Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315214456
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315214456.1

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: M. proti žalovanému: I., o náhradu škody 56.500 eur, sudkyňou
JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa písomne podanou žalobu doručenou súdu dňa 12.8.2015 žiadala, aby súd po vykonanom
dokazovaní zaviazal žalovaného titulom náhrady škody žalobkyni zaplatiť sumu 56.500 eur v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uvedenú žalobu podáva na základe

záverov prešetrovania všetkých postupov a úkonov vykonaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., s
tým, že dňa 13.6.2000 spolu so svojím bývalým manželom Y. na základe uzatvorenej písomnej zmluvy
o združení zo dňa 31.5.2000 a jej písomného dodatku zo dňa 1.6.2000 na expozitúre žalovaného v I.,
ako majiteľka účtu uzatvorila zmluvu o bežnom účte s názvom účtu Y. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
majitelia a disponenti účtu Y.. Z obsahu Zmluvy o združení vyplýva, že ona ako podnikateľ- fyzická
osoba a jej bývalý manžel Y., tiež ako podnikateľ- fyzická osoba združili svoje doterajšie podnikateľské

prostriedky za účelom dosiahnutia spoločných príjmov v oblasti predmetu podnikania, pričom podľa
článku V. Zmluvy o združení bod 1, sa majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti združenia počnúc
dňom 1.6.2000 stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia a podľa článku V. Zmluvy o
združeníbod2. sapodielmajetkuzískanéhospoločnoučinnosťouzdruženia, týmajpríjmovavýdavkov,
2 12C/ 103/2015

majetku a záväzkov so spoločne vykonanej činnosti delil na rovnaké polovičné podiely pre oboch
účastníkov združenia a podľa článku VI. Zmluvy o združení bod 2. združenie používa spoločný
podnikateľský účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 31.10.2000 na základe písomnej zmluvy o zrušení
združenia zo dňa 31.10.2000 s bývalým manželom združenie založené písomnou zmluvou dna 1.6.2000
zrušili. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že ku dňu 2.11.2000 jej žalovaná strana jednostranne a
svojvoľne, bez predchádzajúceho oznámenia a bez jej predbežného ústneho alebo písomného súhlasu

a bez jej vedomia v rozpore s platnou právnou úpravou a v rozpore s obchodnými podmienkami zrušila
dispozíciu s uvedeným účtom a zároveň zrušila jej podpisový vzor, pričom žalovaná strana ju o svojom
jednostrannom konaní neinformovala, napriek tomu, že jej to vyplýva zo samotnej zmluvy zo zákona
aj všeobecných obchodných podmienok. Poznamenala, že svojvoľné nezákonné konanie žalovanej
je nutné kvalifikovať ako jednostranné, nepodložené a nedôvodné porušenie zmluvy o bežnom účte.
Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že k faktickému rozdelenia združených a spoločne nadobudnutých

podnikateľských prostriedkov podľa článku I., II., a III., uvedenej zmluvy doposiaľ okrem predaja časti
jej zásob bývalému manželovi v priebehu roku 2000, 2001,2002 a 2004 vinou manžela nedošlo anedošlo ani k vyrovnaniu prostriedkov na uvedenom bežnom účte a celý spoločný majetok i finančné
prostriedky užíval bez jej súhlasu jej manžel. Poznamenala ďalej, že potom čo jej pokusy o mimosúdne
vyrovnanie sa s bývalým manželom boli márne, bola nútená podať trestné oznámenie pre podozrenie zo

spáchania trestného činu sprenevery a neoprávneného nakladania s cudzím majetkom a neoprávnené
nakladanie s jej právami, oprávneniami a licenciami, ktoré získala výhradne ona, ako podnikateľka-
fyzická osoba. V rámci tohto vyšetrovania preukázala svoje tvrdenie na prelome rokov 2008 - 2009,
z podnetu vyšetrovateľa uskutočnila cez uvedený bežný účet, bankovú operáciu, na základe čoho jej
začiatkom roka 2008 osobne na súkromný mobil telefonoval vtedajší riaditeľ expozitúry žalovaného v

Šahách. Vzhľadom k tomu, že jej odmietol zaslať písomnú informáciu o stave jej bežného účtu, dňa
30.3.2009 podala na ústredie žalovaného písomnú sťažnosť, pričom z obsahu písomnej odpovede zo
dňa 20.7.2009 na základe jej sťažnosti vyplýva, že žalovaná strana po preverení sťažnosti zistila, že zo
strany banky došlo k pochybeniu, k protiprávnemu konaniu, ktoré bolo podľa banky spôsobené zlyhaním
ľudského faktora. Žalovaná strana na jej písomný návrh o mimosúdne odškodnenie zo dňa 24.3.2010,
dňa 5.5.2010 odmietla, s tým, že k porušeniu došlo v dôsledku zlyhania ľudského faktora, za druhé

z dôvodu, že banke nepredložila doklady, ktoré by preukazovali vznik škody, ako aj že neboli zistené
skutočnosti, ktoré by oprávnene viedli k vyhoveniu jej požiadavky o mimosúdne odškodnenie. Uviedla,
že banka na jednej strane uznala svoje pochybenie, na druhej strane odmietla mimosúdne odškodnenie,
čím sa chce zbaviť svojej zodpovednosti. Ďalej žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje voči žalovanému
náhradu škody vo výške 56.500 eur, ktorá výška škody je primeraná priamej škode a ušlému zisku,

ktorú jej spôsobila žalovaná strana.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení čl. 80-81 uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalobkyňa
nepreukázala, že by postupom žalovanej jej bola spôsobená škoda, nepreukázala ani výšku tejto škody,
pričom žalovaný poukázal, že žalobkyňa 19.8.2010 podala voči žalovanej na Okresnom súde Bratislava

2 rovnakého dôvodu žalobu o náhradu škody, kde si však uplatňovala z toho istého právneho dôvodu
výšku škody vo výške 99.999 eur. Vzhľadom však na to, že podaním zo dňa 19.10.2010 doručenému
Okresnému súdu Bratislava 2 dňa 25.10. zobrala žalobkyňa predmetnú žalobu späť a žiadala konanie
zastaviť, pričom Okresný súd Bratislava 2 uznesením sp. zn. 42Cb /257/2010 - 49 zo dňa 4.11.2010
konanie zastavil. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že ak by aj súd dospel k záveru, že

skutočne bola postupom žalovaného spôsobená žalobkyni škoda ( na čo však podľa názoru nie je
vzhľadom na uvedené žiadny dôvod), vznáša týmto námietku
3 12C/ 103/2015

premlčania, s poukazom na ustanovenie § 497 O.Z. a § 398 O.Z. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa

zrejme súc si vedomá vyššie uvedeného, na jedenástej strane žaloby uvádza, „ v závere opakovane
poukazujem na vyhodnotenie celej veci vydané pod č.j. OR- 4649/2011 zo dňa 16.8.2011, zakotvené
v úvode žaloby, NBS, od vyhodnotenia veci Národnou bankou ešte neuplynuli 4 roky“, avšak na inom
mieste v žalobe uvádza, že vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu , pozitívne
nadobudla z písomného podania žalovanej strany zo dňa 20.7.2009 ( strana 10 žaloby odsek 6), t.j. v

júli 2009, pričom k porušeniu povinnosti žalovanej malo dôjsť ešte v roku 2000. Žalovaná uviedla, že
nakoľkožalobanasúdbolapodanáaždňa12.8.2015, bolbynárokžalobkynenanáhraduškody,akbyaj
existoval premlčaný. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 7.2.2011
adresovaný žalobkyni, na ktoré tiež žalobkyňa v žalobe tiež poukazuje, kde je uvedené „ po preskúmaní
súvisiacich podkladov možno konštatovať, že dňa 14.8.2009 banka vykonala nápravu a bol upravený

podpisový vzor. V tejto veci si vás dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že ste sa sťažovali VÚB, a.s.
vo veci porušenia práv až 11.5.2009, pričom k spomínaným skutočnostiam prišlo už dňa 2.11.2000 a
požadujete náhradu škody vo výške 99.999 eur, odporúčame vám takto spôsobenú škodu preukázať“.

3. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu, s poukazom na vyjadrenie žalobkyne čl. 112-114 žalovaná

uviedla, že žalovaná nepopiera, že zrušenie oprávnenia žalobkyne disponovať so spoločným účtom č.
XXXXXXXXXX/XXXX v roku 2000 len na základe podnetu Y. a Zmluvy o zrušení združenia uzavretej
medzi žalobkyňou a pánom O. dňa 31.10. 2000, bez súhlasu žalobkyne, bolo pochybením žalovanej,
ktorá pochybenie žalovaná v liste zo dňa 20.7.2009 adresovanou žalobkyni aj priznala a za to sa
aj ospravedlnila. Žalovaná však nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že týmto úkonom žalovanej bola

spôsobená žalobkyni škoda, pričom je potrebné mať na zreteli, že podľa záznamu v systéme banky
sa žalobkyňa od roku 2000 do decembra 2008 na predmetný účet nedotazovala a neprejavila záujem
tento využiť a keď na základe podnetu žalobkyne v roku 2009 sa preverovaním zistilo vyššie opísané
pochybenie žalovanej, žalovaná 14.8.2009 vykonala nápravu - bol upravený podpisový vzor účtu týmspôsobom,žežalobkyňabolauvedenáakomajiteľúčtu,čovýslovnekonštatujeajNBSvosvojomlistezo
dna 7.2.2011 adresovaným žalobkyni. V medziobdobí od novembra 2000 do roku 2009 s prostriedkami
na predmetnom účte nakladal Y. ktorý bol oprávnený nakladať s týmito prostriedkami samostatne, aj

vtedy, ak by nedošlo k pochybeniu žalovanej a žalobkyňa by bola vedená ako majiteľka účtu a uvedená
skutočnosť vyplýva aj z dokumentu zo dňa 13.6.2000 nazvaného „ Podpisové vzory Osoby oprávnenej
disponovať s účtom“, v ktorom boli dispozičné oprávnenia k účtu zriadené samostatne pre oboch
majiteľov účtu. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vyplýva aj zo žaloby žalobkyne a z vyjadrenia žalovanej,
komunikácia ohľadne žalobkyňou tvrdenej škody, ktorá jej mala byť spôsobená postupom žalovanej

ešte v roku 2000, prebieha medzi žalobkyňou a žalovanou už od roku 2009, pričom žalobkyňa za celý
ten čas nijako nepreukázala svoje tvrdenia, že by jej postupom žalovanej mala byť spôsobená nejaká
škoda a uvedené tvrdenia nepreukazuje ničím ani v tomto konaní. Aj pokiaľ ide o výšku škody, ktorá
mala byť žalobkyni spôsobená žalovanou, túto si žalobkyňa v rôznych obdobiach uplatňovala rôzne,
napr. v žalobe podanej žalobkyňou proti žalovanej dňa 19.8.2000 na Okresný súd Bratislava 2, kde
si z rovnakého dôvodu uplatňovala náhradu škody vo výške 99.999 eur, pričom v tomto konaní si už

uplatňuje náhradu škody 56.000 eur, čo uvedené žalovaná namietala aj vo svojom vyjadrení zo dňa
3.5.2016, pričom na túto námietku žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.5.2016 uviedla, že
ubezpečuje Všeobecnú úverovú banku, a.s., že na pojednávaní bude zrejmé, z čoho vyplýva vyčíslená
škoda a teda za danej situácie, keď samotná žalobkyňa priznáva, že až na pojednávaní ozrejmí, z čoho
vyplýva vyčíslená škoda, nie je v schopnostiach žalovanej sa k tejto otázke

4 12C/ 103/2015

vyjadriť. Žalovaná ďalej uviedla, že sama žalobkyňa v žalobe tvrdí, že vedomosť o škode a vedomosť
o osobe povinnej na jej náhradu pozitívne nadobudla z písomného podania žalovanej strany zo dňa
20.7.2009 a o pravdivosti tohto tvrdenia žalobkyne v žalobe nasvedčuje už vyššie spomínaná žaloba

podaná žalobkyňou ešte dňa 19.8.2010 na Okresnom súde Bratislava 2 , z totožného dôvodu.

4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že trvá na predmetnej žalobe v zmysle písomného podania
a následných písomných vyjadrení, s tým, že si uplatňuje titulom náhrady škody voči žalovanému
zaplatenie sumy 56.500 eur, nakoľko má za to, že banka jednoznačne pochybila a to tým, že ju

protizákonnevylúčilazdispozičnéhoprávauvedenéhobežnéhoúčtu.Čosatýkavýškyuplatnenejškody,
túto mohla tak , ako si ju vyšpecifikovala v podstate určiť len abstraktným výpočtom, nakoľko nie je
zrejmé, že za celú dobu, odkedy došlo k zrušeniu jej dispozičného práva s účtom až dokiaľ sa o tomto
dozvedela, nebolo možné zistiť, ako banka disponovala, nebol zrejmý pohyb na bežnom účte, ktorú
skutočnosť jej neozrejmila, ani samotná banka, ani ďalší majiteľ účtu- jej bývalý manžel, zároveň uviedla,

že na účte zostali finančné prostriedky z faktúr, ktoré boli vyúčtované v rámci združenia, ani počas
daňovej kontroly nebola žiadna transakcia spochybnená. Poznamenala, že nesúhlasí so vznesenou
námietkou premlčania, keďže má za to, že pochybenie banky trvalo 9 rokov, NB prešetrovala určité
obdobie, svoje pochybenie potvrdila v roku 2014, takže nemohla uplynúť premlčacia lehota, banka
aj jednoznačne uviedla, ktoré ustanovenia boli bankou porušené. Poznamenala, že má za to, že

preukázala, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej, ktoré banka doposiaľ ani neoľutovala,
čo spôsobila, ani nijak nepristúpila k vyriešeniu sporu.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 13.6.2000 žalobkyňa spolu s bývalým manželom Y. na základe písomnej Zmluvy o združení zo dňa

31.5.2000 a jej písomného dodatku zo dňa 1.6.2000 ( čl. 12- 15) uzatvorili v súlade s ustanovením
§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, ako
vyplýva z písomnej zmluvy o bežnom účte majiteľmi účtu sú uvedení Y. Súčasťou zmluvy o bežnom
účte sú obchodné podmienky VÚB, a.s. čl. 17,18 a všeobecné obchodné podmienky VÚB čl. 19-32.
Dňa 30.3.2009 sa žalobkyňa obrátila na ústredie VÚB, a.s. č.l. 36 s tým, že dňa 12.12.2008 navštívila

expozitúru v O. a požiadala banku o oznámenie, či vykonala banka bez jej súhlasu nejaké z meny, a
ak boli nejaké zmeny uskutočnené, či nebol potrebný jej súhlas a podpis, ako jednej z majiteliek účtu
a aké zmeny banka vykonala, nakoľko má dôvodné obavy, že došlo zo strany riaditeľa expozitúry v
I. k nekorektnému jednaniu a profesionálnemu zlyhaniu. VÚB, a.s. listom zo dňa 20.7.2009 žalobkyni
oznámila, že VÚB, a.s. preverila, že dňa 13.6.2000 bol v pobočke VÚB, a.s. zriadený spoločný bežný

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno Y. a M. V novembri 2000 Y. požiadal o vyradenie žalobkyne
z predmetného účtu na základe Zmluvy o zrušení združenia, ktorú žalobkyňa a Y. spoločne podpísali
dňa 31.10.2000. Dňa 2.11.2000 teda došlo k zrušeniu podpisového vzoru a zmene zmluvy o bežnom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, a preverením relevantných podkladov však bolo zistené, že Zmluvyo zrušení združenia nepojednáva o vysporiadaní predmetného účtu a preto oprávnenie žalobkyne
disponovať s predmetným účtom ( z pozície majiteľa účtu) nemalo byť bez súhlasu žalobkyne z
rušené. Zároveň v rámci uvedeného vyjadrenia VUB, a.s. sa ospravedlnili za uvedené pochybenie

spôsobené zlyhaním ľudského faktora. Ďalším vyjadrením zo dňa 5.5.2000 VÚB, a.s. uviedla, že čo
sa týka predloženého návrhu na dohodu o mimosúdnom odškodnení, že zamestnanci pobočky nemali
dôvod konať v neprospech jedného z klientov, pričom dispozičné oprávnenie k predmetnému účtu
zamestnanec pobočky zrušil na základe i žalobkyňou podpísanej Zmluvy o zrušení združenia, ktorú dňa
2.11.2000 predložil ĽW. pričom na základe podnetu

5 12C/ 103/2015

z mája 2009 bolo zistené, že Zmluva o zrušení združenia nebola relevantným podkladom na zrušenie
dispozičnéhoprávažalobkynekspoločnémuúčtu.Žalobkyňazároveňbolaupozornená,ževžiadnomzo
svojim podnetov nepredložila podklady preukazujúce vznik právne relevantnej škody, pričom jej podnety
z mája 2009, aj decembra 2009 prešetrila, avšak, ako je ďalej uvedené, neboli zistené skutočnosti,

ktoré by oprávnene viedli k vyhoveniu požiadavky žalobkyne na mimosúdne odškodnenie (č.l. 39).

6. Žalobkyňa doručila dňa 11.8.2009 žiadosť VÚB, a.s. o opravu majiteľa účtu, v zmysle pripojeného
dokumentu ( čl. 52,53) o oprave podpisového vzoru, ktorý podpisový vzor bol pochybením banky
neoprávnene zrušený. Na základe uvedenej žiadosti bolo uvedené pochybenie banky, ktoré VÚB, a.s.

doznala, odstránené, a to dňa 14.8.2009, kedy VÚB, a.s. vykonala nápravu - bol upravený podpisový
vzor účtu tým spôsobom, že žalobkyňa bola uvedená ako majiteľka účtu, čo je konštatované aj listom
NBS zo dňa 7.2.2011.

7. Z pripojeného spisu OS Bratislava 2 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 19.8.2010 si voči žalovanému

VÚB, a.s. z toho istého právneho dôvodu a na základe toho istého právneho a skutkového odôvodnenia,
ako vyplýva z čl. 1- 11 predmetnej žaloby, uplatnila voči žalovanému náhradu škody vo výške 99.999
eur. Žalobkyňa žalobu v konaní na Okresnom súde Bratislava 2 č.k. 42Cb /257/2010-78 podaním
zo dňa 19.10.2010 doručeným súdu dňa 25.10.2010 zobrala späť a žiadala konanie v celom rozsahu
zastaviť. Okresný súd Bratislava 2 uznesením č.k. 42Cb/257/2010 - 49 zo dňa 4.11.2010 konanie

zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2010.

8. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú : a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná
súvislosť.

Uvedené všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, musí súd v každom jednotlivom

prípade nielen zistiť, ale aj vyhodnotiť, ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne
preukázaný, nemôže súd náhradu škody priznať.

9. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

10. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

11. Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

12. Podľa § 398 Obchodného zákonníka Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť., končí

sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti.
6 12C/ 103/2015Premlčacia doba všeobecne začína plynúť dňom keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu
alebo uskutočniť právny úkon. Subjektívna premlčacia lehota uplynie márne, t.j. povinná strana v
konaní nenamietne premlčanie, právo na náhradu škody je premlčané, a to aj vtedy, ak objektívna

premlčacia doba ešte neuplynula. Má to význam vtedy, keď predpoklady začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby budú naplnené tak neskoro. Objektívna premlčacia doba je však v záujme právnej istoty
neprekročiteľná. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky,
bez ktorých nemožno uplatniť nárok na náhradu škody a to vedomosť o škode a vedomosť o osobe
povinnej nahradiť škodu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je tak vedomosť o škode.

Rozhodujúci deň pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je buď deň, keď sa poškodený
skutočne dozvedel o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, alebo skorší deň, t.j. deň, keď sa
poškodený mohol dozvedieť o škode a o osobe, ktorá je povinná ju nahradiť.

13. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej
nárok na náhradu škody, ktorú výšku škody žalovaná vyčíslila vo výške 56.500 eur. Žalovaná poukázala

na protiprávne konanie zo strany žalovanej, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom, ktorá skutočnosť
v konaní nebola sporná, ktorú žalovaná aj potvrdila, pred podaním predmetnej žaloby, ako aj v rámci
súdneho konania. Žalobkyňa s poukazom na protiprávne konanie žalovanej si uplatnila náhradu škody
vo výške 56.500 eur, ktorú výšku škody žalobkyňa však nepreukázala a nijakým relevantným spôsobom
ani nešpecifikovala. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené, si voči žalovanej uplatnila z toho istého dôvodu,

t.j. na základe toho istého protiprávneho konania žalovanej náhradu škody na OS Bratislava 2 vo
výške 99.999 eur, ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 2. Predmetný návrh
však žalobkyňa zobrala späť a konanie bolo na Okresnom súde Bratislava 2 zastavené uznesením č.k.
42Cb/257/2010 - 49 dňa 4.11.2010, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.12.2010. V uvedenej
žalobe na Okresnom súde Bratislava 2 žalobkyňa už poukázala na pochybenie na strane žalovanej,

predložila v rámci tohto konania tie isté dôkazy, ako aj v konaní 12C 103/2015, na čo poukázal aj
žalovaný. Žalobkyňa teda v tomto čase už mala vedomosť o protiprávnom konaní žalovanej, uplatnila
si aj výšku škody, poukázala na príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a výškou
škody. Žalovaná v priebehu konania, po podaní žaloby, vzniesla námietku premlčania, na ktorú musel
súd prihladnuť. Súd mal za to, že námietka premlčania bola zo strany žalovanej uplatnená dôvodne.

Žalobkyňa si nárok uplatňovala titulom náhrady škody, pričom je zrejmé, že objektívna premlčacia lehota
10 rokov tak začala plynúť dňa 2.11.2000 a uplynula dňom 2.11.2010. V rámci uvedenej objektívnej
lehoty, ktorá nemôže byť prekročená, uplynula aj subjektívna premlčacia 4 ročná lehota. Žalobkyňa si
nárok na náhradu škody na súde uplatnila až dňa 12.8.2015, teda jednoznačne po uplynutí 10 ročnej
objektívnej lehoty a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že v

konaní síce bolo preukázané protiprávne konanie žalovanej, avšak žalobkyňa nepreukázala ani vznik
škody, ktorú si uplatnila, ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a uplatnenou
výškou škody, takže neboli splnené ani zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, takže aj z tohto
dôvodu bola žaloba žalobkyne nedôvodná.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7 12C/ 103/2015

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

17. Žalovaná bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, súd jej tak priznal nárok na náhradu trov
konaniavovýške100%,oktorejvýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením,
po právoplatnosti rozsudku, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8 12C/ 103/2015

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).