Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716201211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716201211.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu mal.

deti E.:A., E.. XX.X.XXXX W. J., E.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: O. E., E.. X.X.XXXX, I. G. XXXX/X, M.,
zast. advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864544 a O. E.,
E.. XX.X.XXXX, I. Y. XXXX, M., zast. advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv.
Martina 3A, Holíč, o návrhu na zvýšenie výživného otcovi, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. A. zo sumy 150 eur na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od
2.3.2016 , ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. J. zo sumy 100 eur na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od
2.3.2016 , ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výžinom u mal. A. za obdobie od 2.3.2016 do 30.4.2017 v sume 280 eur,

súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky
počínajúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledok
zročnosť celého plnenia.

Nedoplatok na zročnom výžinom u mal. J. za obdobie od 2.3.2016 do 30.4.2017 v sume 140 eur,
súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky
počínajúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledok
zročnosť celého plnenia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 2C/130/2011-195 zo dňa 25.9.2012
v časti o výške výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2016 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. A. z
150 eur na 350 eur mesačne, na mal. J. z 100 eur na 300 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu

na súd. Návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov na strane detí od posledného rozhodovania
súdu. V návrhu uviedla, že A. navštevuje 8. ročník ZŠ, J. 4. ročník ZŠ. Ona pracuje ako čašníčka na
skrátený pracovný úväzok v reštaurácii Q. D. , kde má príjem cca 140 eur mesačne. Tiež vypomáha
na dohodu od 1.3.2016 na Základnej umeleckej škole K. M. šitím kostýmov. Ku svojej osobe v návrhuuviedla, že má náklady na lieky na alergiu cca 15 eur mesačne, po niekoľkých rokoch nosenia tých
istých okuliarov ich bola nútená vymeniť, Za nové okuliare na čítanie zaplatila 130 eur a okuliare do
diaľky 150 eur. V súvislosti nákladmi v domácnosti uviedla že v domácnosti jej postupne odchádzajú

spotrebiče (sporák, mikrovlnka). Poukázala na to, že otec detí podniká ako jediný spoločník a konateľ
firmy a podľa jej názoru sa príjem otca zvýšil. V závere návrhu uviedla, že otec má novú známosť, ktorej
mal kúpiť auto, šperky, prispievať na rekonštrukciu a zariadenie jej domu, spolu chodia na dovolenky
a rôzne víkendové pobyty.

2. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného , žiadal návrh zamietnuť. Otec poprel, že by priateľke kúpil
vozidlo, hodnotné dary, hradil jej rekonštrukciu domu. Otec je názoru, že od poslednej úpravy výživného
nedošloktakejzmenepomerovpovinnéhočioprávnenýchdetí,ktorébyodôvodňovalinávrhnazvýšenie
výživného. Poukázal na to, že pri poslednom súdnom rozhodnutí ( 2C/130/2011) matka uvádza ako jej
jediný príjem sumu 130 eur a aktuálne uvádza svoj príjem 140 eur mesačne ako čašníčka a príjem z
dohody o vykonané práce v ZUŠ v sume 5 eur za hodinu. Pokiaľ vychádza z tvrdení matky, táto má teraz

vyšší príjem, ale sám je presvedčený o vyššom príjme matky vzhľadom na ňou prezentované mesačné
výdavky. Argumentovanie matky o pomoci zo strany jej rodiny hodnotí ako účelové, nereálne. Na druhej
strane poukázal na svoje pomery, lebo teraz pracuje v pracovnom pomere a má netto mesačný príjem
cca 700 eur. K zmene pomerov u synov došlo v tom, že sa dnes už nevenujú športom, prestupom syna
A. na ZŠ v M. sa matke znížili náklady na jeho cestovanie do školy.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn.
6P/137/2011, rodnými listami mal. detí, potvrdeniami o príjme rodičov detí, dohodou o pracovnej činnosti
matky, dohodou o vykonaní práce matky zo ZUŠ M., pracovnou zmluvou otca zo dňa 27.2.2013,
lekárskymi správami ohľadom zdravotného stavu matky (A.. Z., A.. S., A.. G., A.. K., A.. Z. ), listom

vlastníctva č. XXXX, lustráciou z Sociálnej poisťovne zamestnávateľov matky, ako i ostatným obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Naposledy bolo výživné upravené súdom pri rozvode rozsudkom OS Skalica č.k. 2C/130/2011-195
zo dňa 25.9.2012, kedy boli deti zverené do starostlivosti matky. Otcovi boli určené výživné na mal. A. v

sume 150 eur a na mal. J. v sume 100 eur mesačne. V tom čase bola matka nezamestnaná, evidovaná
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovala na dohodu ako čašníčka a mala príjem cca 130
eur. Otec mal netto mesačný príjem ako živnostník v sume cca 1372,65 eur. (Takýto príjem súd zistil z
potvrdenia daňového úradu Trnava z 19.6.2012, v ktorom sa uvádzal za rok 2011 u otca základ dane:
18.488,80 eur, daňová povinnosť znížená o daňový bonus 2017,06 eur. Po odpočítaní týchto súm a

následnom vydelení 12 mesiacmi súd vypočítal čistý mesačný príjem otca za rok 2011 v sume 1372,64
eur.) Bol výlučným vlastníkom dvojizbového bytu. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k dcére M.,
ktorá bola vtedy už plnoletá (E.. XX.X.XXXX). A.. J. chodil do 1 ročníka ZŠ a mal. A. do 5 ročníka ZŠ.

5. V súčasnom období rodičia nezmenili svoj osobný stav, naďalej majú vyživovaciu povinnosť len k

dvom maloletým deťom.

6. Matka poberá rodinné prídavky na deti spolu po 47,04 eur mesačne, tiež výživné na deti 100 eur
a 150 eur mesačne. Matka už neplatí výživné na dcéru M. 50 eur mesačne, vyživovacia povinnosť jej
bola zrušená rozsudkom OS Skalica č.k. 7C/47/2016-44 z 5.4.2016. Matka býva s synmi v rodinnom

dome, ktorý jej darovala matka za manželstva. Mesačné výdavky s bývaním v dome má na elektrinu
29 eur, plyn 84,64 eur, rozhlas a TV spolu 6,72 eur, internet 13,50 eur; ďalej telefón 8 eur, ročná daň z
nehnuteľnosti 90,51 eur ( mesačne ide o sumu 7,54 eur), komunálny odpad 72 eur na tri osoby (mesačne
ide o sumu 6 eur). Spolu ide o sumu 155,40 eur.

7. K svojim zamestnávateľom matka uviedla, že od rozvodu s otcom detí pracovala na pracovnú Y. K.
S. ako predavačka len chvíľu. Ako dôvod skončenia tohto pracovného pomeru uviedla, že časovo jej
to nevychádzalo, robila od rána do večera vrátane sobôt, nebola s deťmi. Ako dôvod, prečo nepracuje
na pracovnú zmluvu uviedla, že jej nikto nechce dať prácu. Podľa jej slov sa vo veľkých firmách nebola
pýtať na prácu v pracovnom pomere. Ak nepracuje a deti sú v škole, tak pomáha svojej plnoletej dcére,

ktorá má malé dieťa. Taktiež chodí pomáhať matke s otcom, ktorý je po mozgovej príhode a nehýbe sa
no o opatrovateľský príspevok na otca nežiadala pre jej zdravotné problémy. Matka uviedla, že mladší
syn je v 5. ročníku ZŠ a nevie sa nachystať do školy, tak ho chystá ona, lebo na staršieho syna sa
spoľahnúť nemôže a nechce všetko nechávať na starých rodičov. Podľa matky je pre jej rodičov lepšiea výhodnejšie pomôcť jej finančne než s pomocou pri vypravení detí ráno do školy, lebo jej otec je po
mozgovej porážke.

8. Matka pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako čašníčka v reštaurácii „ Q. D.“ v M.. Podľa jej
tvrdenia pracuje len cez obedy, a to nie každý deň a zarobí cca 100 eur mesačne ( tvrdila matka na
pojednávaní 11.3.2016, síce v návrhu uvádzala svoj mesačný príjem cca 140 eur). Podľa vyjadrenia
matky jej zamestnávateľ v reštaurácii pomáha tak, že má u neho ona i jej deti stravu zadarmo ( pr. pizza
za cca 5 eur, cigánska za cca 2,50 eur). U detí má takto stravu 3 až 4 krát do týždňa. Pomáha jej aj

rodina napr. zaviezť k lekárovi, prinesú jej zabíjačku, zeleninu, obnosené šatstvo pre deti. V reštaurácii
„ Q. D. pracuje ako čašník, pritom sa tam striedajú 3 alebo 4 čašníci a nikto z nich nerobí podľa
matky na pracovnú zmluvu. Na pojednávaní 25.4.2017 uviedla, že v reštaurácii má skutočný mesačný
príjem približne 30 eur mesačne a dotácie na stravu. Po predložení inzerátu matke advokátkou otca, že
v reštaurácii „Q. D.“ hľadajú vyučenú čašníčku s ponukou platu 470 eur v čistom + tringelty a strava
zadarmo matka uviedla, že o tom vie. Matka dodala, že hľadajú vyučenú čašníčku.

9. Na pojednávaní 8.12.2016 matka uviedla, že pre jej zdravotné problémy s nohou a kolenom teraz
nepracuje v reštaurácii u D.. Matka uviedla, že i v období, či v reštaurácii nerobí, dávajú v reštaurácii jej
deťom jedlo zadarmo. V apríli mala úraz , v máji 2016 bola na operácii kolena a od vtedy v reštaurácii
nerobila ( len v októbri 2016 bola na jednej akcii). Matka nie je na PN-ke, nepoberá nemocenské dávky.

Podľa jej tvrdenia si aktuálne nemôžem nájsť novú prácu, lebo má ísť na operáciu, ale termín ešte nemá
pre nedoliečenú zlomeninu na ľavej nohe. Na pojednávaní 25.4.2017 matka uviedla, že nepracovala po
úraze v mesiacoch apríl až jún 2016, ale potom už pracovala.

10. Na pojednávaní 25.4.2017 matka uviedla, že pracujem na dohodu v reštaurácii Q. D. (u A. A.)

podľa potreby. V apríli tam bola 7-8 krát. Niekedy do reštaurácie chodí pracovať jedenkrát týždenne,
inokedy 3x do týždňa. Stále má u tohto zamestnávateľa ona i deti stravu zadarmo 3 až 4 x do týždňa.
Podľa jej slov si od posledného pojednávania v decembri 2016 prácu nehľadala z dôvodu, že jej vznikli
ďalšie zdravotné problémy, začala chodiť po lekároch. Matka nechcela uviesť nové konkrétne zdravotné
problémy.

11. Matka pracuje tiež na dohodu nepravidelne v základnej umeleckej škole K. M., kde šije kostýmy a
podľa matky tu zarobí mesačne v čistom 220 eur. Matka je vyučená krajčírka. Kostýmy šije v rukách aj
na mašine ( s nohou stláčam prístroj na elektrický pohon), v čase jej úrazu šila v rukách a preto robila i
viacej hodín. Z obsahu Dohody o vykonaní práce uzavretej medzi matkou a ZUŠ K. M. z 29.2.2016 súd

zistil, že dohoda bola na dobu určitú od 1.3.2016 do 31.12.2016 s dohodnutou hodinovou odmenou 5
eur a išlo o práce: šitie kostýmov pre žiakov tanečnej. Z potvrdenia ZUŠ mal súd preukázané, že za
obdobie 3/2016 až 11/2016 tu mala netto mesačný príjem 185,11 eur.

12. Z obsahu dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi matkou a zamestnávateľom A. A. z

28.6.2015 súd zistil, že dohoda bola na dobu určitú od 1.7.2015 do 30.6.2016, s dohodnutou max.
pracovným časom 10 hod týždenne, odmenou 2,20 eur na hod a druh práce : pomocná sila v kuchyni.
Matka s A. A. uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti aj dňa 4.7.2016 na obdobie do 30.6.2017 s druhom
práce: pomocná sila a maximálne 10 hodín týždenne. Z obsahu potvrdení o mzde/odmene za zárobkovú
činnosť vystavenú zamestnávateľom A. ( A. A.) súd zistil, že mala vyplatenú čistú mzdu za 1/2016 v

sume 13,56 eur, za 2/2016 v sume 67,70 eur, za 7-9/2016 po 0 eur.

13. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka pracovala len na dohodu o pracovnej činnosti
( pravidelný príjem) vo firme VIGOR SK, s.r.o. od 20.3.2014 do 31.5.2014, od 1.6.2014 do 30.6.2014,
a následne u podnikateľa s názvom „. A. od 2.8.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 30.6.2015,

od 1.7.2015 do 30.6.2016, od 4.7.2016 doposiaľ. Taktiež na dohodu robila v ZUŠ od 1.3.2016 do
26.10.2016 a od 26.10.2016 doteraz. Nakoľko matka na jednotlivých pojednávaniach uvádzala odlišne
obdobia a príjem za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu, súd sa s tým vyporiadal vďaka
lustrácii v Sociálnej poisťovni , kde sa dajú zistiť jednotlivé jej vymeriavacie základy a v ktoré mesiace
zamestnávateľ za ňu zrealizoval odvody. Súd zistil, že matka mala u zamestnávateľa ZUŠ nasledovné

vymeriavacie základy (hrubú mzdu): v marci až máji 2016: po 225 eur, v 6/2016: 350 eur, v 7-8/2016:
225 eur, v 9/2016: 275 eur, v 10/2016:300 eur, v 11/2016: 325 eur. U zamestnávateľa A. A. mala takéto
vymeriavacie základy: v 3/2016: 18,64 eur, v 4/2016 až 9/2016: 0 eur, v 10/2016: 24,10 eur.14. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že matka bola evidovaná ako
nezamestnaná od 31.7.2015 do 1.3.2016, kedy bola vyradená z dôvodu, že prestala spĺňať podmienku
uchádzača o zamestnanie, keďže jej príjem za marec 2016 presiahol 148,57 eur ( 75 % zo sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu).

15. Matka uviedla, že na jar 2016 mala úraz ( pošmykla sa pri vychádzaní zo sprchy), preto chodí po
lekárskych vyšetreniach. Absolvovala jednu operáciu kolena a podľa jej slov ju čaká ešte jedna operácia
kolena, ale listinný dôkaz o tom súdu nepredložila. Matka má alergiu, s čím má mesačné výdavky na

kúpuliekovcca10eurmesačne.Zobsahulekárskychsprávmatkysúdzistil,že21.9.2016 jejvšeobecný
lekár A.o vystavil výmenný lístok so žiadosťou o reumatologické vyšetrenie pre opuch dorsy chodila.
V správe A.. G. (chirurga) z 20.9.2016 sa uvádza, že matka udáva mesiac opuch ľavej nohy, bolesti
pri chôdzi, ortopéd odložil operáciu pravého kolena, odporučil vyšetrenie. Z prepúšťacej správy A.. Z.
( z chirurgie) z 5.5.2016 súd zistil, že matka bola prijatá za účelom operácie po úraze pravého kolena,
po prepustení bola doporučená kontrola. V správe A.. Z. z 27.6.2016 sa uvádza, že pacientka udáva

opuch v oblasti pravého kolena. Zo správy reumatológa MUDr. K. z 3.10.2016 súd zistil, že subjektívne
pacientka pozoruje asi 2 mesiace opuch na dorze ľavej nohy. Z RTF vyplynula fraktúra IV metatarzu
vľavo. Z potvrdenia chirurga MUDr. Z. mal súd preukázané, že matka mala 5.5.2016 operované pravé
koleno a po kontrole bola naposledy v ambulancii 27.6.2016, od vtedy o jej zdravotnom stave nič nevie.

16. Všeobecný lekár A.. S. v správe z 9.2.2017 uviedol, že matka je t. č. bez zdravotných potiaží.
Bola liečená pre bolesti v kolene, stav po operácii a rehabilitácii je stabilizovaný. V septembri 2016 bola
riešená chirurgom pre opuch nartu nohy, nejednalo sa o cievny pôvod opuchu. V závere uviedol, že
uvedený stav umožňuje pacientke vykonávať prácu, ktorá výrazne nezaťažuje koleno.

17. Otec pracuje od 1.3.2013 na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú vo firme Defeno s.r.o., ktorú on
založil. Vykonáva tu funkciu predáka. Za obdobie január 2016 až júl 2016 mal netto mesačný príjem
665,48 eur, auguste 2016: 705,57 eur, v 9/2016: 677,51 eur, v 10/2016: 649,45 eur, v 11/2016: 577,51
eur. Z výpisu z obchodného registra zamestnávateľa otca súd zistil, že otec je jediným konateľom
a spoločníkom v tejto spoločnosti. Pred zamestnaním sa vo firme Defeno s.r.o. pracoval na živnosť,

ale jeho firma (O. E.C. -DEFENO) začala napredovať, preto ukončil podnikateľskú činnosť k 5.3.2013
a zamestnal sa vo firme Defeno s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Jeho práca je
špecifická,lebospracujesrádioaktívnymmateriálom.Otecpreukázal,žespoločnosťDefenos.r.o.zložila
na účet národného jadrového fondu dňa 24.11.2015 finančnú zábezpeku v sume 10.407,48 eur. Podľa
slov otca nemá žiadne výhody a odmeny z funkcie spoločníka, ale používa firemné motorové vozidlo zn.

Honda CRV (rok výroby 2015) kúpené na leasing na 5 rokov. Všetky výdavky s týmto autom sa platia
z firemného účtu. t auto mám na leasing na 5 rokov. Otec je momentálne jediným zamestnancom vo
firme. Otcova firma kúpila vozidlo zn. Honda CRV za 31.000 eur, pričom otec zložil v hotovosti akontáciu
a bonus pre poisťovňu 8500 eur. Raz za rok platí za vozidlo splátku 6200 eur. Havarijnú a zákonnú
poistku platí na auto spolu 95 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca firma vlastní ešte vozidlá: značky

Volkswagen LT, zn. Fiat Doblo , zn. Chevrolet cruze .

18. Do februára 2016 býval otec K. M. S. s plnoletou dcérou v 2. izbovom byte, ktorý dcére M. daroval,
lebo mienil začať bývať u priateľky E. A.. Otec býva od 2/2016 nW.riateľkou a jej dvomi deťmi v jej dome.
V dome býva s matkou a jej dvomi deťmi, ja tam bývam. Otec daroval svoj dvojizbový byt dcére M.. Otec

mesačneprispievapriateľkenabývaniesumou5000czk(188eur).Jehomesačnévýdavkyscestovaním
na A. k priateľke predstavujú sumu 100-130 eur. Otec má stredoškolské vzdelanie, strojárske. Pokiaľ
jeho dcéra chodila do školy, platil otec mesačne poplatky spojené s bývaním v byte: elektrina + plyn
80 eur, služby spojené s užívaním bytu 80 eur, rozhlas + TV po 4,64 eur. Platí si mesačne mobil 60
eur. Takto platil poplatky do augusta 2016, kedy išla ich B. M. na materskú. Otec platí mesačne úver na

Štátny fond rozvoja bývania ( čerpaný v výške cca 700.000 Sk na prerábku domu ) po 82 eur na dom,
v ktorom býva teraz matka so synmi. Otec prezentoval , že má mesačné výdavky na deti nasledovné:
výživné na deti spolu 250 eur , mobil A. 20 eur, notebook + servis jednorazovo 250 eur, tablet J. 12
eur jednorazovo, kolieskové korčule obom deťom spolu za 100 eur, oblečenie 20 až 30 eur mesačne,
výlety a športové podujatia 10 eur mesačne, A. A. za 120 eur jednorázovo, strava mesačne 30 eur,

hygiena 10 eur mesačne. Po sčítaní pravidelných mesačných platieb otca súdu vyšla sumy 989,64 eur.
Súd nepočítal s jednorazovými výdavkami otca, ktorú sú vyššie špecifikované.19. Z obsahu daňového priznania spoločnosti DEFENO,s.r.o. za rok 2015 súd zistil, že firma mala základ
dane 37.993,50 eur, odpisy hmotného majetku 14.880 eur, daň po zápočte daňovej licencie 7228,80 eur.

20. Otec poprel, že by priateľke daroval nejaké vozidlo. Podľa jeho tvrdenia má svoje osobné vozidlo
zn. Chevrolet Cruze (2010) stále na A. a auto používa jeho priateľka pre svoje potreby. Náklady s
týmto vozidlo si otec do účtovníctva nedáva. Jeho priateľka je zamestnaná a má mesačný príjemca
14000-15000 czk. Poprel, že by financoval priateľke rekonštrukciu jej domu. Ona realizuje rekonštrukciu
podľa tvrdenia otca z úveru cca 400.000 korún českých , ktorý čerpala minulý rok cez leto (či jeseň).

21. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom
riadne a včas. Otec sa s deťmi stretáva. Potvrdila, že otec kúpil synovi pred prvým pojednávaním tablet
dodajúc, že ona mu ho kúpila už pred dvomi rokmi. Otec chodí s deťmi na preventívne zubné prehliadky.
Matka uviedla, že otec kúpil deťom značkové tenisky, ktoré nepotrebujú. A.i kúpil ako darček na Vianoce
zimnú bundu. Matka súdu potvrdila na poslednom pojednávaní, že má teraz kúpené nové dioptrické

okuliare zo zdravotných dôvodov a stáli 580 eur, pričom má dobrá rodinu. Výpisom z LV č. XXXX súd
zistil, že obaja rodičia sú podieloví spoluvlastníci domu, v ktorom býva matka s deťmi. Matka vlastní vo
výlučnom vlastníctve 1 nehnuteľnosti a druhú polovicu má s otcom detí v BSM.

22. Mal. A. navštevuje 9. ročník ZŠ, mal. J. 5. ročník ZŠ. A. sa v škole nestravuje, W. J. sa stravuje a

matka má výdavok na túto jeho stravu cca 25 eur mesačne. Máva bežné ochorenia ako bolenie uší. V
roku 2015 s ním začala chodiť na imunológiu, chodí raz ročne na kontroly. Na začiatku školského roku
platila matka každému zo synov zošity za cca 25 eur, ZRPŠ zaplatila za oboch synov spolu 15 eur. Podľa
slov matky dáva každému chlapcovi mesačne vreckové cca 25 eur a otec mu platí mesačne paušál na
mobil. Matka platí obom deťom úrazové poistenie 1 ročne spolu 60 eur. J. navštevuje futbalový krúžok.

23. V záverečnom vyjadrení matka uviedla, že sa o deti stará denne, kupuje im všetko potrebné.
Advokátka otca žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný , lebo zmena pomerov tu neodôvodňuje
zvýšenie výživného.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať-

jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni,zákontotižneustanovuje
rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

26. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.31. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

32. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

33. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na deti, matka žiada zvýšiť výživné u mal. A. z 150 eur na
350 eur, u mal. J. z 100 eur na 300 eur mesačne.

34. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby detí
i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami
oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena,
pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako
aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na

ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania

a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

35. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného
alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu

výšky výživného.

36. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za skoro 3,5 roka, ktoré uplynuli od poslednej úpravy
výživného na strane detí i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd
zistil, že u mal. A. W. A.. J. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástli, s čím

sa zvýšili výdavky na ich výživu, oblečenie. Naďalej navštevujú základnú školu. V čase posledného
rozhodovania chodil J. B. 1 ročníka ZŠ a A. do 5 ročníka ZŠ, v súčasnosti je J. v 5. ročníku ZŠ a A. v
9. ročníku ZŠ. A. prestúpil do Š. K. M., čím matke odpadli náklady na jeho cestovanie. J. platí matka v
škole stravu za cca 25 eur. Na začiatku školského roka každému platila za učebnice cca 25 eur, jeden
krát zaplatila ZRPŠ 15 eur. Každému chlapcovi dáva mesačne vreckové cca 25 eur a otec platí jednému

synovi mesačne paušál na mobil. Na jednej strane matke odpadol mesačný výdavok na cestovanie A.
do školy v inom meste a odpadlo jej výživné na dcéru M. v sume 50 eur , ale na druhej strane sa zvýšili
výdavky na ošatenie a hygienu detí.

37. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, nevznikli im ďalšie vyživovacie povinnosti.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u matky došlo k zmene pomerov oproti roku
2012. V roku 2012 bola evidovaná ako nezamestnaná, pracujúc na dohodu ako čašníčka mala príjem
cca 130 eur. Matka nie je od 1.3.2016 evidovaná ako nezamestnaná, poberá mesačne rodinné prídavky
na deti 47,04 eur a výživné na deti spolu 250 eur mesačne. Matke odpadla vyživovacia povinnosť k B.

M. 50 eur mesačne od apríla 2016. Pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v reštaurácii „ Q. D. v M.,
podľa jej opakovaných tvrdení ako čašníčka. V návrhu tvrdila, že má v reštaurácii pracujúc na dohodu
mesačný príjem cca 140 eur . Na pojednávaní dňa 11.3.2016 uviedla, že v reštaurácii zarobí cca 100 eur
mesačne . Na pojednávaní dňa 25.4.2017 matka uviedla, že v reštaurácii má skutočný mesačný príjem
približne 30 eur a dotácie na stravu. Podľa matky má v reštaurácii stravu zadarmo a jej deti tiež 3

až 4 krát do týždňa. Tiež že pracuje na dohodu od 1.3.2016 aj v Y.Q.Š. K. M., kde má netto mesačný
príjem 185,11 eur. Má mesačne výdavky spojené s bývaním, internetom, telefónom, daň z nehnuteľnosti
a komunálny odpad spolu 155,40 eur, ďalšie výdavky má na výchovu, vzdelanie, stravu a vývoj pre
deti, ktoré sú vekovo staršie oproti poslednému rozhodnutiu. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných príjmovmatky súd zistil, že matka má mesačne minimálne netto príjem cca 622,15 eur (47,04 eur +100 eur +150
eur +140 eur + 185,11 eur).

39. Matka súdu preukázala, že mala v máji operované koleno z dôvodu úrazu. Tým odôvodňovala,
prečo nepracovala. Na pojednávaní 8.12.2016 uviedla, že pre jej zdravotné problémy s nohou a kolenom
teraz nepracuje v reštaurácii „Q. D.. No na pojednávaní 25.4.2017 matka uviedla, že nepracovala po
úraze v reštaurácii v mesiacoch apríl až jún 2016, ale potom už pracovala. Podľa jej slov si prácu
od decembra 2016 nehľadala pre jej zdravotné problémy, ktoré nechcela na súde uvádzať. Z obsahu

potvrdení o mzde/odmene za zárobkovú činnosť vystavenú zamestnávateľom A. A. súd zistil, že matke
vykazoval v mesiacoch júl až september 2016 príjem 0 eur, pritom samotná matka súdu uviedla, že v
tomto období už v reštaurácii pracovala. Z týchto skutočností si súd ustálil, že matka v tomto období
pracovala a zamestnávateľ jej vyplácal mzdu. Asi ťažko by matka chodila pracovať hoc i brigádne na
pár hodín, ak by to nemala zaplatené. Na základe týchto zistení a tvrdení matky o jej rôznych príjmoch
(v návrhu i na každom z pojednávaní uvádzala v reštaurácii iný príjem) si súd ustálil, že matka má v

reštaurácii minimálne príjem 140 eur, ako ho uviedla v písomnom návrhu. Fakt, že matka má vedomosť
že jej zamestnávateľ v reštaurácii hľadá čašníčku (síce vyučenú) s pravidelným čistým príjmom a obedmi
zadarmo a o túto pozíciu sa neuchádzala, svedčí o tom, že matka nemá záujem pracovať v riadnom
pracovnom pomere. Matka pracuje dlhé obdobie len na dohody čo súd hodnotí ( aj vzhľadom na vek
detí) ako jej nezáujem si nájsť riadnu prácu na pracovnú zmluvu. Z lekárskych správ súdu nevyplynulo,

že by mala také vážne problémy, že by nemohla pracovať v riadnom pracovnom pomere.

40. Otec mal pôvodne ako živnostník v roku 2012 netto mesačný príjem v sume cca 1372,65 eur. Súd v
ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku presne špecifikoval spôsob, akým sumu 1372,65 eur vypočítal. Od
1.3.2013 pracuje vo svojej firme na pracovnú zmluvu a je tu jediným konateľom a spoločníkom. Ako

zamestnanec má netto mesačný príjem cca 700 eur. Vo firme ako zamestnanec využíva benefity osobné
vozidlá a to zn. Honda CRV kúpené na leasing na 5 rokov. Firma kúpila auto za 31.000 eur tak, že zložila
v hotovosti akontáciu a bonus pre poisťovňu 8500 eur. Ročne platí splátku na auto 6200 eur, mesačne
platí na auto havarijnú a zákonnú poistku po 95 eur. Nakoľko je otec vo firme jediným konateľom a
spoločníkom, súd si tieto výdavky firmy hodnotí ako účelové znižovanie príjmu v súvislosti s daňovou

povinnosťou. Firme patria aj vozidlá ako pr.zn.: Volkswagen LT, zn. Fiat Doblo , zn. Chevrolet cruze .
Tvrdením otca súd zistil, že vozidlo firmy zn. Chevrolet cruze je v L. jeho priateľky, ktorá ho používa
pre osobnú potrebu. Súd sa zaoberal majetkovými pomermi otca z dôvodu, že dieťa má znášať životnú
úroveň oboch rodičov a ich životná úroveň musí byť prednejšia ako životná úroveň partnerov rodičov.
Čiže z toho si súd ustálil, že pokiaľ by otec sám používal vozidlo zn. Chevrolet cruze, nemusel by ako

firma splácať ročne leasing na auto zn. Honda CRV v sume 6200 eur či mesačne poistky 95 eur a tým
by predmetné sumy ostávali v účtovníctve jeho spoločnosti ako príjem. Nakoľko sa deti majú podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov a každodenné používanie vozidla Honda CRV je otcovým benefitom,
súd ročnú leasingovú splátku 6200 eur rozrátal na 12 mesiacov a zistil, že firma ( a teda i otec) by bez
tejto platby mohol mať príjem vyšší o 516 eur. To isté platí i o mesačných poistkách na toto auto v sume

95 eur. Na základe týchto skutočností si súd ustálil, že je objektívne a spravodlivé pripočítať sumy 95
eur a 516 eur k príjmu otca. Súd sa osobitne vyporiadal i z reálnym príjmom otca. Z dokladov o jeho
príjme súd zistil, že má netto mesačný príjem cca 700 eur. Otec súdu zdokladoval svoje reálne mesačné
výdavky v sume 989,64 eur ( ako sú špecifikované v ods. 17 odôvodnenia rozsudku) . Súd dospel k
záveru, že otec ( ako jediný konateľ a spoločník zamestnávateľa) má reálny príjem isto minimálne vo

výške jeho reálnych ním samým deklarovaných výdavkov v sume 989,64 eur a nie 700 eur ( to súd ešte
nerátal výdavky ako na ošatenie, hygienu, stravu). Z týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil , že
otcov mesačný čistý príjem je celkovo v sume 1600,64 eur ( 989,64 eur + 95 eur + 516 eur). K tomuto
záveru súd dospel aj z dôvodu, že ako živnostník otec zarábal mesačne netto cca 1372,65 eur a firmu
s.r.o. si nezaložil preto, aby zarábal menej s rozdielom skoro 600 eur.

41. Na základe takto zistenej zmeny pomerov ako u detí tak u rodičov súd dospel k záveru, že je tu dôvod
na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané,
že výživné sa určuje pri žiakovi základnej školy v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet
detí, ku ktorým má povinný rodič zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval týmto myšlienkovým

pochodom a zistil, že 20 % z súdom ustálenej (pod ťarchou dôkazov a tvrdení otca) čistej mesačnej
mzdy otca je 320 eur ( 20% z 1600,64 eur= 320,128, zaokrúhlene 320 eur). Súd mal preukázané, že otec
pravidelne mesačne platí splátku úveru na Štátny fond rozvoja bývania (čerpaný na dom, kde doposiaľ
býva matka s deťmi) po 82 eur a matka mu polovicou na to neprispieva. Súd si túto okolnosť vyhodnotiltak, že otec sa podieľa na bývaní jeho detí a to polovicou z sumy 82 eur, t. j. sumou 41 eur. Súd považoval
za spravodlivé odpočítať od sumy 320 eur sumu 41 eur a tak dostal sumu 280 eur. S touto sumu 280 eur
súd ďalej pracoval ako s výživným na dve maloleté deti. V súčasnosti otec platí na deti výživné spolu po

250 eur a teda došlo k celkovému zvýšeniu o 30 eur mesačne. Súd navýšené výživné rozdelil medzi
deti berúc ohľad na ich vek tak, že Q. A. došlo k zvýšeniu z 150 eur na 170 eur a u J. z 100 eur na
110 eur mesačne. Takto určené výživné bude optimálne vzhľadom na fakt, že otec sa o deti zaujíma,
navštevuje ich, bráva si ich k sebe i na výlety, kupuje im tiež oblečenie. Súd určil výživné v sumách 110
eur a 170 eur a má za to, že platenie takýchto súm je v možnostiach i schopnostiach otca a korešponduje

s aktuálnymi reálnymi potrebami detí. Súd pritom vychádzal z toho, že naposledy sa rozhodovalo pred
3,5 rokmi, deti vekom vzrástli, majú zvýšené výdavky na svoje základné potreby ako sú hygienické
potreby, strava, ošatenie, prirodzene i výdavky so štúdiom. Súd zvýšil výživné od 2.3.2016, kedy bol
podaný návrh a žiadala to tak i matka. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak
veku a odôvodneným potrebám detí, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia
si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.

Záverom súd dodáva, že deti a nie ich matka má znášať životnú úroveň otca a preto súd neprihliadol na
vyjadrenie matky, že si musela kúpiť nové okuliare či to, že jej doma odchádzajú spotrebiče.

42. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 2.3.2016, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 2.3.2016 do 30.4.2017 v sume 280 eur Q. A. a v sume 140 eur Q. J.. Nedoplatok bol

vyčíslený za obdobie do 30.4.2017 z dôvodu, že rozhodoval súd po 15 dni v mesiaci. ( K nedoplatkom u
detí súd dospel nasledovným výpočtom: 1/ Q. A. : otec pravidelne na neho platí 150 eur. Za obdobie od
apríla 2016 do apríla 2017 má otec doplatiť 13 x 20 eur + za 30 dní marca 2016 sumu 19,35 eur /30/31
x 20 eur/. T.j. Spolu ide o sumu 279,35 eur, zaokrúhlene 280 eur. ; 2/ u J.: otec pravidelne na neho platí
100 eur. Za obdobie od apríla 2016 do apríla 2017 má otec doplatiť 13 x 10 eur + za 30 dní marca 2016

sumu 9,67 eur /30/31 x 10 eur/. T.j. Spolu ide o sumu 139,67 eur, zaokrúhlene 140 eur. Nedoplatky na
výživnom súd povolil otcovi splácať mesačne po 10 eur u každého syna z dôvodu, lebo v prvom rade
je nutné platiť si bežné výživné.

43. Súd sa záverom vyporiadal s navrhovaným dôkazom advokátky otca a to výsluch ako svedka

zamestnávateľa matky A. A.. Súd predmetný dôkaz nevykonal v záujme hospodárnosti konania
a ustáliac si, že matka súd nepresvedčila, že by mala v reštaurácii len príjem deklarovaný jej
zamestnávateľom v potvrdení o jej príjme. Súd vychádzal z samotných tvrdení matky, kedy v návrhu
uvádzala príjem cca 140 eur a kedy ona sama tvrdila, že reálne v reštaurácii pracovala.

44. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník

konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.