avšak pre iné skutočnosti ako uvádza sťažovateľ.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť

skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a
povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúca sudkyňa prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvorila dostatočný
skutkový základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného G. J. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Rozhodla vecne správne, keď vyslovila, že odsúdený G. J. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/66/2012-154
zo dňa 21.08.2014, neosvedčil a nariadila výkon trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

V odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne vyložila, akými právnymi úvahami sa
spravovala, keď posudzovala dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, upravujúcich
rozhodovanie o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.

Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako prvostupňový súd,
že odsúdený G. J. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, určenej trestným
rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/66/2012-154 zo dňa 21.08.2014, neviedol riadny
život. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok č.k.

8T/64/2015-34 zo dňa 31.07.2015, právoplatným dňa 13.08.2015, ktorým bol G. J. uznaný vinným z
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením na jeho výkon do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vodiča na dobu 2 roky. Tejto
ďalšej trestnej činnosti sa odsúdený G. J. dopustil dňa 23.03.2015, t.j. v čase plynutia skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia. Osobitne je pritom potrebné dať do pozornosti, že odsúdený G. J.
podmienečné odsúdenie porušil spáchaním úmyselnej trestnej činnosti a to už krátko po právoplatnosti
trestného rozkazu, na podklade ktorého mu skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynula.

V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený G. J. počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a zjavne
v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený G. J., hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom
ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustiltrestnej činnosti úmyselnej povahy, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že
podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto inštitútu a za tejto situácie neprichádza do
úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol odsúdenému pôvodne podmienečne
odložený.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil ako
nedôvodné. Osobitne krajský súd k dôvodom sťažnosti odsúdeného o jeho nepriaznivej osobnej

a rodinnej situácii poznamenáva, že tieto odsúdeným uvádzané dôvody sú irelevantné z hľadiska
rozhodovania súdu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pri rozhodovaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa skúmanie súdu v zmysle zákona zameriava výlučne na to, či odsúdený viedol alebo
neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život a v prípade, ak súd zistí, že odsúdený
riadny život neviedol, ďalej súd skúma závažnosť a povahu protiprávneho konania odsúdeného. Pokiaľ

sa odsúdený v rámci sťažnosti rovnako ako pred okresným súdom domáhal, aby odvolací súd ponechal
v platnosti podmienečné odsúdenie, krajský súd v podrobnostiach odkazuje na negatívne stanovisko
k tejto žiadosti odsúdeného a jeho zdôvodnenie vyslovené prvostupňovým súdom v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne konštatoval,
že z dôvodu uplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia takéto rozhodnutie o ponechaní

podmienečného odsúdenia v platnosti v tomto prípade už do úvahy neprichádza a bolo by v rozpore tak
so zákonom, ako aj ustálenou súdnou praxou.

Súd prvého stupňa tiež postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol počas zákonom stanovenej lehoty (§ 50 ods. 4

Tr. zák.)

Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia zákonných
podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného G. J. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený G. J. v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd však musí konajúcej sudkyni prvostupňového súdu v rámci prieskumnej povinnosti podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. vytknúť, aj keď to odsúdeným podanou sťažnosťou napadnuté nebolo, že

konajúca sudkyňa súdu prvého stupňa pochybila, keď v rámci rozhodovacej činnosti nepostupovala
podľa príslušných procesných ustanovení a to konkrétne podľa § 420 Tr. por., ktoré zákonné
ustanovenie výslovne upravuje procesný postup súdu v súvislosti s rozhodovaním týkajúcim sa výkonu
podmienečného trestu odňatia slobody ( teda aj vrátane rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ). Pokiaľ prvostupňový súd činí akékoľvek

rozhodnutie v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody, po procesnej stránke musí
prioritne aplikovať ustanovenie § 420 Tr. por., čo v danom prípade prvostupňovým konajúcim súdom
splnené nebolo. Ustanovenie § 420 Tr. por. síce podrobnejšie neupravuje výkon podmienečného trestu
odňatia slobody, avšak odkazuje na použitie ustanovení § 418 a § 419 Tr. por., ktoré už podrobne
upravujú výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Z hľadiska procesného

rozhodovania súdu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je
teda možné postupovať podľa § 419 Tr. por. len na základe prioritnej aplikácie § 420 Tr. por., ktoré
zákonné ustanovenie špeciálne upravuje výkon podmienečného trestu odňatia slobody a ďalej odkazuje
na použitie už uvádzaného ustanovenia § 419 Tr. por. Ak v tomto prípade konajúci prvostupňový
súd v rámci výroku o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z

hľadiska procesného postupu uvádzal len aplikáciu § 419 Tr. por., uvedené nie je možné považovať
za správne, nakoľko procesný postup len podľa § 419 Tr. por. by bol na mieste iba pri rozhodovaní
súdu v súvislosti s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Uvedené
pochybenie prvostupňového súdu však nemalo žiaden vplyv na jeho inak vecne správne rozhodnutie o
neosvedčení sa odsúdeného G. J. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu

nepodmienečného trestu odňatia slobody, preto zistené pochybenie napravil sám krajský súd tak, že
napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a vo
veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súčasne krajský súd vo
výroku tohto uznesenia napravil aj formálne pochybenie prvostupňového súdu, keď prvostupňový súdnesprávne u odsúdeného nariadil, že odsúdený si vykoná trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov,
pričom správne mal nariadiť výkon súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pretože
odsúdenému bol tento trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov pôvodne trestným rozkazom v tomto

konaní ukladaný ako trest súhrnný.
Záverom krajský súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že v rámci rozhodovania o osvedčení
resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nadbytočne konal so
zákonným zástupcom odsúdeného G. J. a to konkrétne s jeho otcom G. Y.. Podľa § 35 ods. 1 Tr. por.
je povinnosťou súdu konať so zákonným zástupcom obvineného (odsúdeného) len v prípade, ak sa

jedná o obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená. V tomto prípade u odsúdeného G. J. nič také zistené nebolo, t.j. že tento
by bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony by bola
obmedzená. Odsúdený G. J. v čase rozhodovania prvostupňovým súdom bol už plnoletý a mal plnú
procesnú spôsobilosť na právne úkony.

Na záver nadriadený súd uvádza, že odsúdený v sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvod na iné rozhodnutie ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a preto
bolo rovnako odvolacím súdom rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného G. J. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov, na výkon ktorého sa odsúdený zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.