Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2007

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Cb/30/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200241
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2007:6018200241.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Aleny Križanovej, členiek

senátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.DanielyMaštalířovejvobchodno-právnejvecinavrhovateľa
B.O.S.,a.s.,S.XX/XX,.XXX.X..Ž.N.H.protiodporcoviP.,spol.sr.o.,M.XX,.XXX.XX.P.,zastúpeného
advokátkou JUDr. V. T., D. X,. P. o odstránenie závadného stavu, o ochranu práv z nekalej súťaže a
poskytnutia primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 87 167,- Sk, na účet advokátky

JUDr. V. T., ul. D. X,. P., do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na odstránenie závadného stavu
spôsobeného nekalosúťažným konaním odporcu, ktoré spočívalo v tom, že odporca uviedol nepravdivé
údaje o výške obchodného rabatu na úkor navrhovateľa, v dôsledku čoho navrhol, aby sa za nepravdivú
informáciu odporca ospravedlnil uverejnením oznámenia v týždenníku P., obsahom ktorého má byť údaj
otom,žeobchodnýrabatnavrhovateľanieje4až5násobnevyššíakoobchodnýrabatodporcu.Zároveň
navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu primerané zadosťučinenie vo výške 500.000,-
Sk.

Odporca vo vyjadrení uviedol, že nároky navrhovateľa neuznáva za dôvodné, pretože svojim článkom v
P. len reagoval na článok navrhovateľa s úmyslom vysvetliť spotrebiteľom uhlia, prečo sú ceny čierneho
uhlia, ktoré dováža z Č. nižšie, než ceny slovenského uhlia. Údaje o výške rabatu čerpal z katalógov
obchodných spoločností - aj navrhovateľa, preto tieto nemôžu byť nepravdivé. Navrhol návrh voči nemu
v celom rozsahu zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní a po prejednaní veci prvostupňovým súdom, odvolacím a aj dovolacím
súdom konajúci súd doplnil v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dokazovanie a po doplnení
dokazovania opätovne návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že pre posúdenie konania odporcu
ako konania, ktoré napĺňa znaky nekalej súťaže, je rozhodujúce len obdobie I. kvartál 1994, pretože v
článku, ktorý bol publikovaný v týždenníku P. č. 20/1994 dňa 16.5.1994 a č. 30/1994 dňa 30.5.1994,
bola zverejnená informácia o tom, že obchodný rabat a obchodné rozpätie P. je 4 až 5 násobne nižší
ako používa B. P. v prítomnom čase preto sa nemohol tento údaj vzťahovať aj na rok 1993.

Z posudku znalkyne Ing. H. súd zistil, že účtovníctvo navrhovateľa bolo v roku 1993 vedené s
nedostatkami a aj tú skutočnosť, že obchodné rozpätie sa pri triedenom uhlí u navrhovateľa pohybovalo
od 10,- Sk za 1 tonu až do 144,28 Sk za 1 tonu. Pri netriedenom uhlí bolo určené znalkyňou obchodnérozpätie od -119,19 Sk za 1 tonu po 8,80,- Sk za 1 tonu. V roku 1994 obchodné rozpätie navrhovateľa
pri triedenom uhlí bolo určené v rozpätí od -21,38 Sk za 1 tonu po 92,09 Sk za 1 tonu a pri netriedenom
uhlí od 0,20 Sk za 1 tonu po 78,17 Sk za 1 tonu. Priemerné obchodné rozpätie navrhovateľa v roku 1993

pri triedenom uhlí bolo 62,345 Sk za 1 tonu a pri netriedenom uhlí -34,- Sk za 1 tonu. Pri triedenom uhlí
za rok 1994 bolo priemerné obchodné rozpätie navrhovateľa 36,92 Sk za 1 tonu a pri netriedenom uhlí
17,394 Sk za 1 tonu. Obchodné rozpätie odporcu za rok 1993 pri triedenom uhlí bolo 18,84 Sk za 1 tonu
a netriedeného 67,61 Sk za 1 tonu. V roku 1994 obchodné rozpätie odporcu bolo pri triedenom uhlí 5,39
Sk za 1 tonu a pri netriedenom uhlí 14,46 Sk za 1 tonu.

Navrhovateľ v konaní trval na tom, že je potrebné vziať do úvahy uhlie tak triedené ako aj netriedené
a pri výpočte obchodného rozpätia vychádzať z množstva ton pri jednotlivých druhoch uhlia, ktoré má
podľa jeho názoru určitú výpovednú hodnotu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, krajský súd rozhodol opätovne tak, že návrh navrhovateľa zamietol,

pretože konanie odporcu nevykazovalo znaky skutkovej podstaty nekalej súťaže - zľahčovania podľa
§ 50 ods. 1 Obch. zákonníka. Pri zohľadnení záverov znaleckého dokazovania a stanovenia výšky
obchodného rozpätia za I. kvartál 1994, o ktorom sa zmieňoval odporca v inkriminovaných článkoch
v máji 1994, je pravdivý, pretože obchodné rozpätie triedeného uhlia navrhovateľa bolo 36,92 Sk a u
odporcu 5,39 Sk. Vyššie bolo aj obchodné rozpätie pri netriedenom uhlí, a to u navrhovateľa 17,394 Sk

za 1 tonu a u odporcu 14,46 Sk. Aj keď toto prevýšenie nebolo niekoľkonásobne vyššie ako u triedeného
uhlia, nemohol tento údaj spôsobiť navrhovateľovi žiadnu újmu.

Ani s týmto rozhodnutím sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu opätovne odvolanie. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Obo 260/200-165 zo dňa 14.6.2001 je zrejmé, že sa NS SR

nestotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom a zaujal právny názor, že súd I. stupňa pochybil,
keď pri rozhodovaní vzal za základ len niektoré údaje zo znaleckého posudku, ktoré sa týkali triedeného
uhlia a I. kvartálu 1994. Podľa názoru NS SR sú účastníci súťažiteľmi už od roku 1993 a nielen za I.
kvartál 1994 a obaja obchodujú tak s triedeným ako aj s netriedeným uhlím. Tým, že si krajský súd
vybral pre svoje rozhodnutie len niektoré údaje zo znaleckého posudku, neprimerane zúžil zisťovanie

skutkového stavu veci, čo malo za následok rozpor medzi skutkovým posúdením veci súdom a závermi
znaleckého posudku. Ak teda znalkyňa dospela v znaleckom posudku k záveru, že navrhovateľ v
niektorých prípadoch dosiahol mínusové obchodné rozpätie, súd na základe tohto zistenia dospel k
záveru, že zverejnený údaj odporcom bol pravdivý, a teda že obchodné rozpätie navrhovateľa je 4 až 5
násobne vyššie ako obchodné rozpätie odporcu. Vytknuté nedostatky navrhol preveriť buď doplnením

znaleckého posudku alebo vykonaním nového znaleckého posudku a o veci opätovne rozhodnúť.

Krajský súd opätovne prejednal vec, avšak bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý neúčasť na pojednávaní
viackrát ospravedlňoval a na posledné pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil. Súd preto
prejednal vec bez jeho prítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,

a to článkom pod názvom „L. O. s Č. T.“ uverejneným dňa 21.3.1994 v časopise P. 12/94, článkom
pod názvom „S. V. z T. N.“ uverejneného v týždenníku P. dňa 16.5.1994, článkom H. vždy otvorenú
hru, uverejnením 30. 05. 1994, podaním odporcu na č. l. 14, cenníkom mosteckého uhlia na rok 1994
platného od 1.1.1994, faktúrami navrhovateľa č. 0200 zo dňa 18.4.1994, č. 10300520 zo dňa 28.3.1994,
č. 10300519 zo dňa 28.3.1994, colnou faktúrou S. uhelnej, a. s., V. zo dňa 29.3.1994, vyjadrením

odporcu doručeným súdu dňa 23.4.1996, výpočtom rabatu za uhlie zo S. U., a.s. za 1.-4. mesiac 1994,
dobropisom od S. U., a.s., celkovým výpočtom obchodného rozpätia za obdobie 1.-4.1994, katalógom
hnedého triedeného uhlia slovenských aj českých baní za rok 1994, prehľadom nákupných a predajných
cien slovenského uhlia, kúpnymi zmluvami s B. D., š. p., V. K., H. B., š. p., P., B. H., a.s., B. C.,
s P. K., š. p., V., výpočtom obchodného rabatu navrhovateľa v roku 1994 vyhotoveného odporcom,

záznamom z porady s klientom zo dňa 2.5.1996, prvým odvolaním navrhovateľa zo dňa 24.6.1996,
vyjadrením odporcu k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 6.8.1996, rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k.
4Obo 257/1996-56 zo dňa 17.10.1996, dovolaním odporcu zo dňa 7.1.1997 proti uvedenému rozsudku,
rozsudkom NS SR ObdoV. 4/97 zo dňa 27.2.1998, uznesením NS SR č. k. 4Obo 213/1998-80 zo dňa
29.10.1998, znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným Ing. H. doručeným súdu

dňa 25.11.1999, stanoviskom odporcu k znaleckého posudku zo dňa 4.2.2000, odvolaním navrhovateľa
zo dňa 4.5.2000 proti druhému rozhodnutiu krajského súdu, doplnením odvolania navrhovateľa zo dňa
13.6.2001, výpočtom obchodného rozpätia za rok 1993 a 1. kvartál 1994, rozhodnutím NS SR č. k.
7Obo 260/2000-165 zo dňa 14.6.2001, vyjadrením odporcu z 30.6.2003, podaním navrhovateľa zodňa 12.6.2003, vyjadrením znalkyne Ing. B. zo dňa 4.6.2006, znaleckým posudkom Ing. B. zo dňa
30.6.2006 doručeným súdu 27.7.2006, stanoviskom odporcu k znaleckému posudku zo dňa 30.6.2006,
stanoviskom navrhovateľa k znaleckému posudku zo dňa 22.8.2006, aktuálnym výpisom z obchodného

registra pre navrhovateľa, vložka č. XXX/S,. žiadosťou o odročenie pojednávania navrhovateľom zo
dňa 9.2.2007, zhrnutím výsledkov k znaleckému posudku po úpravách od odporcu vrátane komentára
zo dňa 11.6.2007, opätovnou žiadosťou o odročenie pojednávania navrhovateľom zo dňa 9.6.2007,
výsluchom účastníkov konania a výsluchom znalkne Ing. B., z ktorých zistil že odporca uverejnil v dňoch
16. a 30.5.1994 v týždenníku P. oznámenie, že obchodný rabat navrhovateľa je 4 až 5 násobne vyšší

ako obchodný rabat odporcu. Keďže podľa názoru navrhovateľa nebol tento údaj pravdivý žiadal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť opätovne v týždenníku P. odporcom ospravedlnenie a správny
údaj o obchodnom rabate navrhovateľa, pretože takéto jeho konanie vykazuje znaky nekalosúťažného
konania a je spôsobilé privodiť navrhovateľovi ako súťažiteľovi ujmu. Preto si navrhovateľ uplatnil aj
právo na zaplatenie sumy 500.000,- Sk ako primeraného zadosťučinenia, ktoré vyčíslil dňa 25. 09. 1998
na základe dodávok prachového a triedeného uhlia a rozdielu, ktorý vznikol v r. 1994 oproti roku 1993

v dôsledku protiprávneho konania odporcu, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 1 316 816,- Sk.
Žiadne relevantné dôkazy o matematických a ekonomických údajoch uvedených v tomto podaní do
spisu navrhovateľ nedoložil.

Odporca sa bránil tým, že v rozhovore poskytnutom pre týždenník P., ktorý bol uverejnený dňa 16.5.1994

pod titulkom „S. V. z T. N.“ len reagoval na viaceré vyjadrenia predstaviteľov S. B. S., ktoré v tom
čase publikovali v rôznych slovenských novinách. Ich snahou bolo vyvolať vo verejnosti dojem, že
jednou z hlavných príčin odbytových problémov slovenských banských spoločností je dovoz českého
uhlia na S., ktoré sa predáva za nižšie ceny než uhlie slovenské. Odporca tak reagoval na článok
uverejnený dňa 21.3.1994 v 12-tom čísle týždenníka P. pod názvom „L. O. s Č. T.,“ v ktorom sa

navrhovateľ vyjadroval k problematike slovenského trhu s uhlím v tom zmysle, že tento trh si vyžaduje
osobitnú kontrolu z dôvodu dovozu českého uhlia, ktoré je často nekvalitné a naviac svojimi nízkymi
cenami obmedzuje predajaschopnosť uhlia ponúkaného slovenskými banskými spoločnosťami. Svoje
názory dokumentoval porovnaním cien slovenského uhlia s uhlím dovážaným z Č. R. a tým sa snažil
vyvolať vo verejnosti dojem, že sa české uhlie predáva o 200,- až 300,- Sk za tonu lacnejšie než

uhlie slovenské. Keďže údaje uvádzané navrhovateľom v tomto článku boli nepresné a skresľovali
skutočnosť a odporca v tom čase podnikal ako obchodná spoločnosť výlučne v oblasti dovozu uhlia
z Č. R., mohli mu tieto dezinformácie privodiť vážnu ujmu. Údaje, ktoré o výške obchodného rabatu
odporca publikoval, predstavovali skutočný rozdiel medzi ponukovými cenami, uvádzanými v katalógoch
dodávateľských banských spoločností a cenami, za ktoré ich navrhovateľ a odporca uhlie predávali.

Pritom katalógy ponukových cien boli predkladané verejnosti práve s cieľom získať odberateľských
obchodných partnerov. Keďže údaje uvádzané odporcom sú preukázateľne pravdivé, nie je možné
konanie odporcu kvalifikovať podľa § 50 ods. 2 Obch. zák. ako zľahčovanie. Navrhol preto návrh
navrhovateľa, a to aj s poukazom na výsledky kontrolného znaleckého dokazovania vykonaného Ing.
B., v celom rozsahu zamietnuť.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania sa ekonomický pojem obchodné rozpätie zamieňalo za
ekonomický pojem obchodný rabat, pretože odporca v citovaných článkoch použil oba pojmy, bolo
ich potrebné ujednotiť nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke tieto dva pojmy. Z abecedy
obchodníka vydanej v roku 1991 súd zistil, že pod pojmom rabat sa uvádza zľava, zrážka z ceny tovaru,

ktorú poskytuje dodávateľ stálym odberateľom priamo vo faktúre alebo osobitným dobropisom a pri
obchodnom rozpätí sa uvádza, že sa jedná o čiastku, ktorú si zahŕňa obchodný podnik do ceny na
úhradu svojich nákladov a zisku, pričom pôvodné označenie obchodného rozpätia sa týkalo obchodných
prirážok a zrážok.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa pri prvom prejednávaní odvolania navrhovateľa v rozhodnutí 4Obo
257/96-56 stotožnil s právnym názorom krajského súdu v tom, že pojem obchodný rabat vo vete tak, ako
ho použil odporca prvýkrát dňa 16.5.1994 a následne už v jeho článku publikovanom dňa 30.5.1994
použil obchodné rozpätie je takého obsahu, z ktorého vyplýva, že odporca mal pri uvádzaní tohto pojmu
na mysli obchodné rozpätie.

Z rozhodnutia dovolacieho súdu zo dňa 27.2.1998 vyplynul právny záver, že rabat je cenotvorná
obchodná zľava - zrážka, ktorú poskytuje kupujúcim pri odbere určeného množstva tovaru, či už pri
stálych alebo väčších odberoch a podobne predávajúci, pričom obchodné rozpätie je čiastka, ktorú sipredávajúci zahŕňa do ceny tovaru na úhradu svojich nákladov s ich zaobstaraním a zisk. Dovolací súd v
rozhodnutí uviedol, že nie je možné tieto pojmy vykladať podľa toho, v akých súvislostiach boli pri účasti
na hospodárskej súťaži uvedené, ale dôsledne skúmať, či ich uvedenie alebo rozširovanie porovnaním

s iným súťažiteľom je nepravdivé a následne, či tieto nepravdivé údaje sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi
privodiť ujmu. Rozhodnutie NS SR zrušil a uložil zistiť, či údaj, ktorý uviedol odporca o obchodnom
rozpätí je nepravdivý, a až po tomto zistení bude možné dospieť k záveru, a to pre prípad, že by tento
údaj bol nepravdivý, či takéto jeho konanie bolo spôsobilé navrhovateľovi privodiť ujmu a či odporca
nekalou súťažou porušil práva navrhovateľa a ako rušiteľ je preto povinný odstrániť závadný stav.

Najvyšší súd SR rozhodnutím č. k. 4Obo 213/98 zo dňa 29.10.1998 preto rozsudok krajského súdu zrušil
a uložil mu potom ako ustálil, že výrazom obchodný rabat chcel vyjadriť odporca rozdiel medzi cenou,
za ktorú uhlie kupuje a cenou, za ktorú ho predáva, čo sa bežne vyjadruje pojmom obchodné rozpätie,
doplniť dokazovanie a zistiť, či obchodné rozpätie navrhovateľa je skutočne viacnásobne vyššie než
obchodné rozpätie odporcu.

Krajský súd určil preto v intenciách rozhodnutia NS SR zo dňa 29.10.1998 znalca, ktorého úlohou
bolo zistiť výšku obchodného rozpätia u jednotlivých druhov uhlia za rok 1993 a za 1. kvartál 1994 v
spoločnosti navrhovateľa a v spoločnosti odporcu.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. H. bolo zistené, že priemerné obchodné rozpätie navrhovateľa v
roku 1993 pri triedenom uhlí bolo 62,345 Sk za 1 tonu a pri netriedenom uhlí - 34,- Sk za 1 tonu. Za
rok 1994 bolo priemerné obchodné rozpätie navrhovateľa pri triedenom uhlí 36,92 Sk za 1 tonu a u
netriedeného uhlia 17,394 Sk za 1 tonu. Obchodné rozpätie odporcu za rok 1993 pri triedenom uhlí bolo
18,84 Sk za 1 tonu a u netriedeného uhlia 67,61 Sk za 1 tonu, v roku 1994 bolo obchodné rozpätie pri

triedenom uhlí 5,39 Sk za 1 tonu a u netriedeného uhlia 14,46 Sk za 1 tonu.

Najvyšší súd SR rozhodnutím č. k. 7Obo 260/2000-165 zo dňa 14.6.2001 opätovne zrušil rozsudok
krajského súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa opakovane zamietnutý s poukazom na nesprávny postup
pri aplikácii záverov znaleckého posudku Ing. H. v tom, že súd zobral do úvahy

len obchodné rozpätie za 1.kvartál 1994, pričom účastníci boli súťažiteľmi podľa názoru NS SR už od
roku 1993 a obaja obchodovali aj s triedeným aj s netriedeným uhlím. Keďže v znaleckom posudku
boli nejasnosti ohľadom mínusového a plusového obchodného rozpätia, uložil krajskému súdu odstrániť
tieto nejasnosti doplnením znaleckého posudku alebo vykonaním nového.

Zo znaleckého posudku Ing. B. č. X/XXXX. a aj z jej výsluchu súd zistil, že pojem marža, ktorý používa v
znaleckom posudku, je obsahom zhodný pojem s obchodným rozpätím. Ďalej súd zistil, že porovnaním
tabuľkového prehľadu za rok 1993 o množstve predaného uhlia podľa sortimentu, ktorý navrhovateľ
vyhotovil v roku 1999 s hlavnou knihou, bolo zistené, že navrhovateľ v roku 1993 predával netriedené -
prachové uhlie len ako sprostredkovateľ, tzn. že pre jednotlivých dodávateľov - bane zabezpečil odbyt u

odberateľa a dodávateľom faktúroval za 1 tonu predaného uhlia vykonanú službu v cene 0,77 halierov za
1 tonu. Z toho vyplynulo, že obchodné rozpätie za netriedené uhlie v roku 1993 je možné z účtovníctva
vyčísliť len za to množstvo, ktoré bolo odobraté na základe dodávateľských faktúr priamo spotrebiteľom.
Od roku 1994 už celý obchod netriedeného uhlia bol realizovaný formou nákup - predaj a bol zaúčtovaný
na sklad aj keď uhlie bolo dodávateľom dodávané priamo odberateľovi a navrhovateľ žiadne skladové

priestory nevyužíval. Triedené uhlie bolo fakturačne nakupované od dodávateľov a predávané priamo
odberateľovi, pričom dodávky uhlia boli účtované na sklad, ale ani v tomto prípade uhlie nebolo
prepravované do skladu navrhovateľa, ale bolo dopravené priamo od dodávateľa odberateľovi. Znalkyňa
vypracovala tabuľky, v ktorých prehľadne uviedla za rok 1993 nielen účtovanie nákupu a predaja, ale
aj množstvo nakúpeného a predaného tovaru podľa obchodných partnerov a sortimentu. Rovnako

vypracovala tabuľkový prehľad aj za rok 1994, pričom zistila, že zaúčtovaním dopravných nákladov do
obstarávacej ceny uhlia u navrhovateľa vznikla záporná marža - obchodné rozpätie.

Zo strany odporcu neboli predložené znalkyni prvotné účtovné doklady, preto pri vypracovaní posudku
vychádzala len z obratových predváh za účtovné obdobie r. 1993 a prvý kvartál 1994. U odporcu

prebiehali dodávky rovnako ako u navrhovateľa, a teda priamo od dodávateľa k odberateľovi bez
uskladnenia v skladoch odporcu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v r. 1993 mal navrhovateľ
vyššiu priemernú maržu u triedeného uhlia, a to o 25,05 %. U netriedeného uhlia to nie je možné
porovnať, pretože navrhovateľ neúčtoval pri nákupe a predaji, ale fakturoval len za sprostredkovanie.Za prvý kvartál 1994 dosiahol navrhovateľ nižšiu priemernú maržu na 1 tonu, z toho dôvodu, že
oproti odporcovi predal oveľa menšie množstvo triedeného uhlia a neporovnateľne väčšie množstvo
netriedeného uhlia. Pokiaľ ide o obchodný rabat odporcu tento nebol voči odberateľom poskytovaný ani

navrhovateľom, ani odporcom a ani v účtovníctve spoločnosti nebolo zistené účtovanie o poskytnutých
zľavách, prípadne množstevných alebo iných rabatoch.

Zvýpisuzobchodnéhoregistraprenavrhovateľavložkač.221Rjezrejmé,žeB.O.S.,a.s.bolazapísaná
do obchodného registra ku dňu 16. 12. 1993 a od 03. 11. 2006 má zmenené sídlo na S. XX/XX,. Ž. N. H..

Podľa § 44 ods. 1 Obch. zák. k 31. 05. 1994 nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa ods. 2 písm. f) cit. ust. nekalou súťažou podľa ods. 1 je najmä zľahčovanie

Podľa § 50 ods. 1 Obch. zák. zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o
pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi
privodiť ujmu.

Podľa ods. 2 cit. ust. zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch,
výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená
obrana).

Podľa § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu
sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že spoločnosť navrhovateľa v r. 1993 nemohla
vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť, pretože do obchodného registra Okresného súdu v Trenčíne
bola zapísaná k dátumu 16. 12. 1993. Nemohla byť preto ani súťažiteľom na relevantnom trhu, a to aj
napriek tomu, že jej predmet podnikania bol zhodný s predmetom podnikania odporcu. Z tohto dôvodu
sa preto súd ani konaním odporcu, ktoré navrhovateľ označil za protiprávne nezaoberal.

V intenciách rozhodnutí NS SR ako súdu odvolacieho, rešpektujúc názor súdu dovolacieho sa konajúci
súd zaoberal pravdivosťou údaju zverejneného odporcom v týždenníku P. pod č. 20 dňa 16. 05. 1994,
v ktorom odporca uviedol, že obchodné rozpätie navrhovateľa je 4 až 5-násobne vyššie ako jeho
obchodné rozpätie, pretože NS SR vo svojom rozhodnutí z 29. 10. 1998 ustálil, že údaj tak, ako bol

v článkoch uvedený bol spôsobilý navrhovateľovi privodiť ujmu. Za účelom zistenia pravdivosti tohto
údaju nariadil súd opätovne znalecké dokazovanie Ing. B.. S prihliadnutím na výsledky znaleckého
dokazovania nie je jednoznačne možné pravdivosť údaju odporcu potvrdiť, pretože znalkyňa nemala k
dispozícii relevantné účtovné dôkazy ani od navrhovateľa a ani od odporcu na to, aby mohla objektívne
posúdiť celé účtovníctvo za rok 1993 a prvý kvartál 1994. Z obratových predváh odporcu za rok

1993 a prvý kvartál 1994 a ani z účtovníctva navrhovateľa, ktoré nebolo analyticky členené, nemohla
znalkyňa zistiť pre nedostatok dôkazov, aký druh a množstvo tovaru - uhlia spoločnosť skutočne
nakúpila, pretože odporca nepredložil žiadnu skladovú evidenciu. Nebolo možné preto preveriť ani
jednotlivé sortimenty uhlia a údaje, ktoré navrhovateľ len v tabuľkovej forme znalkyni predložil. V
závere posudku uviedla, že mohla vychádzať výlučne z tabuľky navrhovateľa, ktorú mala k dispozícii

predchádzajúca znalkyňa. Ani údaj znalkyne o dosiahnutom obchodnom rozpätí za prvý kvartál 1994,
z ktorého vyplýva, že navrhovateľ dosiahol nižšiu priemernú maržu na 1 tonu ním predaného uhlia,
nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť. Znalkyňa uviedla, že sa tak stalo preto, že navrhovateľ predal
oveľa menej množstva triedeného uhlia a neporovnateľne väčšie množstvo netriedeného prachového
uhlia. Faktom zostáva, že len takéto čiastočné a neúplné údaje nemôžu komplexne vyjadriť skutočné

hodnoty obchodného rozpätia u oboch účastníkov konania, v dôsledku čoho nie je možné pravdivosť, či
nepravdivosť odporcom uvedeného údaju o obchodnom rozpätí vierohodne zistiť.Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné objektívne zistiť, či údaj, ktorý uviedol odporca v týždenníku
P. o tom, že obchodné rozpätie navrhovateľa je 4 až 5-násobne vyššie ako jeho obchodné rozpätie,
je skutočne pravdivý. Navrhovateľovi sa tak nepodarilo v konaní ani napriek vykonaným znaleckým

dokazovaniam túto skutočnosť vierohodne preukázať, pretože znalci nemali k dispozícii relevantné
vstupné účtovné údaje za celé posudzované obdobie. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na tú
skutočnosť, že tento údaj bol publikovaný v tlači prvýkrát 16.05.1994, preto podľa názoru súdu nemohol
mať žiaden vplyv na obchody uskutočnené navrhovateľom do tohto termínu. Ak by bol mal nejaký vplyv
na zníženie obchodov navrhovateľa, bolo by tomu tak až po 16. 05. 1994 na obdobie ďalších mesiacov,

t.j. do budúcna, ale nie spätne. Aj z tohto dôvodu nepovažoval konajúci súd údaj zverejnený odporcom
zaschopnýprivodiťnavrhovateľovizaobdobie1.kvartálu1994akúkoľvekmateriálnualebonemateriálnu
ujmu.

Ak by súd pripustil, že údaj odporcu by bol, avšak len za prvý kvartál 1994 hoc i len čiastočne nepravdivý,
napĺňalo by takéto konanie odporcu skutkovú podstatu nekalej súťaže zľahčovania podľa § 50 Obch.

zák. len. vtedy, keby bol tento údaj objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľovi v prvom kvartály 1994
ujmu. Tým, že údaj odporcu nebol určený širokej spotrebiteľskej verejnosti, ale najmä obchodníkom s
uhlím, potom títo museli ekonomický pojem použitý odporcom ako obchodný rabat a obchodné rozpätie
vnímať viac pozitívne, než negatívne, v dôsledku čoho mu nemohla byť spôsobená ujma.

V konaní sa tak navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by bol býval výrokom odporcu uverejneným v
novinách poškodený na svojich pomeroch, obchodných výsledkoch alebo výkonoch do 31. 03. 1994 a
že by sa mu boli tieto pomery zmenili práve v súvislosti s rozširovaním nepravdivých údajov odporcom.
Nepravdivosť údajov je potrebné vždy skúmať z objektívneho hľadiska a s prihliadnutím na účinky, ktoré
na verejnosti vyvolali.

Keďže neboli naplnené všetky znaky nekalej súťaže tak, ako to má na mysli ust. § 44 ods. 1 Obch.
zák. a § 50 Obch. zák. a nebolo preukázané jednoznačne protiprávne konanie odporcu a ani to, že
by bol údaj odporcu býval objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľovi v prvom kvartály 1994 ujmu,
musel súd návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa v celom

rozsahu zamietnuť. Preto sa z vyššie uvedeného dôvodu ani výškou primeraného zadosťučinenia, ktoré
si navrhovateľ uplatnil v sume 500 000,- Sk nezaoberal. Navyše výška primeraného zadosťučinenia
nebola zo strany navrhovateľa žiadnym vierohodným dôkazom preukázaná.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže bol odporca v konaní plne úspešný,
priznal mu súd náhradu trov konania v celkovej výške 87 167,- Sk. Trovy konania predstavujú 4 000,-
Sk ako súdny poplatok za podané dovolanie a odmenu za zastupovanie pre advokátku JUDr. V. T..
Odmena pozostáva z 13 úkonov právnej pomoci po 2 700,- Sk podľa § 13 ods. 1 a § 17 ods. 4 vyhl. č.

240/1990 Zb. za prípravu a prevzatie veci, ďalšie porady s klientom 02. 05. 1996, vyjadrenie z 21. 11.
1994, vyjadrenie k odvolaniu, dovolanie, vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. H. a 7-krát za účasť na
pojednávaní pred Krajským súdom a na NS SR v Bratislave, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 cit. vyhl.
po 3-krát 45,- Sk a 10-krát 70,- Sk, cestovné na pojednávanie z P. do B. B. dňa 17. 04. 1996 a 03. 05.
1996 ( 4-krát 54,- Sk), spolu 216,- Sk, cestovné na pojednávanie dňa 02. 02. 1999 motorovým vozidlom

S. XXXS,. ŠPZ: P.-XX-XX. pri cene 1 litra benzínu 28,- Sk a dĺžke jednej cesty 80 km, vrátane náhrady
výdavkov za pohonné hmoty spolu 656,- Sk a 336,- Sk, cestovné autom dňa 29. 02. 2000 značky V. P.
V., ŠPZ: P.-XXX-AJ. pri cene 1 litra benzínu 30,- Sk a dĺžke cesty 80 km, činí náhrada cestovného 712,-
Sk a náhrada výdavkov za pohonné hmoty 326,- Sk, za ďalšie cestovné na ceste P. - B. v dňoch 17. 10.
1996, 27. 02. 1998 a 29. 10. 1998 autom značky S. XXXS,. pri dĺžke jednej cesty 180 km dňa 17. 10.

1996 patrí cestovné spolu s náhradou vo výške 1 314,- Sk + 540,- Sk, za ceň 27. 02. 1998 patrí náhrada
vo výške 1 422,- Sk a 594,- Sk, za deň 29. 10. 1998 patrí náhrada vo výške 1 422,- Sk a 648,- Sk. Súd
priznal odporcovi aj náhradu za premeškaný čas podľa § 20 cit. vyhl. za čas strávený 4-krát na ceste P.
- B. B. a späť v rozsahu 3 polhodín pri každej ceste ( 24 x 20,- Sk ), celkom 480,- Sk a za cestu 3-rát z
P. do B. a späť v rozsahu 5 polhodín pri každej ceste ( 30 x 20,- Sk), spolu 600,- Sk.

Ďalšie trovy právneho zastúpenia priznal súd za účasť na pojednávaní pred NS SR dňa 14. 06. 2001 vo
výške 4 050,- Sk a 100,- Sk režijný paušál, vrátane cestovných náhrad a náhrady za premeškaný čas
vykonanej autom značky VW P. V. pri cene benzínu 36,- Sk vo výške 2 332,- Sk a 881,- Sk, vrátanenáhrady za premeškaný čas vo výške 120,- Sk. Priznal mu aj odmenu za vyjadrenie zo dňa 30. 06. 2003
podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. vo výške 14 475,- Sk a režijný paušál podľa § 19 ods. 3 cit.
vyhl. vo výške 128,- Sk.

Za vyjadrenie zo dňa 14. 08. 2006 vo výške 9 650,- Sk podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., za účasť na
pojednávaní dňa 11. 09. 2007 podľa § 10 vo výške 9 650,- Sk , 1-krát polovicu hodnoty úkonu za účasť
na pojednávaní, ktoré sa nekonalo dňa 13. 06. 2007 vo výške 4 825,- Sk. Pojednávanie bolo telefonicky
dňa 21. 03. 2007 odročené, preto polovicu odmeny za účasť na tomto pojednávaní a ani ďalšie výdavky

nemohol súd priznať. Ďalej priznal súd právnej zástupkyni 3-krát 164,- Sk režijný paušál podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl., cestovné výdaje a náhrada za premeškaný čas za cestu na pojednávanie v dňoch 13. 06.
2007 a 11. 09. 2007, 4-krát 80 km x 6,20 = 1 984,- Sk a 4-krát 80 km x 0,068 l/km x 37,- Sk = 805,-
Sk a náhradu za premeškaný čas v uvedených dňoch 2-krát 6 polhodín x 273,- Sk vo výške 3 276,-
Sk podľa cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.