Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011579
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116011579.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. V., narodenému
XX. I. XXXX v C., trvale bytom T. XXX, prechodne bytom N., E. XXX, na slobode, trestne stíhanému
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného E. V. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. januára 2017, č. k. 7T

65/2016-259, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra 2017 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26. januára 2017, č. k. 7T 65/2016-259 bol obžalovaný E.
V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tým, že najmenej tri mesiace v období

dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený, keď skutok mal spáchať na tom skutkovom základe, že:
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére G. V., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom P., G. ulica č. XXXX/X, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Trnave,
č. k. 20P/30/2011-8 zo dňa 28. 03. 2011, právoplatný dňa 15. 07. 2011, na sumu 100 Eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky G. E., túto povinnosť si neplnil pravidelne a v plnom rozsahu

v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, od mesiaca august 2013 až doposiaľ, s výnimkou
mesiacov september a október 2013, marec, apríl, august, november a december 2014, apríl, jún,
august, september, október, november a december 2015 a január 2016, v ktorých výživné zaplatil v plnej
výške, pričom počas sledovaného obdobia bol väčšinou riadne zamestnaný s dostatočným príjmom,
no výživné neplatil pravidelne a v plnej výške a v čase keď nemal dostatočný príjem preukázateľne
neprejavoval snahu zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného a ani iným

spôsobom sa nepodieľal na výchove a výžive svojej dcéry, čím mu vznikol dlh na výživnom voči G. E.
vo výške 1 284,51 Eur, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č. k.
3T/7/2014 zo dňa 03. 02. 2014, právoplatným dňa 05. 03. 2014, bol odsúdený pre prečin zanedbanie
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona trestom odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Za to mu okresný súd podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 259 - 264 spisu
nasledovne (podstatné citácie):
Prokurátor Okresnej prokuratúru Trnava podal na E. V. dňa 30.08.2016 obžalobu pod sp. zn.

2Pv/768/14/2207 zo dňa 26.08.2016 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v jej výrokovej časti.Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne G.
E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom dieťaťa, rozsudkom OS Trnava, sp. zn.
20T/30/2011 zo dňa 28.03.2011, trestným rozkazom OS Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa

03.02.2014, listinnými dokladmi do emailovej správy, výpismi z účtu, správami na obvineného ako i
aktualizovaným registrom trestov na obžalovaného a ostatným obsahom spisového materiálu.
Obžalovaný E. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s dcérou sa stretáva raz za týždeň, taktiež si
volajú, idú do kina, na jarmok. Vždy keď s ňou je, tak jej kúpi nejaký darček. Dlh na výživnom mu vznikol
tak, že sa nevedel v roku 2016 normálne zamestnať, pracoval iba na 4 hodiny. Neprešiel cez lekársku

prehliadku, je čakateľom na operáciu chrbtovej platničky, z tohto dôvodu má problém sa zamestnať, keď
ide na prehliadku, dajú mu, že som nevyhovel, podklady o tom nemá, pretože je to v zdravotnej karte. Čo
sa týka roku 2013, vtedy pracoval tak, že dostával len životné minimum, pretože má nejaké exekúcie,
výživné mu má strhávať exekútor pán Holík, exekútorský úrad mal v Trnave, myslí, že teraz sídlia v
Bratislave. Je ochotný zaplatiť dlh na výživnom. Teraz pracuje v G., firma P., s mesačným príjmom 340,-
Eur za mesiac. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na C. C., nar.X. X.XXXX, platí výživné 70,-Eur,

pričom predložil súdu doklad o zaplatení 800,- Eur na toto výživné a to v mesiaci august 2016. Býva u
priateľky v B.. Na ÚPSVaR od roku 2013 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V roku 2013
pracoval vo firme D. B. ako vodič vysokozdvižného vozíka, pracoval tam asi rok s mesačným príjmom,
dostával minimálnu mzdu približne 220,-Eur, ostatné mu strhával exekútor. V roku 2014 -2015 až do
mája 2016 som pracoval v W. C. ako vodič vysokozdvižného vozíka, s mesačným príjmom. Prvý rok

2014 pracoval cez agentúru TT Kontrols Malacky a potom prešiel do kmeňového stavu W. C., od roku
2014 až doposiaľ má taktiež minimálnu mzdu 220,-Eur. Ostatné mu berie exekútor. Čo sa týka exekúcie,
táto je vykonávaná kvôli pôžičkám od nebankoviek. .Teraz pracujem v P. G., cez agentúru MAX so
sídlom zrejme v Trnave. Pokiaľ ide o osobné výdavky, tak od roku 2013 do roku 2014 žil u sestry v N.,
z toho platu jej prispieval 100 Eur za ubytovanie a nejaké stravné lístky. V súčasnosti prispieva na chod

domácnosti u priateľky v B., u ktorej býva. Náklady na domácnosť sú 200,-Eur, pričom priateľke dáva
ešte 100 Eur mesačne. Dcére okrem spomínaných darčekov občas nakúpi i nejaké šatstvo, keď šla do
školy , nakúpil jej za 150 Eur a to nemal ešte zaplatené výživné. Ja si vedomý , že neuhradil výživné.
Potvrdil, že dlh na výživnom má ku dňu 26.01.2017 vo výške 1.284,51 Eur. V súčasnosti môže platiť
maximálne po 400 Eur mesačne, má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, robí 12-tky, čiže budem mať

z čoho platiť. Po 300 Eur + 100 Eur klasické výživné.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že celý problém prečo obžalovaný neplatí
výživné je ten, že je gembler a stávkuje, preto sa aj rozišli. Keď vyhráva, pošle peniaze a dcére niečo aj
kúpiapotomjeobdobiehluché,kedysaneozýva,neplatívýživné,nevolá. Taktojetostáledokola. Dcéra

moc nemá záujem chodiť s obžalovaným von, pretože chodí za ňou málo a nie je na neho zvyknutá.
Obžalovaný si môže brávať dcéru každý druhý týždeň, ale nie je to tak. Čo sa týka styku maloletej
s obžalovaným, v styku mu nebráni. Obžalovaný jej kupuje darčeky na meniny, narodeniny, Vianoce,
ako aj ostatné sviatky. V auguste 2016 obžalovaný kupoval dcére oblečenie, ona napísala zoznam čo
potrebujem pre dcéru a nakúpili ich. Čo sa týka školských potrieb, kupovala to sama, obžalovaný mal na

mysli zrejme nákup oblečenia, nie školských potrieb. Okrem toho čo už uviedla, obžalovaný sa nijakým
iným spôsobom nepodieľa na výžive dcéry. Pokiaľ ide o stretávanie sa obžalovaného s maloletou, v
auguste 2015 bola dcéra v nemocnici, bol za ňou obžalovaný pozrieť. Keď prišli z nemocnice domov,
zavolal jej ako sa má, a potom si ju zobral až na Vianoce 2015. V tomto období jej zavolal možno 5 krát.
Taktiež si ju zobral na nový rok 2016, do mája sa nestretli, boli spolu len v telefonickom kontakte. Dcéra

mala v máji meniny, vtedy si ju obžalovaný 2 krát zobral. Myslí si, že cez leto styk bol realizovaný cca
2 krát. A odvtedy sa vidia raz za dva týždne. Čo sa týka styku dcéry s obžalovaným, nedržia sa úplne
výkonu rozhodnutia po úprave styku, keď sa chcú stretnúť tak sa stretnú. Čo sa týka platenia výživného,
na toto ho pravidelne upozorňovala, nakoľko potrebovala peniaze, to bolo obdobie od roku 2013 do
2015, bolo to však zbytočné, potom už rezignovala. Obžalovaný stále uvádzal, že nemá peniaze, o

splátky nežiadal.
Skutkový stav mal okresný súd preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 20T/30/2011 zo dňa 28.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.07.2011,
a ktorým bol obžalovaný zaviazaný od 01.12.2010 na platenie výživného maloletej G. V. sumu 100,- Eur
mesačne, teda v dobe rozhodnutia aj v čase páchania tejto trestnej činnosti to bolo 100,- Eur mesačne,

pričom z výpisov z účtu, tabuľky neplatenia výživného, ako i ostatných listinných dôkazov bola zrejmá
výška zameškaného výživného, ktorá činila ku dňu rozhodnutia súdu sumu 1.284,51 Eur. Táto suma
vyplýva z toho, že obžalovaný v roku 2013 od mesiac august až do mesiaca december nezaplatil
výživné za 3 mesiace /august, november, december/- dlžná suma za rok 2013 činí 200 Eur, nakoľko vmesiaci máj zaplatil o 100 Eur naviac. Pokiaľ ide o rok 2014, v tomto roku neplatil obžalovaný výživné
v mesiacoch január, február, máj, jún júl, september, december, pričom v mesiaci august zaplatil 200
Eur, kedy celková dlžná suma dosiahla výšku 600 Eur. V roku 2015 obžalovaný nezaplatil výživné v

mesiacoch január , február , apríl, jún september, december, pričom v mesiaci marec zaplatil sumu
300 Eur, v mesiaci júl sumu 274,37 Eur , august sumu 243,64, október 348,74, november 274,37 Eur,
čo predstavuje za rok 2015 sumu navýšenú o 341,12 Eur. V roku 2016 zaplatil výživné iba v januári,
a to sumu 274,37 a auguste sumu 100, Eur, pričom ostatné mesiace, a to od februára do júla 2016
a od septembra do decembra 2016 obžalovaný výživné neuhrádzal. Rovnako neuhradil výživné ani za

mesiac január 2017. Zároveň mal okresný súd za preukázané, že trestným rozkazom OS Bratislava
II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, bol obžalovaný odsúdený pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 15 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Skúšobná doba
obžalovanému plynula odo dňa 06.03.2014 do 06.03.2017.
Na základe takto zistených skutočností okresný súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a

konanie obžalovaného (právne) kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, ods. 3 písm. c) Tr. zák., nakoľko mal jednoznačne preukázané (a to jak zo samotnej výpovede
obžalovaného, tak i z výpovede svedkyne G. V., ako aj z ostatných vykonaných listinných dôkazov), že
tento najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a
taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, plynúci z § 62 a nasl. zákona o rodine č. 36/2005
Z. z. (ZoR).
Recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. je dokonaný naplnením

jeho zákonných znakov, t. j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplní svoju
zákonnú povinnosť vyživovať iného, a to čo aj z nedbanlivosti (§ 207 ods. 1 Tr. zák.) a okamihom
spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
Podmienka predchádzajúceho odsúdenia pre naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 207 ods. 3 písm.

c) Tr. zák. je v prejednávanej veci splnená v dôsledku účinkov trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 3 rokov.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. je prečinom, za ktorý Trestný
zákon v osobitnej časti umožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností okresný súd vyhodnotil ako pomer
vyrovnaný, t. j. 1:1 (priznanie obžalovaného § 36 písm. l) Tr. zák., bol už za trestný čin odsúdený § 37
písm. m) Tr. zák.), preto súd I. stupňa obžalovanému ukladal trest v neupravenej trestnej sadzbe odňatia

slobody vo výmere od jedného roka do piatich rokov.
Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov
(§ 34 Tr. zák.), najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
Hodnotiac osobu obžalovaného nedá poukázal na jeho 2 priestupky v cestnej premávke a priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu /ako i jeho predchádzajúce 4 odsúdenia / na dve z roku 2008 a 2012
sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený/, pričom predchádzajúcim trestným rozkazom Okresného

súdu Bratislava II., sp. zn. 3T/7/2014 zo dňa 03.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014, bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá mu plynula, resp. plynie až do 06.03.2017, z čoho vyplýva, že predmetnú
trestnú činnosť spáchal obžalovaný v čase predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa okresný súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení §
34 ods. 4 Tr. zák., zohľadnil pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l) Tr. zák.), priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. m) Tr. zák.), osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a prihliadajúc na ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. uložil obžalovanému trest spojený s odňatím slobody /prípadnému podmienečnému odkladu bráni
ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák./, a to v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Takto uložený
trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam
nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej
prevencie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom

pojednávaní dňa 26. januára 2017 priamo do zápisnice (č. l. 258 spisu) odvolanie obžalovaný E.
V.. Prokurátor, ktorý pri tomto procesnom úkone taktiež podal do zápisnice odvolanie v neprospech
obžalovaného, vzal podané odvolanie späť písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.
februára 2017 (uznesením samosudcu Okresného súdu Trnava zo dňa 21. apríla 2017, č. k. 7T
65/2016-272 bolo právoplatne vzaté na vedomie späťvzatie odvolania prokurátorom).
Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného E. V., v rozsahu č. l. 266 spisu zo dňa 20. februára

2017 vyplýva, že obžalovaný požiadal o možnosť zaplatiť dlžné výživné. Proklamoval, že v lehote troch
mesiacov zaplatí kompletne zaostalé i bežné výživné k rukám oprávnenej matky G.W..
Prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.
Spisový materiál bol odvolaciemu súdu predložený spoločne s predkladacou správou dňa 2. mája 2017.
Vyplýva z neho, že obžalovaný nielenže ani zaostalé, ale ani bežné výživné do dňa nápadu veci na

odvolací súd nezaplatil (napriek tomu, že v odvolaní proklamoval, že v lehote troch mesiacov zaplatí
kompletne zaostalé i bežné výživné k rukám oprávnenej matky G. E. - t. j. do mesiaca apríl 2017).
Napriek tomu predseda senátu Krajského súdu v Trnave, vzhľadom na obžalovaným písomne
proklamovanú žiadosť o poskytnutie lehoty na splnenie podmienok tzv. účinnej ľútosti (zaplatenie
výživného), predvolal dňa 8. júna 2017 obžalovaného na informatívny výsluch na termín 28. júna 2017,

na ktorom obžalovaného primerane zákonne poučil o spôsobe plnenia, rozsahu plnenia a následkoch
dobrovoľného splnenia celej zaostalej vyživovacej povinnosti voči dcére G. V. k rukám jej matky G. E..
Obžalovanému poskytol vyše dvojmesačnú lehotu na predmetné plnenie, a to spoločne s termínom
verejného zasadnutia, ktorý stanovil na deň 7. septembra 2017.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie

obžalovaného E. V. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresnéhosúdu,akoisprávnosťazákonnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.
Obžalovaný sa, napriek riadne a včas oznámenému termínu konania verejného zasadnutia odvolacieho
súdu, tohto procesného úkonu nezúčastnil a svoju neúčasť žiadnym zákonom predpísaným spôsobom
neospravedlnil. Poškodená G. E. odvolaciemu súdu oznámila, že obžalovaný ju prehováral, aby na

verejnom zasadnutí nepravdivo uviedla, že obžalovaný celý dlh na výživnom k dnešnému dňu uhradil.
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým

odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného E. V.
na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z

hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v

ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného E. V..Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný E. V. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide

o odvolacie námietky obžalovaného I. D., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú
obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to
i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní samosudca okresného súdu dôvodne a v
konečnom dôsledku aj správne dospel k prezentovaný skutkovým záverom, ku ktorým niet zo strany

odvolacieho súdu čo dodať.
Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so
zákonom a správne, keď uznal obžalovaného E. V. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
tohto trestného činu.
Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V

tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., prihliadol najmä
na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu

podľa § 39 Tr. zák., správne ustálil ako poľahčujúcu okolnosť priznanie obžalovaného podľa § 36 písm.
l) Tr. zák. a taktiež priťažujúcu okolnosť plynúcu z ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. a zákonným
postupom, zrejmým z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením §
207 ods. 3 Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo
výmere osemnásť mesiacov. Miernejšia sankcia ani podľa zistení a názoru odvolacieho súdu v danom

prípade neprichádzala do úvahy práve s ohľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného. Uložený trest
vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti),
prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák..
Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný E. V. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.

zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímsúdenejtrestnej
činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného E. V. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.