Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Marianna Hosťovecká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/102/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317207517.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava, Mlynské nivy 48, IČO: 35
974 141, zast.: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka so sídlom 811 01 Bratislava, Michalská 9, adresa pre
doručovanie: 977 01 Brezno, Boženy Němcovej 13, proti žalovanému: F. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom XXX XX Š., o zaplatenie 7713,14 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7713,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne z dlžnej sumy od 10. 3. 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 27. 3. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 7713,14 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 10. 3. 2015 do
zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný
uzatvorili dňa 10. 2. 2012 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 8000,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v
mesačných splátkach. Žalovaný si neplnil povinnosti splácať úver, preto právny predchodca žalobcu
ku dňu 2. 3. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámením o vyhlásení splatnosti bol
žalovaný vyzvaný na úhradu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu do pätnástich dní od doručenia
oznámenia. Predmetné oznámenie nebolo žalovanému doručené, pretože zásielka sa pôvodnému
veriteľovi vrátila ako nedoručená dňa 10. 3. 2015. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
evidoval žalobca voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 7713,14 eura, ktorá pozostáva z
neuhradenej istiny úveru. Dňa 27. 3. 2015 nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v
osobeveriteľa-zoSlovenskejsporiteľne,a.s.nažalobcuatonazákladeZmluvyopostúpenípohľadávok
číslo XXXX/XXXX/CE. O vyššie uvedených skutočnostiach bol žalovaný upovedomený v zmysle OZ.
S poukazom na prehľad transakcii na úverovom účte je explicitné, že dňa 10. 2. 2012 bolo žalovaným
realizované čerpanie úverových prostriedkov v plnej výške 8000,- eur. Nakoľko zo strany žalovaného
nedošlo k úhrade žiadnej splátky, pristúpil pôvodný veriteľ dňa 2. 3. 2015 k zosplatneniu úveru. Okrem
žalovanej istiny si žalobca svojou žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31. 1. 2013. Uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere so
všeobecnými podmienkami, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 5. 3. 2015 aj s
doručenkou, prehľad transakcií, Zmluva o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:
5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.
6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).
8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
9. Súd vo veci konal aj v neprítomnosti žalovaného, nakoľko tento nepreberá súdne zásielky, je v spore
pasívny a napriek tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd vykonal dokazovanie v rámci možností
a zákona a na základe vykonaného dokazovania vo veci aj rozhodol.
10. Dňa 10. 2. 2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o splátkovom úvere. V
zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver na čokoľvek vo výške 8000,- eur, pričom
žalovaný splatil na úver 0,- eur. Podľa predloženej úverovej zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou
120 mesiacov, po 151,35 eura mesačne, splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20. 3. 3012 a
konečná splatnosť úveru na deň 20. 2. 2002, splátky boli splatné vždy do 20. dňa toho, ktorého mesiaca.
RPMN bola dohodnutá vo výške 19,86 % a úroková sadzba vo výške 16,9 % ročne, celková čiastka
spojená s úverom bola 17 530,88 eura. Úver bol poskytnutý jednorázovo.
11. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 10. 2. 2012.
12. V uvedenom prípade súd musí jednoznačne konštatovať, že osoba žalovaného je súdu známa
z jeho činnosti, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá uzatvára spotrebiteľské úverové zmluvy, od veriteľov
preberie financie a tieto úvery následne nespláca. Teda už pri uzatvorení zmluvy si je vedomý, že
úver splácať nebude a s takýmto úmyslom zmluvy uzatvára, čím vedome koná v rozpore s § 3 OZ.
Preto súd nemôže poskytnúť ochranu takémuto špekulatívnemu konaniu žalovaného, ktorý zneužíva
právny systém ochrany práv spotrebiteľa, svoje povinnosti si vôbec neplní a vyhýba sa akejkoľvek
zodpovednosti. Okrem prebiehajúcich konaní sa na tunajšom súde voči nemu vedú aj exekúcie.13. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.
14. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne vyplatil sumu 8000,- eur a to dňa 10. 2. 2012, ako
to vyplýva prehľadu transakcií (č. l. 31 - 36 spisu). Žalovaný následne zaplatil niekoľko minimálnych
splátok, aj to vo výške podstatne nižšej ako boli dohodnuté mesačné splátky, pričom z uvedeného
prehľadu jednoznačne vyplýva, že dlžná suma zodpovedá žalovanej sume. Keďže si žalovaný neplnil
svoju platobnú disciplínu, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5. 3. 2015 oznámil žalovanému
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a to ku dňu 2. 3. 2015 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej
sumy do pätnástich dní, toto oznámenie sa však vrátilo právnemu predchodcovi žalobcu dňa 10. 3.
5015. Súd uvádza, že oznámenie bolo doručované na adresu podľa zmluvy o splátkovom úvere, pričom
pokiaľ žalovaný zmenil svoje bydlisko, nesplnil si svoju povinnosť a právneho predchodcu žalobcu o tejto
skutočnosti neinformoval, čím porušil ustanovenie čl. 10 bod 10.5 všeobecných podmienok. Následne
došlo k postúpeniu pohľadávky tak, ako je uvedené v žalobe, čo právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému listom zo dňa 7. 4. 2015. Aj táto zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu
nedoručená a to dňa 24. 5. 2015.
15. Podľa čl. 10 bod 10.3 všeobecných podmienok (ďalej len VP) vyplýva, že pri doručovaní písomností
poštou sa považuje táto za doručenú v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní.
16. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a
zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a
žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca
opaktohtopostaveniažalovanéhonepreukázalžiadnymidôkazmi,resp.aninetvrdil).Tentoprávnyvzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).18. Na podklade vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a
preto jej vyhovel v časti istiny a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 7713,14 eura ako
nesplatnej časti istiny úveru.
19. Súd žalobcovi zároveň priznal aj nárok na úroky z omeškania k priznanej istine. Keďže žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky
z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c cit. nar., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 10. 3. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 8,05 % ročne. Žalobca si však uplatnil úrok z meškania len vo výške 8
% p.a., preto súd postupoval podľa § 216 CSP.
22. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia.
23. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže žalobca bol v konaní
plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania vo výške 100 % proti neúspešnej strane -
žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.