Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010171
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616010171.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2017
prejednalodvolaniepodanéobžalovanýmX.K.protirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.
2T/45/2016 z 26.4.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/45/2016 z 26.4.2017 bol obžalovaný X. K.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

dňa 12.5.2015 v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. odcudzil z pozemku bývalých baní

v Dúbrave, okres Liptovský Mikuláš, starožitný banský nakladač zn. NL 15 V, neznámeho výrobného
čísla, o hmotnosti 2,5 t a starožitnú drviacu platňu z drviča PV6 z protioterovej ocele, neznámeho
výrobného čísla, rozmer platne 1000x600x120 mm, čím združeniu Dúbravský banícky cech so sídlom
Dúbrava 316, 032 12 Dúbrava, IČO: 42 065 518 spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 2.355,01 Eur.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 42

ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3T/4/2016 z 27.1.2016, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. l), § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov so súčasným uložením probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podal riadne a včas odvolanie obžalovaný X. K.. V

písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu stručne uviedol, že uložený trest
považuje za neprimeraný a navrhol, aby mu krajský súd neuložil nepodmienečný trest, ale akýkoľvek
iný druh trestu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.

Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k vzdaniusa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Liptovský

Mikuláš konanom 26.4.2017 urobil vyhlásenie o priznaní viny ku súdenému skutku podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por. (č.l. 169), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým
súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným
vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým
dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší

postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine

v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému X. K..

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd, na rozdiel od obžalovaného, uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, nepovažuje za neprimeraný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2, veta tretia Tr. zák., v rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest

prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej
povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Tr. zák. sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu,
a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak je
možné na také odsúdenie prihliadať. Hranicu teda tvorí vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (trestného
rozkazu) súdom prvého stupňa. Vždy je to časovo prvé odsúdenie, ku ktorému v celom trestnom konaní

dôjde, vrátane opravného konania. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by inak bol
páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom
konaní. Znamená to, že odsúdený musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v
prípadetrestuúhrnného,t.j.akokebyboloovšetkýchspáchanýchtrestnýchčinochrozhodnutévjednom
konaní.

Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že v prípade obžalovaného sú splnené
podmienky pre uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., vo vzťahu k výroku o treste
uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/4/2016 z 27.1.2016,
pretože medzi súdenými trestnými činmi (t.j. teraz súdeným prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

a prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), existuje ničím neprerušený
viacčinný súbeh.

Krajský súd sa ďalej stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa o existencii poľahčujúcej okolnosti

na strane obžalovaného v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (t.j. obžalovaný sa v oboch súdených trestných
veciachsp.zn.2T/45/2016ajsp.zn.3T/4/2016,vovzťahukuktorýmsaukladalsúhrnnýtrest,kspáchaniu
trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval) a existencii priťažujúcej okolnosti v zmysle §
37 písm. h) Tr. zák. (t.j. obžalovaný spáchal viac trestných činov).

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste nezohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest nebol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne potrestaný, najmä

pre úmyselnú trestnú činnosť. V jednom prípade sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný teraz súdený prečin krádeže spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo
veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/4/2016 (skúšobná doba plynie obžalovanému do
27.1.2018). Súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť odsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu
Žilina, sp.zn. 29T/57/2016 ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák.

V okolnostiach danej veci je nesporné, že u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti v zmysle
§ 38 ods. 4 Tr. zák., v dôsledku čoho bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu tak, že sa zvyšuje dolnáhranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a okresný súd mal ukladať trest v sadzbe
16 mesiacov až 3 roky.

So zreteľom na okolnosť, že odvolanie bolo podané iba obžalovaným, krajský súd nemohol napraviť
vyššie uvedené pochybenie okresného súdu a zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o treste, pokiaľ
ide o jeho výmeru, tak aby zodpovedal stavu veci a zákonu, pretože takým postupom by zjavne došlo k
zhoršeniu postavenia obžalovaného, t.j. krajský súd by rozhodol v neprospech obžalovaného a porušil
by tak zásadu zákazu „reformatio in peius“, ktorá je definovaná v ustanoveniach § 322 ods. 3 veta druhá

Tr. por. a § 327 ods. 2 Tr. por.
Súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, t.j. na dolnej hranici zákonom
ustanovenia trestnej sadzby, preto považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz, potrieb
individuálnej a najmä generálnej prevencie. Iný, miernejší druh trestu, resp. iný druh trestu, ktorého sa
obžalovaný domáhal v písomných dôvodoch podaného odvolania, v prípade obžalovaného neprichádzal
ani do úvahy. Obžalovaný sa teraz súdeného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že hoci mal obžalovaný možnosť preukázať, že dokáže
viesť riadny život usporiadaného občana, neurobil tak a pod hrozbou výkonu trestu sa opakovane
dopustil trestnej činnosti. V prípade obžalovaného je preto nutné konštatovať, že v jeho osobe ide o
nenapraviteľného páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a zistil, že okresný súd postupom podľa, § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. neporušil zákon.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.