Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010316
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716010316.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

3.8.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Y. nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom K. prechodne bytom B., okr. Trebišov

u z n á v a sa v i n n ý m

- z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák.,

p r e t o že

dňa 28.11.2014 v obci A. okr. Michalovce na základe zmluvy o založení zálohy na kúpu vozidla z
uvedeného dňa prevzal finančnú sumu 500,- eur od poškodeného W., bytom A., okr. Michalovce na kúpu
osobného motorového vozidla zn. H. za dohodnutú kúpnu cenu 6.500,- eur, následne dňa 30.11.2014

poškodený poukázal na účet Y.N. sumy 750,- eur a 1.000,- eur a dňa 4.12.2014 sumu 500,- eur, pričom
zverené finančné prostriedky mali byť použité iba za účelom kúpy motorového vozidla, ktoré obžalovaný
pre poškodeného nezakúpil a nedodal, a zaplatené finančné prostriedky vo výške 2.750,- eur do začatia
trestného stíhania nevrátil, čím takto spôsobil poškodenému W.kodu,
t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.
k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 ( dvadsaťosem ) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/150/2015 zo dňa 5.1.2016, právoplatného 13.2.2016, kde bol obžalovanému

uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 ( dvadsať ) mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.7.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na Y. pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák..

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
o tom, že je nevinný. V rámci výpovede pred súdom obžalovaný využil svoje zákonné právo a odmietol
vypovedať.

Svedok W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po dohode s manželkou sa rozhodol

prekúpu7miestnehoautazn.FordS-Max,kdeztohtodôvodusipodaliinzerátstým,žehľadajúniekoho,
kto by im takéto vozidlo zo zahraničia doviezol. Na inzerát sa im ozval obžalovaný s ktorým sa stretli a
dohodli na dovoze takéhoto auta, ktoré malo byť bezporuchové a malo byť dovezené z Belgicka s tým,
že toto kúpi obžalovaný, vybaví na auto slovenské značky a toto od obžalovaného odkúpia. Obžalovaný
zaslal email v ktorom boli na výber dve konkrétne vozidlá, kde jedno z nich si pre seba vybrali. Na dovoz

obžalovaný požadoval zálohu 500,- € alebo 1000,- €, pričom na jej presnú výšku si svedok spomenúť
nevedel. Pri zložení zálohy sa zároveň podpísala zmluva s obžalovaným, ktorú sám vyhotovil. Taktiež
bol dohodnutý termín dodania auta, keďže toto potrebovali čo najskôr, kde malo byť dovezené najneskôr
do týždňa. Po uplynutí tohto termínu, svedok sa snažil telefonicky kontaktovať obžalovaného, ktorý však
telefón nezdvíhal. Z tohto dôvodu sa rozhodol pre jeho osobnú návštevu, no v mieste jeho bydliska tohto

nezastihol. Následne mu opäť zavolal, kde tento telefón už zdvihol a v rámci telefonátu sa pohoršoval,
prečo ho svedok navštevuje v mieste jeho bydliska. Zároveň svedkovi prisľúbil, že vozidlo mu odovzdá
vo večerných hodinách, čo u svedka vzbudilo obavu, či vozidlo nemôže byť kradnuté a preto celú vec
začal riešiť prostredníctvom polície. Na záver výpovede svedok uviedol, že obžalovaného v súvislosti
s dodaním auta kontaktoval opakovane niekoľkokrát, no tento telefonáty nezdvíhal. Po oznámení celej

veci na polícii, obžalovaný niekoľkokrát prisľúbil vrátenie peňazí a to aj vyšetrovateľke, čo však nikdy
nebola pravda. Svedok dodal, že nebolo možné ani odstúpiť od zmluvy, keďže obžalovaný potom, čo
od nich dostal všetky požadované peniaze s nimi už viac nekomunikoval.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa V., ktorá vo výpovedi uviedla, že po dohode s

manželom sa rozhodli podať inzerát na kúpu 7 miestneho auta. Na inzerát sa im ozval obžalovaný,
ktorý im oznámil, že autá zo zahraničia dováža a v krátkom čase ide pre autá, kde potrebuje zálohu,
aby im požadované auto doviezol. Predtým im po telefonickom hovore zaslal email, v ktorom boli linky
na konkrétne autá, z ktorých si jedno vybrali a dohodli sa na jeho dovoze. Bolo to auto Ford S-Max.
Obžalovaný požadoval zálohu 500,- € na zakúpenie auta, ktorú mu aj vyplatili. Následne asi o dva dni

obžalovaný telefonicky požadoval zaplatenie ďalších 1000,- €, keďže auto o ktoré mali záujem už nebolo
k dispozícii a iné vozidlá boli drahšie. Zároveň im zaslal nový email s ponukou áut, kde si vybrali iné
vozidlo Ford S-Max, ktoré bolo drahšie. Z tohto dôvodu mu bola požadovaná suma prevedená na ním
určený účet. Takto obžalovaný od nich žiadal ďalšie peniaze na prepis vozidla vo výške 500,- €, ktoré
mu boli rovnako poukázané na jeho účet. Celkovo takýmto spôsobom od nich obžalovaný vylákal sumu

2.750,- €. Asi o týždeň došiel za nimi obžalovaný na svojom vozidle, kde žiadal ďalšie peniaze, tentokrát
pre svoju dcéru, ktorá mala byť chorá, no žiadne peniaze nedostal, nakoľko nedodal požadované
vozidlo a nevrátil ani poskytnuté peniaze. Uvádzal však, že vozidlo je v jeho garáži a je možné si ho
prezrieť. Vzhľadom na uvedené, svedkyňa telefonicky kontaktovala autobazár v Nemecku, kde malo byť
auto zakúpené, kde zistila, že sa nedovolala do Nemecka, ale do Belgicka s tým, že žiaden Slovák u

nich vozidlo nekupoval a požadované vozidlo je stále v autobazári. Vtedy nadobudli presvedčenie, že
ich obžalovaný klame a chceli sa s ním stretnúť a vidieť vozidlo. Obžalovaný sa stretnutiu vyhýbal a
vždy uvádzal iné miesta, kde malo k stretnutiu dôjsť. Manžel svedkyne na takéto stretnutie došiel, no
obžalovaný sa nedostavil, preto prostredníctvom polície zistil jeho adresu, kde sa zdržiava a skúšal ho
zastihnúť, no neúspešne. Následne manžel svedkyne s obžalovaným komunikoval prevažne formou

SMS správ. Po určitom čase sa obžalovaný ohlásil s tým, že vrátil peniaze vo výške 2.750,- € na ich účet
a chcel im ukázať doklad o prevode. Po príchode sa však obžalovaný vyhrážal manželovi svedkyne s
pištoľou, kde uvádzal, že je bývalý policajt. Šek, ktorý u nich nechal bol vystavený na iný ako ich účet.
Vzhľadom na uvedené, podali na polícii trestne oznámenie na obžalovaného.Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania,
kde svedkyňa následne pripustila, že vozidlo o ktoré sa zaujímali bolo v čase jej telefonátu už
predané, no vzhľadom na odstup času si na to nespomenula a pomýlila sa. Dodala, že od zmluvy s

obžalovaným odstúpili, keďže tomuto oznámili, že už nemajú záujem o žiadne vozidlo a požadovali
vrátenie poskytnutých peňazí.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o založení zálohy na
kúpu vozidla, správou VÚB a.s. a výpismi z účtov obžalovaného, správami Sociálnej poisťovne a Úradu

práce sociálnych vecí a rodiny a správami od exekútorov. Rovnako súd prečítal lustráciu v zozname
páchateľov trestnej činnosti z evidencie PZ k osobe obžalovaného, kópiu poštovej poukážky, trestný
rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/68/2010, trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/15/2015, trestný rozkaz Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/150/2015 a uznesenie Okresného
súdu Košice - okolie, sp. zn. 2T/16/2012, odpis z registra trestov, správy o povesti a pracovný posudok
na obžalovaného.

Zo Zmluvy o založení zálohy na kúpu vozidla súd zistil, že obžalovaný ako sprostredkovateľ - predávajúci
uzavrel dňa 28.11.2014 uvedenú zmluvu s Pavlom Mruzom ako záujemcom o kúpu vozidla, kde
predmetom zmluvy bolo zloženie zálohy vo výške 500,- € na vozidlo Ford S- MAX, bez bližšej
špecifikácie s počtom najazdených kilometrov 200.000 s príslušenstvom. Kúpna cena vozidla bola

dohodnutá na 6.500,-€ s prihlásením a províziou.

Zo správy VÚB a.s. a výpisov z účtov obžalovaného súd zistil, že na účet obžalovaného zo strany
poškodeného W. boli poukázané platby a to dňa 30.11.2014 v sume 750,-€ a 1000,- €. Zároveň súd
zistil, že v danom čase banka evidovala proti obžalovanému päť exekučných konaní.

Zo správy Sociálnej poisťovne Košice a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že
obžalovaný bol v období od 24.5.2013 do 31.7.2014 evidovaný ako platiteľ poistného - zamestnanec v
pracovnom pomere u V. a nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správ exekútorských úradov súd zistil, že voči obžalovanému bolo v čase spáchania skutku vedených
päť exekučných konaní.

Z lustrácie páchateľov trestnej činnosti k osobe obžalovaného súd zistil, že proti obžalovanému bolo
doposiaľ vedených 22 trestných konaní, kde došlo aj k vzneseniu obvinenia voči obžalovanému.

Z kópie poštovej poukážky je zrejmé, že dňa 22.6.2016 obžalovaný zaplatil poškodenému W. sumu
2.750,-€.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/68/2010 zo dňa 29.10.2010 bol obžalovaný

uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za čo bol
odsúdený k peňažnému trestu vo výmere 500,-€.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/15/2015 zo dňa 20.2.2015 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. za čo bol odsúdený k trestu

odňatia slobody v trvaní v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
dvoch rokov.

Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/150/2015 zo dňa 5.1.2015 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za čo bol odsúdený k

súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka a osem mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Uznesením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 2T/16/2012 zo dňa 23.10.2012 bolo trestné stíhanie
obžalovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. podmienečne zastavené so skúšobnou

dobou v trvaní jedného roka.Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný,
jedenkrát bol u tohto schválený zmier a jedenkrát podmienečne zastavené trestné stíhanie. Naposledy
bol odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/150/2015.

V rámci podanej správy o povesti obžalovaného z miesta bydliska tento bližšie hodnotený nie je. Zo
strany bývalého zamestnávateľa je hodnotený kladne.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,

že obžalovaný Y. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, 2 Tr. zák., tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej, nakoľko na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, ktorá v
zmysle ust. § 125 ods. 1 Tr. zák. predstavuje sumu 2.660,- €.

Zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou oboch

svedkov a to W. a V., ktorí v podstate zhodne uviedli, že potom, čo podali inzerát na kúpu 7 miestneho
vozidla Ford S- MAX sa im s ponukou ozval obžalovaný, kde po vzájomnej dohode uzavreli dňa
28.11.2014 s obžalovaným vyhotovenú Zmluvu o založení zálohy na kúpu vozidla v predajnej cene
6.500,- €, kde obžalovanému bola vyplatená záloha vo výške 500,-€ a následne ďalšia záloha v celkovej
výške 2.750,-€ s tým, že požadované vozidlo podľa emailovej ponuky obžalovaného malo byť dovezené

a predané poškodenému do jedného týždňa od podpisu zmluvy. Obžalovaný vozidlo v dohodnutom čase
nedoviezol a neodpredal poškodenému, a poskytnutú zálohu nevrátil. Uvedené skutočnosti sú zrejmé aj
z ďalších listinných dôkazov a to najmä z uvedenej Zmluvy o založení zálohy na kúpu vozidla, výpisov
z účtov obžalovaného vedených vo VÚB a.s. a napokon z kópie poštovej poukážky zo dňa 22.6.2016,
kedy obžalovaný vrátil poškodenému sumu 2.750,-€.

S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že vykonané dôkazy dostatočne preukazujú skutočnosť, že
obžalovanýužpripodpiseuvedenejZmluvyozaloženízálohynakúpuvozidlakonalvúmysleobohatiťsa
na škodu cudzieho majetku - poškodeného W., keďže tento pri deklarovaní ochoty doviezť požadované
vozidlo poškodenému, sám predložil vopred pripravenú uvedenú zmluvu, v ktorej napriek konkrétnej

ponuke a výberu auta poškodeným, toto vozidlo nijako bližšie nešpecifikoval, pričom predmetom zmluvy
bolo iba poskytnutie zálohy na bližšie neurčené vozidlo v predajnej cene 6.500,-€ s prihlásením a
províziou. Je zrejmé, že takýmto konaním uviedol poškodeného do omylu, keďže sa tento domnieval,
že obžalovaný mu vozidlo podľa jeho požiadavky zabezpečí, dovezie, prihlási a odpredá. Uvedený
úmysel obžalovaného obohatiť sa na úkor poškodeného je zrejmý aj z toho, že v prípade, ak tento

mienil vozidlo pre poškodeného skutočne doviezť a prihlásiť ho na poškodeného, potreboval k tomu
písomné splnomocnenie konať v mene poškodeného pred príslušnými štátnymi orgánmi, no žiadne
splnomocnenie od poškodeného za týmto účelom nežiadal. Práve naopak, pod rôznymi zámienkami
žiadal od poškodeného poskytnutie ďalších finančných prostriedkov a to bez toho, aby reálne preukázal
potrebu použitia týchto prostriedkov. Obžalovaný, ktorý poprel spáchanie skutku počas celého konania

nijakým spôsobom nepreukázal, aby vozidlo pre poškodeného v zahraničí zakúpil a doviezol, čo
niekoľkokrát poškodenému a svedkyni potvrdil. Rovnako nijakým spôsobom nepreukázal ani žiadnu inú
snahu zakúpiť, resp. doviezť poškodenému iné vozidlo. Je teda zrejmé, že obžalovaný už od počiatku
nemal v úmysle vozidlo pre poškodeného obstarať a toto mu odpredať za dohodnutú cenu, keďže
žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek konanie vykonané za týmto účelom. Naviac u obžalovaného

bol preukázaný aj motív a pohnútka takéhoto konania, kde obžalovaný v danom čase čelil piatim
exekučným konaniam a mal zjavné finančné problémy, kde práve páchaním takejto trestnej činnosti si
mohol zaobstarať finančné prostriedky na úhradu svojich existujúcich dlhov. V nie poslednom rade je
potrebné poukázať aj na osobu obžalovaného, ktorý bol za obdobné konanie v minulosti opakovane
súdne trestaný.

Súd sa tak nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného uvedeného v rámci podanej
obžaloby, kde jeho konanie bolo posúdené ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.
zák.. V danom prípade s prihliadnutím na vykonané dôkazy je potrebné konštatovať, že pre naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery sa vyžaduje, aby si páchateľ prisvojil cudziu

vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

V zmysle ust. § 130 ods. 1 Tr. zák. vecou sa na účely tohto zákona rozumejúa) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení
tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia,

c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu,
d) peňažné prostriedky na účte,
e) príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov,
f) listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku, alebo
g) majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.

V zmysle ust. § 130 ods. 2 Tr. zák. za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky
alebo obrazový záznam na technickom nosiči.

Je nutné konštatovať, že v danom prípade boli obžalovanému vyplatené peňažné prostriedky v sume
2.250,-€ (okrem 500,- € vyplatených pri podpise Zmluvy) prevodom na jeho účet, teda bezhotovostne.

Trestný zákon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nematerializované peniaze nepovažuje
z trestno-právneho hľadiska za vec a nemožno ich podriadiť pod žiadne tam uvedené písmeno, či
považovať ich za nehmotnú informáciu. V danom prípade, preto konanie obžalovaného nemohlo ani
naplniť znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu sprenevery a bolo ho potrebné posúdiť ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák..

Súd sa zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý tvrdil, že poskytnuté zálohy mali byť započítané
ako kúpna cena dodaného vozidla, kde pri úhrade kúpnej ceny vo forme záloh sa obžalovaný stával
vlastníkom týchto finančných prostriedkov a teda nie je možné jeho konanie posúdiť ako prečin
sprenevery, keďže nie je možné o poskytnutých finančných prostriedkoch uvažovať ako o cudzej veci.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný žiadne vozidlo poškodenému nedodal,
tedaneboloprávnenýsiposkytnutézálohyzapočítaťakočasťkúpnejceny,pretoobranaobžalovanéhov
tomtosmerejeprávneirelevantná.Naviacnamietanáskutočnosť,žepoškodenýnemalnároknavrátenie
zálohy v zmysle uzavretej Zmluvy bod V. 7 rovnako neobstojí, keďže je zrejmé, že uvedený bod bol v

uzavretej Zmluve vyškrtnutý, teda neplatil.

Keďžeobžalovanýnasvojuobranuneuviedolďalšiepodstatnéskutočnosti,súdojehovinenemalžiadne
pochybnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude dosiahnutý uložením
súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 36 mesiacov. Súd zároveň zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné,
sp. zn. 1T/150/2015 zo dňa 5.1.2015, kde bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v

trvaní v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Pri ukladaní
tohto trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovaného hodnotil spáchanie viacerých trestných činov vzhľadom k ukladaniu súhrnného
trestuažiadnupoľahčujúcuokolnosťnastraneobžalovanéhonezistil.Vzhľadomkprevahepriťažujúcich
okolností súd v súlade s ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby o

jednu tretinu a trest uložil na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Takto uložený trest je podľa
názoru súdu zákonný, primeraný a spravodlivý, kde postačí na nápravu obžalovaného, aby si uvedomil
následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal. Zároveň takýto trest plní
aj generálnu prevenciu a dostatočne odradí aj prípadných ďalších páchateľov podobnej trestnej činnosti
od jej spáchania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou

oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.