Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010495
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317010495.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2018 v trestnej
veci proti obž. R. P. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, o
odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/83/2017 zo dňa 16.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku t r e s t n é
s t í h a n i e proti obž. R. P., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom R. XXXX/XX, J., pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona,
ktorý mal spáchať tak, že

dňa 19.03.2016 v čase okolo 12.50 hod. pri chate, ktorá sa nachádza na pozemku za mestom Snina,
smerom na obec Pčoliné, po tom, čo ho jeho manželka Q. P. pristihla pri odvážaní vecí z tejto chaty, ktorá
je v ich spoluvlastníctve a povedala mu, aby nerobil somariny, veci nechal na mieste a nič nebral, sa
nazlostil, začal jej vulgárne nadávať do kuriev, následne chytil do rúk drevenú dosku, v ktorej boli nabité

hrubé klince, túto dvihol nad hlavu ponad plece tak, akoby chcel Q. P. s touto doskou udrieť, pričom sa
rozbehol za ňou so slovami „zabijem Ťa a je mi jedno či si odsedím dvadsať rokov“,

z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného R. P. vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.

zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 19.03.2016 v čase okolo 12.50 hod. pri chate, ktorá sa nachádza na pozemku za mestom Snina,
smerom na obec Pčoliné, po tom, čo ho jeho manželka Q. P. pristihla pri odvážaní vecí z tejto chaty, ktorá
je v ich spoluvlastníctve a povedala mu, aby nerobil somariny, veci nechal na mieste a nič nebral, sa
nazlostil, začal jej vulgárne nadávať do kuriev, následne chytil do rúk drevenú dosku, v ktorej boli nabité

hrubé klince, túto dvihol nad hlavu ponad plece tak, akoby chcel Q. P. s touto doskou udrieť, pričom sa
rozbehol za ňou so slovami „zabijem Ťa a je mi jedno či si odsedím dvadsať rokov“.

Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na § 36 písm. j/
Tr. zákona, podľa § 56 ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 160,00 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho

obhajcu aj odôvodnil a v zákonnom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj prokurátor, ktoré
bolo takisto následne odôvodnené.

Obžalovanývdôvodochodvolaniauvádza,žeprvostupňovýsúdsavodôvodnenírozsudkuopieranajmä
o svedecké výpovede E. H. a poškodenej Q. P., ktoré mali vyvrátiť jeho tvrdenia, ktorými svoju vinu a

spáchanie skutku popiera. Vôbec pri tom neprihliadol na výpoveď prítomného svedka E. M.. Svedkyňa
E. H. bola absolútne nedôveryhodným svedkom. Je manželkou jeho nevlastného syna a je zrejmé,
že mala motív krivo vypovedať a takto mu poškodiť. Takisto sa jedná o osobu odsúdenú pre trestný
čin subvenčného podvodu. Je pravdou, že vzťahy medzi bývalými manželmi boli veľmi narušené, ale
aj z dôvodov na strane poškodenej. On s poškodenou zotrval v manželstve 34 rokov s tým, že sa
staral o dvoch synov, kedy zistil, že to nie sú jeho synovia, čo mu po celý čas bývalá manželka tajila.

Jeden zo synov je druhom E. H., ktorý mu v roku 2015 poslal do dvora chaty rakvu, čím chcel naznačiť
jeho smrť, za čo vôbec nebol potrestaný a bolo mu za toto konanie ako príslušníkovi PZ uložené len
pokarhanie. On nikdy nebol súdne trestaný za žiaden trestný čin ani priestupok, pritom poškodená s ním
dokázala žiť s vedomím, že sa stará o dvoch nevlastných synov bez toho, aby mala obavu o svoj život,
až teraz, keď mal zdvihnúť obyčajnú dosku a naznačiť, že ju chce udrieť. Vyhrážania, slovné urážky

zo strany poškodenej neboli zo strany súdu vôbec zohľadnené. Bola to práve poškodená, ktorá konala
s ľsťou a určitým zámerom a motívom. Za 34 rokov spoločného života svoju bývalú manželku nikdy
nenapadol a toto považuje za spiknutie poškodenej s nevestou s motívom jeho zámerného poškodenia
aj z majetkových dôvodov. Odsúdiť ho za prispenia takýchto okolnosti, keď súd uveril teórii poškodenej
nepovažuje za správne.

Odvolanie prokurátora smerovalo len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a odvolateľ
ho odôvodnil tým, že postup a rozhodnutie súdu v tomto výroku je nezákonné, pretože nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu a trest uložený obžalovanému je neprimerane mierny, nakoľko pri jeho
ukladanísaprvostupňovýsúdneriadilzásadamiukladaniatrestovvdostatočnejmiere.Poukazujepritom

na znenie ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, pričom podľa jeho názoru trest uložený prvostupňovým
súdom uvedené zásady ukladania trestu, sledujúc pritom dosiahnutie účelu trestu, nerešpektuje. Je
nepochybné,ževdanomprípadeajspoukazomnaosobuobžalovaného,alenajmänaokolnostiprípadu
sa v záujme tak individuálnej ako aj generálnej prevencie výchovný účel trestu dosiahne jedine tým,
že na obžalovaného sa bude pôsobiť prísnejšie a to vo forme podmienečného trestu odňatia slobody

s priamou hrozbou jeho reálneho výkonu v prípade nevedenia riadneho života počas skúšobnej doby.
Dôvodné predpoklady pre takéto úvahy dávajú predovšetkým okolnosti prípadu, z ktorých sú zrejmé
trvalo vyhrotené vzájomné vzťahy obžalovaného s poškodenou majúce základ v narušených osobných
vzťahoch, ale i nedoriešených majetkových problémoch. Trest uložený okresným súdom nemožno
hodnotiť ináč ako mierny, a preto navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku

a sám rozhodol tak, že tento výrok zmení v neprospech obžalovaného a tomuto uloží trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého podmienečne odloží a
určí primeranú skúšobnú dobu.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a po preskúmaní v uvedenom rozsahu, ale

hlavne doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí krajského súdu, dospel k záveru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu nemožno považovať za správne a zákonné.

Okresný súd v posudzovanej veci vykonal dokazovanie, rozsah ktorého je zrejmý z obsahu zápisnice
o hlavnom pojednávaní, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy boli vo veci

vykonané, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako vykonané dôkazy hodnotil a o ktoré
skutočnosti, z vykonaných dôkazov plynúce, oprel svoje skutkové aj právne závery.Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní je zrejmé, že v konaní pred súdom prvého stupňa
bol vykonaný aj dôkaz výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra, v ktorej je u
obžalovaného evidovaný ako ukončený priestupok, ku ktorému malo dôjsť dňa 19.03.2016 o 12.00 hod.

a je z neho zrejmé aj to, v čom malo uvedené priestupkové konanie obžalovaného spočívať.

Vzhľadom na túto skutočnosť si krajský súd vyžiadal z Okresného úradu Humenné predmetný
priestupkový spis, z obsahu ktorého zistil, že rozhodnutím pod číslom OU-HE-OVVS-2016/008857-63
zo dňa 19.10.2016, ktoré sa stalo právoplatným 02.01.2017, Okresný úrad odbor všeobecnej vnútornej

správy Humenné, právoplatne rozhodol o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal obvinený R. P., nar. XX.XX.XXXX (teda v posudzovanom
prípade obžalovaný) dopustiť tým,

že mal dňa 19.03.2016 v presne nezistenom čase za mestom Snina na svojej chate po vzájomnej
výmene názorov s bývalou manželkou Q. P. tejto vulgárne vynadať do kuriev a zahnať sa na ňu drevenou

latou, pričom jej však neublížil,

a to tak, že podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona konanie zastavil z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Porovnaním skutkovej vety právoplatného rozhodnutia priestupkového orgánu a skutku, ktorý je v tomto
trestnom konaní kladený obžalovanému za vinu je zrejmé, že ide o skutok totožný (s výnimkou vyhrážok,
ktoré sú uvedené v skutku, ktorým bol obžalovaný napadnutým rozsudkom uznaný vinným, nič to však
na totožnosti skutku nemení).

Pre zachovanie totožnosti skutku je totiž nevyhnutné, aby bola zachovaná totožnosť konania a totožnosť
následku alebo aspoň totožnosť konania alebo totožnosť následku. Tá v danom prípade zachovaná
nepochybne je.

S poukazom na uvedené je teda potrebné konštatovať, že o skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný

vinným, už bolo právoplatne rozhodnuté a to tak, že konanie pre ten istý skutok bolo, aj keď sa tak
stal v priestupkovom konaní, ale orgánom ktorý je na rozhodovanie o protiprávnom konaní príslušný,
právoplatne zastavené a toto rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Trestné stíhanie je teda podľa názoru krajského súdu v takomto prípade neprípustné vzhľadom na

ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku, podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať a ak už
bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie
stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené,
podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením
trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Právoplatné rozhodnutie iného oprávneného orgánu pre ten istý skutok teda bráni tomu, aby bolo
možné v trestnom stíhaní obžalovaného pokračovať a pokiaľ by bol prvostupňový súd vykonal dôkaz aj
uvedeným spisom Okresného úradu Humenné bol by musel dospieť k rovnakému záveru.

Keďže sa tak nestalo, uvedené pochybenie naprával krajský súd, ktorý podľa
§ 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a následne podľa §
281 ods. 1 Tr. poriadku z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku trestné stíhanie proti
obžalovanému pre skutok rozpísaný vo výroku tohto rozhodnutia zastavil.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.