Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209302
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316209302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: X. U., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX U. I. č. XXX, o zaplatenie
1000,21 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 593,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 31. 10. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 18,62 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 5. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100,21 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy č. O. (zo dňa 30. 4. 2014), zmluvy č. O. (zo dňa 20. 6. 2012) v znení
dodatku (zo dňa 30. 4. 2014), zmluvy č. O. (zo dňa 18. 3. 2014) spolu s dodatkom (zo dňa 18.
3. 2014) a zmluvy č. O. (zo dňa 18. 3. 2014), ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky, vypožičal žalovanému mikroprocesorovú SIM kartu v počte 4 ks, ktorá žalovanému

umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca pri uzatvorení dodatkov k
zmluvám odpredal žalovanému za akciovú cenu 1,- euro mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
Samsung Galaxy S4 mini white (pôvodná predajná cena 325,- eur) a za akciovú cenu 39,- eur mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G (pôvodná predajná cena
195,- eur). Na základe dodatku k zmluve č. O zo dňa 18. 3. 2014 sa strany dohodli, že telekomunikačné
zariadenie Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G na zaplatení kúpnej ceny zaradenia v 18 mesačných
splátkach po 2,- eurá až do výšky 36,- eur, nakoľko zvyšnú časť kúpnej ceny, t.j. 3,- eurá, žalovaný

zaplatil pri uzatvorení zmluvy. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k zmluvám je povinný zaplatiť žalobcovi neuhradené
služby vo výške 638,21 eura, ako aj náhradu škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny
telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti) a akciovej ceny a to v celkovej výške
407,- eur, ako aj nezaplatené splátky vo výške 20,- eur z titulu kúpnej akciovej ceny mobilných telefónov/
telekomunikačných zariadení. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa 16. 10. 2014 vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby, akciovej kúpnej ceny, ako aj zmluvnú
pokutu/náhradu škody. Žalobca pokusom o pokonávku vyzval žalovaného na úhradu do 30. 10. 2014.2. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 573,21
eura (po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 65,- eur odpísaná a preto si
ju žalobca v žalobe neuplatňuje), nezaplatených splátok 20,- eur za kúpnu cenu telekomunikačného

zariadenia a náhrady škody vo výške 407,- eur. Zároveň si žalobca žalobou uplatnil aj úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t. j. od 31. 10. 2014 vo výške
podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal dňa 27. 7. 2016.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)

stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami o pripojení, Dodatkami k zmluvám,

faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o
pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

8. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvy a dodatky tak,

ako to popísal vo svojej žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51
OZ. V jej rámci žalobca svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb
neplnil. Žalobcovi tak v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov

z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, (1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o

poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.

11. Súčasťou zmlúv o pripojení sú aj dodatky, ktoré upravujú rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy.12. V zmysle čl. 2. 5 písm. b/ dodatkov k zmluvám č. O. a č. O., Účastník si je vedomý, že mobilný
telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu

medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bod 2. 2, 2. 3 alebo 2. 4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy

číslo 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že
účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia
nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: b), ak účastník počas doby viazanosti uvedenej
v článku 2 bod 2. 3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom

SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval
k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a / alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 324,- eur a 156,- eur, pričom pokiaľ k
porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,

výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v

predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získala podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
predstavujerozdielmedzibežnoumaloobchodnou(spotrebiteľskou)cenoumobilnéhotelefónubezzľavy
z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal
mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným

porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo
nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy,
prerušením či obmedzením poskytovania služieb).

13. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné

služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide
o zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich
sa k zmluve je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas
platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej

ochrany. Za obdobie 05-08/2014 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 638,21 eura
(služby fakturované faktúrami číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná
a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu 573,21 eura (po odpísaní

pohľadávky vo výške 65,- eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť
cenu služieb vyplýva z čl. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného
zákona. Súd zároveň žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie dlžných splátok za akciovú kúpnu cenu
za zariadenie vo výške 20,- eur, ktorú žalovaný neuhradil. Spolu tak súd priznal žalobcovi právo na
zaplatenie sumy 593,21 eura.

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.16. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

17. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 30. 10. 2014 (pokus
o pokonávku).

18. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z
omeškania je 5,05 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. K omeškaniu žalovaného
došlo už skôr (deň po splatnosti jednotlivých faktúr), avšak žalobca si úroky z omeškania uplatnil až odo

dňa 31. 10. 2014, preto postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi len takto uplatnené
úroky z omeškania (navyše je to pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie).

19. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. V zmysle Dodatkov k zmluvám o pripojení č. O. a č. O. účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že
mobilný telefón / zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v

tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bode 2.2, 2.3
alebo 2.4), vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný
obsah prílohy č. 1 Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

21. Pokiaľ si žalobca svojou žalobou uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 407,- eur ako náhradu
skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností žalovaného uvedených v uzatvorenej zmluve, je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre

vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby

sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym

úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto
súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu podľa § 150 CSP,
neuniesoldôkaznébremeno,keďževyhodnoteniedôkazov,ktorébolivkonanívykonané,neumožňovalo
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla

škoda v žalovanej výške, ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal,
aká bola tržná cena žalovanému predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve opripojení. Do súdneho spisu žalobca nepriložil žiaden dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať
skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Avšak ani
preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej

ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný žalobca)
a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na strane žalobcu, ktorý
sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné zariadenie za zníženú -
akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu
zmluvných strán a nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa

nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Okrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím
žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti žalovaným platiť za poskytnuté
telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu. Ako bolo vyššie
uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí byť v

každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, ak
chce byť žalobca v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani
prehlásenia žalovaného, uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť,
že zo zmluvy a dodatku, ani zo Všeobecných podmienok, nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť

žalobcovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že
žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany žalobcu nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v
dodatku ku zmluve o pripojení ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

22. Z týchto dôvodov potom súd žalobu žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v rozsahu 407,- eur
ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho predajnou
cenou, zamietol ako nedôvodnú spolu aj s príslušenstvom (osud príslušenstva nasleduje osud svojej
pohľadávky).

23. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8
Sžo 215/2010). Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a
neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 59,31 % (593,21 eura / 1000,21 eura
x 100) a neúspešný vo výške 40,69 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Po pomernom rozdelení
trov konania, t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom prináleží žalobcovi náhrada trov

konania vo výške 18,62 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.