Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010763
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7515010763.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného Q. U. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 22.
februára 2018 v Košiciach o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 6. 3. 2017, sp.zn. 3T/169/2015 o postúpení veci na prejednanie ako priestupku

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Košice - okolie podal dňa 7. 12. 2015 obžalobu na obvineného Q. U. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr.zák.“)
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v

predmetnej obžalobe.

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 6. 3. 2017, sp.zn.
3T/169/2015 podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr.por.“) postúpil vec Obvodnému úradu
Košice - okolie na prejednanie ako priestupku.

Proti uzneseniu podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej len „sťažovateľ“). V písomnom
odôvodnení podaného opravného prostriedku dôvodí, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nezákonné, nakoľko z vykonaného dokazovania na súde jednoznačne a nespochybniteľne vyplynulo,
že obžalovaný Q. U. (ďalej len „obžalovaný“) sústavne a opakovane napáda rodinu O., o čom svedčí
celý rad trestných oznámení, súčasne sústavne napáda ako policajtov, tak i vyšetrovateľov, prokurátorov
a znalcov a jeho vyhrážky sa zintenzívňujú. Názor súdu, že vyhrážka obžalovaného poškodenej svojou

povahou a závažnosťou nenapĺňa objektívnu stránku, pretože vyhrážanie neobsahuje vyhrážku smrťou,
ani ťažkou ujmou na zdraví, prípadne inou ťažkou ujmou a tak nebol naplnený znak skutkovej podstaty,
je spochybnený predovšetkým tým, že poškodená veľmi dôveryhodne zopakovala niekoľkokrát, že sa
v tom okamihu veľmi zľakla, jej konanie ju prekvapilo a stále v jeho prítomnosti pociťuje obavu, a preto
sa obžalovanému vedome vyhýba. Následkom je v tomto prípade pôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá
však musí byť vážne mierená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej

vyslovenia, teda že ju človek chcel vysloviť a mal pôsobiť ako vyhrážka. Následok pôsobenia vyhrážky
musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, čo však spochybnené vykonaným
dokazovaním nebolo. Časový odstup medzi skutkom a podaním trestného oznámenia poškodenou
JUDr. F. O. (ďalej len „poškodená“) - vyplývajúci z dôkladnej prípravy tohto trestného oznámenia -
nemôže byť vyhodnotený v neprospech poškodenej a tým ani jej obava.

Pokračuje, že prax ustálila, že opakovaný čin páchateľa má byť posúdený ako trestný čin, nakoľko sa
zvyšuje opakovaním pravdepodobnosť ďalšieho pokračovania a z toho vyplývajúce možné následky.Má za to, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a navrhol v dôsledku sťažnosti zrušiť napadnuté uznesenie prvostupňového

súdu ako nezákonné a vec vrátiť tomuto na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako sťažnostný súd (ďalej len „sťažnostný súd“) postupoval v zmysle ustanovenia § 192
ods. 1 Tr.por. a pri rozhodovaní o sťažnosti okresného prokurátora preskúmal ako nadriadený orgán
tak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie,

ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd najprv preskúmal, či sťažnosť nie je prípustná alebo či nebola podaná oneskorene,
neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala, alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú
už predtým vzala späť, pričom z obsahu spisového materiálu zistil, že opravný prostriedok - sťažnosť -
je prípustný, bol podaný včas - v zákonom stanovenej lehote a oprávnenou procesnou stranou.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd ďalej zistil nasledovné.

Predmetná vec už bola prejednávaná a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. júna 2016,
sp. zn. 6To/21/2016, podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. bolo zrušené rozhodnutie Okresného súdu

Košice - okolie zo dňa 29. 1. 2016, sp. zn. 3T/169/2015, ktorým bola postúpená vec Obvodnému úradu
Košice - okolie, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku a prvostupňovému
súdu uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

V tomto svojom rozhodnutí sťažnostný súd uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci bolo vykonané

hlavné pojednávanie a v rámci kontradiktórneho procesu vykonané dokazovanie a vykonané dôkazy
vyhodnotené v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por.

Konštatoval, že v tomto dokazovaní bude potrebné vysporiadať sa s tvrdeniami tak obvineného,
ale i prokurátora, najmä vo vzťahu k posudzovaniu závažnosti konania obvineného v prípade, že k

posudzovanému skutku naozaj došlo. Toto skúmanie materiálnej stránky trestného činu - konkrétne
prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. - pri komplexnom hodnotení žalovaného skutku vrátane osoby
obvineného.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd na základe vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní - v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie - dospel k záveru,
že konkrétna vyhrážka obžalovaného uvedená v skutku svojou povahou a závažnosťou nenapĺňa
objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., nakoľko neobsahuje
ani vyhrážku smrťou, ani ťažkou ujmou na zdraví, prípadne inou ťažkou ujmou. Uzatvára, že poškodená
vzhľadom na hlboko narušené susedské vzťahy s obžalovaným mohla pociťovať z tejto vyhrážky obavu,

a to i vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný stojaci neďaleko mal v rukách hrable, ktoré držal drevenou
násadou smerom k nej a urobil i pohyb smerom k jej hlave, ale nebol týmto naplnený objektívny znak
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania.

Sťažnostný súd po preskúmaní ako obsahu spisového materiálu, tak i napadnutého uznesenia a

podaného opravného prostriedku, dospel v zhode s prvostupňovým súdom k záveru, že konanie
obžalovaného v žalovanom skutku je potrebné kvalifikovať ako priestupok.

Pre zvýraznenie považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť nasledovné.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa prečinu nebezpečného vyhrážania dopustí, kto sa inému vyhráža smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu, pričom konania v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia sa dopustí ten, kto spácha čin závažnejším
spôsobom konania.

Sťažnostný súd považuje za potrebné - reagujúc na sťažnostné dôvody sťažovateľa - zvýrazniť, že
pri hodnotení závažnosti konania obžalovaného je potrebné vychádzať z obsahu skutku, pre ktorý
bola podaná obžaloba. Nemožno hodnotiť v neprospech obžalovaného, že podáva celý rad trestných
oznámení, ktorými napáda orgány činné v trestnom konaní.Formulácia žalovaného skutku neobsahuje také konanie, ktoré by bolo možné právne hodnotiť ako
žalovaný trestný čin.

V zmysle § 8 Tr.zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v predmetnom zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak. Najvyššou formou protiprávneho konania je trestný čin, z hľadiska
delenia poznáme prečin a zločin.

Aktuálny Trestný zákon pri prečinoch pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty
trestného činu, ak bude závažnosť činu nepatrná, u mladistvého malá, nepôjde o trestný čin.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú
znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť napr. priestupky od prečinov. Môže mať 4 stupne, ktoré majú
význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu, v danom prípade, ak je závažnosť činu nepatrná,

nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok.

Závažnosť prečinu je určená:
a) spôsobom vykonania činu a jeho následkom,
b) okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (najmä okolnosti uvedené

v § 36 a § 37 Tr.zák.),
c) mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Preto pri hodnotení podľa uvedených kritérií dospel v zhode s prvostupňovým súdom i sťažnostný súd
k záveru, že žalované konanie obžalovaného naplnilo pojmové znaky priestupku - i keď tento nie je

konkretizovaný vo výroku - a to proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a preto postupujúc v zmysle ustanovenia §
193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamietol sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).