Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216203917
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216203917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcu Ing. H. E., nar. X.X.XXXX, bytom P.,
W. XX, zast. JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Hlavná 40, proti žalovanému
Mesto Košice, so sídlom Košice, Trieda SNP 48/A, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 25C 99/2016-76 z 22.11.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností - novovytvorených parciel registra „C“ č. 136/4 - ostatné plochy o výmere XXX m2, č.
XXX/X, záhrada o výmere XXX mX a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností - novovytvorených
parciel registra „C“, č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, č. XXX/X záhrada o výmere XX mX
v katastrálnom území A., obec P. - A., okres P. II tak, ako boli zamerané geometrickým plánom č. XXX/

XXXX, vyhotovený G. P. s.r.o., D. trieda č. XX, P., IČO: 36590711 z 9.11.2015, autorizačne overený
10.11.2015 O.. W. P., autorizovaný geodet a kartograf, úradne overený XX.XX.XXXX O.. J. J. pod č.
XXXX/XXXX. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy z 2.7.2012 spísanej do notárskej
zápisnice č. 248/2012, NZ 23916/2012 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území
Lorinčík, obec Košice - A., okres P. II zapísaných na LV č. XX ako parcely registra „C“ č. XXX, záhrada o

výmere XXX m2, na LV č. XXX ako parcely č. „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2,parcelyč.XXX/XzastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,parcelyč.XXX/Xzastavanéplochy
a nádvoria o výmere XX mX a domu č. súpis. XX na parcele registra „C“ č. XXX/X, domu súpis.č. XX na
parcele č. XXX/X v celosti. V susedstve jeho parcely registra „C“ č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX vo
vlastníctve E. P., zapísanej na LV č. XX, ešte v roku XXXX došlo k rozšíreniu otáčky pre autobusy DPMK.
Tento asfaltový oblúk nielen pretína hranicu medzi susediacimi parcelmi, ale zaberá časť jeho parcely
č. XXX. V tom čase príslušný Obvodný národný výbor Košice - Lorinčík riešil situáciu na zasadnutí rady

ObNV Košice - Lorinčík dňa 22.6.1976, prejednal nutnosť rozšírenia otáčky pre DPMK a rozhodol o
zámene dotknutých častí pozemkov, parcely č. 136 a 137 v pomere 1:2, vrátane náhrady škody, ktorá
vznikne rozšírením otáčky na pozemku J. H., v tom čase vlastníka. C. 10.7.1977 podpísal zástupca
ObvodnéhonárodnéhovýboruavlastníkJ.H.dohoduozámenepozemkovpreverejnéúčely,nazákladektorej bola rozšírená otáčka pre autobusy a postavená zastávka na parcelách č. 136 a 137. Obe strany
užívali pozemky v rozsahu podľa tejto dohody (táto nebola v katastri nehnuteľností zavkladovaná) ako
vlastníci a neboli vo výkone svojich práv rušení. O týchto skutočnostiach bol žalobca pánom H. pri

uzavretí kúpnopredajnej zmluvy informovaný. Žalovaný je ochotný len čiastočne akceptovať uvedenú
dohodu v pomere 1:1, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko skutkový stav je zásahom do parcely registra
„C“ č. 136 a 137. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobca odôvodnil potrebou v
zosúladení faktického stavu nehnuteľností so stavom právnym.

4. Žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť, argumentoval, že nie je zrejmé, z akej právnej skutočnosti
odvodzuje žalobca zákonný titul k určeniu vlastníckeho práva. Svoj nárok opiera o dohodu o zámene
pozemkov z 18.7.1977, ktorú podľa obsahových náležitostí a samotnej formulácie jej textu treba
považovať za výzvu k zámene pozemkov. V prípade súhlasu zo strany vlastníka, mala byť uzatvorená
následne zmluva o zámene pozemkov s presne špecifikovanými výmerami, ktoré by boli predmetom
zámeny. Podľa obsahových náležitostí túto dohodu možno považovať len za dohodu o uzatvorení

budúcej zmluvy o zámene pozemkov, ktorou bola vyjadrená vôľa ObNV P. - A. uskutočniť s vlastníkmi
dotknutej parcely č. XXX zámenu v pomere 1:2 za účelom rozšírenia otáčky pre autobus DPMK. K
následnému uzatvoreniu zmluvy o zámene pozemkov nedošlo, pretože dohoda s ObNV nebola právnym
úkonom, na základe ktorej môže vzniknúť, zmeniť alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Tejto dohode
chýbajú podstatné náležitosti. Naviac žalobca nepreukázal, že parcela registra CKN č. XXX je zhodná

s parcelou č. XXX, ktorá bola predmetom dohody s ObNV. Žalovaný ďalej namietal, že Mesto Košice
nie je právnym nástupcom ObNV Košice - A.. Obvodné národné výbory boli ku dňu 23.11.1990 zrušené
zákonom č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení a s ich zánikom prešli ich pôsobnosti na obvodné úrady v
zmysle zákona č. 172/1990 Zb.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Mesto Košice vzniklo na základe
zákona č. 401/1990 Z.z. o meste Košice ku dňu 1.10.1990. Žalovaný nie je právnym nástupcom ObNV

P. - A., o čom svedčí aj skutočnosť, že vlastnícke právo k parcele č. XXX, k. ú. A., nadobudol dňom
účinnosti zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí od Československého štátu. Následne ju prevzal
od ObNV Košice II protokolom o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku zo 16.7.1991, ktorý
mal len deklaratórny charakter. Žalovaný v roku 1977, keď bola uzatvorená dohoda s ObNV nebol
vlastníkom pozemku, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve Československého štátu. Dohoda s ObNV,

ktorú uzatvoril pôvodný vlastník pozemku J. H., nie je pre žalovaného právne záväzná. Prípadné právo
na zámenu pozemkov je typickým majetkovým právom, ktoré sa podľa § 101 Občianskeho zákonníka
premlčuje po troch rokoch, preto z uvedeného dôvodu žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.
Žalovaný poukázal tiež na to, že majetková komisia Mestského zastupiteľstva v Košiciach na zasadnutí
22.12.2014 nesúhlasila so zámenou pozemkov č. XXX a č. XXX v pomere 1:2 a odporučila zámenu

v pomere 1:1, s ktorou žalobca nesúhlasil.

5. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca od predávajúcich bezpodielových spoluvlastníkov J.
H. a E. H. dňa X.X.XXXX kúpil nehnuteľnosť v k.ú. A., zapísanej na LV č. XX ako parcela registra „C“ č.
XXX záhrady o výmere XXX mX pod B1 v celosti a že podľa výpisu z LV č. XXX je v súčasnosti žalobca

vedený ako vlastník tejto nehnuteľnosti. Z Dohody o zámene pozemkov pre verejné účely podpísanej
ObvodnýmnárodnýmvýboromP.A.amajiteľompozemkuJ.H.súdzistil,žeradaObNVP.-A.nasvojom
zasadnutí XX.X.XXXX prejednala nutnosť rozšírenia otáčky pre autobusy DPMK a rozhodla sa dojednať
s majiteľom pozemku na parcele č. 117 J. H., pričom z dôvodu rozšírenia otáčky ObNV bolo ochotné
urobiť zámenu v pomere 1:2 a nahradiť škodu vzniknutú rozšírením otáčky na pozemku vlastníka J. H.

za ovocné stromy a znovupostavenie oplotenia. V prípade nesúhlasu vlastníka bude pokračovať podľa
zásad o vyvlastnení na verejné účely. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX mal preukázané vyčlenenie
z parcely č. XXX k.ú. A., časť parcely označenej ako parcela č. XXX/4 o výmere 140 m2 a z parcely
č. XXX k.ú. A., parcelu č. XXX/X o výmere 70 m2, ktorej vlastníkom je evidované Mesto Košice. Zo
žalobcom predloženej identifikácie parciel zistil, že parcela č. XXX v k.ú. A., záhrady o výmere 762

m2 podľa pozemkovej knihy, zodpovedá stavu podľa údajov registra CKN, parcele č. XXX, záhrada o
výmere XXX m2. P., že žalobca svoj nárok odvodzuje od dohody o zámene pozemkov, ktorú považuje za
platnú a túto považoval za platnú aj jeho právny predchodca, ktorý ako osoba neznalá práva vychádzal
z toho, že dohodu vypracoval Obvodný národný výbor. Žalobca poukazujúc na to, že obidve zmluvné
strany dohodu reálne dodržiavali, v zmysle nej došlo k vyčleneniu hraníc, pozemky boli takto užívané

40 rokov (aj keď po právnej stránke nedošlo k vyporiadaniu), mal za to, že sú splnené aj podmienky
vydržania pre prípad, ak by dohoda nespĺňala náležitosti dohody o zámene pozemkov.6. Právne súd vec posudzoval podľa § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 406, § 399, § 133, § 134
ods. 2, § 135 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného do 31.3.1983, § 126, § 130 ods. 1
účinného od 1.1.1992, § 134, § 865 ods. 3, § 872 ods. 6 OZ, t.j. predloženú Dohodu o zámene pozemkov

pre verejné účely z 18.7.1977 posúdil podľa ustanovení OZ účinných v čase jej podpisu a uzavrel, že
vychádzajúc z obsahu dohody ide o návrh na uzavretie zámennej zmluvy, ktorý neobsahuje náležitosti
zámennej zmluvy, a to presné označenie pozemkov s výmerami, u ktorých malo dôjsť k zámene. Preto
napriek prijatiu návrhu, k platnému uzavretiu zámennej zmluvy nedošlo. Z jej obsahu vyplýva len ochota
vtedajšieho ObNV Košice - Lorinčík dohodnúť zámenu s majiteľom pozemku parcely č. XXX J. H.

a v prípade jeho nesúhlasu so zámenou, postupovať podľa zásad o vyvlastňovaní na verejné účely.
V konaní preto podľa názoru súdu nebola predložená platná zámenná zmluva, z ktorej by vyplývala
zámena pozemkov parcely č. XXX a XXX v zmysle geometrického plánu predloženého žalobcom v
pomere 1:2. Pri posudzovaní nároku žalobcu na vznik vlastníckeho práva titulom vydržania k spornej
parcele súd dospel k záveru, že žalobca síce v konaní preukázal držbu predmetnej nehnuteľnosti po
zákonom stanovenú dobu 10 rokov (túto skutočnosť žalovaný nenamietal) ale nebolo preukázané, že

žalobca je oprávneným držiteľom. Súd konštatoval, že základnou podmienkou vydržania je držba veci,
ktorá musí byť oprávnená. Oprávnenosť držby posudzoval so zreteľom na ust. § 130 ods. 1 OZ, t.j. že
držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa
považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi, pričom posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu práva vyžadovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva.
Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v

dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej
opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Súd argumentoval,
že dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t.j so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska
osobného presvedčenia držiteľa. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému
sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že napriek okolnosti, že oba subjekty, ktoré podpísali listinu
označenú ako Dohoda o zámene pozemkov, užívali predmetné nehnuteľnosti v zmysle tejto dohody
a podľa geometrického plánu predloženého žalobcom, nemožno právneho predchodcu žalobcu, a
teda ani žalobcu, považovať za oprávneného držiteľa, pretože títo nepostupovali s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú od nich možno so zreteľom na dané okolnosti vyžadovať. Pri riadnom oboznámení sa s
obsahom listiny Dohody o zámene pozemkov muselo byť právnemu predchodcovi žalobcu - pôvodnému
vlastníkovi J. H. (aj ako osobe neznalej práva) zrejmé, že predmetná listina obsahuje len návrh na
uzatvorenie budúcej zámennej zmluvy, neobsahuje ani len základné náležitosti zámennej zmluvy, a to
označenie parciel, ktoré sa majú zamieňať s uvedením výmery zamenených pozemkov. Pri zachovaní

bežnej opatrnosti sa právny predchodca žalobcu mohol omylu, že kto je vlastníkom držanej veci vyhnúť,
a to v prípade, ak by predmetnú dohodu žiadal zaregistrovať štátnym notárstvom, aby zosúladil stav
skutkový so stavom právnym. Je zrejmé, že v prípade žiadosti o registráciu dohody by k registrácii
nedošlo, vzhľadom na to, že takáto dohoda o zámene pozemku nemá základné náležitosti zámennej
zmluvy (označenie predmetu zámeny). Taktiež v prípade návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcu k

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, by k povoleniu vkladu v dôsledku neplatnosti tejto dohody
nedošlo. V danom prípade je zrejmé, že omyl držiteľa nehnuteľnosti - právneho predchodcu žalobcu nie
je ospravedlniteľný, nakoľko tento sa pri bežnej opatrnosti omylu mohol vyhnúť, preto držbu právneho
predchodcu žalobcu ako aj žalobcu, súd považoval za neoprávnenú. Pretože žalobca nepreukázal v
konaní platnú zámennú zmluvu resp. splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva, súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

8. Žalovaný bol v konaní úspešný, ale preukázateľné trovy mu nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo
na náhradu trov konania, preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušilrozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že rozsudok nedostatočne
odôvodnil, lebo sa nevysporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami žalobcu. Citoval obsah Dohody
o zámene pozemkov pre verejné účely z 18.7.1977, poukázal na to, že táto bola podpísaná oboma

stranami, a preto možno mať za to, že sa jedná o podmienky zámeny v súlade so závermi Obvodného
národného výboru. Súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, ktorú nenamietal ani žalovaný, a to
že na základe tejto dohody v skutočnosti obe strany splnili svoj záväzok a fakticky došlo k zámene
medzi zúčastnenými, teda dohoda bola aj naplnená a rešpektovaná oboma stranami aj jej právnymi
nástupcami. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že na jednej strane dohody bol ObNV, orgán v podstate

zastupujúci štát, od ktorého možno spravodlivo očakávať, že je práva znalý a pozná svoje povinnosti
spojené so zámenou. Právny predchodca žalobcu dôveroval ObNV a nemal pochybnosť, že všetko je
tak, ako vyžadovala platná právna úprava. Zámena bola v prvom rade na prospech obyvateľov obce
A. a právny predchodca žalobcu ňou vyšiel v ústrety verejnému záujmu. Súd opomenul prihliadnuť aj
na to, že zámenou bola znehodnotená nehnuteľnosť právneho predchodcu žalobcu, t.j. parcela č. XXX
záhrada o výmere 743 m2, v čase podpisu dohody ako parcela č. XXX, ktorej výmera a situovanie pred

zámenou bola vhodná ako pozemok na výstavu rodinného domu. Vyjadril názor, že nie je správne, že
sa súd zaoberal formálnou stránkou dohody, o ktorú opiera svoje nároky a vydržaním sa zaoberal len
okrajovo. Dohoda o zámene mala písomnú formu, oboma stranami bola podpísaná aj naplnená a 40
rokov rešpektovaná. Na jej základe bola v praxi realizovaná otáčka pre DPMK, právny predchodca v
zmysle nej dostal do užívania časť pozemku v pomere 1:2, otáčka je dodnes funkčná a potrebná, a

preto aj zámena bola a je dôvodná. Namietal, že súd obišiel skutočnosť, že svojich práv sa domáha
aj titulom vydržania. Zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo nikým spochybnené
faktické ovládanie zámenou dotknutej nehnuteľnosti, právny predchodca žalobcu ako aj žalobca mali a
žalobca má za to, že sa stali jej vlastníkmi. V danej veci išlo o verejný záujem, pre ktorý bolo potrebné
zrealizovať zámenu časti nehnuteľnosti, tento verejný záujem prezentoval a zabezpečoval národný

výbor, jeho orgán schválil podmienky zámeny, ktoré boli stranami aj praxi naplnené. Preto právny
predchodca žalobcu nemal ani v najmenšom dôvodnú pochybnosť, že na základe takejto dohody sa stal
vlastníkom zamenenej nehnuteľnosti. V prípade pochybnosti platí vyvrátiteľná právna domnienka, že
držba je oprávnená. Vo veci táto domnienka vyvrátená bola. Jednalo sa o špecifický prípad, nie kúpnu
alebo darovaciu zmluvu ale o zámenu dvoch rovnocenných vlastníckych práv k daným nehnuteľnostiam.

Nestotožnil sa preto so záverom súdu, že nepreukázal platný právny titul, resp. splnenie podmienok
vydržania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu
žalobcu, že právo k zamenenému pozemku časť parcely č. XXX nebolo nikým spochybňované uviedol,

že od začiatku, kedy ešte právny predchodca žalobcu žiadal žalovaného o zámenu pozemkov, žalovaný
stále trval na skutočnosti, že dohoda, o ktorú opieral svoj právny nárok, nie je právne záväzná a
neuznával tak vlastnícke právo žalobcu k zamenenému pozemku. Žalobca preto nemôže tvrdiť, že bol
v dobrej viere, že mu zamenený pozemok časť parcely č. XXX patrí.

11. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré
doposiaľ uviedol.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
15.2.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci., teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej

inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

18. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho

posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.

19. So zreteľom na obsah odvolania, bolo potrebné vyriešiť otázku, či boli splnené predpoklady pre
vydržanie parcely na strane žalobcu.

20. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právneho predchodcu žalobcu do držby
nehnuteľnosti (v roku 1977, kedy bola podpísaná listina označená ako Dohoda o zámene pozemku pre
verejné účely) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou OZ vykonanou zákonom č. 131/1982

Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo
obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné
vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č.
509/1991 Zb. (účinnou od 1. januára 1992) boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním
vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej

aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným)
spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol
držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok
patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

21. Podľa § 134 ods. 1 a 2 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 OZ). Podľa § 129 ods. 1
OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa §

130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti

ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". V prípade, že
zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,

alebo ak tu výnimočne „nadobúdací" titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym.

23. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby.24. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle (pozri uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 30/2010 z 1.3.2010) . Posúdenie, či držiteľ je alebo nie
je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno

hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecneuznávanúzásaduignorantiaiurisnonexcusat

(neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa
držiteľ ujal držby. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so
zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť (k obdobnému záveru dospel Najvyšší
súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010,

3 M Cdo 7/2010, 3M Cdo 8/2010, 6 M Cdo 5/2010 a 7 Cdo 12/2011). Len výnimočne možno takýto omyl
ospravedlniť,atovprípadoch,keďzneniezákonajenejasnéapripúšťarôznyvýklad.Ospravedlniteľným
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje
rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe

takéhotoomylu,môžebyťsícevdobrejviere,avšaknie„sozreteľomnavšetkyokolnosti“apretonemôže
byť držiteľom oprávneným.

25. Pokiaľ sa v preskúmavanej veci právny predchodca žalobcu ujal v roku 1977 držby spornej
nehnuteľnosti na základe listiny nazvanej dohoda o zámene pozemkov (z obsahu ktorej je jednoznačne

zrejmé, že nejde o zámennú zmluvu, ale len o ponuku Obvodného národného výboru Košice-Lorinčík,
adresovanú J. H. na prípadnú budúcu zámenu pozemkov, ktorá dohoda nebola registrovaná štátnym
notárstvom - a ani nemohla byť, pretože nešlo o zámennú zmluvu z dôvodov, ktoré rozviedol súd
prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje), hoci zákon aj pre zámennú zmluvu týkajúcu sa
nehnuteľnosti vyžadoval registráciu štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti

v dobrej viere, že je jej vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený.
Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci, zámenné zmluvy nevynímajúc, boli
registrované štátnym notárstvom, bola v Občianskom zákonníku upravená celkom jasne. Jednoznačne
bola vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31. decembra 1991) tak, že „ak sa
nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej

účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva".
Odvolací súd poznamenáva, že právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti sú svojou povahou závažné, a
preto je vo všeobecnom povedomí aj laickej verejnosti, že na ne sú potrebné ďalšie úradné náležitosti.
Ak sa teda právny predchodca žalobcu ujal držby nehnuteľnosti na základe listiny nazvanej Dohoda o
zámene pozemku, v ktorej nie sú uvedené parcely a ich výmera, ktoré majú byť zamenené (a to napriek

tomu, že listina bola spísaná na Obvodnom národnom výbore), nemohol byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, i keď subjektívne mohol byť o svojom
vlastníctve presvedčený (najmä keď malo ísť o zámenu pozemkov 1:2 v jeho prospech). Požiadavka
písomnej formy právneho úkonu - zámennej zmluvy a jej následná registrácia Štátnym notárstvom
bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená. Pri normálnej opatrnosti, ktorú bolo

možné so zreteľom na okolnosti daného prípadu od právneho predchodcu žalobcu požadovať, mohol
mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda aj patrí a to najmä s ohľadom na všeobecný
princíp nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľností, ku ktorému nedochádza bez uzavretia riadnej
zmluvy písomnou formou, obsahujúcej vymedzenie nehnuteľností, ktorej sa týka a za splnenia určitého
formálneho procesu, t.j. registrácie zmluvy v tom čase štátnym notárstvom. Odvolací súd poukazuje aj

na to, že právnemu predchodcovi žalobcu vzhľadom na to, že v čase podpisu dohody o zámene už
bol vlastníkom nehnuteľnosti, museli byť známe podmienky nadobúdania nehnuteľností, teda písomná
zmluva a jej registrácia. Nemohol sa preto dôvodne a so zreteľom na všetky okolnosti domnievať, že len
preto, že dohoda (nie zmluva) o zámene je spísaná na ObNV, možno tieto podmienky obísť, resp. ichvynechať. Na účinnosť zmlúv týkajúcich sa nehnuteľnosti sa obligatórne vyžadovala registrácia štátnym
notárstvom už od 1.4.1964 (ust. § 134 ods. 2 a potom ust. § 133 ods. 2 OZ vo vtedajšom znení, pričom
inštitút registrácie zmlúv bývalým štátnym notárstvom bol zavedený už od 1.1.1957, hoci išlo iba o

poplatkovú registráciu), teda v roku 1977 pri normálnej opatrnosti musel právny predchodca žalobcu
vedieť, že zmluva k nehnuteľnostiam, aj zámenná, vyžaduje registráciu a v prípade, ak by bol predložil
listinu označenú ako Dohoda o zámene na registráciu štátnemu notárstvu, bol by zistil, že k uzavretiu
samotnej zámennej zmluvy s ObNV nedošlo, a teda sa nemohol stať (a ani sa nestal) vlastníkom spornej
nehnuteľnosti.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že právny predchodca žalobcu nemohol
byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu sporná nehnuteľnosť patrí a v nadväznosti
na to ani sa ani žalobca nestal vlastníkom tejto spornej parcely. Takto to správne uzavrel aj súd prvej
inštancie, ktorý poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal v konaní platnú zámennú zmluvu a ani
splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani

nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje.

27. Ďalšou odvolacou námietkou je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.
Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po

výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002,

II.ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria

pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za
nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej
štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové
(materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.
Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu, ktorou sa

domáhal určenia vlastníckeho práva nevyhovel a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.

Súd vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako aj po stránke skutkovej, tak aj po právnej
stránke a jeho odôvodnenie tak považoval odvolací súd za dostatočný podklad pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní.

29. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatujúc správnosť skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie a nedôvodnosť námietok odvolateľa, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie..30. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaný bol síce úspešný, ale žiadne trovy mu
nevznikli, preto odvolací súd sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods.
1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnejobrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).