Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717204407
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717204407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: M. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, M. proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/a, Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy,
o určenie, že úver poskytnutý na základe tejto úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 3.352,41 eur s príslušenstvom a o nároku na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 eur, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin

č. k. 10 Csp/59/2017-142 zo dňa 20.októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 2.576,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.3.2017 do zaplatenia, vrátane
lehoty splatnosti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o čiastočnom zastavení
konania a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku.

III.Stranám sporu n e p r i z n á v an á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I) okresný súd pri aplikácii § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie
v časti o určenie, že úver zo zmluvy č. 8873442388 zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov a o určenie, že predmetná úverová zmluva je neplatná.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa na prvom pojednávaní zobrala v dotknutom rozsahu žalobu späť.

2.Následne vo vzťahu k ďalšiemu/zvyšnému predmetu konania súd prvej inštancie konštatoval, že

úverová zmluva, ktorú medzi sebou zmluvné strany uzavreli, nemala písomné náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (výška splátky, výška úrokovej sadzby,
RPMN úveru, priemerná RPMN - všetky náležitosti, ktoré mali byť uvedené vo veriteľom vyplnenej
časti 3 úverového formulára), nakoľko k tomu chýba písomná akceptácia zo strany žalovanej, teda jej
písomný prejav, z ktorého by vyplývalo, že s podmienkami úverovej zmluvy tak, ako boli vyplnené v
článku 3 úverovej zmluvy, súhlasí. Žalobkyňa totiž podpísala 21.6.2011 len neúplne vypísaný formulár.
Doplnená úverová zmluva obsahujúca už akceptačný prejav žalovanej bola potom žalobkyni zasielaná

sprievodným listom z 29.6.2011, z ktorého vyplynulo, že žalobkyni posiela Poštová banka podpísanú
zmluvu o úvere a zároveň jej oznamuje, že časťou finančných prostriedkov znovu poskytnutého úveru,
boli splatené je predchádzajúce úverové záväzky, o ktorých splatenie požiadala. Potvrdenie o vyrovnaní
pohľadávky jej bude doručené zo strany príslušnej banky. Zvyšná časť úveru vo výške 5.376 eur bolapoukázaná na jej osobný účet a bola už znížená o poplatok za poskytnutie úveru v zmysle aktuálneho
cenníka. Súčasne bola zaslaná aj fotokópia zmluvy o úvere, ktorú mala žalobkyňa podľa sprievodného
doručiť spoludlžníkovi, teda sestre.

3.Napriek tomu, podľa okresného súdu z pohľadu § 497 Obchodného zákonníka došlo k platnému
uzavretiu úverovej zmluvy, pretože žiadosť o poskytnutie úveru spísaná žalobkyňou a akceptácia
tejto žiadosti spísaná žalovaným, ktorá už obsahovala vyplnenú časť 3, preukazovali zhodu vôle
zmluvných strán, pokiaľ ide o úverový limit, t.j. 5.600 eur a záväzok veriteľa/banky poskytnúť tento úver
žalobkyni a obsahovali aj zhodu, pokiaľ ide o záväzok žalobkyne poskytnutý úver zaplatiť a súčasne

uhradiť z neho úroky. Skutočnosť, že výška úrokov nebola presne vymedzená, nie je vadou vzniku
úverovej zmluvy. Zároveň uzavretie úverovej zmluvy týmto spôsobom, vzhľadom na vtedajšie znenie
zákona nezakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (ustanovenie § 11 aplikovaného zákona o
spotrebiteľských úveroch vyžadovalo splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok pre bezúročnosť
a bezpoplatkovosť).

4.Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že okrem náležitostí, ktorých nedostatok žalobkyňa vyčítala v žalobe,
má úverová zmluva aj ďalšiu vadu, ktorá spôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
Podľa presvedčenia súdu totiž bola nesprávne uvedená RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. V tejto
spojitosti s poukazom na § 2 písm. g/, § 19 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch mal za to,
že žalovaná strana mala do výpočtu RPMN medzi celkové náklady spotrebiteľa zahrnúť aj poplatky

za poistné, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa musela uzavrieť zmluvu o
poskytnutí tejto doplnkovej služby, aby získala spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Vo
formulári, ktorý žalovaný použil, nebol priestor na odmietnutie poistenia a formulácia textu od slova
„žiadam“ po „ poistenie“, ani grafické usporiadanie zmluvy neumožňovalo spotrebiteľovi uskutočniť
voľbu, či poistenie uzatvára, alebo neuzatvára. Umožňovali mu len rozhodnúť sa medzi dvomi typmi

poistenia, naviac pracovníčka banky rokujúca so žalobkyňou automaticky zaškrtla políčko pri texte,
že žalobkyňa žiadosť základný súbor poistenia a spĺňa k nemu podmienky. Žalovaný sám vo svojom
prvom vyjadrení k žalobe uviedol, že uzavretie poistnej zmluvy bolo formou zabezpečenia záväzku
žalobkyne ako dlžníčky z úverovej zmluvy. Formulár, ktorý ale použila banka, nemal varianty, ktoré by
dávalidlžníkovinavýberformuinéhozabezpečeniaúveru.Pretovzhľadomnaformuláciutextuopoistení

schopnosti splácať úver vo formulári, ktorý banka použila a vzhľadom na výpoveď žalobkyne, súd dospel
k presvedčeniu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka musela uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby
vo forme poistenia, aby získala spotrebiteľský úver za daných podmienok a preto poistné malo byť
zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a tým do výpočtu RPMN, čím by samozrejme došlo k
vyššej hodnote RPMN, než je uvedená v úverovej zmluve. Podľa výpočtu súdu na online kalkulačke

pri poskytnutí úveru vo výške 5.600 eur a pravidelnej splátke 137,93 eur a počte 60 splátok, aj bez
zohľadnenia poplatku za poskytnutie úveru predstavuje RPMN takéhoto úveru sadzbu 17,91 %.
5.Na základe toho čiastkovo uzavrel, že opísaná skutočnosť, a to že Poštová banka nezohľadnila
poplatky za poistné pri výpočte RPMN a tým vypočítala RPMN v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľky, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z čoho vyplýva, že žalobkyňa musí vrátiť

len finančné prostriedky, ktoré reálne od banky dostala bez úrokov a poplatkov.

6.Nadväzne však s ohľadom na vznesenú námietku premlčania okresný pri aplikácii § 107 ods. 1, 2
OZ dospel k záveru, že nároky za plnenia nad rámec poskytnutej istiny pred 17.3.2015 sú premlčané v
subjektívnej premlčacej dobe (žaloba bola podaná 17.3.2017). V danej spojitosti zdôraznil, že žalobkyňa

pri každom plnení vedela, komu plní, v akej výške plnenie poskytuje, teda mala o týchto skutočnostiach
svoju subjektívnu vedomosť. Je právne irelevantné, že žalobkyňa v tom čase ešte titul plnenia vyhodnotiť
nevedela a nepovažovala ho za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a domnievala sa, že
plní na splatenie záväzku z úverovej zmluvy. Z plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla, súd za nepremlčané
považoval len nároky, ktoré vznikli zaplatením platby 1.000 € dňa 13.4.2015, 1.000 € dňa 15.4.2015 a

sumy 700 € dňa 20.4.2015, ako vyplynulo z prehľadu transakcií na úverovom účte (č.l. 96). Celkovo sú
teda nepremlčané platby žalobkyne vo výške 2.700 €.
7.Pokiaľ sa žalobkyňa zmienila o tom, že tieto platby za ňu zaplatila neter, s ktorou má zmluvu a
ktorej poskytnuté prostriedky spláca, žalovaná strana namietala, či vzniklo bezdôvodné obohatenie
žalovanému na úkor žalobkyne. Súd však vyslovil, že ak žalobkyňa má záväzok voči svojej neteri

titulom poskytnutých finančných prostriedkov na splácanie úveru, šlo o pôžičku, preto prijaté finančné
prostriedky na splatenie úveru od netere nie je možné považovať za cudzie finančné prostriedky, ale
prostriedky, ktoré odovzdaním sa stali prostriedkami žalobkyne s tým, že žalobkyni vznikol záväzok
a neteri žalobkyne pohľadávka na vrátenie týchto financií titulom pôžičky. Preto platí, že sa žalovanýobohatil na úkor žalobkyne, avšak nie v rozsahu, ktorý žalobkyňa konštatovala, ale len v sume 2.700
€, ktorú sumu možno žalobkyni vydať ako nepremlčanú. Nakoľko žalobkyňa sama uviedla, že banka jej
dňa 20.4.2015 vrátila sumu 123,59 € (šlo zrejme o preplatok, ktorý vznikol poslednou platbou zo strany

žalobkyne vo výške 700 €), celkový nárok žalobkyne, ktorý jej možno priznať, predstavuje rozdiel medzi
sumou 2.700 € a sumou 123,59 €, čiže 2.576,41 €. Vo zvyšnej časti požadovaného bezdôvodného
obohatenia žalobu zamietol.

8.Pokiaľ žalobkyňa žiadala k istine prisúdiť aj 5,05 % úrok z omeškania od 21.4.2015 do zaplatenia, t.j.

od nasledujúceho dňa potom, ako vykonala poslednú platbu v prospech úverového účtu, okresný súd
argumentoval, že dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená.
Preto je dlžník povinný platiť na výzvu veriteľa prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563
Obč. zák.). Žalobkyňa neprodukovala dôkaz, že by žalovaného pred podaním žaloby na súd vyzvala,
aby jej zaplatil žalobou uplatnenú sumu, čiže vydal bezdôvodné obohatenie v určenej lehote. Preto
za prvú kvalifikovanú výzvu pre žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni je nutné

považovať žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 24.3.2017. Len zo žaloby sa žalovaný dozvedel, že
žalobkyňa proti nemu žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu na jej úkor vzniklo. Žalovaný mohol
plniť nasledujúci deň a dňom 26.3.2017 sa dostáva do omeškania s úhradou dlhu. Súd preto priznal
úrok z omeškania až od 26.3.2017 v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka a vo zvyšnej časti uplatnený nárok na toto príslušenstvo zamietol.

9.Napokon, žalobkyňa popri vydaní bezdôvodného obohatenia požadovala priznať aj finančné
zadosťučinenie vo výške 500 € ako nárok práva vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 (citovaného v
napadnutom rozsudku) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. Podľa názoru okresného súdu

predmetné ustanovenie nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má
každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ale poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi
v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Žalobkyňa
pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 €

argumentovala tým, že sa jej banka vyhrážala exekúciou, neprestajne jej posielala upomienky, keď sa
dostala do omeškania s úhradou splátok a pod. Obdobne vypovedala aj jej sestra. Obe konštatovali, že
je v dôsledku takéhoto postoja banky boli vystresované.
10.Súd prvej inštancie však konštatoval, že zasielanie upomienok pri omeškaní dlžníka s úhradou
splátok, prípadne upozornenie na možné súdne vymáhanie pohľadávky a následnú exekúciu,

je štandardný a obvyklý postup veriteľov, ktorí sú bankovými, ale aj nebankovými subjektmi. Je
samozrejmé, že dlžník je v takomto období vystresovaný, nakoľko si uvedomuje vlastnú insolventnosť
a jej možné následky, čo je opäť pocit, ktorý je u dlžníkov bežný a prirodzený. Naviac z úverového účtu
vyplynulo, že žalobkyňa v roku 2012 začala úver splácať nepravidelne, resp. nižšími splátkami, než
boli predpísané a od 26.9.2012 do 1.2.2013 nezaplatila žiadnu splátku, teda bola v niekoľkomesačnom

omeškaní, čím sama zadala banke podnet pre upomínacie konanie, ktoré podľa vykonaného
dokazovania malo byť uskutočnené formou písomných upomienok, ale aj SMS správ a telefonátov.
Žalobkyňa však neprodukovala dôkaz preukazujúci, že by toto upomínanie bolo skutočne vykonávané
neprimeraným a neštandardným spôsobom. Uvedené však bolo priamym následkom neplnenia
povinnosti žalobkyne z úverovej zmluvy a podľa presvedčenia súdu nemôže byť dôvodom pre

vznik tvrdených a nepreukázaných následkov na zdraví žalobkyne a tým aj dôvodom pre priznanie
finančného zadosťučinenia. Preto aj v tej časti, kde žalobkyňa žiadala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11.O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každá zo strán bola čiastočne úspešná a čiastočne
neúspešná.

12.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny v podobe zamietnutia
uplatnenej žaloby v celom rozsahu. Namietal nesprávne vysporiadanie sa okresného súdu s námietkou

premlčania s poukazom na bod 3.2 zmluvy (poskytnutím prostriedkov vzniká dlžníkovi a spoludlžníkovi
záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky, vrátane úrokov, poplatku, úroku z
omeškania,zmluvnejpokuty,vrátiťaplniťostatnépovinnostivzmysleOP)apodľabodu7.3Obchodných
podmienok (platby od dlžníka sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na akézáväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok
z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru). Zdôraznil, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že
mesačná splátka sa započítava v časti na istinu a v časti na úroky a poplatky. Nesúhlasil preto s

postupom súdu, podľa ktorého sa mesačné platby započítali v plnom rozsahu najskôr na istinu, t.j.
5.600 eur, a až následne, po zaplatení istiny, sa celé mesačné platby započítali na úroky a poplatky.
Ak teda súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, mal byť začiatok premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia (za účelom vrátenia zaplatených úrokov a poplatkov) posudzovaný
podľa toho, kedy došlo ku skutočnej úhrade týchto úrokov a poplatkov. V tejto spojitosti žalovaný

predložil rozpis jednotlivých platieb žalobcu tak, ako sa započítavali na jednotlivé nároky a poplatky
a súčasne prehľad uplynutia premlčacej doby každého jednotlivého nároku žalobcu. Na základe toho
pri akceptovaní, že žaloba bola podaná na súd dňa 17.3.2017, dospel k výpočtu, že ako nepremlčané
možno považovať len nároky v sume 60,54 eur. Pokiaľ následne súd vychádzal z toho, že žalovaný vrátil
žalobcovi sumu 123,59 eur, dospel žalovaný k záveru, že nie je žiadna suma, ktorú by mal žalovaný
žalobcovi vrátiť.

13.Odvolateľ nesúhlasil ani s vyhodnotením aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Mal totiž za to,
že stranami sporu mali byť všetci účastníci zmluvy, pričom v danom prípade stranou sporu nebola
spoludlžníčka N. C., ani neter žalobkyne, čo zakladá nedostatok vecnej legitimácie v konaní. Poukázal
totiž na text odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého sa žalobkyňa zmienila o tom, že tieto za ňu
zaplatila neter, s ktorou má zmluvu a poskytnuté prostriedky spláca. Vecná legitimácia preto mala byť

v konaní skúmaná, nakoľko nebolo sporné, že platby za žalobkyňu realizovala jej neter. Sám okresný
súd konštatoval, že ak žalovaná záväzok voči svojej neteri titulom poskytnutých finančných prostriedkov
na splácanie úveru, šlo o pôžičku a preto prijaté finančné prostriedky na splatenie úveru od netere
nie je možné považovať za cudzie finančné prostriedky, ale prostriedky, ktoré odovzdaním sa stali
prostriedkami žalobkyne s tým, že žalobkyni vznikol záväzok neteri žalobkyne pohľadávka na vrátenie

týchto financií titulom pôžičky. Žalovaná však namieta, že žiadnu zmluvu o pôžičke s neterou žalobcu
neuzavrela. Ohľadne pôžičky medzi žalobkyňou a jej neterou však súd nevykonal žiadne dokazovanie.

14.Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté a
nezávislé výroky čiastočnom zastavení konania a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného
nároku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného

súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16.Odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil čiastkové východiská okresného súdu opísané v bodoch
2 až 5 tohto odôvodnenia (spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, absencia zákonných náležitostí
zmluvy s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti). Odvolacia námietka smeruje „len“ voči ustáleniu

rozsahu nepremlčanej časti bezdôvodného obohatenia a je neopodstatnená. Okresný súd náležite
posúdil okolnosti relevantné z pohľadu vznesenej námietky premlčania, nakoľko subjektívna lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k platbám vykonaným (žalobkyňou) dňa 13.4.2015
v sume 1.000 eur, dňa 15.4.2015 v sume 1.000 eur a dňa 20.4.2015 v sume 700 eur, do podania
žaloby neuplynula, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku. Z tohto určujúceho hľadiska sú

tvrdenia žalovaného bezpredmetné, navyše je jeho argumentácia založená na požiadavke primárneho
započítavaniaplatiebnapoplatkyaúroky,pričom-akobolouvedenévprvej vetetohtoodseku-žiadnym
konkrétnym spôsobom nerozporoval zásadný záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
dotknutého úveru.

17.Obdobne vnútorne rozporná a nesprávna je aj druhá/ďalšia odvolacia argumentácia týkajúca sa
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Na jednej strane totiž (správne) odvolateľ namieta, že žiadnu
zmluvu o pôžičke s neterou žalobkyne neuzavrel, na druhej strane sa však domáha jej účasti v konaní.
Odvolací súd preto zdôrazňuje, že akýkoľvek záväzkový vzťah žalobkyne k jej neteri postráda právnu
relevanciu vo vzťahu k právnemu záväzku, ktorý je predmetom v posudzovanej veci. Inými slovami,

aktívnu vecnú legitimáciu v súdenej veci má titulom zmluvy uzavretej so žalovaným len a výlučne
žalobkyňa. Napokon, pokiaľ ide o spoludlžníka (p. C.), nejedná sa o nútené spoločenstvo (§ 78 CSP),
je totiž na slobodnej vôli každého z dlžníkov, či si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatní.18.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný nenamietal. Odvolací súd, súc
viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní
vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
19.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania.

20. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalobkyni však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.